Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-2-2020.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Subarea
2CoE/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Kyselovej a členov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., adresa na doručovanie písomností X. E. XXX/XX, XXX XX . Q. Q., o vymoženie 882,29 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 17Er/3965/2010-40 zo dňa 14.05.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin, č. k. 17Er/3965/2010-40 zo dňa 14.05.2019, vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2018 (výrok III.) z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo zvyšnej časti (výrok I., II.) z o s t á v a uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom rozhodol tak, že exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. v Bratislave pod sp. zn. EX 9016/10 pokračuje, druhým výrokom tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie zo dňa 14.02.2018 sa zamieta a tretím výrokom tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2018 sa zamieta.
2. Pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keďže tento vznikol medzi oprávneným a povinnou ako podnikateľkou. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu o úvere, ktorú uzatvárala povinná označená ako podnikateľský subjekt s uvedením IČO, pod ktorým bola v čase uzavretia Zmluvy o úvere registrovaná v živnostenskom registri a v ktorej bolo zároveň uvedené, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikania. Povinná v priebehu konania zostala pasívna, keď nepredložila a ani len neoznačila dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že v jej prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec. Naopak oprávnený vo svojom doplnení k návrhu podľa ustanovenia § 243f Exekučného poriadku v platnom znení jednoznačne uviedol, prečo sa podľa jeho názoru nejedná o spotrebiteľskú vec, pričom takéto tvrdenie oprávneného malo oporu aj v dôkazoch doposiaľ predložených súdu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku III. tak, že odvolací súd exekúciu zastaví. Povinná vo svojom rozsiahlo odôvodnenom odvolaní upriamila pozornosť na viaceré rozhodnutia súdov. Namietala, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný súd nesprávne vyložil a aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vôbec neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd vôbec neskúmal hmotnoprávne podmienky, pre nedostatok ktorých je exekúcia ako celok neprípustná, pričom oprávnený s povinnou
dojednal rozhodcovskú doložku, ktorá je od počiatku neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Okresný súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedla v jej návrhu na zastavenie exekúcie, nevysporiadal sa s judikatúrou, na ktorú odkazovala a predovšetkým vôbec neposúdil neprijateľnú zmluvnú povahu rozhodcovskej doložky. Z týchto dôvodov je napadnuté uznesenie aj nepreskúmateľné - pre nedostatok dôvodov. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že mal predloženú zmluvu o úvere nedospel k správnemu zisteniu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Napadnuté rozhodnutie považovala rozporné s kogentnými ustanoveniami právnych noriem na ochranu spotrebiteľa a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Bola toho názoru, že na jej strane existujú dôvody na zastavenie exekúcie aj podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. K spornosti spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere bola toho názoru, že jej označenie identifikačným číslom organizácie je klasický postup oprávneného, v snahe vyhnúť sa prísnejšej právnej úprave zameranej na ochranu slabšej strany zmluvného vzťahu. V čase poskytnutia úveru povinná pracovala ako lesná robotníčka (sadenie stromčekov) a žiadnu pracovnú činnosť, ktorá by si vyžadovala poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru nevykonávala. Takto bol úver poskytnutý bez ďalšieho podriadený režimu Obchodného zákonníka. Uviedla, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol povinnej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinnej. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve jej účel uzatvorenia uvedený nebol. Záverom skonštatovala, že exekučný súd jej úplne odoprel ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
4. Oprávnený sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ,,ďalej len CSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v medziach ustanovenia § 379 CSP v spojení s ustanovením § 380 CSP ods. 1 CSP a toto rozhodnutie v napadnutom výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ustanovenia § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že právny vzťah subjektov vystupujúcich v tomto exekučnom konaní bol založený uzatvorením Zmluvy o úvere č. 5331815 zo
dňa 28.11.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom (v Zmluve označenou najskôr osobnými údajmi a následne údajmi vyplývajúcimi zo živnostenského registra), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 531,10 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 424,88 Eur, t. j. dlžník celkovo zaplatí veriteľovi čiastku 955,98 Eur. Zmluvné strany predmetnú Zmluvu (v zmysle záhlavia) uzatvorili podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva obsahovala (okrem iného) prehlásenie dlžníka, že ...,,finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“ - prehlásenie dlžníka bolo formálne vykonané označením (zaškrtnutím) možnosti „podnikania“ vo vopred pripravenom formulárovom poli, pod ktorým sa nachádza podpis dlžníka.
