Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoCsp-2-2020.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: S. S., J.. XX.XX.XXXX, Č.. XXX, I. X., o zaplatenie sumy 131,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 32Csp/220/2018-87 zo dňa 26.08.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa §261 ods. 6 písm. d/, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, 2, § 712 ods. 1, 2, § 713, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom k 01.07.2015 (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 131,71 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne od 23.11.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 23.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania voči žalovanému. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123, ktorý zanikol zlúčením so žalobcom, a žalovaný uzatvorili dňa 01.07.2015 Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovanému č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný nevyužil možnosť povoleného prečerpania na účte. Žalovaný bol povinný udržiavať na účte dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod., túto povinnosť však nesplnil a žalovaná suma je rozdielom medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte žalovaného. Žalovaný sa takto podľa názoru žalobcu dostal do prekročenia účtu, teda do automaticky vykonaného prečerpania, pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného informoval o jeho prekročení a o úrokovej sadzbe, ktorú za to účtuje, a to zverejnením VOP a sadzobníka na internetovej stránke a na pobočkách banky, ako aj vo výpisoch z účtu. Sadzba úroku je vo výške 17,90 % p.a. a vyplýva z bodu 4.2 Zmluvy v spojení s VOP. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Žiadosť o otvorenie bežného účtu s programom služieb môjÚČETactive1 zo dňa 01.07.2015, Rámcová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXX o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania zo dňa 01.07.2015, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2015, Sadzobník poplatkov Sberbank Slovensko účinný od 04.05.2015, výpis z účtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia Zmluvy.
4. Na základe Rámcovej zmluvy o bežnom účte a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania si právny predchodca žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s.) a žalovaný dohodli, že právny predchodca žalobcu zriadi žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s programom služieb môjÚČETactive1 a bude mu k nemu za odplatu poskytovať platobné a bankové služby. Obsah a podmienky poskytovania služieb mali byť uvedené v Obchodných podmienkach programov služieb k bežným účtom a poskytovania spotrebiteľských úverov formou prečerpania a prekročenia pre fyzické osoby (ďalej ako „VOP“). V bode 5.3 Zmluvy bolo dohodnuté, že za program služieb bude žalovaný platiť mesačný poplatok podľa Sadzobníka poplatkov s tým, že taký poplatok bude účtovaný na ťarchu jeho účtu a bude o ňom informovaný formou informatívneho výpisu k bežnému účtu.
5. V článku 4.1 Rámcovej zmluvy bolo dohodnuté, že právny predchodca žalobcu poskytne žalovanému po splnení podmienok stanovených v Zmluve a VOP spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte do výšky schváleného úverového rámca. V bode 4.3 Zmluvy, nadpísanom ako „prekročenie“ bolo uvedené, že úverový rámec žalovaný nesmie prečerpať, avšak v dôsledku zúčtovania úrokov a poplatkov alebo v dôsledku nezaplatenia rozdielu pri znížení úverového rámca môže na bežnom účte dôjsť k prekročeniu, o čom bude žalovaného banka informovať vo výpise. V bode 4.2 Zmluvy bolo ohľadom prekročenia dohodnuté:
- možnosť prekročenia: áno, z dôvodov uvedených v Zmluve o PP,
- úroková sadzba prekročenia: variabilná, BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05 % p.a. v čase uzavretia Zmluvy. Banka je oprávnená výšku úrokovej sadzby zmeniť. Podrobnosti o zmene úrokovej sadzby a Vašom práve odstúpiť od Zmluvy o PP nájdete v tejto Rámcovej zmluve a/alebo OP.
- splácanie prekročenia: V prípade prekročenia ste povinný okrem zaplatenia úroku zo sumy prekročenia sumu prekročenia bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 30 kalendárnych dní vyrovnať. Sberbank je oprávnená úročiť sumu prekročenia aj úrokom z omeškania.
6. Žalobca v žalobe uviedol (a žalovaný to nerozporoval), že žalovaný možnosť povoleného prečerpania nevyužil. Súd preto vychádza ako z nesporného z toho, že spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania nebol žalovanému poskytnutý.
