Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-100-2019.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu HOERBIGER ŽANDOV s.r.o., so sídlom Nádražní 10, 417 07 Žandov, Česká republika, IČO: 48 265 578, v zastúpení Mgr. Miloš Kachaňák, advokát, so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 30 790 158, proti žalovanému: PREMOT s.r.o., so sídlom Veľká nad Ipľom 370, 985 32 Veľká nad Ipľom, IČO: 45 506 361, v konaní o zaplatenie 4.507,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/48/2019-72 zo dňa 5.septembra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/48/2019-72 zo dňa 5.septembra 2019 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 4.507,20 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 4.507,20 eur od 18.12.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.3.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.507,20 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že si od žalovaného objednal plnenie na základe objednávky zo dňa 26.9.2018 a žalovanému uhradil zálohu vo výške istiny na základe predfaktúry zo dňa 26.9.2018. Žalobca od objednávky odstúpil, nakoľko žalovaný plnenie neposkytol a výzvou zo dňa 4.12.2018 žiadal žalobca vrátenie vyplatenej zálohy. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že piesty 4DSK300, DN 300/180 v počte kusov 5 boli riadne vyrobené, ale objednávateľ si ich neprevzal a uviedol, že napriek tejto skutočnosti je žalovaný stále ochotný sa s odberateľom dohodnúť na mimosúdnom urovnaní predmetnej záležitosti.
3. Súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporným, že žalobca si u žalovaného objednal v zmysle objednávky výrobu 5 kusov piestov za celkovú cenu 6.260,--eur s termínom dodania do 17.10.2018. Žalovaný vystavil žalobcovi predfaktúru č. PF18006 splatnú dňa 3.10.2018 na sumu 4.507,20 eur. Z predložených listinných dôkazov podľa názoru súdu vyplýva, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej si žalobca ako objednávateľ objednal výrobu a dodanie 5 kusov piestov , keď na písomnej objednávke uviedol dátum dodania 17.10.2018. Súd uvedenú objednávku
považoval za návrh uzatvorenia zmluvy o dielo, pričom je zrejmé, že k akceptácii tohto návrhu zo strany žalovaného muselo dôjsť, nebolo preukázané, že by žalovaný bol nejakým spôsobom objednávku namietol, resp. navrhoval protinávrhom zmenu alebo ju odmietol, keďže vystavil predfaktúru č. PF 18006 toho istého dňa, t. j. 26.9.2018 ako bola vystavená objednávka s tým, že požadoval dohodnutú zálohu na výrobu piestov v sume 4.507,20 eur. Žalovaný tvrdenie, že mu bola zo strany žalobcu predmetná suma zaplatená účinne nepoprel, preto mal súd za to, že uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nie je spornou a záloha 4.507,20 eur žalovanému zaplatená bola.
