Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-42-2019.pdf
PDF · 164.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. I., nar. XX.XX.XXXX a I. I., nar. X.X.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov, matka: X.. K. I., K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. XXX/XX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6 a otec: Mgr. O. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. XXX/X, zast. JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Radničné námestie 1, o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje uzavretú rodičovskú dohodu, podľa ktorej obe maloleté deti, F. I., nar. XX.XX.XXXX a I. I., nar. X.X.XXXX, zostávajú v osobnej starostlivosti matky, X.. K. I., K., nar. XX.XX.XXXX.
II. S účinnosťou od 24.9.2019 je otec, Mgr. O. I. C., nar. XX.XX.XXXX, povinný platiť mesačne na výživu maloletého F. sumu 170 eur a na výživu maloletého I. sumu 130 eur, k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 20. dňa v mesiaci.
III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.9.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia u maloletého F. vo výške 434,60 eur povoľuje súd otcovi zaplatiť v 27 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.9.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia u maloletého I. vo výške 265,25 eur povoľuje súd otcovi zaplatiť v 23 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, zo dňa 24.9.2019, matka žiadala, aby súd zmenil rozhodnutie Notárskeho úradu v Havane č. 684, zo dňa 13.7.2017, uznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1/Cud/108/2018-23 zo dňa 31.1.2019, v časti o určení vyživovacej povinnosti otca tak, že otec maloletých detí je povinný platiť na výživu maloletého F. výživné vo výške 300 eur mesačne a na výživu maloletého I. výživné vo výške 250 eur mesačne, počnúc dňom 1.2.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky. Návrh zdôvodnila tým, že rozhodnutím Notárskeho úradu v Havane bolo rozvedené manželstvo účastníkov a ich maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na obe maloleté deti výživné spolu vo výške 17,05 eur (500 pesos). Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1/ Cud/108/2018-23, zo dňa 31.1.2019, bolo uznané vyššie uvedené cudzie rozhodnutie Notárskeho úradu o rozvode manželstva účastníkov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca sa podstatne zmenili
pomery na strane maloletých detí ako aj ich rodičov. V čase rozvodu žili účastníci na Kube, kde boli ich výdavky neporovnateľne nižšie. Po rozvode sa účastníci presťahovali na Slovensko, kde sa obaja zamestnali. Vzrástli výdavky na deti z dôvodov nákladov na školu a v dôsledku ich fyzického rastu a aj nákladov na ich výživu, ošatenie a hygienické potreby. Obe deti majú od narodenia zlé vyvinutú klenbu chodidla, vzhľadom k čomu potrebujú špeciálne ortopedické vložky a kvalitné topánky. Takisto trpia alergiou, na ktorú užívajú lieky. Maloletý F. má navyše diagnostikovanú celiakiu, ktorá si vyžaduje špeciálnu stravu, preto je potrebné variť pre neho osobitne a nemôže sa stravovať v škole. Maloleté deti navštevujú krúžok judo, v súvislosti s čím matke vznikajú mimoriadne výdavky, napríklad kúpa kimon a podobne. Bežné mesačné náklady na maloletého F. sú v priemere vo výške 620 eur a pozostávajú zo stravy 200 eur, oblečenia a obuvi 50 eur, hygienických potrieb 20 eur, liekov a výživových doplnkov 15 eur, nákladov na školu (pomôcky do školy, platby do školy a podobne /bez stravy/) 25 eur, cestovného (škola, krúžok) 15 eur, krúžka judo 40 eur, ZUŠ klavír 80 eur, nákladov na voľnočasové aktivity (kino, knihy a podobne) 15 eur, poistenie 216 eur ročne /t.j. 18 eur mesačne/, sporenie 60 eur, vreckové 10 eur, a pomerná časť nákladov na bývanie 71,50 eur. Bežné mesačné náklady na maloletého I. sú v priemere vo výške 540 eur a pozostávajú zo stravy doma 140 eur, oblečenia a obuvi 50 eur, hygienických potrieb 20 eur, liekov a výživových doplnkov 7 eur, nákladov na školu (pomôcky do školy, platby do školy, strava v škole a podobne) 32,60 eur, cestovného (škola, krúžok) 15 eur, krúžka judo 40 eur, ZUŠ klavír 80 eur, nákladov na voľnočasové aktivity (kino, knihy a podobne) 15 eur, sporenie 60 eur, vreckové 10 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 71,50 eur. Navrhovateľka pracuje ako ekonómka v spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť so sídlom v Bojniciach (ďalej len „Unipharma“). Jej mesačný príjem je v priemere 4.857 eur. Taktiež poberá rodinné prídavky na obe deti spolu vo výške 48,68 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Náklady na bývanie predstavujú spolu 214 eur (inkaso 97,24 eur /plyn, voda a RTVS/, elektrina 45 eur, internet 27,71 eur, poistenie domu 169,56 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 51,12 eur ročne, smeti 107,31 eur ročne, doplatok za vodu 200 eur ročne) mesačne. Otec maloletých detí pracuje podľa jej informácií v Bratislave, výšku jeho mesačného príjmu nepozná. Otec okrem vyživovacej povinnosti na dve ich spoločné deti ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Osobnú starostlivosť o deti vykonáva výlučne matka, otec sa s maloletými deťmi stretáva len minimálne. S deťmi je osobne v styku spravidla jedenkrát v mesiaci na pár hodín, inak sa kontaktujú telefonicky. Otec na výživu maloletých detí neprispieva. Od rozvodu manželstva účastníkov navrhovateľka viackrát žiadala otca o príspevok na výživu maloletých detí, otec to najprv odmietol z dôvodu, že ešte nemá prácu a neskôr, že ešte nemá zariadené svoje bývanie. Otec odmietol takisto navrhovateľke aj súčinnosť potrebnú k uznaniu rozhodnutia Notárskeho úradu v Havane na území Slovenskej republiky s odôvodnením, že potom by musel platiť výživné. Výživné na maloleté deti určené rozhodnutím Notárskeho úradu v Havane č. 684 nezodpovedá ani sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľka za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd priznal výživné na maloleté deti spätne a to od 1.2.2019, teda od času, kedy sa otec detí zamestnal a bolo uznané cudzie rozhodnutie Notárskeho úradu v Havane o rozvode manželstva účastníkov. 2. V priebehu konania, keďže doposiaľ nebolo na území Slovenskej republiky uznané rozhodnutie cudzieho štátu - Notárskeho úradu v Havane č. 684 v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti a o určení vyživovacej povinnosti otcovi na obe maloleté deti, matka takisto žiadala, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. 