Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-157-2019.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: ADAUS, s. r. o. (predtým Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s.r.o.), Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu), Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/18/2019 zo dňa 05.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného
1. Žalovaný na svojom zasadnutí dňa 20.02.2019 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi v súvislosti s tým, že dňa 16.12.2018 o cca 14:11 hod. odvysielal v rámci programovej služby WAU doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím k programu Inkognito, čím mohlo prísť k porušeniu:
- §18aa ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.), nakoľko titulky pre osoby so sluchovým postihnutím neboli zosynchronizované so zvukovou stopou programu,
- § 18aa ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko titulky nezachytávali hovorený prejav spôsobom, ktorým osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi dňa 07.03.2019, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 776/SKO/2019.
2. Žalovaný na svojom zasadnutí dňa 20.03.2019 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi v súvislosti s tým, že dňa 6.1.2019 o cca 16:53 hod. odvysielal v rámci programovej služby WAU doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím k programu Inkognito, čím mohlo prísť k porušeniu:
- §18aa ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko titulky pre osoby so sluchovým postihnutím neboli zosynchronizované so zvukovou stopou programu,
- § 18aa ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko titulky nezachytávali hovorený prejav spôsobom, ktorým osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu.
Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi dňa 08.04.2019, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 901/SKO/2019.
3. Žalovaný rozhodnutím číslo RP/18/2019, vydanom v správnom konaní č. 776/SKO/2019, 901/ SKO/2019 dňa 05.06.2019 rozhodol, že žalobca ako účastník správnych konaní č. 776/SKO/2019 a 901/SKO/2019 porušil I. povinnosť ustanovenú v §18aa ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že a. dňa 16.12.2018 v čase o cca 14:11 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, b. dňa 6.1.2019 v čase o cca 16:53 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, odvysielal doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré neboli zosynchronizované so zvukovou stopou programu;
II. povinnosť ustanovenú v §18aa ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že a. dňa 16.12.2018 v čase o cca 14:11 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, b. dňa 6.1.2019 v čase o cca 16:53 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, odvysielal doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré nezachytávali hovorený prejav v programe spôsobom, ktorým osobám so sluchovým postihnutím umožnil porozumieť jeho obsahu, za čo uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 6638,- EUR so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
II.
Žaloba
4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 16.07.2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/18/2019 zo dňa 05.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) z dôvodov, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal porušenie princípov administratívneho trestania – vedenie viacerých konaní za čiastkové porušenia pokračujúceho správneho deliktu a neuloženie úhrnného trestu. Žalobca uviedol, že žalovaný viedol voči žalobcovi viaceré konania – č. 401/SKO/2019, č. 776/SKO/2019, č. 901/SKO/2019, č. 1034/ SKO/2019, za porušenie povinnosti uvedenej v § 18aa ods. 1 zákona č. 308/2000 Z .z. odvysielaniami dňa 30.09.2018 (Inkognito), 16.12.2018 (Inkognito), 06.01.2019 (Inkognito), dňa 05.02.2019 (Policajti v akcii). Žalobca namietal, že žalovaný v prejednávanej veci spojil dve správne konania, hoci existoval objektívny dôvod na spojenie troch konaní a urobil tak bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia týkajúceho sa spojenia vecí alebo vyžiadania vyjadrenia žalobcu k okolnostiam spojenia vecí. Medzi jednotlivými skutkami existuje objektívna súvislosť v časovej nadväznosti, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Následné ukladanie rovnakých sankcií za časovo za sebou nasledujúce rovnaké skutky nezodpovedá zásadám správneho trestania a nepostihuje novú kvalitu deliktu, ktorú nadobudli jednotlivé skutky v dôsledku objektívnej súvislosti medzi nimi.
