Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/113/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: TANYA TRANS, s.r.o., so sídlom Ľuda Zúbka 1181/8, 901 01 Malacky, IČO: 35 802 227, právne zastúpeného: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom 908 79 Borský Svätý Jur 774, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 23.772,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod č.k. -132 zo dňa 09.06.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -132 zo dňa 09.06.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zamietol žalobu v celom rozsahu, v II. výroku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , , (ďalej aj „“), , , , , , , (ďalej len „“), , (ďalej aj „“), čl. 4 ods. 1 bod 2.1 a čl. 2.4 Všeobecných poistných podmienok („VPP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.03.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 23.772,- eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.11.2015 v čase okolo 16:30 hod. v skladových priestoroch spol. Panasonic Automotive a Industrial Systems Europe GmbH v Lozorne, A. B., ako vodič nákladnej dopravnej spoločnosti žalobcu, po tom, čo mu na kamión s prívesom naložili nakládku obalových materiálov (gitterboxov), ktorú mal dňa 11.11.2015 dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a gitterboxy si ponechal, čím spôsobil poškodenej Panasonic Automotive a Industrial Systems, škodu vo výške 8.232,- eur. Dňa 19.11.2015 v čase okolo 13:45 hod., zo zadnej časti haly uvedenej spoločnosti v Lozorne, A. B., po tom, čo mu na kamión s prívesom naložili nakládku gitterboxov, ktorú mal dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a si ju ponechal, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 15.540,- eur, pričom za uvedené skutky bol odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. zo dňa 14.05.2018. Žalobca si po zistení uvedeného uplatnil škodu ako poistnú udalosť v zmysle poistnej zmluvy č. 11-3-9386. Mal za to, že z trestného rozkazu vyplýva, že A. B. nekonal v

rámci pracovných povinností, ani na príkaz poisteného, čo vylučuje aplikáciu čl. 4 ods. 1 VPP. Konanie nenapĺňa žiadny z dôvodov vylúčenia z poistenia, nakoľko ide o úmyselné protiprávne konanie, ktorým bol spáchaný trestný čin. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že pod poistnou udalosťou nie je možné rozumieť iba samotnú udalosť, ktorá vo všeobecnosti môže zakladať právo na poistné plnenie, ale vyžaduje sa, aby z tejto udalosti vzniklo aj právo na plnenie a práve preto, právo na plnenie vzniklo až vtedy, keď sa žalobca dozvedel, že na jeho prípad sa nevzťahuje čl. 4 ods. 1 VPP.