3. Otec maloletých detí, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v priebehu konania súhlasil s návrhom matky, aby obe maloleté deti zostali v jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o určenie mu vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti, s účinnosťou od 1.2.2019, spolu vo výške 550 eur mesačne (300 eur na maloletého F. a 250 eur na maloletého I.), nesúhlasil s tým, aby mu súd určil jeho vyživovaciu povinnosť spätne od 1.2.2019, ale žiadal, aby túto vyživovaciu povinnosť mu súd určil až dňom podania návrhu na súd, teda od 24.9.2019, pretože v danom prípade neboli splnené objektívne predpoklady ustanovenia § 77 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.. Takisto nesúhlasil s tým, aby ho súd zaviazal platiť na výživu oboch detí mesačne sumu 550 eur. Spočiatku súhlasil s výškou vyživovacej povinnosti na obe deti spolu vo výške 250 eur a neskôr, po vykonaní dokazovania, súhlasil s maximálnou výškou jeho vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur na obe deti spolu, poukazujúc na to, že jeho životná úroveň je nepomerne nižšia ako životná úroveň navrhovateľky, ktorá je vlastníkom rodinného domu na území Slovenska ako i na Kube a jej príjem je podstatne vyšší ako jeho príjem. Pretože matka detí nesúhlasila s jeho návrhom na určenie mu vyživovacej povinnosti na obe deti spolu vo výške 300 eur mesačne, po vykonanom dokazovaní bol ochotný na výživu oboch detí mesačne platiť spolu sumu 250 eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník v priebehu konania navrhol schváliť rodičovskú dohodu o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, navrhol túto určiť vo výške 350 eur mesačne na obe maloleté deti spolu. 5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, oboznámením obsahu spisu, osobitne návrh, výpis z listu vlastníctva č. 4329, platobný doklad SIPO a ďalšie písomnosti preukazujúce náklady matky č.l. 4-12, stavebné sporenie č.l. 13-14 založené matkou, Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Prievidza č.l. 15, správy zo základných škôl č.l. 16 - ohľadom nákladov na mal. deti, potvrdenie TJ SOKOL Prievidza č.l. 17, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cud/108/2018-23 zo dňa 31.1.2019 č.l. 20, preklady zo španielskeho do slovenského jazyka č.l. 22-29 a č.l. 120-133, rodné listy mal. detí č.l. 43-44, pracovný posudok a potvrdenie o príjme matky č.l. 65-66, správa kolízneho opatrovníka č.l. 80, správa ÚPSVaR Pezinok, pracovná zmluva otca č.l. 91, zmluva o nájme bytu otca č.l. 95, potvrdenie o príjme otca č.l. 97, výpis z Obchodného registra na spoločnosť Unipharma č.l. 141, výpis z Obchodného registra na spoločnosť Apotheke Slovakia, a.s. č.l. 151, informácia o výške vyplateného príjmu matke zo spoločnosti Apotheke Slovakia, a.s. č.l. 167, oznámenie o príjme matky v spoločnosti Unipharma č.l. 168, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 6. Rodičia maloletých detí sú bývalí manželia. Matka i obe maloleté deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Otec je takisto štátny občan Slovenskej republiky. 7. Rozhodnutím Notárskeho úradu v Havane, Kubánska republika, č. 684 (ďalej aj len „Rozhodnutie Notárskeho úradu“), zo dňa 13.7.2017, bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a ich otec bol zaviazaný platiť na obe deti mesačne výživné, spolu vo výške 500 pesos (17,05 eur). V tom čase obaja rodičia aj ich deti žili na Kube. 8. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1/Cud/108/2018-23, zo dňa 31.1.2019, bolo uznané Rozhodnutie Notárskeho úradu v časti rozvodu manželstva účastníkov na území Slovenskej republiky. V tom čase už rodičia a takisto ich deti žili na území Slovenskej republiky. 9. Hoci Rozhodnutím Notárskeho úradu bolo rozhodnuté aj o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a súčasne bolo rozhodnuté aj o vyživovacej povinnosti otca voči obom maloletým deťom, v tejto časti rozhodnutie orgánu cudzieho štátu (Kuby) doposiaľ podľa vyjadrenia rodičov maloletých detí (a vyplýva to aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1/Cud/108/2018-23) uznané na území Slovenskej republiky nebolo. V tejto súvislosti tunajší súd prednostne skúmal, či je potrebné vyššie uvedené rozhodnutie cudzieho štátu (Kuby) uznať na území Slovenskej republiky alebo nie (či je aj bez uznania akceptovateľné). 10. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení noviel, účelom tohto zákona je stanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. 11. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení noviel, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 12. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Kubánkou republikou o vzájomnej právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 80/1981 Zb. z 23.6.1981) vyššie uvedené problémy rieši len čiastočne. 13. Podľa článku 23 ods. 1 vyššie uvedenej zmluvy, vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba majúca nárok na výživné. 14. Podľa článku 23 ods. 2 vyššie uvedenej zmluvy, na konanie vo veciach uvedených v odseku 1 tohto článku, je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má oprávnená osoba bydlisko. 15. Podľa článku 46 písm. a/ vyššie uvedenej zmluvy, zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území tieto rozhodnutia príslušných orgánov druhej zmluvnej strany: rozhodnutia o nárokoch majetkovej povahy v občianskych a rodinných veciach ako aj súdom schválené pokonávky v týchto veciach. 16. Podľa článku 50 vyššie uvedenej zmluvy, na uznanie a nariadenie výkonu rozhodnutia je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať. 17. Podľa článku 52 vyššie uvedenej zmluvy, orgán rozhodujúci o uznaní a výkone rozhodnutia sa obmedzí na zistenie, či sa dodržali podmienky uvedené v článkoch 47 a 51 tejto zmluvy. Ak zistí, že tieto podmienky boli splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. 18. Z vyššie uvedených článkov vyššie uvedenej zmluvy je zrejmé, že v predmetnej veci, pokiaľ ide o uznanie rozhodnutia Notárskeho úradu v Havane v časti o zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky a určenie výživného, je potrebné postupovať aj v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 19. Podľa § 63 vyššie citovaného zákona, rozhodnutia orgánov cudzieho štátu nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len cudzie rozhodnutia), majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi. 20. Podľa § 67 ods. 2 a 3 vyššie citovaného zákona, cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu. Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. 21. Podľa § 68a písm. b/ a c/ vyššie citovaného zákona, na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný b/ okresný súd, ktorého obvode má dieťa bydlisko a ak nemá bydlisko, tak súd, v ktorého obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava I, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním, c/ súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b; ak ide o rozhodnutie, ktoré nevyžaduje výkon, je príslušný všeobecný súd osoby, voči ktorej sa rozhodnutie má uznať, a ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Okresný súd Trnava. 22. Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. vyplýva, že Rozhodnutie Notárskeho úradu by bolo na území Slovenskej republiky účinné len za predpokladu jeho uznania príslušným okresným súdom. Takéto rozhodnutie ohľadne zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otcovi doposiaľ vydané nebolo a preto súd neprihliadol na vyššie uvedené rozhodnutie cudzieho štátu v časti o výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obom maloletým deťom a preto súd nanovo rozhodoval nielen o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom od 1.2.2019 (nezvyšoval teda otcovi vyživovaciu povinnosť), ale aj o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. 