Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19Csp-24-2019.pdf
PDF · 101.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Consulting One SK, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 47664878, právne zastúpený Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: B. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, M. G., občan SR o zaplatenie 668,95 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 668,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.9.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
2. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.07.2019 medzi postupcom spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 27.11.2015 Zmluvy o vydaní kreditnej karty VISA PRIVATE č. 01-0034-01-003423617 (ďalej len Zmluva). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 000,- €. V Zmluve sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných anuitných splátok v dohodnutých termínoch a rovnako sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre kreditnú kartu, ako aj Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s.. Žalobca ďalej uviedol, že administratívnym pochybením a nedopatrením došlo z jeho strany, resp. jeho právneho predchodcu k strate Zmluvy, avšak jednotlivé prílohy žaloby jednoznačne preukazujú vznik zmluvného vzťahu a žiadal, aby súd prihliadol na predložené dôkazy v relevantnej domnienke, či predpokladu existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej uviedol, že predmetné tvrdenie preukazuje aj výpisom z bankovej knihy. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď neuhradil riadne a včas splátky, a to ani napriek výzve k úhrade splátok zo strany žalobcu, vyhlásil žalobca podľa čl. 4.2.6., ako aj čl. 4.1. písm. a) Všeobecných podmienok Tatra banky, a.s. všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 16.9.2016. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému odoslané dňa 13.9.2016 a doručené v zmysle fikcie podľa čl. 4.5.5. Všeobecných podmienok Tatra banky, a.s..
3. K žalobe súdu žalobca pripojil výpis s bankovej knihy vygenerovaný dňa 10.9.2019 právnym predchodcom žalobcu, Tatra bankou, a.s., veľké množstvo podacích hárkov, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., ktorými sa ku dňu ich účinnosti, v časti ohľadom klientov - spotrebiteľov, rušia Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné odo dňa 1.5.2016 a ktoré nadobúdajú
platnosť dňom zverejnenia v obchodných priestoroch banky a účinnosť dňa 13.1.2018. Ďalej žalobca pripojil k žalobe Zmluvu o postúpení zo dňa 11.7.2019, ktorej prílohou by mala byť aj špecifikácia postúpených pohľadávok, tiež Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné súkromné kreditné karty účinné od 31.12.2018, ktorými sa nahrádzajú tie, ktoré upravovali právny vzťah medzi bankou a klientom pred účinnosťou týchto Obchodných podmienok, pripojil tiež výpoveď Zmluvy z 13.9.2016, výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16.6.2016, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.7.2019 a mesačné výpisy súkromnej kreditnej karty VISA za zúčtovacie obdobia od 2.11.2015 do 1.9.2016.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk, písomne v súdom určenej lehote nevyjadril a v konaní ostal procesne pasívny.
5. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523297'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523297'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
8. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523219'&ucin-k- dni='30.12.9999'> vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11.2.2020, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.2.2020.
10. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca spolu so žalobou, dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvedených v žalobe, a to predovšetkým ohľadom uzavretia Zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Zrejme nejaká Zmluva uzavretá bola, vyplýva to z ostatných listinných dôkazov, ktoré k žalobe predložil, ale aká, s akými zmluvnými podmienkami, to preukázané nebolo, nakoľko Zmluva k žalobe pripojená nebola. To, že sa mala administratívnym pochybením a nedopatrením z jeho strany, resp. jeho právneho predchodcu stratiť, je potrebné pripísať jednoznačne na vrub a ťarchu žalobcu.
11. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523132'&ucin-k- dni='30.12.9999'> v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523132'&ucin-k- dni='30.12.9999'> opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523132'&ucin-k- dni='30.12.9999'> žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
12. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523215'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Súd predmetnú zmluvu, aj keď ju k dispozícii nemal, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj zákonom č. 129/2010 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='258/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (právny predchodca žalobcu je banka, ktorá žalovanému poskytla úver), a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa, a tak sa naň vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='258/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> účinného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu (je to zrejmé aj z jeho označenia v žalobe), ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, a tak sa na predmetnú zmluvu hľadí ako na zrejme typovú spotrebiteľskú zmluvu.