11. V danom prípade okresný súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na tom skutkovom základe, že povinná neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s dokazovaním spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi Zmluvy o úvere č. 5331815 zo dňa 28.11.2008, a že povinná bola v čase uzatvárania Zmluvy o úvere živnostníčkou. Uvedený právny záver prvoinštančného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nevychádzajúci z riadneho posúdenia právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi predmetnou Zmluvou o úvere. Okresný súd doposiaľ dostatočným spôsobom nevyhodnotil, či sa v danom prípade (ne)jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý by bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
12. Žiada sa uviesť, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu v identických veciach je známe, že oprávnený pri uzatváraní zmlúv o úvere, konkrétne pri vypĺňaní zmluvných formulárov žiadateľov o úver si počína tak, aby v daných prípadoch vylúčil aplikáciu noriem spotrebiteľského práva nesprávnym vyznačovaním účelu poskytnutého úveru (napr. na výkon podnikania a pod.). Formulár zmluvy o úvere vypĺňa zástupca veriteľa a predkladá na podpis dlžníkovi bez možnosti modifikovania jeho obsahu zo strany dlžníka. Zo súdnej praxe je rovnako známe konanie oprávneného, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť vyznačenie účelu úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, aby sa tento úver následne spravoval právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Takéto konanie oprávneného bolo štátnymi orgánmi opakovane sankcionované a definované ako „nekalá obchodná praktika“ v rozhodnutiach Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (napr. č. SK/0303/99/2011 zo dňa 15.06.2011, č. SK/0068/99/2011 zo dňa 10.06.2011), ktorých zákonnosť bola podrobená súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.01.2015, či rozsudok sp. zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19.08.2015).
13. Aj keď v danom prípade reálne a preukázateľne došlo k vyznačeniu formulárového poľa majúceho osvedčiť poskytnutie úveru na výkon podnikania povinnej, ktorá bola v Zmluve špecifikovaná aj ako fyzická osoba podnikateľ, odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka (povinnej) zaťažuje v tomto prípade toho, kto tak tvrdí, t. j. oprávneného. Bezpečným preukázaním nemôže byť zmluvná identifikácia dlžníka „dvojakým“ spôsobom, t. j. tak rodným číslom fyzickej osoby, ako aj identifikačným číslom živnostenského oprávnenia a len zaškrtnutie všeobecného údaja o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na účel podnikania, ktorý údaj nepreukazuje konkrétny súvis uzavretia príslušnej úverovej zmluvy s podnikaním dlžníka. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon podnikania“, v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity povinného má taký vplyv, ako by účel úveru nebol v zmluve vymedzený vôbec. Ak by oprávnený ako dodávateľ konal v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti pri poskytovaní úverov, poskytol by žiadateľovi o úver dostatok informácii aj ohľadom v zmluve uvádzaného účelu poskytnutia úveru, (keďže Zmluva umožňovala aj vyhlásenie o inom účele poskytnutia úveru), ktorý má zásadný vplyv na samotné postavenie žiadateľa o úver, a následne by nemal problém uvedenú skutočnosť v konaní preukázať. Preverenie skutočností rozhodujúcich pre určenie, či žiadateľ o úver (ne)spĺňa definíciu spotrebiteľa je nepochybne v možnostiach poskytovateľa finančnej služby a je výsledkom dostatočnej informovanosti spotrebiteľa, okrem iného, aj o dôsledkoch mechanicky vyznačovaných alternatív v zmluvnom formulári vyžadovaných poskytovateľom finančnej služby. V posudzovanom prípade však oprávnený ako poskytovateľ finančnej služby využil svoju silnú pozíciu, postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti v snahe jednoznačne vytvoriť zdanie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver.
14. Na rozdiel od právneho záveru prvoinštančného súdu, podľa odvolacieho súdu účel poskytnutých peňažných prostriedkov na podnikanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V opačnom prípade treba uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo v predchádzajúcom odseku poznamenané, bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je nejednoznačné označenie dlžníka (t. j. ako fyzická osoba a zároveň fyzická osoba podnikateľ) a následné, v príslušnom políčku, vyznačenie všeobecného údaja o uzavretí zmluvy (o poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
15. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie riadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou právnou otázkou, dôležitou pre správne rozhodnutie o podanom návrhu, t. j. o otázke charakteru originárneho vzťahu založeného medzi oprávneným a povinnou. Popísané pochybenie v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že bol jednoznačným spôsobom naplnený predpoklad (zákonné podmienky) pre zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku III. a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.
16. Odvolací súd len vo všeobecnej rovine dodáva, že ochranu spotrebiteľa možno vnímať ako procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, pričom exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť prečo. Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole ,,zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, no treba počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pozri tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6CoE 64/2010 zo dňa 31. marca 2011).
17. V ďalšom konaní sa okresný súd zameria na skúmanie procesných podmienok, t. j. právomoci vo veci konať a rozhodnúť v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ohľadom na záver, ku ktorému dospeje, prípadne opätovne posúdi otázku (ne)spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu založeného medzi oprávneným a povinnou na základe Zmluvy o úvere č. 5331815 zo dňa 28.11.2008 s prihliadnutím na teoretické východiská obsiahnuté v odsekoch 12. až 14. tohto uznesenia. V takejto eventualite úlohou okresného súdu bude vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu, pričom bude v jeho možnostiach vhodným procesným postupom umožniť účastníkom konania produkovať relevantné a podložené tvrdenia preukazujúce (ne)spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere č. 5331815 zo dňa 28.11.2008.
18. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), t. j. vo výrokoch I., II., zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
19. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).