23. Z vykonaného dokazovania (vypočutím oboch rodičov, zo správy kolízneho opatrovníka ako aj ÚPSVaR Pezinok) mal súd zistené, že v mieste svojho bydliska majú obaja rodičia maloletých detí vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Až doposiaľ na území Slovenskej republiky výlučnú osobnú starostlivosť obom maloletým deťom poskytovala matka, v starostlivosti ktorej o maloleté deti nezistil súd žiadne nedostatky. Matka žije so svojimi mal. deťmi v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom a o deti sa príkladne stará, v rodinnom dome majú deti k dispozícii dve izby, jednu majú uspôsobenú na spanie a druhú používajú na ďalšie aktivity. Otec sa na Slovensko presťahoval natrvalo v auguste 2018 a žije v Pezinku v nájomnom byte, v ktorom obýva jednu z dvoch izieb, druhú užíva jeho kamarát, pričom nájomnú zmluvu má otec uzavretú do konca tohto roku. Otec v súčasnosti neudržiava vzťah so žiadnou ženou. Plánuje si v budúcnosti prostredníctvom hypotéky kúpiť byt, v ktorom by sa mohol stretávať so svojimi deťmi, keďže súčasné podmienky v byte, ktorý užíva, nedovoľujú prespávanie deti v mieste jeho bydliska. Deklaroval, že na Slovensko prišiel kvôli deťom natrvalo, do Kuby sa vrátiť nechce. So starostlivosťou o výchovu detí matke aj v minulosti pomáhal, kvôli vyššiemu príjmu matky zostal s mal. I. aj na materskej dovolenke. Z výpovedí oboch rodičov mal. detí, zo zistení kolízneho opatrovníka (výpoveď na pojednávaní a písomná správa zo dňa 15.11.2019) a zo správy ÚPSVaR Pezinok z 22.10.2019, mal súd zistené, že deti majú záujem stretávať sa s otcom, ktorý sa s nimi stretáva v priemere raz do mesiaca, buď v Prievidzi alebo v Bratislave, keď má tam cestu matka. Otec sa s deťmi zvykne kontaktovať aj telefonicky, prostredníctvom telefónu matky, čo otcovi prekáža, chcel by mať priamy kontakt na deti, ktoré však prejavili vôľu, aby im otec nevolal na ich telefónne čísla, ale aby sa na ne nakontaktoval prostredníctvom telefónneho čísla ich matky, čo otec rešpektuje 24. Z vyššie uvedených zistení súdu (bod 23 odôvodnenia rozsudku), dospel súd k záveru, že rodičia sa o styku otca s oboma mal. deťmi dohodnúť vedia (sami to tvrdili) a preto súd styk otca s oboma mal. deťmi, aj so súhlasom kolízneho opatrovníka, týmto rozhodnutím neupravil. 25. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o výkone ich rodičovských práv a povinností v časti zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a žiadali túto rodičovskú dohodu schváliť. 26. K rodičovskej dohode sa pripojil aj kolízny opatrovník, s tým, že rodičovská dohoda nie je v rozpore so zákonom, naopak je v záujme oboch maloletých detí a preto ju navrhol schváliť. 27. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že osobnú starostlivosť obom maloletým deťom už dlhší čas v podstate sama zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti o maloleté deti nezistil súd žiadne nedostatky, schválil súd rodičovskú dohodu a zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, majúc za to, že je to v najlepšom záujme oboch maloletých detí a takisto v súlade so zákonom. Otec si bol vedomý skutočnosti, že v súčasnej dobe, keďže býva v nájomnom byte, časť ktorého neužíva ani sám, nemá vytvorené také bytové podmienky, aby deti mohli byť zverené do osobnej starostlivosti jemu. Obe mal. deti takisto prejavili vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti matke, na ktorú sú aj z dôvodu, že matka im už dlhší čas v podstate sama zabezpečuje osobnú starostlivosť, oveľa viac citovo naviazané. Navyše, vzhľadom tiež na súčasné majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, dokáže matka, na rozdiel od otca, zabezpečiť svojím deťom aj ich nadštandardné potreby. 29. V ďalšom priebehu konania súd posudzoval dôvodnosť návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otcovi voči obom maloletým deťom od 1.2.2019, s čím otec nesúhlasil, pričom súhlasil s platením výživného na obe deti až počnúc dňom podania návrhu na súd (24.9.2019). 30. Podľa tvrdenia matky, otec v novembri 2018 odmietol byť súčinný s navrhovateľkou pri doriešení uznania Rozhodnutia Notárskeho úradu na Slovensku, čo mal zdôvodňovať tak, že ešte nemá doriešené veci s pobytom na Slovensku a ešte nie je zamestnaný. Osobne a aj mailom navrhovateľku informoval, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné na maloleté deti, ale potrebuje čas (mailová komunikácia s vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu v Bratislave a medzi účastníkmi z novembra 2018 - č.l. 158-161). Navrhovateľka nemala informácie o adrese bydliska otca, ktorý sa vyhýbal informáciám o svojej osobe, aj o tom, že sa zamestnal a dozvedela sa o nich náhodou, a to až po určitom čase. Od maloletých detí mala informáciu, že ich otec si hľadá bývanie a dočasne býva u kamaráta Migela v Bratislave. Bližšie informácie o mieste pobytu otca nemala. Otec tvrdil, že svoju bytovú otázku si rieši. Zistiť adresu miesta pobytu otca sa jej nepodarilo a preto nevedela podať návrh vo veci. Až pred podaním návrhu zistila adresu, na ktorej sa otec zdržiaval v Tomášove. Skutočnosť o mieste pobytu otca sa preukázala až v konaní z nájomnej zmluvy, ktorú do spisu otec doplnil. Keď sa otec zamestnal, navrhovateľka žiadala, aby začal na deti platiť výživné. Otec viackrát prisľúbil, že začne platiť, keď sa zamestná. No napriek tomu výživné neplatil a zameškané výživné doplatil až po podaní návrhu na súd, vo výške 460,35 eur, a to za obdobie júl 2017 až október 2019. Vzhľadom k uvedenému nebolo v možnostiach navrhovateľky podať návrh skôr. 31. Právna zástupkyňa otca uviedla, že nie je pravda, že by otec sabotoval legalizáciu Rozhodnutia Notárskeho úradu na Slovensku, čo tvrdí matka a k čomu predložila e-mailovú komunikáciu. Podľa jej názoru z tejto komunikácie absolútne nevyplýva úmysel poškodiť navrhovateľku, skôr je táto komunikácia dôkazom toho, že otec detí sa v tom čase nachádzal v skutočne zložitej životnej situácii, kedy bol bez peňazí, bez ubytovania, dopravného prostriedku a telefónu. Tento e-mail a táto konkrétna situácia rozhodne nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na uplatnenie výživného pred podaním návrhu. Podľa § 77 zákona o rodine, v prípade, ak povinný neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Medzi dôvody osobitného zreteľa patrí objektívna nemožnosť podania návrhu proti odporcovi včas/skôr, napríklad pre zlý zdravotný stav a podobne. Podotýka, že návrh na určenie výživného mohla navrhovateľka podať oveľa skôr, ak tým chcela zabezpečiť práva maloletých detí a to aj v čase konania Krajského súdu v Bratislave ohľadom legalizácie rozhodnutia o rozvode. Predložením mailovej komunikácie navrhovateľka dosiahla pravý opak, keď je zrejmé, že otec detí sa nevyhýbal ani plateniu výživného a ani súčinnosti, iba veľmi citlivo a slušne žiadal navrhovateľku o trochu času, kedy si na Slovensku nájde prácu. Nie je pravdou, že navrhovateľka zisťovala jeho adresu - nepredložila o tom žiaden dôkaz. Sama v e-mailovej komunikácie s advokátom, dňa 6.11.2018 tvrdí, že otec detí má trvalý pobyt registrovaný na jej adrese. Taktiež tvrdí, že otec detí prišiel na územie Slovenskej republiky dňa 1.11.2018. S otcom maloletých detí pravidelne komunikovala telefonicky aj e-mailom. Právna zástupkyňa navrhovateľky zrazu mení právnu i skutkovú kvalifikáciu dôvodov osobitného zreteľa podľa § 77 Zákona o rodine oproti návrhu zo dňa 23.9.2019. Tiež z právnej argumentácie nie je zrejmé, prečo začiatok priznania výživného požaduje stanoviť od 1.2.2019. 32. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti.
Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti, a hodnotí aj ďalšie zákonné kritéria. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Vyššie uvedená právna úprava platila podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Zákon o rodine doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri existencii ktorých platí to, čo je uvedené vyššie. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu, k tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (z ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možností uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi aj v často vyskytujúcich sa prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Aj pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný vykonať pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi. 34. Súd nespochybňuje skutočnosť, že matka nemala a ani v súčasnosti nemá záujem zneužiť vyššie uvedený inštitút, celkom zjavne však objektívne mohla podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca už oveľa skôr (neznemožňoval jej to napr. zdravotný stav alebo konanie otca spočívajúce napr. v páchaní trestnej činnosti, vyhrážaní sa matke a podobne), a teda už 1.2.2019, pokiaľ v konaní žiada určiť výživné od toho času, a nie až s odstupom viac ako pol roka. V žiadnom prípade neobstojí ani tvrdenie matky, že návrh si nepodala skôr z dôvodu, že jej otec neposkytol súčinnosť, resp. že nepoznala jeho adresu, pretože s otcom kvôli deťom komunikovala telefonicky aj prostredníctvom e-mailu, a teda keby chcela, adresu otca by si vedela zistiť. Navyše, matka detí nepredložila do spisu ani žiaden dôkaz, že by adresu otca sama iniciatívne zisťovala. Naopak, sama v e-mailovej komunikácii zo dňa 6.11.2018 tvrdí, že otec má trvalý pobyt registrovaný na jej adrese a že tento je na území Slovenskej republiky od roku 2018. V tejto súvislosti súd takisto uvádza, že sa stotožňuje s názorom právnej zástupkyne otca aj v tom, že z vykonaného dokazovania nevyplýva ani úmysel otca nejakým spôsobom poškodiť navrhovateľku detí, že by sa vyhýbal svojej vyživovacej povinnosti (veď matka pravidelne komunikovala s otcom telefonicky aj prostredníctvom e-mailov, ktorý sa tejto komunikácii nevyhýbal). Je teda preukázané, že navrhovateľka mohla predmetný návrh podať oveľa skôr, než ho v skutočnosti podala. Navyše, z podaní matky nie je celkom zrejmé, prečo žiadala určiť (zvýšiť) otcovi jeho vyživovaciu povinnosť voči obom deťom práve od 1.2.2019, keďže aj predtým, cudzím štátom určená vyživovacia povinnosť, bola zjavne nedostatočná a otec na Slovensku pracoval a mal pravidelný mesačný príjem už od 1.12.2018. 35. Z vyššie uvedených dôvodov súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči obom maloletým deťom až počnúc dňom podania návrhu na súd, teda dňom 24.9.2019, aj keď je zrejmé, že otcom po rozvode manželstva platené výživné na obe mal. deti bolo nedostatočné a potreby detí mohlo pokryť len vo veľmi minimálnom rozsahu. 36. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že obaja rodičia maloletých detí okrem spoločných detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. 37. Maloletý Filip je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 17.12.2014 - č.l. 15). Je žiakom 8. ročníka základnej školy. Podľa oznámenia školy, ktorú maloletý navštevuje, ročné náklady na žiaka v priebehu školského roka predstavujú sumu asi 300 eur, v ktorých sú zahrnuté pracovné zošity, sada zošitov, školská taška, peračník, písacie pomôcky, prezúvky, telesná výchova, povinné poplatky (rodičovský príspevok, pomôcky na výtvarnú výchovu, poistenie), školský výlet a exkurzie. Maloletý má diagnostikovanú celiakiu, ktorá si podľa tvrdení matky vyžaduje špeciálnu stravu, a je potrebné variť pre neho osobitne, z dôvodu ktorého sa nemôže v škole stravovať. Takisto má zle vyvinutú klenbu chodidla, z dôvodu ktorého potrebuje špeciálne ortopedické vložky a kvalitné topánky. Trpí na alergiu, na ktorú užíva lieky. Podľa vyjadrenia matky bežné mesačné náklady na maloletého sú v priemere vo výške 620 eur a pozostávajú zo stravy 200 eur, oblečenia a obuvi 50 eur, hygienických potrieb 20 eur, liekov a výživových doplnkov
15 eur, nákladov na školu (pomôcky do školy, platby do školy a podobne bez stravy) 25 eur, cestovného (škola, krúžok) 15 eur, krúžok judo 40 eur, ZUŠ klavír 80 eur, nákladov na voľnočasové aktivity (kino, knihy a podobne) 15 eur, poistenie 216 eur ročne (18 eur mesačne), sporenie 60 eur, vreckové 10 eur, a pomerná časť nákladov na bývanie 71,50 eur. 38. Maloletý Samuel je žiakom 5. ročníka základnej školy. Podľa potvrdenia školy, zo dňa 6.9.2019, ktorú navštevuje, za školské pomôcky a iné výdavky od 1.1.2019 bola na neho vynaložená suma 392,99 eur a pozostávala z príspevku na rodičovského združenie 15 eur, pracovných zošitov 20 eur, triedneho fondu 10 eur, poplatku do školy v prírode 120 eur, fotografovanie 9 eur, poplatku v školskej jedálni za obedy do júna 2019 vo výške 176,15 eur, školských pomôcok na školský rok 2019/2020 vo výške 16,94 eur a z pracovných zošitov na školský rok 2019/2020 vo výške 25,90 eur. Má takisto od narodenia zlé vyvinutú klenbu chodidla, z dôvodu ktorého potrebuje špeciálne ortopedické vložky a kvalitné topánky. Trpí takisto na alergiu. Podľa tvrdenia matky, bežné mesačné náklady na maloletého Samuela sú v priemere vo výške 540 eur mesačne a pozostávajú zo stravy doma 140 eur, oblečenia a obuvi 50 eur, hygienických potrieb 20 eur, liekov a výživových doplnkov 7 eur, nákladov na školu (pomôcky do školy, platby do školy, strava v škole a podobne) 32,60 eur, cestovného (škola, krúžok) 15 eur, krúžok judo 40 eur, ZUŠ klavír 80 eur, nákladov na voľnočasové aktivity (kino, knihy a podobne) 15 eur, sporenie 60 eur, vreckové 10 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 71,50 eur. 39. Vyššie uvedené náklady vynaložené na maloleté deti matka preukázala aj písomnými dokladmi založenými v spise na č.l. 5-18, ktoré náklady otec nenamietal, tvrdil len prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že niektoré z nich sú nadštandardné. Právna zástupkyňa otca uviedla (v elektronickom podaní zo dňa 28.1.2020), že otec si svoju vyživovaciu povinnosť podľa Rozhodnutia Notárskeho úradu v minulosti plnil. Takisto je pravda, že otec v emailovej komunikácii matku žiadal, aby navrhla sumu výživného, na túto otázku však otec maloletých detí odpoveď nedostal a preto zotrval na platení výživného mesačne vo výške 18 eur na obe maloleté deti spolu. Po pojednávaní na súde však otec na účet matky detí poslal výživné v mesiaci január vo výške 250 eur a riadne bude platiť výživné na obe maloleté deti podľa rozhodnutia súdu. Čo sa týka nákladov na život maloletých detí, nespochybňujú, že matka tieto náklady v rámci starostlivosti o maloleté deti vynakladá. Domnievajú sa však, že keby deti žili s otcom a mali k dispozícii jeho príjem, nemohli by si dovoliť tieto výdaje: oblečenie 50 eur + 50 eur, čo predpokladá 1.200 eur ročne (otec uznáva sumy 30 + 15 eur), hygienické potreby 20 eur + 20 eur, čo predpokladá sumu 580 eur ročne (otec uznáva sumy 5 + 5 eur), judo 40 eur + 40 eur, čo predpokladá sumu 960 eur ročne (túto položku by otec nemohol zaplatiť), klavír 80 eur + 80 eur, čo predpokladá sumu 1920 eur ročne (otec by túto položku nemohol zaplatiť), sporenie 60 eur + 60 eur, čo predpokladá sumu 1.440 eur ročne (otec by túto položku nemohol zaplatiť), poistenie 18 eur mesačne (otec by túto položku nemohol zaplatiť). Otec celkom uznáva náklady na obe maloleté deti vo výške 697,60 eur. Otec maloletých sa môže s maloletými deťmi kontaktovať len cez matkin mobilný telefón, deti mu nemôžu dať ani e-mailové adresy. Deti podľa správy kolíznej opatrovníčky majú otca veľmi radi. Majú s ním pekný vzťah a želajú si s ním byť častejšie. To, že sa deti nemôžu slobodne kontaktovať s otcom, im jednoznačne ubližuje, obzvlášť, keď sú zo strany matky poučené tak, že v žiadnom prípade nesmú dávať otcovi kontaktné údaje. Domnievajú sa, že pre maloleté deti je ťažké zvyknúť si na to, že matka má iného partnera a otca môžu vídať a kontaktovať len obmedzene aj s ohľadom na to, že otec bol na rodičovskej dovolenke s maloletým Samuelom a niekoľko rokov sa o obe maloleté deti v Prievidzi staral v čase, keď navrhovateľka pracovala. 40. Z vykonaného dokazovania mal súd takisto zistené, že matka detí je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Prievidzi (list vlastníctva č. 4329 - č.l. 4) a takisto ďalej nehnuteľnosti - trojizbového bytu na Kube, ktorý byt neprenajíma a ktorý aj spolu s deťmi užíva len počas letných prázdnin. Náklady súvisiace s predmetným bytom podľa vyjadrenia matky sú len minimálne a preto tieto ani nevydokladovala. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Ford S Max rok výroby 2010. 41. Otec maloletých detí nie je výlučným vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. 42. Matka maloletých detí je členom predstavenstva dvoch spoločností a to spoločnosti Unipharma a Apotheke Slovakia, a.s.. Je zamestnaná v spoločnosti Unipharma, pričom jej priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od októbra 2018 do novembra 2019 predstavoval sumu 5.316,71 eur. Podľa oznámenia matkinho zamestnávateľa, odmena za výkon funkcie člena predstavenstva, ktorá sa vypláca matke na základe Štatútu predstavenstva spoločnosti vo výške 398,40 eur mesačne, bola zahrnutá v nimi vystavenom potvrdení, zo dňa 14.10.2019, a bola zahrnutá v hrubej mzde. Okrem vyššie uvedeného príjmu bola matke vyplácaná odmena člena predstavenstva v spoločnosti Apotheke Slovakia a.s., so sídlom v Bratislave, mesačne vo výške 200 eur brutto, čo predstavovalo mesačne sumu 140,30 eur netto. Celkový príjem matky tak spolu mesačne prestavuje sumu 5.457,01 eur netto. Podľa tvrdenia matky, ktoré otec nenamietal, vyššie uvedený príjem dosahovala matka zvýšeným pracovným úsilím,
keď odpracovala denne 12 až 14 hodín. Matka je takisto poberateľkou rodinných prídavkov na obe maloleté deti, spolu vo výške 48,68 eur mesačne. 43. Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Náklady na bývanie u nej predstavujú spolu sumu asi 214 eur mesačne a pozostávajú z inkasa vo výške 97,24 eur (plyn, voda a RTVS), elektrina 45 eur, internet 27,71 eur, poistenie domu 169,56 eur, daň z nehnuteľnosti 51,12 eur ročne, komunálny odpad 107,31 eur ročne. V sume 214 eur matka zahrnula aj posledný nedoplatok za vodu vo výške 200 eur za rok. Matka takisto uviedla, že má zdravotné problémy, navštevuje aj konkrétnych odborných lekárov (endokrinológ, fyzioterapeut), náklady s tým súvisiace sú však podľa nej len minimálne a preto tieto nevydokladovala. Nežiadala, aby súd na tieto náklady prihliadal. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní (č.l. 105), udržiava vzťah s priateľom, ktorý v mieste jej bydliska sa zdržiava v priemere asi 5 mesiacov v roku, pracuje na Kube a jeho mesačný príjem je asi vo výške 500 dolárov. 44. Otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti Johnson Controls International Bratislava od 1.12.2018 (pracovná zmluva z č.l. 91), pričom jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od decembra 2018 do septembra 2019 predstavovala sumu 1.124,94 eur a čistý priemerný mesačný príjem za toto obdobie vo výške 1.172,38 eur. Iný príjem otec nemá. 45. Otec v súčasnej dobe žije v dvojizbovom nájomnom byte v Pezinku na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.6.2019, uzavretej na dobu určitú, do 31.12.2020. Podľa svojho vyjadrenia má priemerné mesačné náklady vo výške 715 eur a tieto pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 270 eur (č.l. 95), stravy 200 eur, oblečenia 50 eur, hygieny 20 eur, cestovného 45 eur, nákladov na lieky 20 eur, kultúrne vyžitie (kino) 10 eur a ďalšiu sumu 100 eur mesačne minie na ďalšie veci (posedenie, reštaurácia a podobne). 