3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia žalovaného, ktorý v priebehu konania namietal premlčanie s tým, že poistná udalosť sa stala 10.11.2015 a 19.11.2015, premlčacia lehota začala plynúť od 10.11.2016 a 19.11.2016 a uplynula dňa 10.11.2019 a 19.11.2019. Podľa trestného rozkazu B. konal ako zamestnanec žalobcu, t.j. pri pracovnej činnosti – preprave tovaru, čo zakladá výluku v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal ani výšku uplatneného nároku. Žalobca reagujúc na vyjadrenia žalovaného uviedol, že bol zaviazaný na náhradu škody voči poisťovni Tokio Marine Nichido Insurance Co. Ltd., ktorá vyplatila poškodenému Panasonic Automotive škodu z prepravy, a to rozsudkom OS Malacky sp.zn. , pričom vo veci bolo vedené exekučné konanie C. D.. Zvyšnú sumu 8.232,- eur, ktorá nebola predmetom exekúcie poukázal v prospech poisťovne Tokio Marina Nichido Insurance. Na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať , nakoľko ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami. Na pojednávaní žalobca namietal, že zmluvná podmienka čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP odporuje zásade poctivého obchodného styku, pričom nie je možné pričítať úmyselné konanie zamestnanca konajúceho v rozpore so zákonom a rovnako tak i v rozpore s pokynmi zamestnávateľa – žalobcu v jeho neprospech. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť samotné konanie tejto tretej osoby a ani ho predpokladať. Ak by vykonávala poisťovňa šetrenie riadne a s náležitou starostlivosťou, poskytla by žalobcovi väčšiu súčinnosť v riešení poistnej udalosti. Poisťovňa na dôsledky konania zamestnanca a odmietnutie plnenia upozornila žalobcu až v čase, keď voči nemu boli podané predmetné žaloby na náhradu škody a nijako sa nezúčastnila na priaznivom výsledku týchto konaní. Žalovaný doplnil, že z rozhodnutia OS Malacky, podľa ktorého mal žalobca uhradiť 16.466,- eur, nie je zrejmé o akú škodu ide, a táto sa nezhoduje ani s jednou zo súm v predloženom trestnom rozkaze. Žalobca predložil bankové výpisy, ktoré majú preukazovať úhrady v prospech poisťovateľa poškodeného za prepravy vykonané dňa 12.11.2015 a 19.11.2015, pričom v predmetom konaní ide o prepravy z 10.11.2015 a 19.11.2015. Z bankových výpisov nie je zrejmé, kto je príjemca týchto platieb. Ani z uznesenia OS Malacky sp.zn. , ktorým má uhradiť 8.232,- eur nie je zrejmé, o akú škodu ide. Žalobca si uplatňuje sumu 23.772,- eur, čo je súčet súm v trestnom rozkaze, ako výška škody. Táto suma však nezohľadňuje zmluvne dojednanú spoluúčasť 10%.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, že poistnou zmluvou č. 11-3-9386 uzatvorenou medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom, došlo k vzniku poistenia zodpovednosti cestného dopravcu. Poistná doba bola dohodnutá od 01.07.2011 na dobu neurčitú. Pre poistenie platili Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti cestného dopravcu VPPZCD/0109, ktoré určili rozsah poistného krytia, práva a povinnosti poisteného, poistníka a poisťovateľa a sú priložené k poistnej zmluve a tvoria jej súčasť. Prílohou č. 1 poistnej zmluvy bol zoznam poistených motorových vozidiel žalobcu, medzi ktorými bolo uvedené aj vozidlo zn. MAN, EČV: E., ktoré zamestnanec žalobcu použil pri spáchaní trestného činu. V stanovisku zo dňa 10.11.2016 žalovaný žalobcovi uviedol, že poistnú udalosť č. 7207-2016 uzatvára bez poistného plnenia, nakoľko bola spôsobená zamestnancom žalobcu pri výkone svojej činnosti, ktorý úmyselným konaním spreneveril tovar. Žalovaný odkázal na ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, v zmysle ktorého sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo inými osobami, ktoré poistený použil na výkon svojej činnosti. Trestným rozkazom OS Malacky sp.zn. zo dňa 14.05.2018 bol A. B. uznaný za vinného, že dňa 10.11.2015 v čase okolo 16:30 hod, v skladových priestoroch spol. Panasonic Automotive a Industrial Systems Europe GmbH v Lozorne, ako vodič nákladnej dopravnej spoločnosti žalobcu, po tom čo mu na kamión s prívesom naložili nakládku obalových materiálov (gitterboxov), ktorú mal dňa 11.11.2015 dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a gitterboxy si ponechal, čím spôsobil poškodenej Panasonic Automotive a Industrial Systems, škodu vo výške 8.232,- eur a tiež, že dňa 19.11.2015 v čase okolo 13:45 hod., zo zadnej časti haly uvedených spoločností v Lozorne, A. B., po tom čo mu na kamión s prívesom naložili nakládku gitterboxov, ktorú mal dopraviť a vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku, túto nakládku nedopravil a si ju ponechal, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 15.540,- eur. Za uvedené skutky, pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa , , bol odsúdený na 12 mesiacov trestu odňatia slobody, s podmienečným odkladom so skúšobnou

