Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-8-2024.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Subarea
1C/8/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne : F. E., H. XX.XX.XXXX, C. R. K. Č.. X, C. C., zastúpená Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, IČO : 35975016, proti žalovanému v 1.rade : Škola umeleckého priemyslu Trenčín, so sídlom Staničná č. 8, Trenčín, IČO : 00161438 a žalovanému v 2.rade : Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 1, Bratislava, IČO : 00164381, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené dňa 23.12.2020, sa žalobkyňa, zastúpená svojimi rodičmi, ktorí poverili zastupovaním právneho zástupcu, domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť jej prezenčnú výučbu na škole žalovaného bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania sa na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť nepodmieňovať jej prezenčnú výučbu na škole žalovaného podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu na škole žalovaného bez povinnosti rodičov žalobkyne podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. V neposlednom rade žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť jej prezenčnú výučbu na škole žalovaného v 1.rade bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania sa na prítomnosť vírusu COVID-19, alebo iného vírusu a to všetko do momentu zrušenia neodkladného opatrenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že v aktuálnej situácii je podľa nej jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Ako maloletá fyzická osoba študuje na škole žalovaného. Podľa nej testovanie na prítomnosť vírusu je spravidla dobrá a užitočná vec, niekedy však negatíva spojené s testovaním prevyšujú kladný prínos, najmä plošné a hromadné testovanie býva spojené s negatívnymi následkami. Podľa žalobkyne hromadné testovanie prebieha takým spôsobom, že riziko nakazenia sa pre testovaných je neúmerne vysoké, pri plošných testovaniach si testujúci zdravotníci často krát nemenia rukavice po každom teste, pretože ich nemajú dostatok, testovaní čakajú jeden vedľa druhého a ľahko sa nakazia. Taktiež podmieňovanie iných základných práv a slobôd, napríklad právo na vzdelanie alebo pravo na slobodu pohybu absolvovaním testovania, je podľa nej vnímané ponižujúco a dehonestujúco pre ľudskú dôstojnosť. Rovnako aplikovanie rôznych rýchlotestov, ktoré podľa príbalového letáka musia byť aplikované pri izbovej teplote, pričom testovanie prebieha pri teplotách výrazných nižších, nemôže naplniť účel testovania. Plošné aplikovanie testov, ktoré majú dostatočnú detekčnú schopnosť iba
pri ľuďoch, u ktorých sa prejavujú klinické príznaky, je v rozpore s účelom testovania. Testovanie nie je spôsobilé dosiahnuť svoj účel, ktorým je karanténa nakazených osôb. Vládou a ministrom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie na školách je spojené s ďalšími rizikami, ktoré znižujú prínosy testovania. Podľa žalobkyne je absurdné plánované povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov. Argumentuje tým, že rodičia do školy nechodia, takže nemajú koho v škole nakaziť. Navyše mnohé deti nežijú v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi a testovanie vyznieva ako šikanovanie. Testovanie má prebiehať v priestoroch školy, pričom do školy nemajú prístup žiadne cudzie osoby mimo žiakov a učiteľov. Podľa žalobkyne dochádza k porušovaniu práv žiakov a ich diskriminácii, nakoľko základným problémom podmienenia prezenčnej návštevy školy testovaním, je nezákonná diskriminácia žiakov z určitého sociálneho prostredia, neproporčné obmedzovanie ľudského práva na vzdelanie a formálna nezákonnosť nariadení a vyhlášok obmedzujúcich právo na vzdelanie. Je zrejmé, že školská dochádzka je všeobecné ľudské právo aj povinnosť, pričom minister školstva svojím rozhodnutím zo dňa 23.10.2020 nariadil prerušenie vyučovania, následne obnovil vyučovanie od 16.11.2020 pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom teraz nie je plánované obnovenie prezenčnej výučby na školách. Podľa žalobkyne umožnenie návštevy školy iba pre sociálne znevýhodnené deti je neprípustnou diskrimináciou detí, ktoré nie sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, je zrejme, že minister školstva tým, že umožnil návštevu škôl iba deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia protizákonne vylúčil z prezenčného vzdelávania všetky ostatné deti. Odôvodňovať diskrimináciu žiakov podľa sociálneho pôvodu vírusovou infekciou je absurdné. Ďalej uviedla, že aktuálne existuje diskriminácia žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia pravidelne testovať. Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní školou je vecou politického a iného zmýšľania, preto sa rodičia snažia upozorniť vládu na nesprávnosť jej konania napríklad neúčasťou na dobrovoľných testovaniach. Neprípustná je aj diskriminácia žiakov, ak by žiakom nebolo umožnené navštevovať školu kvôli netestovaniu ich rodičov, viazať prístup ku vzdelaniu na testovanie rodičov je absolútne v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona. Zároveň uviedla, že dištančné vzdelávanie cez internet nie je spôsobilé nahradiť prezenčné vzdelanie žiakov v priestoroch školy, výuka cez internet nefunguje, učitelia nemajú dostatočne skúsenosti, testovanie je vylúčené, dištančné vzdelávanie neúmerne zaťažuje rodičov, ktorí suplujú prácu učiteľov, väčšina žiakov absolvuje iba malý zlomok vyučovacích hodín a následkom dištančného vzdelávania vzniká nevzdelaná generácia deti, ktorá bude mať problémy dorovnať vedomostné nedostatky oproti rovesníkom zo zahraničia. Podľa žalobkyne ku dnešnému dňu je možné brániť sa nákazy vírusom iba prostredníctvom prevencie, ďalší spôsob je vakcinácia a tá je dostupná v Rusku a v Číne, tieto vakcíny však slovenská vláda neakceptuje z politických dôvodov. Rozsiahle prerušenie prezenčného vyučovania je hrubým zásahom do pravá na vzdelanie a porušením povinnej školskej dochádzky. Nakoľko minister školstva umožnil prezenčne navštevovať školy žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia bez testu, ako aj žiakom prvého stupňa základnej školy bez testu, výrazne diskriminuje žiakov pochádzajúcich z iných prostredí a znemožňuje im uplatnenie ich pravá na vzdelanie. Citovala ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého sa každý môže domáhať svojich práv na súde ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmov alebo slobodách, nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, z toho odvodzuje, že každý žiak zastúpený svojím zákonným zástupcom (rodičom alebo advokátom) sa môže nielen žalobou, ktorou sa môže domáhať upustenia od diskriminácie a umožnenia prezenčnej návštevy školského vyučovania ale môže žiadať súd aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil, aby žiakovi bolo umožnené navštevovať školu okamžite. Podľa žalobkyne z uvedených skutočností je zrejme, že jej právo na prezenčné vzdelávanie je priamo ohrozené, jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie, je nariadiť neodkladné opatrenie. Opodstatnenosť nárokuje je osvedčená samotnou váhou nároku na rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu, zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie. Podľa nej z nepráva nemôže vzniknúť právo a preto nemožno podmieňovať, na základe nezákonných a nezákonne prijatých opatrení, prezenčnú formu výučby povinným vykonaním testovaním žiakov a ich rodičov.
3. K návrhu nepriložila žiadne dôkazy.
4. Dňa 05.01.2021 doplnila svoje podanie a zmenila aj petit návrhu. Domáhala sa, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť umožniť jej prezenčnú formu výučby na škole žalovaného v 1.rade, bez preukazovania sa podrobenia akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, od momentu umožnenia prezenčnej výučby na škole žalovaného testovaným žiakom až do zrušenia neodkladného opatrenia. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu na škole bez povinnosti podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu a to
od okamihu kedy žalovaný v 1.rade umožní prezenčnú výučbu žiakov testovaných akoukoľvek formou testu na prítomnosť vírusu. Ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu, aby súd uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť umožniť prezenčnú formu výučby na škole žalovaného v 1.rade bez preukazovania sa výsledkov testovania na prítomnosť vírusu COVID-19. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného v 1.rade bez povinností žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu. Žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť nepodmieňovať prezenčnú výučbu podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu. A v neposlednom rade žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu na škole žalovaného v 1.rade bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 alebo iného vírusu a to všetko až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia.
