Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-109-2023.pdf
PDF · 122.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/109/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci manželky Y. B.Č.Y., M.. Č., T.. XX.XX.XXXX, H. V. Y. XX, I., právne zastúpenej JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou so sídlom Masarykova 25, Michalovce, proti manželovi N. B.Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y.. T. XXA, I., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, za účasti maloletého I. B.V.Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/40/2022-200 zo dňa 9.5.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., III., IV.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku V., VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Manželka podala návrh na rozvod manželstva, zverenie maloletého syna na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca vo výške 300 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I./ Manželstvo manželky Y. B., M. Č., T.. XX.XX.XXXX a manžela N. B., T.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II./ Zveruje maloletého I. B., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III./ Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IV./ Neupravuje stretávanie otca s maloletým.
V./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého I. B., T.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 170 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
VI./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval tak vážne naručenie manželských vzťahov, že obnova manželstva nie je možná, preto manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo odôvodnil prihliadnutím na názor maloletého a tiež zastabilizovaním v domácnosti matky, pričom je zabezpečený široký a dostatočný kontakt maloletého s otcom. Styk otca s maloletým synom neupravil z dôvodu, že syn je s otcom v pravidelnom kontakte, pričom o vzájomnom stretávaní sa vedia dohodnúť. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom u oboch rodičov zobral do úvahy ich potencionálny príjem vo výške 743 eur ako priemer medzi čistou minimálnou mzdou zamestnanca SR v roku 2022 a priemernej čistej mesačnej mzdy zamestnanca SR.
4. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Manžel v odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosť, že k manželke aj v súčasnosti prechováva citovú náklonnosť. Je pravdou, že na pojednávaní síce pod tlakom jednotlivých oznámení a žalôb s rozvodom manželstva súhlasil, naďalej však chce zostať v manželstve a obnoviť manželské spolužitie. Obnovenie tohto manželského spolužitia je podľa jeho názoru aj v záujme maloletého syna I. a plnoletého syna C.. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal všetky úkony smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci v otázke rozvratu manželstva účastníkov konania a to tým, že v danej veci nevykonal intervenciu zo strany poradensko-psychologických služieb, na ktorých by sa mohli obidvaja účastníci ako manželia zúčastniť a pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia. Zvýraznil, že sa u nich nejedná o nejaký krátkodobý vzťah, ale ako manželia žili v spoločnej domácnosti po dobu viac ako 20 rokov, pričom počas trvania ich vzťahu nedošlo medzi nimi k nejakým výraznejším hádkam alebo nezhodám, ktoré by naznačovali ukončenie spolužitia. Za spúšťač celého tohto skutočného stavu vníma úmrtie matky manželky v mesiaci december 2021, čo prispelo k rozhodnutiu manželky sa rozviesť. K výroku súdu, ktorým maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matky, uviedol, že je mu zrejmé, že súd pri rozhodovaní rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v danom type súdneho konania prioritným záujmom. Nepopiera, že vyjadrenie dieťaťa pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť, avšak toto jeho vyjadrenie nemusí automaticky a zákonite korešpondovať so skutočným záujmom maloletého dieťaťa a konečné rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa môže od týchto vyjadrení odchýliť. Uviedol, že až do mesiaca marec 2023, kedy manželka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť, ich syn za bydlisko považoval práve tú domácnosť, ktorú mali ako rodina zriadenú v stavbe rodinného domu na ulici Y. T. D. I.. Je v najlepšom záujme maloletého syna, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, predovšetkým aj z dôvodu, aby mal vo svojej výchove aj rodičovský vzor otca aj rodičovský vzor matky. Ich maloletý syn je v súčasnej dobe v pubertálnom veku, teda pre jeho riadny vývoj je rodičovský vzor otca nenahraditeľný a potrebný. Otec poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine, a práve nerešpektovaním uvedeného ustanovenia došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Manžel ďalej namietal to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho majetkové pomery a aplikoval ustanovenia zákona zakotvujúce potencionálny príjem. Z dohody o skončení pracovného pomeru je zrejmé, že túto dohodu inicioval jeho bývalý zamestnávateľ z dôvodu, že sa ako zamestnanec stal nadbytočným z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa. On nemal záujem ukončiť tento pracovný pomer u zamestnávateľa, avšak v prípade, že by túto dohodu neuzavrel, bola by mu daná zo strany