dobou 2 roky. Spoločnosť CRS CZ Ltd. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Rozsudkom zo dňa 13.08.2018 č.k. -64, vydaným OS Malacky, bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločnosti Tokio Marine & Nichido Fire Insurance Co., Ltd. sumu 16.464,- eur s príslušenstvom a trovy konania. Uvedená spoločnosť žalovala nárok voči žalobcovi z titulu náhrady poistného plnenia, ktoré ako poistiteľ vyplatil poškodenému Panasonic Automotive & Industrial Systems Europe GmbH z prepravy vykonanej dňa 12.11.2015 a 19.11.2015. Výzvou zo dňa 13.02.2020 žalobca vyzval žalovaného na riadne plnenie z poistnej udalosti č. 7207-2016, na čo mu žalovaný dňa 06.03.2020 uviedol, že nárok na plnenie bol zamietnutý, pretože sa naň nevzťahovalo poistenie. Z výpisu z účtu F. C. zo dňa 08.07.2020 súd prvej inštancie zistil, že tento dňa 18.03.2020 zadal príkaz na úhradu v sume 19.279,- eur v prospech účtu označenom len číslom prijímateľa. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 20.07.2020 súd prvej inštancie zistil, že pravidelne v období od 30.07.2018 do 29.01.2019 poukazoval žalobca mesačne platbu 686,- eur v prospech účtu označeného číslom. V časti doplňujúce informácie bola uvedená spisová značka . Uznesením zo dňa 18.06.2018 vo veci sp.zn. bol schválený zmier, v zmysle ktorého bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločnosti Tokio Marine & Nichido Fire Insurance, sumu 8.232,- eur v mesačných splátkach 686,- eur. Konanie bolo vedené z titulu náhrady poistného plnenia za škodu spôsobenú dopravcom.

5. Po ustálení sporných skutočností, t.j. či v dôsledku spáchaného trestného činu vznikol nárok žalobcovi na poistné plnenie (či sa na uvedený prípad vzťahovalo uzatvorené poistenie) a ak áno v akej výške a či nárok žalobcu uplatnený v konaní bol premlčaný, súd prvej inštancie právne uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bol dojednaný poistný vzťah, ktorým žalovaný poistil žalobcovu zodpovednosť za škodu na zásielkach, ktoré žalobca prepravuje pri vykonávaní vnútroštátnej alebo medzinárodnej prepravy tovaru. Podmienky poistenia boli medzi zmluvnými stranami dojednané jednak v zmluve zo dňa 30.06.2011 v znení jej dodatkov a príloh, ako aj vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a na ktoré samotná zmluva vo viacerých miestach priamo odkazuje. Súd prvej inštancie uviedol, že poistnou udalosťou v zmysle , upravenou pre daný zmluvný vzťah aj vo VPP je potrebné rozumieť náhodnú udalosť, v zmluve bližšie označenú, ktorá zakladá právo poisteného na poistné plnenie. VPP v tomto prípade túto udalosť stotožňujú so škodovou udalosťou, ktorú definujú ako náhodnú udalosť, v dôsledku ktorej došlo k strate alebo poškodeniu prepravovanej zásielky; náhodnou udalosťou sa rozumie udalosť, o ktorej poistený dôvodne predpokladá, že by mohla nastať, ale v čase uzavretia poistenia nevie, kedy sa tak stane, prípadne, či k nej vôbec dôjde. Nie každú takúto udalosť je však za každých okolností možné považovať za poistnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie, je v praxi bežná úprava tzv. vylúčení z poistenia, ktoré upravujú také situácie, ktoré ak nastanú, poisťovňa ich nebude považovať za poistnú udalosť a poistenému nevznikne nárok na vyplatenie poistného. Ide najmä o také situácie, kedy samotný poistený prispel k vzniku poistnej udalosti a to buď zanedbaním povinnej miery opatrnosti, protiprávnym konaním alebo použitím nevhodných prostriedkov pri výkone svojej činnosti. V prejednávanom prípade boli takéto okolnosti upravené v čl. 4 VPP, kde sú jasne a taxatívne vymenované okolnosti, na ktoré sa poistenie nevzťahuje. V konaní mal súd prvej inštancie za ustálené (čo medzi stranami ani nebolo sporné), že v dňoch 10.11.2015 a 19.11.2015 spáchal A. B. – zamestnanec žalobcu pokračovací trestný čin sprenevery, keď si ponechal tovar, ktorý mal za žalobcu prepraviť do cieľovej prevádzky v Rakúsku. Žalobca síce argumentoval, že konanie zamestnanca nenapĺňa žiadny z dôvodov vylúčenia z poistenia a že tento nekonal v rámci pracovných povinností, ani na príkaz poisteného, túto argumentáciu však nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Z predloženého trestného rozkazu OS Malacky jasne vyplýva, že A. B. konal ako zamestnanec, vodič žalobcu, ktorého predmetom činnosti bola okrem iného aj preprava obalových materiálov z logistického parku v Lozorne do spoločnosti GeorgFischer v Rakúsku. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda na prepravovanom tovare bola spôsobená úmyselne (spáchaním úmyselného trestného činu) osobou, ktorú poistený použil na výkon svojej činnosti. Uvedené jasne vyplýva zo samotných tvrdení žalobcu, ktorý A. B. sám označil za svojho zamestnanca, ktorý bol v pozícii vodiča nákladného motorového vozidla, pričom pri spáchaní trestného činu sprenevery použil nákladné motorové vozidlo s EČV: E., ktoré podľa vykonaného dokazovania patrilo žalobcovi a vzťahovalo sa naň poistenie zodpovednosti za škodu. To, že A. B. zároveň vykonával činnosť žalobcu – prepravu tovaru, rovnako nebola medzi stranami sporná a potvrdzuje ju aj súdne konanie, ktoré prebehlo medzi žalobcom a spoločnosťou Tokio Marine & Nichido Fire Insurance Co., Ltd., kde uvedená spoločnosť žalovala nárok voči žalobcovi z titulu náhrady poistného plnenia. Takúto okolnosť teda bolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie subsumovať pod čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, nakoľko boli naplnené všetky znaky tam opísanej skutkovej podstaty vylúčenia z poistenia, keď škoda bola spôsobená úmyselne osobou,