5. Skutkový stav doplnila a uviedla, že z rozhodnutia ministra školstva zo dňa 4.12.2020, s účinnosťou od 7.12.2020, ktorým bolo umožnené prezenčné vzdelávanie na školách po preukázaní sa negatívnym výsledkom testu je zrejme, že minister školstva podmienil právo na vzdelanie povinným testovaním a napriek uvedenému mnohé školy ostali zatvorené, zabezpečovali iba dištančnú formu vzdelávania, ktorá však nedokáže zabezpečiť kvalitu vzdelania. Aj podľa plánu ministra školstva na návrat detí do škôl je zjavne, že prezenčná výučba žiakov je podmienená testovaním sa žiakov a rodičov na vírus COVID-19. Vládou a ministerstvom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie na školách je podľa nej spojené s ďalšími rizikami, ktoré znižujú prínosy testovania. Ďalej argumentovala, že rozhodnutie ministra školstva a hlavného hygienika nie sú dočasné, doposiaľ neboli zrušené, nevyplýva z nich dočasná účinnosť a podmieňovania prezenčnej výučby povinným testovaním môže byť opakovane a v neurčitom časovom rozvrhu. Nezákonnú diskrimináciu žiakov z určitého sociálneho prostredia a netestovaných žiakov je neproporčné obmedzovanie ľudského pravá na vzdelanie. Opätovne poukázala na to, že v aktuálnej situácii jedinou možnosťou ako zabezpečiť prezenčnú výučbu práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu bez podmieňovania testami na vírus. Dňa 12.1.2021 doplnila odôvodnenie návrhu a uviedla, že aj podľa premiéra sú COVID testy nefunkčné, rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní je vecou politického a iného zmýšľania, je zrejmé, že rodičia budú ignorovať hromadné testovanie na školách, aby upozornili na protiprávne metódy vlády, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a k zvyšovaniu nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Preto nemožno podmieňovať prezenčnú výučbu na školách testovaním žiakov a rodičov nespoľahlivými testami a ešte neprípustnejšia diskriminácia by vznikla, ak by žiakom nebolo umožnené navštevovať školu kvôli neotestovaniu ich rodičov.
6. Ako dôkazy súdu predložila rozhodnutie ministra školstva zo dňa 4. decembra 2020, prezentované stanovisko ministra školstva ku návratu žiakov do škôl, vyhlášky regionálnych úradu verejného zdravotníctva, vyhlášku úradu verejného zdravotníctva, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k preukazovaniu sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 pred vstupom do priestorov škôl zo dňa 11. decembra 2020.
7. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 11C/109/2020-34 zo dňa 19.1.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co/19/2021-183 zo dňa 30.4.2021 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne ako vecne a miestne príslušnému súdu.
9. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici vyslovil nesúhlas s postúpením veci a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 18Komp/10/2023 zo dňa 9.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2024, kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. Následne bol spis dňa 5.2.2024 postúpený tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na konanie.
10. Súd vo veci opätovne rozhodoval v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Neodkladné opatrenie slúži ku zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán alebo obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd opätovne posúdil, pričom nemal za preukázané, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nemal za preukázané, že žalobkyňa je stále študentkou žalovaného v 1.rade. Súd posudzoval aj to, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo či existuje obava z ohrozenia exekúcie, pričom dospel k záveru že vzhľadom na čas od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a terajšou celkovou spoločenskou situáciou, vrátane epidemiologickej situácie, teda situáciou, kedy súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhoduje, je nepochybné, že nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
15. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, čo v prejednávanom prípade absentuje. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli pomery aspoň osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pomery strán súd posudzuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je nesporné, že v čase rozhodovania súdu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného obsahu nedôvodný a preto ho súd zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný v 1.rade a v 2.rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu strany sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 CSP. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia § 363 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.