7. Zo Sadzobníka poplatkov účinného od 01.05.2015 súd zistil, že za program služieb môjÚČETactive1 banka účtovala poplatok 4,99 Eur.
8. Súdu bol predložený výpis z účtu žalovaného od 01.07.2015 do 31.01.2018, pričom žalovaný účet využíval výhradne za účelom načerpania nešpecifikovaného úveru a jeho splácania. Dňa 02.07.2015 bol v prospech jeho účtu pripísaný úver vo výške 5.700,00 Eur, ktorý bol nasledujúci deň prevedený na iný účet v rozsahu 5.600,00 Eur. Od ďalšieho mesiaca bol z účtu strhávaný poplatok za poistenie úveru, splátka úveru a splátka úrokov, ako aj suma 4,99 Eur za vedenie bežného účtu. V prípade, že na účte nebolo dostatok prostriedkov na úhradu splátky úveru a úrokov, banka účtovnou operáciou strhnutú sumu pripísala naspäť na účet žalovaného. Počnúc 01.07.2016 žalovaný účet vôbec nevyužíval, banka mu však na ťarchu účtu až do 31.01.2018 účtovala úroky a poplatok za vedenie účtu. Zostatok na účte ku dňu 31.01.2018 bol -131,71 Eur.
9. V žalobe žalobca uviedol, že žalovanému nebola poskytnutá služba povolené prečerpanie, súd tak vyhodnotil, že žalovaný sa dostal s pôvodne kladným zostatkom do prekročenia účtovaním poplatkov banky a úrokov. Účtované úroky sú spolu vo výške 23,47 Eur, poplatky za upomienky v celkovej výške 40,00 eur, poplatky za poistenie 57,00 Eur, poplatok za transakciu 1,20 Eur. Za vedenie účtu banka účtovala celkovo 149,70 Eur.
10. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu v postavení banky a žalovaný v postavení majiteľa účtu dňa 01.07.2015 platne uzatvorili Rámcovú zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. 1 zriadenie bežného účtu. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporné a zmluva bola dojednaná platne, keďže obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom a bola uzavretá písomne. Zmluva o bežnom účte je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je však zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval otvoriť účet nie ako spotrebiteľ. Súd tak posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte, a to aj s prihliadnutím § 52 Občianskeho zákonníka.
11. Žalobca žalobou žiada od žalovaného zaplatenie sumy prekročenia na platne zriadenom bežnom účte, a to vrátane úrokov, pričom prekročenie na účte prakticky vzniklo iba na poplatkoch účtovaných žalobcom či jeho právnym predchodcom. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tento ho používal výhradne na čerpanie a splácanie iného úveru. Dňa 02.07.2015 bol taký úver čerpaný, následne žalovaný zaplatil tri splátky a potom splácať prestal. Žalobca mu z jeho účtu strhával platby na poistenie schopnosti splácať tento úver a splátky istiny a úrokov, celkom vo výše 84,59 Eur mesačne s tým, že ak na účte nebola dostatočná výška peňažných prostriedkov, účtovnou operáciou žalovanému strhnuté splátky úroku a istiny vrátil. Strhnuté poplatky za poistenie nevrátil (tieto teda účtoval i do mínusu). Ďalej mu každý mesiac z účtu strhával 4,99 Eur na úhradu poplatku za dohodnutý program služieb. Trikrát mu tiež naúčtoval upomienku (raz za 20,00 Eur a dvakrát za 10,00 Eur) a počnúc 31.01.2016 účtoval aj úroky v celkovej výške 23,47 Eur. Žalovaný účet nijako inak ako na splácanie úveru nepoužíval, naposledy vykonal platbu na účet dňa 21.06.2016. Odvtedy až do 31.01.2018 už záporný zostatok na účte narastal len účtovaním úrokov a poplatku za program služieb.