ktorú poistený použil na výkon svojej činnosti. Keďže boli naplnené predpoklady vylúčenia z poistenia, nepovažoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia za dôvodný.

6. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že zmluvná podmienka (čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP) odporuje zásade poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná podmienka je jasne definovaná vo všeobecných poistných podmienkach, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť už pri uzatvorení poistnej zmluvy a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Žalobca v konaní neuviedol, že by v priebehu trvania poistného vzťahu mal akékoľvek výhrady k ustanoveniu čl. 4 VPP a k okolnostiam vylučujúcim poistenie ako takým. Zásadám poctivého obchodného styku by odporovalo len také konanie poisťovateľa, ktoré by malo šikanózne tendencie či praktiky pri plnení vzájomných práv a povinností z poistnej zmluvy, ako aj také, kedy by poisťovateľ presadzoval svoj záujem o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a prekročil by tým medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. V danom prípade sa o takéto konanie žalovaného nejedná a upravenú podmienku vylúčenia z poistenia možno považovať za štandardnú a v praxi bežne používanú. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno spravodlivo požadovať od poisťovne vyplatenie poistného plnenia za škodu, ktorú spôsobil samotný poistený, resp. jeho zamestnanci alebo osoby konajúce v jeho mene, navyše trestným činom a pri výkone činnosti, na ktorú sa poistenie vzťahuje, pretože v opačnom prípade by uvedené mohlo viesť k špekulatívnym konaniam zo strany poistených subjektov a zneužívaniu systému poistenia zodpovednosti za škodu.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by žalobca nedostatočným spôsobom preukázal výšku uplatneného nároku. Mal za to, že výška žalobcom uplatneného nároku priamo zodpovedá výške škody, ktorú spôsobil zamestnanec žalobcu spáchaným trestným činom a bola ustálená už v trestnom konaní vedenom na OS Malacky pod sp.zn. , v ktorom bol vydaný trestný rozkaz voči A. B.. Podporne uvedený nárok podľa konajúceho súdu vyplýva tiež zo sporových konaní vedených medzi žalobcom a poisťovňou Tokio Marine & Nichido Fire Insurance na OS Malacky pod sp.zn. a sp.zn. , kde predmetom týchto konaní bola náhrada vyplateného poistného plnenia za škodu spôsobenú dopravcom, a kde výška uplatňovanej istiny zodpovedá sume 23.772,- eur. Súd prvej inštancie sa vyjadril i k námietke premlčania, hoci túto nepovažoval pre posúdenie veci za rozhodujúcu, nakoľko dospel k záveru, že žalobcovi nárok uplatnený v konaní nevznikol. Bol názoru, že zmluvný vzťah strán sporu je potrebné vnímať ako tzv. kombinovaný obchod v zmysle , kedy je zrejmé, že obidve zmluvné strany pri vzniku tohto záväzku konali pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, avšak sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý je ako zmluvný typ upravený len v . V takom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia príslušné pre konkrétny zmluvný typ (úprava poistnej zmluvy v ), avšak pokiaľ ide o ďalšie práva a povinnosti spojené so vzniknutým záväzkovým vzťahom, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia , teda aj pokiaľ ide o otázku premlčania. Súd prvej inštancie poukázal na ust. a a uzavrel, že žalovaný nepredložil do konania dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval moment, kedy si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia a preto nebolo možné bez pochybností stanoviť moment začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a posúdiť námietku žalovaného ako relevantnú.