46. Podľa tvrdení matky, majetkové a príjmové pomery otca nezodpovedajú skutočnosti. Otec by si mohol privyrábať ako učiteľ španielskeho jazyka, o čo je na území Slovenskej republiky veľký záujem a takto by si mohol zvýšeným pracovným úsilím, takisto ako ona, zabezpečiť ďalší zdroj svojich príjmov. Takisto otec by mohol mať aj ďalší zdroj príjmov z prenájmu osobného motorového vozidla značky Chevrolet a nákladného motorového vozidla, ktoré vozidlá sa nachádzajú na Kube. Otec tak podľa nej neurobil všetko preto, aby jeho príjem mohol byť vyšší a na túto skutočnosť žiadala matka, aby súd takisto prihliadal. Otec je na Kube spolu s ňou (na základe rozhodnutia kubánskeho orgánu) vlastníkom motorového vozidla zn. Chevrolet, ktoré vozidlo je však v evidencii vozidiel napísané len na otca (otec jej neumožnil aby v evidencii vozidiel bola zapísaná ako jeho vlastník, naopak dal plnomocenstvo v celom rozsahu ohľadne nakladania s vozidlom tretím osobám na Kube, ktoré sú uvedené v predmetnej zmluve), len tento s ním môže teda nakladať. Tvrdila tiež, že toto vozidlo je v prenájme, existuje na neho nájomná zmluva (č.l. 114), kde ako nájomcovia vystupujú obaja rodičia, pričom dohodnuté nájomné je vo výške 500 dolárov mesačne a 3.600 dolárov predstavuje polročný poplatok (ako keby anuita za odkúpenie predmetného vozidla do budúcna). Predmetné vozidlo sa využíva ako vozidlo taxislužby. Mesačné nájomné, dohodnuté na 500 dolárov, k rukám matky vyplácané nie je. Takisto na Kube existuje nákladné motorové vozidlo, ku ktorému nemá žiadne listiny, ktoré využíva brat otca maloletých detí a ku ktorému vie doložiť len e-mailovú komunikáciu (č.l. 120 až 126), z ktorej je zrejmé, že vozidlo existuje a že z jeho prenájmu môže otec takisto poberať nájom, a to až do výšky 100 dolárov na deň. 47. V súvislosti s majetkovými pomermi rodičov, resp. niektorého z nich, predložila matka do spisu úradné preklady zo španielskeho do slovenského jazyka (č.l. 114 až 133). 48. Otec, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, k tvrdeniam matky (bod 47 odôvodnenia rozsudku) uviedol, že v predmetnej dohode, v článku 3 (č.l. 118) sa uvádza, že platba za nájom ako aj za hodnotu vozidla sa bude vkladať do rúk matky detí alebo tomu, koho ona určí písomne, čiže otec maloletých detí, pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, nemá ani žiaden právny nárok poberať nejakú konkrétnu sumu peňazí vo výške 500 dolárov mesačne, ako to tvrdí matka. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu, namieta, že by bol vlastníkom nejakého nákladného motorového vozidla na Kube. Takisto vylučuje, že by mal nejaký príjem vo výške 3.600 dolárov polročne, pokiaľ ide o nejaké nákladné motorové vozidlo na Kube. V prípade potreby predloží do spisu výpisy zo svojho účtu, z ktorého by sa dalo zistiť, či má nejaký taký príjem tvrdený matkou ohľadne vyššie uvádzaných motorových vozidiel. Aj keby sa preukázalo, že je vlastníkom nejakého vozidla na Kube, nie je jeho držiteľom a nepožíva z neho žiadne úžitky. 49. K vyššie uvedeným prekladom právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že z nich vyplýva, že otec spolu s matkou majú v podielovom spoluvlastníctve motorové vozidlo značky Chevrolet. Predložili do spisu takisto preklad nájomnej zmluvy ohľadne tohto vozidla, z ktorej zmluvy vyplýva, že bolo možné poberať nájom z vyššie uvedeného vozidla, pričom matka nerozporuje, že nájom sa nepoberá, tvrdí však, že túto skutočnosť zavinil otec tým, že opomenul mať príjem z nájmu tohto vozidla. Takisto z úradného prekladu emailu brata otca maloletých detí (č.l. 120) vyplýva to, že v jeho
vlastníctve sú v podstate rodinný dom na Kube a takisto predmetné nákladné motorové vozidlo s tým, že v skutočnosti sú ale tieto vozidlá oficiálne napísané na jeho brata. Na pojednávaní, dňa 20.1.2020, právna zástupkyňa matky takisto uviedla, že pokiaľ na pojednávaní tvrdila, že otec by mohol mať nejaký iný príjem z nejakých nehnuteľností nachádzajúcich sa na Kube, ktoré sú oficiálne napísané na brata otca maloletých detí, uvádza, že v skutočnosti ide o majetok, ktorý nevlastní otec a teda matka nežiada, aby na tieto skutočnosti súd prihliadal. 50. Právna zástupkyňa otca k vyššie uvedeným prekladom (bod 48 odôvodnenia rozsudku) uviedla, že poukazuje na zmluvu z júla 2017 (č.l. 114), podľa ktorej disponentom predmetného osobného motorového vozidla je matka, ktorá môže splnomocniť písomne inú osobu a všetky príjmy plynúce z užívania tohto vozidla sa majú poukazovať do rúk navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že toto vozidlo je vôbec funkčné, prípadne že by sa využívalo na podnikateľské účely, z ktorých by mal mať otec mesačný príjem. V elektronickom podaní, zo dňa 28.1.2020, k matkou predloženým listinným dôkazom, preložených zo španielskeho jazyka do slovenského jazyka, uviedla, že ani jeden z týchto dôkazov nepreukazuje, že otec má príjem plynúci z vlastníctva hnuteľných vecí na Kube a takisto, že otec mohol mať príjem plynúci z vlastníctva hnuteľných vecí na Kube, ktorý vlastnou vinou/opomenutím nemal. Počas konania sa jednoznačne potvrdilo, že jediným účastníkom, ktorý môže mať príjem plynúci z vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí je matka. Podľa zmluvy č. prekladu 14/2020 ods. 3 je subjektom všetkých platieb navrhovateľka a iba ona môže daný stav zmeniť písomne splnomocnením. Žiadne iné dôkazy o údajnom vlastníctve hnuteľných či nehnuteľných vecí navrhovateľka nepredložila. 