12. Podstatné pre posúdenie tohto prípadu je zodpovedať otázku, či bolo medzi stranami platne dohodnuté prekročenie na účte. Ako vyplýva z uzavretej Rámcovej zmluvy i z VOP, prekročenie žalobca poskytuje, resp. jeho právny predchodca poskytoval klientom len spolu s povoleným prečerpaním (arg. úprava prekročenia je obsiahnutá v časti Zmluvy nadpísanej „Povolené prečerpanie“, vo VOP je prekročenie taktiež upravené len v súvislosti s povoleným prečerpaním) a do prekročenia sa môže klient podľa bodu 4.3 Zmluvy dostať len tak, že jeho úverový rámec povoleného prečerpania bude prečerpaný účtovaním úrokov a poplatkov alebo tak, že mu bude znížený úverový rámec a klient nevyrovná rozdiel. Aj úroková sadzba pre prekročenie je naviazaná na úrokovú sadzbu pre povolené prečerpanie, ktorá sa zvyšuje o 5,05 % p.a. (teda o vtedy platnú zákonnú výšku úroku z omeškania). Žalobca v žalobe uvádza, že povolené prečerpanie nebolo medzi stranami dohodnuté, resp. že žalovaný ho nevyužil. Súd preto uzatvoril, že ak klient nevyužil povolené prečerpanie, potom sa nemohol dostať ani do prekročenia účtu, teda do stavu prečerpania povoleného debetu na účte. Navyše, na prekročenie na bežnom účte sa v zmysle § 710 Obchodného zákonníka vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa aj zákon č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pričom absencia tohto údaju spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rámcová zmluva pritom neobsahuje určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o výške úrokovej sadzby pri prekročení na bežnom účte. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z prekročenia, žiadaných žalobcom.
13. Ostáva posúdiť, či má žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu uzavretej Zmluvy o bežnom účte. Žalovaný v prospech účtu vykonal úhrady v celkovej výške 485,00 Eur. Žalobca a/alebo jeho právny predchodca mu z účtu strhol:
a) 1,20 Eur titulom poplatku za platobnú operáciu, b) 57,00 Eur titulom úhrady poistenia schopnosti splácať úver, c) 345,34 Eur titulom úhrady splátok istiny úveru a dohodnutých úrokov, d) 40,00 Eur titulom poplatkov za upomienky, e) 23,47 Eur titulom úrokov za prekročenie, f) 149,70 Eur titulom poplatkov za vedenie účtu.
14. Z vyššie uvedených platieb žalobca neoprávnene na ťarchu účtu účtoval úroky vo výške 23,47 Eur, ako už bolo vyššie uvedené (pre nedojednanie prekročenia), ale aj poplatky za upomienky v sume 40,00 Eur, a to z dôvodu, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by bol žalovanému akékoľvek upomienky zasielal (vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v žalobe netvrdil, že by bol také upomienky zasielal, nemohol súd z takých tvrdení vychádzať ako z nesporných). Dojednanie strán o povinnosti žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 40,00 Eur (raz 20,00 Eur a dvakrát 10,00 Eur) za zaslanie upomienky by navyše bolo dojednaním o zmluvnej pokute, pričom také dojednanie by nebolo platné, pretože by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného a výška zmluvnej pokuty by bola závislá výlučne na vôli veriteľa, teda na tom, koľko upomienok sa žalovanému rozhodne zaslať). Zároveň by išlo o dojednanie odporujúce dobrým mravom, pretože by umožňovalo veriteľovi účtovať zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody za jeho úkony, z ktorých mu žiadna škoda nevzniká. Dojednanie o tejto zmluvnej pokute by tak v zmysle § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka bolo aj tak neplatné.