5. Posúdenie určitého konania ako správneho deliktu uskutočňuje žalovaný správnou úvahou,ktorá má byť rovnaká v druhovo zhodných prípadoch. Žalobca má právo byť včas informovaný, že určité jeho konanie alebo opomenutie je žalovaným kvalifikované ako správny delikt, aby mohol obsah vysielania prispôsobiť. I z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby žalovaný skúmal, či nejde v danom prípade o pokračovací správny delikt, ktorý má byť prejednaný a rozhodnutý spoločne, prípadne či nemá v súlade so zásadami správneho trestania aplikovať absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu a uložiť jeden úhrnný/súhrnný trest za všetky konania. Žalovaný sa týmito zásadami neriadil a uskutočnil individuálne posudzovanie správnych deliktov. V jednotlivých veciach vydal individuálne rozhodnutia a viedol individuálne konania, v ktorých uložil/uloží žalobcovi samostatné pokuty za rovnakú skutkovú podstatu správnych deliktov, týkajúcu sa vysielania obdobného programu. Tým, že žalovaný nespojil tri správne konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti, prípadne neuložil jeden úhrnný/súhrnný trest, nesprávne aplikoval trestnoprávne princípy v správnom trestaní a zasiahol tak do práv žalobcu, čo viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Žalobca navrhol, aby správny súd vo veci vykonal dokazovanie, predovšetkým nasledovné dôkazy: napadnuté rozhodnutie, administratívny spis
konania č. 401/SKO/2019, administratívny spis konania č. 776/SKO/2019, administratívny spis konania č. 901/SKO/2019, administratívny spis konania č.1034/SKO/2019.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.08.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri trestaní správnych deliktov právnických osôb neexistuje predpis, ktorý by obsahoval explicitne rozpísané zásady ich trestania. Zákonom č. 308/2000 Z. z. má žalovaný stanovenú ročnú objektívnu a 6 mesačnú subjektívnu lehotu na rozhodnutie. V rámci týchto lehôt musí žalovaný vykonať samostatné zistenie skutkového stavu, získať podklady pre rozhodnutie a rozhodnúť vo veci. Vysielanie je špecifická forma činnosti. Vysielatelia vysielajú nepretržite resp. veľkú časť dňa. Z tejto nepretržitosti vysielania vyplýva aj skutočnosť, že opakovane napĺňajú skutkové podstaty správnych deliktov stanovené v zákone č. 308/2000 Z.z. Medzi tým, ako sa žalovaný o možnom porušení dozvie a tým, ako vo veci rozhodne, sa často vyskytnú opakované porušenia toho istého správneho deliktu. V praxi to znamená, že pri povinnosti žalovaného rozhodnúť o všetkých skutkoch jedným rozhodnutím, by žalovaný nikdy nemohol rozhodnúť, keďže by sa zakaždým vyskytlo porušenie, ktoré by musel náležite zistiť, priradiť už k zisteným a tento postup opakovať vzhľadom na kontinuálne porušovanie zákona donekonečna. V správnych konaniach č. 776/SKO/2019 a 901/SKO/2019 rozhodol žalovaný jedným meritórnym rozhodnutím, nakoľko posudzované skutky boli časovo od seba vzdialené cca 3 týždne, boli spáchané v súvislosti s odvysielaním rovnakého programu a medzi správnymi konaniami začatými v tejto súvislosti existoval časový rozdiel v trvaní jedného mesiaca. Žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko bol v uvedených správnych konaniach opätovne vyzývaný, aby sa vyjadril k ich predmetu, ako aj k podkladom pre rozhodnutie.
7. Žalovaný podaním zo dňa 15.08.2022 oznámil zmenu názvu s účinnosťou od 01.08.2022, a to na základe zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
IV.
Relevantné právne predpisy
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
11. Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
12. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
13. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
15. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí: g) dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov h) ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.
16. Podľa § 18aa ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sú obrazovo zachytený text v slovenskom jazyku, ktorý a) je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela alebo programu, b) zachytáva hovorený prejav v audiovizuálnom diele alebo v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu a c) je v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry podľa odseku 2.
17. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.
18. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
19. Podľa § 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu pokutu od X XXX A. do XX XXX eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby pokutu od XXX eur do XX XXX eur a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie od XXX eur do X XXX eur, ak porušil osobitné povinnosti vysielateľa pri vysielaní programov vo verejnom záujme a pri zabezpečení multimodálneho prístupu k programovej službe (§ 18 až 18b).
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 1S/157/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-1S/157/2019.
22. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.februára 2024.
23. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo RP/18/2019, vydanom v správnom konaní č. 776/SKO/2019, 901/SKO/2019 dňa 05.06.2019, ktorým rozhodol, že žalobca ako účastník správnych konaní č. 776/SKO/2019 a 901/SKO/2019 porušil I. povinnosť ustanovenú v §18aa ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že a. dňa 16.12.2018 v čase o cca 14:11 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, b. dňa 6.1.2019 v čase o cca 16:53 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, odvysielal doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré neboli zosynchronizované so zvukovou stopou programu; II. povinnosť ustanovenú v §18aa ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že a. dňa 16.12.2018 v čase o cca 14:11 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, b. dňa 6.1.2019 v čase o cca 16:53 hod na programovej službe WAU v rámci programu Inkognito, odvysielal doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré nezachytávali hovorený prejav v programe spôsobom, ktorým osobám so sluchovým postihnutím umožnil porozumieť jeho obsahu, za čo uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 6638,- EUR so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
24. Z ustanovenia § 197 SSP vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, alebo podľa jeho uváženia dokazovanie môže aj doplniť. Konanie správneho súdu v plnej jurisdikcii (§ 197 SSP) vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje každému právo, aby súd rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva za trestné považuje aj konania, ktoré možno označiť ako priestupky, iné správne delikty či disciplinárne delikty (napr. Maurer c/a Rakúsko z 18.02.1997, Bendenoun c/a Francúzsko z 24.02.1994).
25. Pre nedostatok právnej úpravy v administratívnom trestaní musia byť obvinenému z administratívneho deliktu zaručené všetky práva, ktoré zaručuje zákonodarca pri postihu páchateľa trestného činu, a preto v administratívnom konaní, predmetom ktorého je administratívne trestanie, je povinnosťou orgánu štátnej správy postupovať analógia legis v zmysle trestnoprávnej úpravy v Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ orgán verejnej správy v konaní administratívneho trestania rozhoduje o vine a treste obvineného z administratívneho deliktu, jeho povinnosťou je zistiť vo veci skutkový stav tak, aby bolo preukázané, že osoba obvinená z administratívneho deliktu tento spáchala a táto skutočnosť nespochybniteľným spôsobom aj vyplývala z administratívneho spisu.
26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu nemá žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný v konaní administratívneho trestania žalobcu zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a bolo riadne preukázané, že žalobca administratívny delikt spáchal, pričom táto skutočnosť nespochybniteľným spôsobom vyplýva z administratívneho spisu a napokon ani žalobca v tomto smere nevzniesol žalobnú námietku.
27. Žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd vytýka, že je vo všeobecnej rovine. Žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval, v čom presne nachádza nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia zistil, že z rozhodnutia je zrejmé jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania,
ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a preto uvedenej žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neprisvedčil.
28. Podstatné pochybenie v konaní pred žalovaným žalobca videl v tom, že žalovaný nespojil tri správne konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti, prípadne neuložil jeden úhrnný/súhrnný trest, nesprávne aplikoval trestnoprávne princípy v správnom trestaní. Správny súd v súvislosti s touto námietkou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/5/2015 z 21.03.2017 ako aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť - rozsudok Najvyššieho správneho SR sp. zn. 2Stk/13/2022 z 27.09.2023, na ktorých právne závery poukazuje a na odklonenie od ktorých nenašiel žiaden rozumný dôvod:
- „Pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať striktne v zmysle trestnoprávnych normatívnych ustanovení...Pokiaľ navrhovateľ namietal, že rada mala namiesto troch samostatných konaní rozhodnúť len v jednom spoločnom konaní a uložiť jednu sankciu, k tomu najvyšší súd uvádza, že takáto povinnosť rade zo zákona nevyplýva aj keď ju zákon výslovne nevylučuje.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/5/2015 z 21.03.2017).