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a . V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nesprávne vyhodnotil, že boli naplnené okolnosti vylučujúce poistenie. Za správny považoval názor súdu prvej inštancie, že za poistnú udalosť je potrebné považovať náhodnú udalosť, v dôsledku ktorej došlo k strate alebo poškodeniu prepravovanej zásielky. Za protirečivý však považoval názor súdu prvej inštancie, že v tomto prípade samotný poistený prispel k vzniku poistnej udalosti a to buď zanedbaním povinnej miery opatrnosti, protiprávnym konaním, alebo použitím nevhodných prostriedkov pri výkone svojej činnosti. Z celkového prípadu a z dokazovania totiž vyplýva, že úmyselné konanie, ktoré podľa poistných podmienok spôsobuje vylúčenie z poistenia a nárok na poistné plnenie nespôsobil ani len čiastočne samotný poistený. V konaní bolo podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázané, že k úmyselnému konaniu a vzniku škody zo strany samotného poisteného neprišlo, nakoľko v danom čase bola škoda spôsobená A. B., ktorý síce pôsobil u poisteného ako

jeho zamestnanec, no uvedeného úmyselného konania sa nedopustil ako osoba, ktorá mala byť použitá na výkon jeho činnosti. A. B. nekonal v rámci pracovných povinností, nakoľko dňa 19.11.2015 nemal ani naplánované naloženie, teda toto konanie už vôbec nebolo vykonávané na základe pokynov zamestnávateľa - poisteného, pretože tento nemal ani len vedomosť o tom, že sa zamestnanec nachádza s autom v spoločnosti Panasonic. Uvedené tvrdenie je preukázané zápisnicou z trestného konania, kde F. C., konateľ spoločnosti TANYA TRANS, s.r.o. vypovedal v pozícii svedka. Doplnil, že toho času bolo trestné stíhanie voči A. B. vedené ako trestný čin krádeže, čo len preukazuje skutočnosť, že uvedený obalový materiál nebol B. zverený v rámci činnosti vyplývajúcej zo zamestnania a uvedeného konania sa A. B. nedopustil pri výkone povolania a v rámci pokynov zamestnávateľa, preto nebola naplnená podmienka v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP. Žalobca ďalej vo vzťahu k spornej poistnej podmienke namietal, že sa jedná o neprijateľnú poistnú podmienku akokoľvek odporujúcu viacerým ustanoveniam zákona i zásade poctivého obchodného styku, pretože došlo k porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán, kde účastník nemohol ovplyvniť obsah zmluvy či zmluvných podmienok, teda sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako taký by v zmysle nemal požívať právnu ochranu. Z toho, že niekomu patrí nejaké právo, neplynie ešte oprávnenosť vykonávať ho tak, aby vynúteným výkonom tohto práva bola spôsobená inému taká škoda, ktorá nie je úmerná s výhodou dosiahnutou pre stranu oprávnenú. Vykonávanie takého práva by sa javilo ako jeho zneužívanie. Rovnako tak žalobca odkázal na kogentné ust. , ktoré uvádza „Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.“ Žalobca mal za to, že dojednanou zmluvnou podmienkou by sa poistený vzdal nároku na plnenie - nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie , kedy namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, pričom dôvodil, že uvedené ustanovenie absolútne vylučuje akúkoľvek zodpovednosť poisteného za konanie iných osôb, ktoré poistený použil na výkon svojej činnosti, ak konali v jeho nevedomosti, alebo proti jeho vôli či pokynom. Článok 4 ods. 1 VPP pôsobí podľa názoru žalobcu príliš všeobecne, avšak ako taký ho nie je možné rozširovať, a vykladať poistné podmienky extenzívnym spôsobom v neprospech žalobcu. Bolo totiž preukázané, že zamestnanec B. v danej dobe nevykonával a ani nemal vykonávať činnosť, ani plniť pokyny zamestnávateľa, teda aj keď použil dopravný prostriedok zamestnávateľa, nejednalo sa o výkon činnosti, na ktorú ho zamestnávateľ ako zamestnanca používa. Každá zmluva by mala predstavovať najlepší možný variant vyváženosti práv a povinností v jednotlivom prípade, a teda mala by predstavovať akúsi zmluvnú spravodlivosť medzi stranami.

