Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-923-2019.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Subarea
42Ek/923/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. D., T.. X.XX.XXXX, U. H. S. XX/X, XXX XX Č., o vymoženie 170 EUR, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, IČO: 37852167, sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, pod sp. zn. 247Ex 467/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 06.06.2019, domáhal od povinného vymoženia 170,00 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, sp.zn. ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016 a vykonateľnosť dňom 08.06.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 08.07.2019 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, IČO: 37852167, sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 94901 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247Ex 467/19. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 170 EUR.
3. Dňa 14.07.2019 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a povinný dňa 19.07.2019 toto upovedomenie o začatí exekúcie prevzal do vlastných rúk.
4. Dňa 07.08.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie s názvom: ,,Námietka voči začatí exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie“, zo dňa 29.07.2019. V predmetnom písomnom podaní povinný uvádza, že v konaní ide o pokutu udelenú v správnom konaní podľa zákona číslo71/1967 Zb. ( Správny poriadok) a upozorňuje na procesnú lehotu určujúcu maximálnu lehotu, po ktorú možno rozhodnutie správneho orgánu vykonať. Podľa tvrdení povinného musí byť exekúcia v lehote troch rokov nielen začatá, ale aj ukončená a po uplynutí tejto lehoty nemožno v exekúcii pokračovať a konanie musí byť zastavené. Podľa názoru povinného bolo poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 08.07.2019 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
5. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor dodatočne predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uviedol, že v zmysle ust. § 71 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ,,Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.“ V zmysle exekučného titulu- Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č.ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016 , na podklade ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bola povinnému uložená pokuta vo výške 170 Eur, ktorú bol obvinený povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozkazu. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2016 a nakoľko uložená povinnosť uhradiť pokutu nebola splnená v uvedenej
lehote, nadobudol Rozkaz vykonateľnosť, a to dňa 08.06.2016. Na záver oprávnený uvádza, že podľa § 71 ods.3 správneho poriadku je definované, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06.06.2019, v tento deň bol návrh na vykonanie exekúcie doručený na súd, teda pred uplynutím 3 ročnej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že nedošlo k preklúzii práva vykonať uvedené rozhodnutie a v exekúcii je potrebné pokračovať.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
15. Po preskúmaní písomných podaní povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 29.07.2019, podal ho v zákonom stanovenej lehote.
16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Podkladom na vykonanie exekúcie bolo Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, sp.zn. ORPZ-KN-ODI2-P-422/2016 zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016 a vykonateľnosť dňom 08.06.2016.
18. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami oprávneného a povinného a má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom a ktoré by osvedčovali skutočnosť, že vo vymáhaní predmetnej pohľadávky nie je možné pokračovať. Je povinnosťou povinného svoje tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom preukázať. Nie je povinnosťou súdu alebo súdneho exekútora zaobstarávať si dôkazy na podporu tvrdení povinného.
19. S poukazom na §71 ods.3 Správneho poriadku: ,,Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.“ 20. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31. 8. 2008 do novelizácie zák.č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou, v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený urobený uskutočnený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1. 9. 2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na § 51 Zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
21. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom bloku začala plynúť dňom 24.05 2016 a márne uplynula dňom 08.06.2016. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda návrh na vykonanie exekúcie podať by potom uplynula dňom 08.06.2019 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že za ústavne súladný, a teda rešpektujúci uvedené princípy sa považuje taký výklad, podľa ktorého pod „nariadením výkonu rozhodnutia“, v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, treba rozumieť začatie exekučného konania, ktoré v zmysle § 36 ods. 1 tohto predpisu začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. To znamená, že pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon vykonaním exekúcie, zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takáto interpretácia zodpovedá aj klasickej právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Ak totiž oprávnený má niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 06.06.2019, teda pred uplynutím trojročnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1969 Zb., zachovalo si vykonávané rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
23. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
26. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004 Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp.zn. 42Ek/923/2019 nebol právne zastúpený, trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.