51. K výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 20.1.2020 poukázala na to, že otec prišiel z Kuby na Slovensko v roku 2018, pričom navrhovateľka podala návrh na súd ohľadne uznania rozhodnutia o rozvode 15.11.2018. V tom čase otec nemal na území Slovenskej republiky trvalé a ani prechodné bydlisko a ani prenájom a býval u rôznych známych, pretože si v tom čase hľadal bývanie. Toto nepovažuje za nesúčinnosť, ani za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 77 zákona o rodine. Žiadala, aby súd zobral do úvahy, že otec sa rozhodol žiť na Slovensku kvôli maloletým deťom, v Prievidzi si prácu nájsť nevedel, z dôvodu ktorého pracuje v Bratislave a jeho snahou je, aby si zabezpečil také bývanie, aby sa mohol častejšie stretávať s deťmi a vytvoriť im podmienky aj v mieste svojho bydliska, aby u neho mohli prespávať. Suma jeho vyživovacej povinnosti vo výške 350 eur sa mu zdá privysoká s tým, že mesačne po odrátaní jeho nákladov by mu zostalo 70 eur, čo mu v podstate bráni zobrať si prípadne hypotekárny úver alebo kúpiť si auto. Spočiatku bol otec ochotný platiť na výživu maloletých detí mesačne spolu sumu 250 eur, v priebehu konania súhlasil aj so sumou 300 eur, vzhľadom však na to, že matka maloletých detí požadovala výživné v minimálnom rozsahu 350 eur mesačne a nebola ochotná sa s ním dohodnúť, na poslednom pojednávaní bol ochotný akceptovať výšku svojej vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti spolu v sume 250 eur mesačne. 52. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 20.1.2020 okrem iného uviedol, že apeluje na oboch rodičov maloletých detí, pokiaľ ide o ich ďalšiu komunikáciu, aby boli spolu v kontakte. Bol im doručený zo strany matky email, z ktorého vyplýva, že po komunikácii s otcom sa maloletý Samuel cíti byť nesvoj, a vyjadruje obavy zo situácie, do ktorej sa dostal. Je zrejmé, že medzi rodičmi je narušená vzájomná komunikácia. Je pravda, že otec žije mimo obvodu Prievidze, bolo by však vhodné, aby obaja rodičia sa zúčastnili poradenstva na referáte poradenskopsychologických služieb a aby zlepšili medzi sebou v záujme detí aj komunikáciu. Je tiež potrebné, aby otec bol v pravidelnom telefonickom kontakte s deťmi, pričom z jeho vyjadrení majú vedomosť, že v tomto kontakte s deťmi nie je. Na druhej strane môžu potvrdiť, že obe deti majú u matky vytvorené veľmi dobré podmienky, prajú si u nej i naďalej zostať, a s otcom byť naďalej v kontakte. Vzhľadom na to, že otec sa úpravy svojho styku s maloletými deťmi nedomáha, a ako sám uviedol, nemá vytvorené ani v mieste svojho bydliska podmienky k tomu, aby tento styk bol realizovaný aj v mieste jeho bydliska, nenavrhujú styk otca s maloletými deťmi upraviť. Výživné navrhujú určiť otcovi vo výške 200 eur mesačne na maloletého Filipa a vo výške 150 eur mesačne na maloletého I.53. Právna zástupkyňa matky na poslednom pojednávaní trvala na tom, aby súd určil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť na obe deti spolu vo výške 350 eur mesačne počnúc dňom 1.2.2019. Uviedla, že vychádza z toho, že aj sám otec uznal, že nevyhnutné náklady na obe maloleté deti sú vo výške 700 eur mesačne. Vzhľadom na to, sú názoru, že otec by sa mal na týchto nevyhnutných nákladoch na obe maloleté deti podieľať aspoň v jednej polovici, teda sumou 350 eur, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, pričom podľa ich názoru je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom aj na jeho príjem, takouto výškou výživného na obe maloleté deti prispievať. 54. Právna zástupkyňa otca na poslednom pojednávaní vo veci žiadala, aby súd zobral pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca do úvahy aj ďalšie skutočnosti na strane otca a to, že sa vrátil v novembri
2018 na Slovensko, kedy si našiel prácu, vrátil sa kvôli deťom a snaží sa podľa svojich možností s oboma deťmi sa stretávať. Príjem, ktorý má, mu umožňuje podieľať sa na vyživovacej povinnosti oboch svojich detí najviac v sume 300 eur mesačne, čo je vzhľadom na jeho celkové pomery na hranici jeho možností. Otec má záujem s deťmi sa stretávať, starať sa o ne, udržiavať s nimi takisto kontakt. Poukazuje v tejto súvislosti aj na rozdielnu životnú úroveň oboch rodičov detí, z čoho vyplýva, že súd nemusí rozhodnúť tak, že by sa otec mal podieľať na nevyhnutných životných nákladoch svojich detí v jednej polovici tak, ako to uviedla právna zástupkyňa matky. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil a za každý z mesiacov január a február zaplatil na obe maloleté deti výživné vo výške 250 eur. 55. Na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že bol vykonaný od posledného pojednávania vo veci pohovor s oboma maloletými deťmi. Už aj na predchádzajúcom pojednávaní bolo prezentované, že otec mal záujem byť v telefonickom kontakte s oboma maloletými deťmi, tieto sa však vyjadrili, že nechcú byť v bezprostrednom telefonickom kontakte so svojím otcom, teda tak, že otec by ich priamo kontaktoval cez ich telefónne číslo. V záujme maloletých detí by bolo a tieto aj mali záujem byť zaradené do poradenského procesu na ich referáte. Celú súčasnú situáciu v rodine vnímajú citlivo a aj podľa názoru kolízneho opatrovníka je potrebné, aby v predmetnej veci bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté, pretože deti sú do problémov svojich rodičov, aj keď nepriamo, vťahované. 56. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 57. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 58. Vychádzajúc z majetkových pomerov oboch rodičov, keď matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na Slovensku a trojizbového bytu na Kube (ktorý užíva len 2 mesiace v roku, pričom by mohla mať aj príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti počas ďalších 10 mesiacov v roku) a vlastníčkou staršieho osobného motorového vozidla značky Ford S Max a otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, z pravidelného mesačného príjmu oboch rodičov, keď priemerný čistý mesačný príjem matky je vo výške 5.457,01 eur, ktorý však dosahuje na rozdiel od otca zvýšeným pracovným úsilím, pričom na obe maloleté deti poberá aj rodinné prídavky spolu vo výške 48,68 eur a otca vo výške 1.172,38 eur, z rodičmi deklarovaných mesačných nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, lieky, kultúru, u otca aj cestovné a hygienu (otcovi súd neuznal ním tvrdenú vynakladanú mesačnú sumu 100 eur na „posedenie, reštauráciu, cestovanie taxíkom, kúpenie darčeka ap.