zamestnávateľa výpoveď pre nadbytočnosť. Nemožno teda podľa jeho názoru popri súčasne poberanom nemocenskom vo výške 830 eur prihliadať aj na potencionálny príjem v sume 743 eur mesačne. Taktiež odstupné, ktoré mu bolo vyplatené zo strany bývalého zamestnávateľa, predstavuje len jednorazové finančné plnenie. Je pre neho zarážajúce, že súd prvej inštancie zohľadnil finančné prostriedky vo výške 5.000 eur, ktoré vybral zo sporiaceho účtu plnoletého syna C., doposiaľ mu ich nevrátil bez toho, aby sa súd akýmkoľvek spôsobom zaoberal a zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka ako matka maloletého I.Z. a plnoletého syna C. vybrala v mesiaci september 2022 finančné prostriedky v celkovej výške 4.600 eur, ktoré sa nachádzali na vkladnej knižke vedenej v G. G.V. Z..G.. Manžel ďalej namietal tú skutočnosť, že jeho manželka nesplnila povinnosť uloženú jej zo strany súdu prvej inštancie a to preukázať stav na všetkých účtoch, ktoré sú vedené na jej meno. Na pojednávaní predložila len fotografie obrazovky mobilného telefónu a snímku obrazoviek, z ktorých nie je zrejmé, akých bankových účtov sa týkajú, ani to, aký je na nich zostatok k 31.12.2022. Manžel má vedomosť, že faktický príjem manželky za poskytovanie masážnych služieb sa pohybuje už po dobu niekoľkých rokov na úrovni 2.000 eur mesačne.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v častiach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode manželstva navrhuje potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Poukázal na vyslovený názor maloletého I. zostať aj po rozvode manželstva rodičov v osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na to, že ak maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, je potrebné takémuto názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť.
8. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa s tým nestotožňuje. Za podstatnú považoval aj tú skutočnosť, že matka maloletého vykonáva svoju podnikateľskú činnosť - masérske služby aj vo večerných hodinách, ako aj počas víkendov, čo do značnej miery spochybňuje možnosť matky plnohodnotne zabezpečovať potreby maloletého syna. S poukazom na tieto podnikateľské aktivity, ako aj na voľnočasové záujmy, matka opakovane ponecháva maloletého syna bez dozoru. Takéto situácie by bolo možné eliminovať práve formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého v týždňovom intervale. Maloletý syn je momentálne v pubertálnom veku, preto je potrebné, aby mal stabilné výchovné prostredie.
9. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že ich syn I. sa viackrát na súde vyjadril, že chce bývať s mamou, bratom a dedom. S otcom ma neobmedzený styk, často sa s ním stretáva, ale prespať u neho nechce. Maloletý syn v decembri dovŕšil XX rokov a je dosť veľký na to, aby si vedel vybrať, s kým chce žiť. Žiada, aby súd rozhodol nezaujato, aby došlo k skončeniu súdneho konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I., II., III., IV. a vo výroku o určení výživného V. bolo potrebné rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o rozvod manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva v celom rozsahu.
16. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci tým, že sa nepokúsil o odstránenie príčin rozvratu manželov, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení rozvratu manželstva v súlade so zákonom. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva, vo svojom návrhu, ako pri výsluchu na súde podrobne popísala príčiny rozvratu manželstva z jej pohľadu, pričom zároveň uviedla, že už má nového partnera. Súd sa aj napriek tomu manželky dotazoval, či má záujem o psychologické poradenstvá za účelom obnovenia manželského spolužitia, čo manželka odmietla. Z vyjadrení manželky je nepochybné, že je pre rozvod manželstva pevne rozhodnutá a nevidí možnosť obnovenia manželstva. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine, manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy. Nikoho nemožno nútiť, aby v manželstve zotrval, najmä za situácie, ak uvedie pred súdom závažné dôvody, pre ktoré považuje manželstvo za nefunkčné a rozvrátené. Manžel v konaní na súde prvej inštancie rovnako uvádzal, že s rozvodom manželstva súhlasí najmä z dôvodu, že manželka už má nového partnera. Ani odvolací súd tu nevidí priestor na zachovanie manželstva pri deklarovanom postoji manželky.
17. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo odôvodnil tým, že vzhľadom k veku maloletého prihliadol na jeho názor, ako aj na to, že je v domácnosti matky zastabilizovaný. Otec maloletého namietal, že súd má rozhodnúť v najlepšom záujem maloletého dieťaťa, ktorý nie je vždy totožný s názorom vyjadreným maloletým dieťaťom. Vo veku maloletého je nevyhnutné, aby mal pre svoj zdravý vývoj aj mužský vzor. Zároveň namietal, že matka maloletého pracuje vo večerných hodinách a počas víkendov, teda zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by bola zabezpečená výchova maloletého aj v tomto smere.
18. Odvolací súd tu uvádza, že pri určení miery prihliadania na zistený názor maloletého musí súd zohľadňovať vek a vyspelosť konkrétneho dieťaťa. Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži k plnoletosti, nie je možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. (porovnaj Rozsudok ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo dňa 6. júla 2010, č. 41615/07, Rozsudok ESĽP vo veci Zelikha Magomadova v. Rusko zo dňa 8. januára 2020, č. 58724/14. 20 Nález ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I.ÚS 1708/14, nález ÚS ČR zo dňa 3. 3. 2021, sp. zn. II.ÚS 1338/20). Povinnosťou súdu je spoľahlivo zistiť názor maloletého dieťaťa a považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne za predpokladu, že je maloletý schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky, nemá výchovný problém a schopnosti oboch rodičov zaistiť starostlivosť o dieťa sú v zásade rovnocenné. Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné
posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade, ak sa súdu javí možná manipulácia maloletého dieťaťa zo strany rodičov, prípadne inej tretej osoby, mal by sa uvedenú situáciu pokúsiť riešiť prostredníctvom nariadenia odbornej pomoci všetkým zainteresovaným subjektom rodinnoprávneho vzťahu.
19. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo upriamil svoju pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému I., ktorý v čase rozhodovania súdu bol vo veku XX rokov. Názor maloletého I. bol zisťovaný kolíznym opatrovníkom, ako aj zákonnou sudkyňou. Maloletý I. jednoznačne uviedol, že nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom tento svoj názor rozumne a logicky vysvetlil. Nebolo zistené, aby bol vo svojich názoroch niekým ovplyvňovaný, rozprával spontánne, podrobne opísal jeho vzťah k obom rodičom. Žiaden z rodičov neuvádzal, aby mali s maloletým synom výchovné problémy. Otec poukázal na to, že maloletý si zhoršil prospech v škole, čo potvrdil aj sám I., priznal, že sa párkrát nepripravil na vyučovanie, uvedomuje si, že si musí prospech zlepšiť. K stretávaniu sa s otcom uviedol, že spolu trávia takmer každý víkend, denne sú spolu v kontakte telefonicky, alebo cez sociálne siete.
20. V súhrnne možno konštatovať, že maloletý I. má vytvorený blízky vzťah k obom rodičom. Vie, aké očakávania majú od neho rodičia. Popísal, že otec je prísnejší vo výchove, mama benevolentnejšia. Neuvádzal, aby niektorý z rodičov na neho vytváral neprimeraný tlak. Ak má nejaký problém, obaja rodičia sú mu nápomocní, nevidí v tom rozdiel. Logicky zdôvodnil svoj názor, prečo nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj to, prečo chce byť zverený do starostlivosti matky. Popísal, že za svoj domov aktuálne považuje rodinný dom, kde býva s mamou, bratom a dedom. Je zjavné, že s dedom má vytvorený veľmi dobrý vzťah. Z vykonaného pohovoru s maloletým kolíznym opatrovníkom, ako aj konajúcou sudkyňou vyplýva, že maloletý je veľmi dobre vychovaný, bol slušný, pri rozhovore pokojný. Podrobne popísal celú rodinnú situáciu, ako aj dôvody jeho rozhodnutia, uvedomujúc si všetky dôsledky s tým spojené.
21. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým synom neupravil. V súvislosti s dôslednou realizáciou participačných práv dieťaťa (práva dieťaťa byť informovaný o prebiehajúcom konaní a práva dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú), ako aj povinnosťou súdu svojím rozhodnutím docieliť to, aby bolo realizované právo dieťaťa na rodinný život a jeho právo byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi je potrebné v každej veci podrobne zistiť skutočný stav a rozhodnúť v najlepšom záujem dieťaťa. V tomto konaní zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa je týmto rozhodnutím naplnený. Je pravdou, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal predovšetkým z prejaveného názoru maloletého I.. Je však potrebné si uvedomiť, že I. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku XX rokov, teda vo veku, kedy vie jasne a zrozumiteľne formulovať svoj názor, ktorý súd zistil dôsledne a priamo konajúcou sudkyňou. Zo všetkých ostatných dôkazov vykonaných v konaní nevyplynulo nič, čo by tento záver súdu spochybňovalo. Sám otec maloletého uviedol, že je v pravidelnom kontakte so synom, chcel by mať na syna väčší výchovný vplyv, čo je podľa jeho názoru možné nariadením striedavej osobnej starostlivosti nad maloletým. K takémuto záveru, ani podľa názoru odvolacieho sudu po vykonanom dokazované nie je možné dospieť. Maloletý I. sám potvrdil, že rešpektuje rovnako oboch rodičov, ak má nejaký problém, môže sa obrátiť na kohokoľvek z nich, nikoho z rodičov nepreferuje. S otcom, napriek tomu, že žije v domácnosti s matkou, je v kontakte každý deň, skoro každý víkend trávia spoločne. S otcom bol aj na niekoľko dní v H., bol s ním aj počas Vianoc. Oboch rodičov rešpektuje a má ich rád. Logicky vysvetlil, že sa nechce medzi domácnosťami striedať, plne si uvedomujúc následky svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania s uvedomením si veku maloletého správne a zákonne rozhodol, ak rešpektoval vôľu maloletého a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, pričom styk maloletého s otcom neupravil. V konaní nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo tomu, že maloletý je zo strany matky, alebo inej osoby manipulovaný, resp. svoj názor nevyjadril slobodne.
22. Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom zo strany otca pre maloleté dieťa. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa a argumentáciu matky považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
23. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu k výživnému vyplývajú tieto závery. Otec maloletého bol k 31.12.2022 zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 1.493 eur, pričom pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca a bolo mu vyplatené odstupné vo výške 5.692 eur. Od 1.1.2023 je otec práceneschopný a poberá nemocenské vo výške 830 eur mesačne. Zároveň bolo zistené, že otec si zobral po odchode matky zo spoločnej domácnosti úver vo výške 12.000-15.000 eur, ktorý spláca vo výške 420 eur mesačne, o čom súdu nepredložil žiaden doklad (predložil doklad o spotrebiteľskom úvere vo výške 5.000 eur zo dňa 29.3.2022). Ďalej bolo zistené, že zo sporiaceho účtu plnoletého syna C. vybral sumu vo výške 5.000 eur. Otec predložil výpisy z bankových účtov, kde sú minimálne zostatky, avšak výpisy z týchto účtov neboli súdu predložené riadne a nie je možné z nich zistiť príjmové pomery na strane otca za rozhodné obdobie. Z výpisu z účtu Q. H. je zrejmé, že tento výpis je predložený len za obdobie od 1.9.2022 do 31.12.2022, výpis z účtu I. končiaci XXXXXXXX je predložený za obdobie od 31.12.2022 do 1.1.2023, výpis z účtu I. končiaci na XXXXXX je predložený za obdobie od 31.12.2022 do 1.1.2023 a vo výpise z účtu v XXXbanke je uvedený len účtovný zostatok ku dňu 21.1.2023. Z výsluchu otca maloletého bolo zistené aj to, že mal živnosť v oblasti opravy plynových kotlov, servisu. Túto svoju živnosť ukončil, čo vysvetlil tým, že manželka ho ohovorila v celom meste, preto nemal zákazky. Napriek tejto skutočnosti uverejnil inzerát s ponukou týchto prác.
24. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.
25. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
26. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval v rozhodnom posudzovanom období pre stanovenie rozsahu výživného.
27. Rozhodným pre posúdenie reálnych schopností a možností otca je tak zistenie a ustálenie príjmu, aký by mohol otec dosahovať v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre mal. dieťa.
28. Vzhľadom na zistený skutočný stav súdu prvej inštancie je možné konštatovať, že odvolacie námietky k stanovenému rozsahu výživného sú dôvodné. Zo zisteného skutočného stavu nie je totiž možné prijať záver v prvom rade o reálnych schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča. Pri skúmaní potenciality príjmu povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd je povinný v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v civilnom mimosporovom konaní, aktívne zisťovať, z akého dôvodu sa povinný vzdal výhodnejšie zamestnania, teda v tomto prípade, z akého dôvodu ukončil otec maloletého živnosť. Zároveň musí zisťovať jeho vzdelanie, doterajšie pracovné skúsenosti a jeho zdravotný stav na účelom jeho uplatnenia sa na trhu práce. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska otca si súd vyžiada zoznam aktuálne voľných pracovných ponúk (s uvedením výšky predpokladaného príjmu), v oblasti v ktorej otec pracoval alebo pre ktorú má dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti. Zároveň musí zisťovať, či si povinný prácu aktívne hľadá, o čom by mal súd predložiť dôkazy.
29. V konaní bolo preukázané, že manželia žili predtým v byte v stavbe rodinného domu, kde zároveň prenajímali nebytové priestory iným nájomcom na podnikateľskú činnosť a v týchto priestoroch aj manželka prevádzkovala svoju živnosť. Súd prvej inštancie nevykonal k týmto majetkovým a príjmovým pomerom manželov riadne dokazovanie zamerané na to, aký príjem mali manželia (alebo len manžel) z tohto prenájmu počas trvania ich manželstva, či boli tieto nehnuteľnosti v BSM manželov, alebo len vo vlastníctve manžela a z akých dôvodov došlo k prevodu týchto nehnuteľností na otca manžela a ak išlo o odplatný prevod, aký mal z toho manžel príjem.
30. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca a jeho celková životná úroveň, súd ich nielen zistí, ale aj zhodnotí, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pri určení rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a premietne ju do plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, zároveň vezme do úvahy argumentáciu účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Súd je povinný čo najobjektívnejšie zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu otca, a riadne odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak otec rozviazal pracovný pomer skôr, než si zabezpečil príjem od iného zamestnávateľa, je potrebné považovať jeho konanie za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu a vychádzať z možností a schopností povinného otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V konaní je potrebné skúmať, či na strane otca existujú vážne dôvody, pre ktoré by bol obmedzený vo svojej schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem, hoci aj mimo miesta svojho bydliska. Okolnosť, že otec momentálne hľadá adekvátne zamestnanie a nedosahuje príjem, v žiadnom prípade nemôže byť na úkor maloletých detí, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v zmysle vyššie uvedeného dôsledne posúdiť reálne schopnosti a možnosti otca, zistiť, ale aj ustáliť príjem, aký by mohol otec dosahovať v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre mal. dieťa. Dôležitým faktorom bude aj vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky maloletého.
31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výrokoch I., II., III. a IV. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu výživného vo výške 170 eur na dieťa. Z odôvodnenia nie je zrejmé, z akej výšky príjmov u povinného rodiča súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vlastne vychádzal. Ako už bolo uvedené, konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky výživného zohľadniac pritom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na návrh oprávneného rodiča v súlade so
zásadou ochrany záujmu maloletých detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v jeho napadnutých častiach. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o výživnom postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).
33. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP v nadväznosti na zrušený výrok o výživnom, zrušil aj výrok o trovách konania a po vrátení veci súdu prvej inštancie, rozhodne aj o trovách konania v novom rozhodnutí vo veci.
34. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).