10. Žalobca v ďalšom poukázal na nenáležité šetrenie poistnej udalosti žalovaným, ktorý mal byť súčinný pri vyšetrovaní, keďže na výsledku vyriešenia poistnej udalosti v prospech poisteného záleží i samotnému poisťovateľovi, ktorému by vznikla rovnako povinnosť plniť. Žalovaný sa nezúčastnil na konaniach, nevstúpil do nich ako intervenient a žiadnym spôsobom sa neinformoval o stave a priebehu konaní, aj napriek tomu, že ho žalobca informoval, že voči nemu prebiehajú spory. Žalovaný porušil povinnosti stanovené mu článkom 8 VPP, neposkytol žalobcovi absolútne žiadnu súčinnosť a právne služby v súdnych konaniach, ktoré poistná zmluva a služby poisťovne pokrývajú a žiadnym spôsobom sa nepodieľal na výsledkoch sporu, čo nemôže byť v konečnom dôsledku na ťarchu žalobcu v podobe nevyplatenia poistného plnenia. Nakoľko sú poistné podmienky tvorené tak, že podliehajú iba oznamovacej povinnosti, stávajú sa teda ich bežnou súčasťou ustanovenia, ktoré odporujú ustanoveniam zákona, dobrým mravom a taktiež pôsobia šikanózne pre poistených. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca podotkol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach neustále poukazoval na premlčanie daného nároku na vyplatenie poistného plnenia, avšak tento nárok nikdy výslovne nepoprel, naopak vyjadrením sa v záverečnej reči len o nejakej spoluúčasti ho priznal, čím de facto nárok na toto poistné plnenie uznával. S poukazom na § 151 ods. 1 a 2 je potrebné považovať nárok na vyplatenie poistného plnenia za nesporný. Uvedené tvrdenia, ktoré hovoria „len“ o premlčaní je možné badať v stanovisku žalovaného zo dňa 06.03.2020, vo vyjadrení žalovaného zo dňa 25.05.2020 a nakoniec i zo samotnej záverečnej reči žalovaného na pojednávaní dňa 09.06.2022, kde okrem iného poukázal na to, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje sumu 23.772,- eur s príslušenstvom, čo však nezohľadňuje zmluvne dojednanú spoluúčasť, ktorá je v zmysle poistnej zmluvy č. 1139386 vo výške 10%, resp. minimálne vo výške 165,- eur, čím žalovaný uznáva nárok na vyplatenie poistného plnenia, avšak len s prípadným prihliadnutím na spoluúčasť. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie doručené do elektronickej schránky dňa 12.08.2022.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

13. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

15. Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

16. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

18. Podľa v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

19. Podľa právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

21. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti cestného dopravcu VPPZCD/0109 poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne poisteným alebo inými osobami, ktoré poistený použil na výkon svojej činnosti.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k hlavným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Z listinných dôkazov založených v spise a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že A. B., ako zamestnanec žalobcu – vodič nákladnej dopravnej spoločnosti žalobcu, spáchal trestný čin sprenevery, keď si ponechal tovar, ktorý mal dopraviť a následne nechať vyložiť v cieľovej prevádzke v Rakúsku. Zamestnanec žalobcu konajúc v mene svojho zamestnávateľa mal v oboch prípadoch dopraviť a vyložiť tovar v cieľovej prevádzke, avšak vodič predmetný tovar v cieľovej prevádzke nevyložil, ale si ho ponechal. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, ale i z predloženého Trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp.zn. zo dňa 14.05.2018. Z uvedeného je zrejmé, že bolo náplňou práce zamestnanca žalobcu naložiť daný tovar dňa 10.11.2015 a 19.11.2015 a vyložiť ho v cieľovej prevádzke. Odvolací súd je názoru, že v prípade, ak by to tak nebolo, nebol by vodičovi tovar ani naložený, keďže na prepravu medzinárodnej prepravy je nevyhnutné potrené predložiť aj nákladný list a ostatné doklady preukazujúce prevoz tovaru, ktoré by neboli zo strany predávajúceho (poškodeného) podpísané, ak by nebola dohodnutá nakládka tovaru a jeho prevoz. Zároveň žalobca žiadnym z prostriedkov procesného útoku nepreukázal, že by jeho zamestnanec nebol v danom čase na cestu vyslaný práve žalobcom, nevykonával pracovné povinnosti, resp. že by sa dané prepravy a nakládka tovaru mala uskutočniť v inom termíne. Neobstoja preto odvolacie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že vodič nebol použitý na výkon činnosti žalobcu. Nové námietky/tvrdenia žalobcu týkajúce sa skutočností, že v daný deň nemal žalobca vedomosť o tom, že sa zamestnanec nachádza s autom v spoločnosti Panasonic a že nebolo plánované naloženie tovaru, skutočnosti, ktoré majú podľa žalobcu vyplývať z predloženej zápisnice z trestného konania, kde vypovedal konateľ žalobcu v pozícii svedka, považoval odvolací súd za neprípustné novoty v zmysle v zmysle , nakoľko nespĺňajú ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Je nepochybné, že novo predložené dôkazy (zápisnica o výsluchu svedka z trestného konania) a z nich vyvodené skutkové tvrdenia žalobcu, boli žalobcovi známe už 23.08.2016, t.j. v čase pred podaním žaloby. Žalovaný mal preto dostatok času v priebehu konania na súde prvej inštancie dôkazy, resp. tvrdenia predostrieť a to i s ohľadom na obranu žalovaného.

27. S ohľadom na uvedené, na poskytnutie poistného plnenia nepostačuje len samotná existencia náhodnej udalosti v zmysle v spojení s definíciou škodovej udalosti vo VPP, ako tvrdí žalobca, nakoľko je nevyhnutné prihliadať i na zmluvné podmienky, ktoré poskytnutie poistného plnenia za určitých konkrétne špecifikovaných podmienok vylučujú. Zároveň odvolací súd je názoru, že v tomto prípade nemožno považovať úmyselné konanie zamestnanca žalobcu ani za náhodnú udalosť, keďže typickým znakom pre náhodnú udalosť je jej nepredvídanosť, t.j. že nastane bez ohľadu na úmysel kohokoľvek. Nemožno považovať za náhodné, cielené konanie žalobcu (jeho zamestnanca) smerujúce k predvídateľnému následku.

28. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, že článok 4 ods. 1 písm. a) VPP predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu zákonu i zásade poctivého obchodného styku, nakoľko vzťah strán sporu vzhľadom na jeho obchodnoprávny charakter nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský, kedy vopred dohodnutá zmluvná podmienka by vyvolávala v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, t.j. ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Odvolací súd ďalej poukazuje primárne na zmluvnú voľnosť strán v obchodných vzťahoch pri kreovaní vzájomných práv a povinností, t.j. aj prípadných výnimiek z poskytnutia poistného plnenia, kedy i absencia určitej reciprocity vo vzťahu

k právu jednej zo zmluvných strán nemá vplyv na platnosť takéhoto dojednania. V opačnom prípade by platilo, že poisťovne by museli poskytnúť v každom prípade poistné plnenie bez výnimky, aj v prípade, keby priamo poistený úmyselne spôsobil škodu na predmete poistenia. Odvolací súd nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalovaný nebol oprávnený vykonať svoje právo vyplývajúce z ust. čl. IV ods. 1 písm. a) VPP, keď ako správne konštatoval súd prvej inštancie nejde o konanie, ktoré by malo šikanózny charakter, ani o konanie, kedy by žalovaný ako poisťovateľ presadzoval záujem o dosiahnutie čo najvyššieho možného zisku a prekročil tým medze poctivého a zákonného konania podnikateľa. Ide o štandardnú podmienku v praxi bežne používanú. Žalobca bol pritom pri uzatváraní poistnej zmluvy oboznámený s poistnými podmienkami, preto bolo na jeho slobodnej vôli (ne)uzavrieť poistnú zmluvu práve so žalovaným.

29. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na znenie a aplikáciu ustanovenia , odvolací súd uvádza, že žalobca bez právneho základu stotožňuje nárok na náhradu škody s nárokom z poistnej zmluvy. Náhradu škody by si žalobca mohol uplatňovať voči svojmu zamestnancovi, ako osobe zodpovednej za škodu, avšak žalovaný nie je v postavení škodcu, ale poisťovateľa, ktorý je povinný plniť len na základe zmluvných a tomu zodpovedajúcich zákonných ustanovení. Rovnako tak odkaz žalobcu na ust. Občianskej zákonníka je bez právnej relevancie, nakoľko postup podľa daného ustanovenia by bolo možné aplikovať v prípade, ak by škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, čo sa však v tomto prípade nestalo, keďže k škode došlo konaním zamestnanca žalobcu.

30. Žalobca namietal i príliš všeobecný výklad ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, s námietkou ktorou sa nie je možné stotožniť. V prvom rade žalobca neuviedol v čom vidí extenzívny výklad daného ustanovenia súdom prvej inštancie a v druhom rade súd prvej inštancie predostrel jasný, zreteľný a presný výklad sporného ustanovenia, keď správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver o tom, že vodič žalobcu vykonával činnosť, na ktorú ho zamestnávateľ ako zamestnanca použil. Poslednú námietku žalobcu, že žalovaný porušil povinnosť v zmysle § 8 VPP považoval odvolací súd bez právnej relevancie vo vzťahu k výkladu ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, keďže v zmysle článku 8 VPP je žalovaný povinný iba prerokovať výsledky vykonaného vyšetrovania s poisteným v záujme zistenia rozsahu a výšky poistného plnenia, alebo mu ich oznámiť. Z daného ustanovenia nevyplýva žiadna povinnosť žalovaného zúčastňovať sa sporov žalobcu o náhradu škody. I v prípade, keby taká povinnosť existovala, nevylučovala by aplikáciu ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, resp. by nezbavovala žalobcu v priebehu konania na súde prvej inštancie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Tvrdenia žalobcu o premlčaní je možné rovnako považovať za nedôvodné, nakoľko jednak súd prvej inštancie zamietol žalobu z iného právneho dôvodu a jednak premlčanie bolo posúdené súdom prvej inštancie v prospech žalobcu, s právnym názorom ktorým sa odvolací súd stotožňuje, keď súd prvej inštancie správne právne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny ( ), kedy sa premlčanie riadi ustanoveniami ( ). V ostatnom odvolací súd odkazuje na zdôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 35 napadnutého rozsudku.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vo výroku ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V danom prípade mal v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu sporu plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp.zn. , podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,

je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).