“, ktoré náklady považuje súd za nadsadené, pričom za primerané považuje súd tieto náklady vo výške 30 eur mesačne a navyše nemajú prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti otca voči obom deťom), z nákladov oboch maloletých detí uvedených vyššie, z ktorých niektoré sú nadštandardné a otec by si ich mohol zo svojho príjmu 1.172,38 eur mesačne po odrátaní jeho nákladov vo výške asi 645 eur mesačne len ťažko dovoliť - zostane mu suma do 530 eur mesačne (u oboch detí krúžok judo po 40 eur mesačne, ZUŠ klavír po 80 eur mesačne, sporenie po 60 eur mesačne, poistenie u F. 216 eur ročne), s prihliadnutím tiež na to, že obe deti majú zdravotné problémy, osobitne maloletý Filip, u ktorého bola diagnostikovaná celiakia a s tým súvisiace zvýšené náklady na stravovanie, berúc do úvahy aj vek maloletých detí (a s tým súvisiace náklady na obliekanie, hygienu a kultúrne vyžitie) a skutočnosť, že obe navštevujú základnú školu, pričom maloletý Filip vyšší stupeň tejto školy, ako i to, že osobnú starostlivosť matky o maloleté deti (vzhľadom na vek oboch detí) čiastočne vyvažuje vyživovacia povinnosť otca, prihliadajúc tiež na to, že rodičia okrem dvoch spoločných detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, že na nákladoch na domácnosť a vôbec bývanie matky by sa mal čiastočne podieľať aj matkin priateľ, ktorý sa v jej domácnosti zdržuje v priemere 5 mesiacov v roku, berúc do úvahy aj to, aby otcovi po vynaložení všetkých ním dôvodne vynakladaných nákladov, zostala aj nejaká suma peňazí, z ktorej by v budúcnosti si mohol zabezpečiť úver v súvislosti so zakúpením osobného motorového vozidla (na rozdiel od matky, otec nie je vlastníkom osobného
motorového vozidla), ktoré zrejmé, ako tvrdil, potrebuje z dôvodu svojho bezproblémového kontaktu s maloletými deťmi (cestovanie detí za otcom do Prievidze a späť) a v súvislosti s potrebou zabezpečenia si vlastného bývania otcom (otec býva v nájomnom byte uzavretej na dobu určitú), napríklad bytu, v ktorom by mohol tráviť určitý čas aj so svojimi synmi, ktorých má otec rád a ktoré deti sa s otcom takisto chcú stretávať, považoval súd za primerané určiť otcovi jeho vyživovaciu povinnosť od 24.9.2019 u maloletého F. na sumu 170 eur mesačne a u maloletého Samuela vo výške 130 eur mesačne. Podľa názoru súdu je v súčasných možnostiach a schopnostiach otca platiť od podania návrhu na súd takto súdom určené výživné. 59. Pokiaľ matka v priebehu konania tvrdila, že je v možnostiach a schopnostiach otca mať aj ďalší príjem z nájmu osobného motorového vozidla značky Chevrolet a z ďalšieho nákladného motorového vozidla, ktoré vozidlá sa nachádzajú na Kube, súd v zhode s tvrdením právnej zástupkyne otca uvádza, že matkine tvrdenia o tom, že vozidlá sú v nájme za konkrétnu sumu mesačného nájmu, resp. že sú vôbec užívania schopné (otec to popieral), nepreukázala, naopak z matkou predloženej písomnosti (zmluva z č.l. 114) naopak vyplýva, že prípadný nájom za užívanie motorového vozidla zn. Chevrolet má byť podľa zmluvy vyplácaný k rukám matky. 60. Otec je zamestnaný na plný pracovný úväzok, a preto nemožno od neho podľa názoru súdu, tak ako to tvrdila matka, spravodlivo požadovať, aby si zadovážil aj ďalší zdroj svojho príjmu (ako učiteľ španielskeho jazyka) za účelom jeho schopnosti platiť na výživu svojím deťom vyššie výživné. Na skutočnosť, že matka svoj príjem dosahuje zvýšeným pracovným úsilím, súd pri určení vyživovacej povinnosti otcovi na obe mal. deti prihliadol (bod 59 odôvodnenia rozsudku). 61. Na poslednom pojednávaní vo veci právni zástupcovia rodičov zhodne konštatovali, že otec za minulé obdobie doteraz na výživu oboch maloletých detí zaplatil nasledovné sumy peňazí: za mesiac september 2019 sumu 17,05 eur spolu, za mesiac október 2019 spolu sumu 17,05 eur, za mesiac november 2019 sumu 18 eur spolu, za mesiac december 2019 sumu 18 eur spolu, v mesiaci január 2020 sumu 250 eur spolu a v mesiaci február 2020 sumu 250 eur spolu na obe deti. Z tvrdení otca, ktoré matka nenamietala, mal súd tiež zistené, že aj v predchádzajúcom období, teda do septembra 2019 platil otec po rozvode manželstva rodičov na obe maloleté deti mesačne výživné spolu vo výške 17,05 eur. Spolu tak otec na výživu oboch detí zaplatil za obdobie od septembra 2019 do februára 2020 sumu 570,10 eur, z ktorej sumy na jedno dieťa pripadá suma 285,05 eur. 62. Ohľadne prípadného nedoplatku na výživnom na obe maloleté deti, otec žiadal, aby mu bolo umožnené nedoplatok na výživnom za predchádzajúce obdobie splácať v 50 eur mesačných splátkach, s tým, že prvá splátka by bola uhradená počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. S týmto návrhom matka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, súhlasila, keď uviedla, že matka nemá žiadne výhrady voči tomu, aby súd uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom v pravidelných primeraných mesačných splátkach, s tým, že podľa súdnej praxe, by zameškané výživné malo byť zaplatené do 3 rokov. 63. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.9.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia u mal. F. vo výške 434,60 eur (170 eur x 4 mesiace /október 2019 až január 2020/ + 39,34 eur /alikvotná časť výživného zo sumy 170 eur za obdobie od 24.9.2019 do 30.9.2019/ = 719,67 eur - 285,05 eur /už zaplatené výživné za obdobie od 24.9.2019 do 31.1.2020/ = 434,60 eur po zaokrúhlení na celé desatinné miesto), povolil súd otcovi, s prihliadnutím na jeho súčasný príjem a náklady, zaplatiť v 27 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
64. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.9.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia u mal. I. vo výške 265,25 eur (130 eur x 4 mesiace /október 2019 až január 2020/ + 30,34 eur /alikvotná časť výživného zo sumy 130 eur za obdobie od 24.9.2019 do 30.9.2019/ = 550,34 eur - 285,05 eur /už zaplatené výživné za obdobie od 24.9.2019 do 31.1.2020/ = 265,25 eur po zaokrúhlení), povolil súd otcovi, s prihliadnutím na jeho súčasný príjem a náklady, zaplatiť v 23 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. 65. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.