14. Súd má povinnosť ex offo prihliadať na práva spotrebiteľov v sporovom či aj v exekučnom konaní, pričom bola táto povinnosť súdov špeciálne zakotvená do právneho poriadku SR a to už okrem ustanovení §52 ods.2 Obč. zák. aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, kde v §5b sa uvádza platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy 27.11.2015: orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. Aj keď toto zákonné ustanovenie bolo dňom 27.9.2018 zrušené, povinnosť ochrany spotrebiteľa je v našom právnom poriadku prikázaná súdom aj naďalej a je daná ex offo. Súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý ma právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené. 15. V danom prípade vzhľadom na absenciu najpodstatnejšieho dôkazu pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu, a to Zmluvy, nie je možné zabezpečiť riadnu ochranu spotrebiteľa, žalovaného. Súd nemá možnosť predmetnú spotrebiteľskú Zmluvu preskúmať, posúdiť, či ide o Zmluvu formulárovú, akým veľkým písmom bola písaná, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či obsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase jej uzavretia obsahovať mala, či nemá byť posúdený úver ako úver bez úrokov a bez poplatkov, či žalovaný bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, či nie je v rozpore s dobrými mravmi a iné. Jednoducho bez Zmluvy nie je možné právo žalobcu ani len čiastočne priznať. Žalobca sám zrejme nemá vedomosť o tom, čo predmetná Zmluva obsahovala, alebo neobsahovala, keď napríklad v žalobe uvádza, že žalovaný sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške. Spojenie vo výške mal zrejme z inej žaloby, ale číslo v akej výške dopísané nebolo. Samozrejme bez Zmluvy to vedieť ani nemôže, tak ako tento údaj a ďalšie nepozná ani súd. Žalobca doručil súdu množstvo (aj nesúvisiacich) podacích hárkov (napr. na č.l. 64-92), Obchodné podmienky (č.l. 23-33) účinné naviac od 31.12.2018 (Zmluva uzavretá 27.11.2015, teda nie je zrejmé aké Obchodné podmienky platili v čase uzavretia Zmluvy), Zmluvu o postúpení, ktorej prílohou podľa textu mala byť špecifikácia postúpených pohľadávok, ktorú žalobca tiež súdu nepredložil, nemožno teda ani posúdiť platnosť postúpenia. Predložil tiež Všeobecné obchodné podmienky účinné od 13.1.2018 v časti týkajúcej sa spotrebiteľov, a ktorými sa rušia tie, ktoré boli účinné od 1.5.2016 (opäť Zmluva uzavretá 27.11.2015, teda nie je zrejmé aké Všeobecné obchodné podmienky platili v čase uzavretia Zmluvy). Žalobca teda súdu predložil listinné dôkazy spolu so žalobou bez výpovednej hodnoty a absentoval najrelevantnejší dôkaz, Zmluva.
16. Základné právo občana - spotrebiteľa aj na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplýva najmä z Charty základných práv Európskej únie. V záujme naplnenia tohto jedného zo základných práv v Európskej únii : "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa , pričom je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali .Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali" (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica
93/13"). Pričom Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM ,čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nemožno teda nechať bez povšimnutia tento článok v rozsudku, v ktorom súdny dvor mu priznal silu kogentnej normy : " Ako bolo pritom pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku v prejednávanej veci, je potrebné spresniť, že čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 predstavuje kogentné ustanovenie." Okrem toho je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje, ako celok, v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
17. Podľa čl. 6 smernice ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok". 18. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí (por. čl. 51 ASTURCOM Telecomunicaciones ). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa judikoval už aj v spomínanom rozsudku MOSTAZA CLARO:, čl.25 . Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27). 19. Judikatúra súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská. zdôrazňuje, že ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenia, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52 ).Ako je zrejmé, súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať . 20. Problémové zmluvné podmienky nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Oprávnený ako osoba podnikajúca na trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu ( Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/09, tiež II.ÚS 3/06 ). 21. Poskytovanie finančných služieb pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 ). 22. Nič z vyššie uvedeného súd nemohol posúdiť vzhľadom na absenciu Zmluvy a nemohol garantovať účinnú ochranu spotrebiteľa ináč, ako zamietnutím žaloby, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno, dokonca sčasti ani bremeno tvrdenia (neuviedol ani aké úroky boli v Zmluve dohodnuté, nehovoriac o ostatných obligatórnych náležitostiach Zmluvy) ohľadom ním uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie Zmluvy, jej náležitostí, obsah Zmluvy.. Žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Súd teda nemohol vykonať dôkaz najpodstatnejšou listinou pre posúdenie opodstatnenosti pohľadávky žalobcu, a to Zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že Zmluvu jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel, mal ju súdu predložiť. Jej uzavretie sa dá odvodiť aj od iných listinných dôkazov k žalobe pripojených, ale jej obsah absolútne nie. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 24. V zmysle § 255 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin- k-dni='30.12.9999'> C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný tak bol v konaní plne úspešný. Nakoľko však žalovaný bol procesne nečinný, náhradu trov nežiadal a preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).