Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-164-2019.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/164/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX X., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otec - Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Koreničova 2, 811 03 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20.11.2018, č.k. 37P/101/2018-103, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 20.11.2018, č.k. 37P/101/2018-103, vo výroku I zveril maloletú Q. V., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku II určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Vo výroku III uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne počnúc dňom 11.04.2018, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku IV zaviazal otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11.04.2018 do 30.11.2018 v sume 374 eur, ktoré je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.12.2018 k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Vo výroku V upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 15.45 hod., ako aj každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 15.45 hod., v sobotu od 08.00 hod. do 10.00 hod., v nedeľu od 08.00 hod. do 10.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod., a to v prítomnosti matky, tak, že si otec maloletú v stanovenom čase prevezme a matke odovzdá pred bydliskom matky. Vo výroku VI uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Vo výroku VII návrh matky vo zvyšku zamietol. Vo výroku VIII rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je čiastočne dôvodný. Zistil, že matka sa o maloletú od jej narodenia doposiaľ náležite stará, z ktorého dôvodu jej maloletú zveril do osobnej starostlivosti, pričom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, ktoré otázky v konaní sporné
neboli. Určenú sumu výživného pokladal za primeranú odôvodneným potrebám maloletej, vo veku 20 mesiacov, dojčenú a zároveň prikrmovanú bežnou stravou, ktorá s výnimkou kožných problémov nemá vážne zdravotné problémy. Poukazujúc na pravidelné mesačné výdavky maloletej, matkou vyčíslené na sumu 280 eur, považoval určené výživné za primerané aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, zamestnanému ako kuchár s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 100 eur, majúceho príjme aj z nepravidelnej brigádnickej činnosti 150 až 200 eur. Vychádzal z majetkových pomerov otca ktorý je výlučným vlastníkom štvorizbového bytu, spoluvlastníkom garáže a vlastníkom motorového vozidla značky Ford Mondeo zakúpeného v roku 2015 za sumu 26 000 eur. Na starne matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú na rodičovskej dovolenke, žijúcu v domácnosti svojej matky a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otec na jeho výživu neprispieva (matka doposiaľ nepodala na súd návrh na o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností). Súd prvej inštancie výživné upravil počnúc dňom podania návrhu na začatie konania matkou, t.j. dňom 11.4.2018, a vo zvyšnej časti týkajúcej sa určenia výživného spätne od 01.03.2018 návrh matky zamietol ako nedôvodný, keď táto nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili požiadať o určenie výživného pre maloletú skôr. Pri stanovení zročného výživného zohľadnil otcom doposiaľ uhradené výživné za obdobie od mája 2018 do rozhodnutia v celkovej sume 1 000 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nedospeli k dohode o úprave styku otca s maloletou, tento v záujme maloletej upravil v rozsahu zohľadňujúcom jej vek ako aj skutočnosť, že maloletá si iba začína budovať vzťah s otcom, z ktorého dôvodu pokladal za postačujúci jej styk s otcom v prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov III a IV podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne počnúc dňom 11.04.2018 a uhradiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považovala za nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Namietala, že priemerné bežné mesačné výdavky maloletej nevyčíslila na sumu 280 eur, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, ale na sumu cca 400 eur, z ktorého dôvodu výživné určené napadnutým rozhodnutím nie je primerané odôvodeným potrebám maloletej. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery otca ako aj jeho schopnosti, ktoré mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo vyššej miere. Poukázala na skutočnosť, že pracovná doba otca končí už o 15.00 hod., a preto mu nič nebráni v tom, aby využíval príležitosti pre zvýšenie svojho príjmu. Súd prvej inštancie mal podľa jej názoru vziať do úvahy fakt, že otec by mohol svoj štvorizbový byt, v ktorom žije sám, výhodne predať a zabezpečiť si menší byt, rovnako by mohol predať svoju garáž a vymeniť svoje osobné motorové vozidlo, ktoré si pôvodne zakúpil ako rodinné auto, za menší model. Súdu prvej inštancie vytkla nezohľadnenie jej osobnej starostlivosti o maloletú v rámci rodičovskej dovolenky a jej ďalšej vyživovacej povinnosti k jej maloletému synovi H. Uviedla, že jej rodičia napriek svojmu dôchodkovému veku naďalej pracujú, keďže bez ich finančnej pomoci by nebola schopná uživiť maloletú, ktorej útly vek jej v súčasnosti bráni pracovať, pričom spolu s obidvomi maloletými deťmi býva v trojizbovom byte svojich rodičov. Namietala, že výška výživného určená súdom prvej inštancie nepokrýva ani 50 % odôvodnených výdavkov maloletej, ktorej poskytuje nepretržitú osobnú starostlivosť, hoci v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa v obdobných prípadoch stanovuje výška výživného u povinného rodiča na cca 80 % výdavkov dieťaťa. Z uvedeného dôvodu pokladala navrhované výživné vo výške 300 eur, predstavujúcej 75 % výdavkov maloletej, za adekvátne a primerané tak potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň bola toho názoru, že je v možnostiach otca, aby uhradil zročné výživné naraz.