4. Ďalej uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný taktiež nepoprel vyplýva, že dodávka objednaných päť kusov piestov nebola vykonaná napriek tomu, že žalovaný bol viackrát vyzývaný na jej dodanie. Podľa názoru súdu žalovaný síce v rámci svojej obrany uviedol, že predmetné piesty vyrobil, nepreukázal však, kedy sa tak stalo a nepreukázal ani skutočnosť, že by žalobcu ako objednávateľa vyzval na prevzatie diela. Súd mal za to, že žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy o dielo písomným úkonom zo dňa 4.12.2018, keď sa podľa názoru súdu nejedná o odstúpenie od zmluvy od dielo pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti zhotoviteľa, keďže neboli naplnené zákonné atribúty potrebné, aby zmluvná strana týmto spôsobom od zmluvy odstúpila. Uviedol, že porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného nedodaním diela v lehote nie je podstatným porušením podľa § 345 Obchodného zákonníka, pretože nie je preukázané, že by žalovaný vedel, že žalobca nebude mať záujem na plnení v lehote, resp., že by rozumne mohol predvídať, s prihliadnutím na účel zmluvy, že na takomto plnení záujem mať nebude, ktorá skutočnosť preukázaná nebola. Podľa súdu nebolo tiež preukázané, že by k odstúpeniu zo dňa 4.12.2018 došlo bezprostredne po porušení zmluvnej povinnosti, keďže bola dohodnutá doba plnenia na 17.10.2018, ale nakoľko žalovaný nepoprel, že mu bola dostatočne poskytnutá lehota a bol vyzývaný na dodanie diela aj dodatočne, mal súd za to, že uvedená skutočnosť nebola sporná, a preto k odstúpeniu od zmluvy došlo, avšak spôsobom, ako pre nepodstatné porušenie zmluvy o dielo. Potom s poukazom na platné odstúpenie od zmluvy právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným zaniká a zanikol aj dôvod, pre ktorý došlo k úhrade faktúry na budúcu cenu diela v zmysle predfaktúry vo výške 4.507,20 eur, ktoré súd priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj právo na zákonný úrok z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni uvedenom vo výzve na vrátenie tejto sumy, t. j. 18.12.2018. Súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd rozhodol len na základe tvrdení žalobcu, nebral do úvahy skutkový stav spočívajúci v tom, že ohľadom predmetnej dodávky nebol dohodnutý presný termín uskutočnenia plnenia a navyše žalobca si už vyrobené piesty odmietol prevziať, čím sa on dostal do omeškania so svojou povinnosťou. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že súd nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy a následne rozhodol v rozpore so zákonom. Žiadal rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť predmetnú vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.
7. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.507,20 eur s úrokom z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že žalobca už vyrobené piesty odmietol prevziať, čím sa dostal do omeškania so
svojou povinnosťou a tiež tvrdenie, že ohľadom predmetnej dodávky nebol dohodnutý presný termín uskutočnenia plnenia.
10. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
11. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel po preskúmaní veci k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej si žalobca ako objednávateľ objednal výrobu a dodanie päť kusov piestov za celkovú cenu 6.260,--eur s DPH, keď na písomnej objednávke (č. l. 10 p.v.), bol dohodnutý dátum dodania 17.10.2018. Žalobca uhradil žalovanému dohodnutú zálohu na výrobu piestov, a to na základe predfaktúry č. PF 18006 na sumu 4.507,20 eur.
12. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že vyzýval žalobcu na prevzatie vyrobených piestov, a tento ich odmietol prevziať, nijakým spôsobom nepreukázal, tiež mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný nepoprel, že by mu žalobca zálohu vo výške 4.507,20 eur uhradil. Nemôže byť dôvodná ani námietka žalovaného, že nebol dohodnutý presný termín uskutočnenia plnenia, keď ako už bolo vyššie uvedené na písomnej objednávke bol dohodnutý presný dátum dodania (17.10.2018).
13. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného posúdil súd prvej inštancie podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy, keď právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe tohto zanikol a zanikol aj dôvod, pre ktorý došlo k úhrade zálohy na budúcu cenu diela v zmysle predfaktúry.
14. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu. Na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých predpokladov. Jedným z takých predpokladov je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody, či prospechu, ktorá je merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. K vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí byť splnená aj ďalšia podmienka a to, že toto obohatenie musí ísť na úkor iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmu) v majetkovej sfére iného subjektu. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu mohlo v súlade s právom dôjsť (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/2457/2013).
15. V danom prípade sa teda jednalo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, preto žalobcom zaplatená záloha musí byť žalovaným žalobcovi vrátená, nakoľko nesplnil predmet ústnej kúpnej zmluvy, a to dodanie päť kusov piestov. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo tým, že mu žalobca zálohu za predmetné piesty uhradil, avšak žalovaný tieto žalobcovi nedodal. Žalobca poskytol plnenie žalovanému, keď vykonal úhradu zálohy a na druhej strane žalovaný za toto plnenie neposkytol žalobcovi dohodnutý tovar.
16. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).