- „Kasačný súd si je samozrejme vedomý dlhodobo judikovaných východísk, že na trestanie za správne delikty sa majú primerane aplikovať zásady trestného práva, tak pokiaľ ide o konanie o nich, ako aj o ukladanie sankcií za ich spáchanie (por. napr. nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.04.2016). Vnútroštátnym podkladom pre aplikáciu základných zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v prostredí správneho trestania je najmä § 195 písm. c/, d/ SSP, ktorý dokonca umožňuje správnemu súdu prekročiť rozsah a dôvody žaloby v prípade, - ak pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu o uložení administratívnej sankcie v konkrétnej veci „je potrebné“ použiť uvedené zásady trestného práva. Použitím pravidiel súdneho trestania za trestné činy na správne trestanie metódou analógie legis sa sleduje zámer vyplniť medzery v doposiaľ nekodifikovanej právnej úprave administratívneho trestania, ktorá je roztrúsená vo viacerých osobitných právnych predpisoch a nepokrýva jednotne všetky aspekty vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti za správne delikty. Zmyslom a účelom tejto primeranej aplikácie trestnoprávnych zásad a princípov v správnom trestaní je predovšetkým poskytnúť obvinenému záruky ochrany práv a chránených záujmov pred nespravodlivosťou a neprimeranosťou pri ukladaní administratívneho postihu. To sú zároveň limity uvedenej analogickej aplikácie, ktorej potrebnosť musí byť vždy vyhodnotená individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu administratívneho potrestania (por. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022 publikované v ZNSS pod č. 25/2022).“ (rozsudok Najvyššieho správneho SR sp. zn. 2Stk/13/2022 z 27.09.2023, bod 25).
29. Podľa správneho súdu boli žalobcovi v administratívnom konaní poskytnuté dostatočné záruky ochrany jeho práv a výsledok jeho potrestania za spáchaný správny delikt ani výška uloženej sankcie nevykazujú známky nespravodlivosti či neprimeranosti.
30. Správny súd v zhode s názorom žalovaného a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/20/2019 z 25.01.2021 (bod 17) uvádza, že očakávať od žalovaného, ktorý je v zmysle zásady oficiality povinný preskúmať a vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť voči vysielateľovi za každé porušenie zákona č. 308/2000 Z. z., že v každom takomto prípade (bez ohľadu na to, že ide o porušenie totožného ustanovenia zákona) bude za účelom ich prejednania viesť, resp. spájať veci na spoločné konanie je v tomto zmysle až nemožné a navyše účastníkovi správneho konania umožňujúce namietať nezákonnosť tohto postupu v prípade akéhokoľvek opakovaného protiprávneho konania tým, že by sa naň dovolával po každom ďalšom porušení zákona. Uvedené by s ohľadom na frekvenciu porušení zákona mohlo viesť až k tomu, že každé takéto protiprávne konanie by bolo nutné posudzovať ako čiastkové a zakladajúce pokračujúci správny delikt, ktorý by nebolo možné postihnúť uložením sankcie v konaní, čo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 308/2000 Z. z.
31. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že žalobca sa v administratívnom konaní nebránil a nezaslal žiadne vyjadrenie k začatým správnym konaniam, a to napriek tomu, že bol opätovne vyzývaný.
32. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania na pripojenie administratívneho spisu vedeného žalovaným v konaní č. 401/SKO/2019 a č. 1034/SKO/2019 správny súd nevykonal s poukazom na to, že to nepovažoval nevyhnutné na rozhodnutie vo veci (§ 119, § 120 písm .a) SSP).
33. Na základe vyššie uvedeného Správny súd v Bratislave žalobu zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani náhradu nežiadal.
34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.