15. Žalobca podľa názoru súdu na ťarchu účtu oprávnene účtoval splátky poskytnutého úveru, pokiaľ boli kryté platbami žalovaného v prospech účtu, ako aj platby poistného z dojednaného poistenia vo výške 57,00 Eur a sumu 1,20 Eur za vykonanie platobnej operácie na účte. Aj na zaplatenie poplatku za vedenie účtu by mal žalobca vzhľadom na platne dojednanú zmluvu o bežnom účte, ako aj na skutočnosť, že tento poplatok je uvedený v účinnom Sadzobníku poplatkov, nárok. Súd však nemohol v tejto súvislosti neprihliadnuť na dobré mravy, resp. ich porušenie zo strany žalobcu. Posledná kreditná operácia zo strany žalovaného bola na účte vykonaná dňa 21.06.2016. Následne bol už účet zaťažovaný len poplatkami za vedenie účtu a úrokmi, a to celých 19 mesiacov (žalovanému bolo za vedenie účtu takto vyúčtovaných 94,81 Eur). Súdu sa javí v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa to, že žalobca nechá otvorený účet a výsledkom je dlh, ktorý je tvorený prakticky len poplatkami a úrokmi. Žalobca vedel veľmi skoro po uzavretí Zmluvy, že žalovaný porušil ustanovenia Zmluvy o bežnom účte (dosiahnutie záporného zostatku) a napriek tomu ho nevyzval na zaplatenie, neupozornil ho na možnosť uzatvorenia účtu a ani účet nezatvoril. Dosiahnutie záporného zostatku tak bolo výlučne v dispozícii žalobcu, ktorý poplatkami za vedenie účtu zaťažoval účet, ktorý bol celkom evidentne zriadený žalovanému len v súvislosti s iným jeho úverom, poskytnutým žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Taký úver bol, ako vyplýva z výpisu z účtu za obdobie mája 2016, predčasne zosplatnený 19.05.2016 po tom, čo bol žalovaný v omeškaní so splácaním dohodnutých splátok. Takýto výkon práv žalobcu nemôže požívať právnu ochranu.
16. Žalovaný teda zaplatil v prospech účtu sumu 485,00 Eur, ktorá pokrýva položky oprávnene účtované na ťarchu účtu žalobcom či jeho právnym predchodcom: 1,20 Eur poplatok za platobnú operáciu, 57,00 Eur poistenie a 345,34 Eur splátky úveru. Žalovaným zaplatená suma pokrýva aj poplatky za vedenie účtu, resp. za program služieb za celých 16 mesiacov, t.j. za obdobie od 01.08.2015 do 30.11.2016 (žalovaný pritom poslednú operáciu na účte vykonal 21.06.2016, ale predtým platbu vykonal naposledy 31.10.2015). Podľa názoru súdu poplatky za vedenie účtu účtované žalovanému po tomto dátume predstavujú výkon práva žalobcu v hrubom rozpore s dobrými mravmi a súd preto nároku žalobcu s prihliadnutím na čl. 5 C.s.p. nepriznal právnu ochranu a žalobu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
18. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada napadnutý rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Žalobca namieta, že žalovaný tvrdenia žalobcu čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu, žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel a preto konštatovanie súdu, že ak klient nevyužil povolené prečerpanie, potom sa nemohol dostať ani do prekročenia účtu, teda do stavu prečerpania povoleného debetu na účte a že v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe, ako i ďalších skutkových tvrdeniach, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a obrany. Žalobca ďalej má za to, že pokiaľ súd považoval za potrebné pre svoje rozhodnutie ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností podľa § 150 ods. 2 C.s.p. mohol o to strany vrátane žalobcu požiadať. Ak potom tvrdený
skutkový stav, žalovaným nepopretý súd prvej inštancie neprezval za základ rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/181/2016.Nakoľko súd namiesto dokazovania meritórne rozhodol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a to vykonávať procesné úkony. Vzhľadom na čo má žalobca za to, že súd prvej inštancie sa neriadil § 150 a § 151 C.s.p., v dôsledku čoho je nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
22. V súvislosti s odvolaním žalobcu, že žalovaný žalobcov nárok v konaní nepoprel, resp. že pokiaľ súd považoval zistený skutkový stav za nedostatočný , mal nariadiť pojednávanie odvolací súd poukazuje na to, že bez ohľadu na procesnú aktivitu žalovaného, zaťažuje dôkazné bremeno pri preukazovaní opodstatnenosti nároku žalobcu a jeho neunesenie má za následok neúspech v samotnom konaní. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba.
23. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Sudca by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali.
24. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať súdu dôvodnosť uplatneného nároku, pričom súd nemôže zastupovať v konaní žalobcu alebo vykonať dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol (§ 185 ods. 1 C.s.p.).
25. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie bez nariadeného pojednávania, odvolací súd poukazuje na § 297 C.s.p. a to s tým, že ako už uviedol súd prvej inštancie, boli splnené podmienky na to, aby bolo v konaní rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur).
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).