Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9P-218-2019.pdf
PDF · 75.37 KB
No categories available
9P/218/2019
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. W. tér 7, H., E. a otec - Q. T., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, F. W., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o návrhu otca maloletého dieťaťa na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom,
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa dňa 17.10.2019 doručil na Okresný súd Nové Zámky návrh na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa mu približne koncom apríla 2019 oznámila, že sa spolu s maloletým dieťaťom presťahuje do Maďarska. Tvrdil, že nedal matke súhlas na vycestovanie maloletého dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. Otec maloletého dieťaťa v návrhu poznamenal, že maloleté dieťa spolu s matkou býva v Maďarsku v meste Pécs. Uviedol, že maloleté dieťa od opustenia územia Slovenskej republiky videl len dvakrát. Bol toho názoru, že v dôsledku konania matky je ukrátený o možnosť participovať na výchove maloletého dieťaťa, s ktorým má okrem iného veľmi dobrý vzťah. Okresný súd Nové Zámky dňa 20.11.2019 postúpil spis na Okresný súd Komárno.
2. Otec maloletého dieťaťa reagujúc na výzvu súdu dňa 19.12.2019 oznámil, že nepodal návrh na navrátenie maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky.
3. Matka maloletého dieťaťa dňa 17.2.2020 reagujúc na výzvu súdu oznámila, že maloleté dieťa od septembra 2019 navštevuje materskú školu Móricz W. tér 6, H. v E.. Súdu predložila potvrdenie o návšteve materskej školy. Tvrdila, že otec maloletého dieťaťa súhlasil s vysťahovaním maloletého do cudziny. Podľa jej vyjadrenia ústne sa dohodli s otcom, že otec bude platiť výživné vo výške 60,- eur na mesiac tým, že matku pustí s maloletým do cudziny žiť. Uviedla, že maloletý bol u otca celý august 2019, 4 dni v septembri 2019 a od 14.12.2019 do 11.1.2020. Mala za to, že sa snažila s otcom maloletého dieťaťa dohodnúť o styku, žiadala ho, aby išiel pre syna do Maďarska, ale on ani raz nešiel.
4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa toho zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“), a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Civilný sporový poriadok, ako aj Civilný mimosporový poriadok dbajú o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto súdne konanie sa nemôže uskutočniť. Takouto podmienkou konania je aj právomoc súdu. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Právomoc súdov je takou procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť.
6. Súd z predložených písomností, ako aj zo súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/218/2019 zistil, že maloleté dieťa aj jeho rodičia sú občanmi Slovenskej republiky, pričom nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletým dieťaťom sa presťahovala do Maďarska v apríli 2019, kde sa aj v súčasnosti zdržiava. Otec maloletého dieťaťa tvrdí, že s presťahovaním maloletého dieťaťa do zahraničia nesúhlasil, doposiaľ návrh na navrátenie maloletého dieťaťa do krajiny pôvodu nepodal. Podľa udania matky maloletého dieťaťa otec s vysťahovaním maloletého do zahraničia súhlasil. Maloleté dieťa od septembra 2019 navštevuje materskú školu v Maďarsku.
7. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v pobyte účastníkov konania, je súd v konaní povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení CSP, CMP a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).
8. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
9. Maďarsko a Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej Únie, oba štáty sú viazané nariadením Brusel IIa. Nariadenie Brusel IIa má prednosť pred vnútroštátnym právom, t.j. pred ZMPS. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd skúmal svoju právomoc podľa nariadenia Brusel IIa. 10. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel IIa, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinnosti. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Brusel IIa, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa článku 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. V právnej veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, smerodajným pri aplikácii nariadenia Brusel IIa v je obvyklý pobyt dieťaťa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa právomoc slovenského súdu na úpravu styku otca k maloletému dieťaťu by bola daná v takom prípade, keby maloleté dieťa malo v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Otec maloletého dieťaťa návrh na úpravu styku podal dňa 17.10.2019 na slovenský súd. Matka spolu s maloletým dieťaťom sa presťahovali do Maďarska v apríli 2019. Maloleté dieťa od septembra 2019 navštevuje materskú školu v Maďarsku. To znamená, že v čase začatia konania maloleté dieťa už dlhšiu dobu sa zdržiavalo na území Maďarska. Súd zistil, že síce otec maloletého dieťaťa tvrdí, že on nedal súhlas matke maloletého dieťaťa na vycestovanie s maloletým do zahraničia, súd však má preukázané, že otec maloletého dieťaťa doposiaľ nepodal žiadny návrh o návrat maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky. Podľa tvrdení matky od apríla 2019 otec nenavštívil maloleté dieťa v zahraničí. Z vyjadrení rodičov vyplýva, že otec sa stretol s maloletým dieťaťom len vtedy, keď matka priniesla maloleté dieťa na územie Slovenska. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže maloleté dieťa už skoro jeden rok sa zdržiava v Maďarsku a žiadne návratové konanie nebolo začaté, súd má za to, že maloleté dieťa sa oprávnene zdržiava s matkou v zahraničí, v súčasnosti je už začlenené do sociálneho a kultúrneho prostredia v Maďarsku, a preto má obvyklý pobyt v tomto štáte. Teda v predmetnej veci v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa je daná právomoc maďarských súdov.
13. Súd ďalej skúmal, či si nemôže založiť právomoc na rozhodnutie vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle článku 9, 10 a 12 nariadenia Brusel IIa, pretože z článku 8 ods. 2 nariadenia vyplýva, že článok 8 ods. 1 by sa neuplatnil v takom prípade, ak by boli kumulatívne splnené podmienky na založenie si právomoci slovenského súdu v zmysle článku 9, 10 alebo 12. Keďže v danom prípade súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12, pri skúmaní právomoci aplikoval článok 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, na základe ktorého si slovenský súd nemohol založiť svoju právomoc, nakoľko právomoc majú maďarské súdy.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa na žiadnom z princípov medzinárodného práva súkromného si slovenský súd nemohol založiť právomoc. Keďže je to neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.