4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v matkou napadnutej časti potvrdil. Výšku výživného pre maloletú určenú súdom prvej inštancie pokladal za primeranú. Poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu na začatie konania vyčíslila bežné mesačné výdavky na maloletú na sumu 280 eur a mimoriadne, sezónne výdavky na sumu 80 až 100 eur mesačne, t.j. celkovo v sume 360 až 380 eur mesačne, pričom na pojednávaní konanom dňa 04.09.2018 opätovne uviedla, že mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 280 eur s tým, že na jej oblečenie a obuv vynakladá cca 90 eur raz za tri mesiace. Upozornil na fakt, že byt, ktorého je aktuálne výlučným vlastníctvom, mal v čase začatia konania v podielovom
spoluvlastníctve s matkou, pričom jeho podiel predstavoval 3/4 z celku a podiel matky 1/4 z celku, a zároveň mali spoločný hypotekárny úver s tým, že v priebehu konania došlo k vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva, stal sa výlučným vlastníkom daného bytu, matke vyplatil sumu 10 000 eur a celý hypotekárny úver prevzal na seba. Z dôvodu zaťaženia predmetného bytu hypotekárnym úverom v aktuálnej výške 101 000 eur, ktorý už bol rodičmi spotrebovaný, považoval jeho predaj, splatenie úveru a opätovné riešenie jeho bytovej otázky za nereálne, keďže po uskutočnenom sprísnení poskytovania hypotekárnych úverov už nemá šancu na získanie úveru v dostatočnej výške. Vyjadril sa, že matkou uvádzanú garáž má v podielovom spoluvlastníctve so svojimi súrodencami, ktorí nemajú záujem o jeho vyporiadanie, pričom pozemok pod danou garážou vlastnia Železnice Slovenskej republiky, od ktorých si ho so spoluvlastníkmi prenajímajú za nájomné vo výške cca 200 eur ročne. Vzhľadom na to, že aktuálna hodnota jeho motorového vozidla, ktoré je stále v záruke, nepresahuje sumu 9 000 eur, označil jeho predaj a kúpu lacnejšieho automobilu za ekonomicky nevýhodné. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k jej ďalšiemu maloletému dieťaťu zdôraznil, že otec tohto dieťaťa naň výživné neplatí, pričom matka návrh na určenie výživného doposiaľ z vlastného rozhodnutia nepodala. Uviedol, že od decembra 2018 prispieva na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne a zároveň uhrádza zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 50 eur, v rámci vianočných sviatkov kúpil maloletej darčeky zvolené matkou v hodnote cca 130 eur a od januára 2019 jej so súhlasom matky sporí sumou 10 eur mesačne na detskú vkladnú knižku, ktorej kópiu pripojil k svojmu vyjadreniu.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7. Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom výživnom, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní matky neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej časti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd.
10. Pokiaľ ide o odvolaním matky napadnuté výroky o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom výživnom, odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania matky, považoval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej a jej veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zároveň správne vymedzil obdobie určenia výživného pre maloletú od 11.04.2018, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania matkou, keď táto nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatňujúcich spätné určenie výživného, ktorý záver matka vo svojom odvolaní ani nenamietala. V súvislosti s námietkou matky týkajúcou sa výšky mesačných nákladov na maloletú odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výšku nákladov na bežné potreby maloletých detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné
alebo mimoriadne). Výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú pritom nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať, keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní prízvukovala, že otec má vzhľadom na svoj aktuálny pracovný čas priestor na dosahovanie ďalšieho príjmu, odvolací súd upozorňuje na vyjadrenie samotného otca, ktorý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že si popri svojom stabilnom zamestnaní príležitostne privyrába, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aj prihliadal. Matka ďalej vo svojom odvolaní vyjadrila názor, že otec by mal za účelom plnenia si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej vo vyššej miere predať svoj byt, garáž či motorové vozidlo a následne si zaobstarať menší byt a vozidlo. Odvolací súd sa však s uvedeným názorom matky nemohol stotožniť, keďže pri posudzovaní majetkový pomerov povinného z vyživovacej povinnosti v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa prihliada predovšetkým na výnosy, ktoré povinnému jeho majetok prináša, resp. by mohol prinášať, avšak v zásade od neho nemožno požadovať, aby speňažil svoj majetok v prospech plnení výživného. Z obsahu spisového materiálu je pritom zrejmé, že otec prejavuje skutočný záujem o maloletú, pokúša sa o postupné vybudovanie si blízkeho vzťahu s ňou a na jej výživu prispieva aj nad rámec výživného určeného súdom prvej inštancie, na čo bude mať vzhľadom na stanovenú výšku výživného priestor aj naďalej. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky týkajúcej sa jej ďalšej vyživovacej povinnosti k jej maloletému synovi H. odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vzal danú vyživovaciu povinnosť matky do úvahy, avšak súčasne správne zohľadnil aj ten fakt, že matka z vlastného rozhodnutia doposiaľ nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H., hoci jeho otec si svoju vyživovaciu povinnosť k nemu dobrovoľne neplní, čo zjavne v nezanedbateľnej miere prispieva aj k odkázanosti matky na finančnú pomoc zo strany jej rodičov zdôrazňovanej v ňou podanom odvolaní. Odvolací súd zároveň neprihliadol ani na odvolaciu námietku matky týkajúcu sa povolenia úhrady zročného výživného otcovi v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, keď vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vykonateľnosti tohto výroku napadnutého rozhodnutia, už všetky splátky zročného výživného určeného súdom prvej inštancie nadobudli splatnosť.
11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení výšky výživného pre maloletú a o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).