Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Pc-23-2019.pdf
PDF · 90.39 KB
Case nature
Area
Subarea
38Pc/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: U. X., E.. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. P. XXX a U. X., E.. Š.Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. P. XXX, zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov uzavreté dňa XX.XX.XXXX X. F. O. P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. O. P., zväzok C.., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (ďalej aj ako „manžel“) sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 31.10.2019 domáhal, aby súd manželstvo manželov rozviedol. V návrhu uviedol, že z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté a žijú samostatne. Problémy v manželstve sa začali prejavovať okolo roku 2000, keď sa presťahovali do rodinného domu, ktorý manželka zdedila po rodičoch. Počas spolužitia nastávali rozličné názory na bývanie, záhradu, spôsob života a vedenie osobných financií. Problémom, podľa manžela, bolo aj zakúpenie nového osobného motorového vozidla, ktoré manžel zakúpil pre vlastnú a rodinnú potrebu. Manželka sa nestotožnila ani s modelom vozidla ani so spôsobom jeho splácania, neustále si presadzovala svoj názor. Takéto spravenie je podľa manžela už neúnosné, a preto sa rozhodol rozviesť.
2. Manželka vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 30.01.2020 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Sama by ale k tomuto kroku nepristúpila a sama nemala záujem ukončiť manželstvo, ale netrvá na jeho formálnom trvaní, nakoľko je zrejmé, že za súčasného stavu by neplnilo žiadnu zo svojich základných funkcií. Nesúhlasila ale s manželom prezentovanými príčinami rozvratu manželstva. Podľa jej tvrdenia príčinou vzájomného odcudzenia manželov je nezáujem manžela o ich spoločnú domácnosť, ako aj o samotnú manželku. Postupné odcudzovanie manželov vyústilo do niekoľkých mimomanželských pomerov manžela, o ktorých manželka vedela, ale najmä s ohľadom na zachovanie celistvosti rodiny ich bola ochotná prehliadať. Manželova posledná známosť trvá doposiaľ a podľa manželky predstavuje hlavnú motiváciu pre podanie návrhu na rozvod.
3. Manželka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2020 uviedla, že jej rozhodnutie prezentované v predchádzajúcom vyjadrení bolo do značnej miery ovplyvnené šokom a psychickým vypätím, ktoré jej podanie návrhu na rozvod tak dlhoročného manželstva spôsobilo. Po prekonaní počiatočného rozrušenia a s dostatočným časovým odstupom situáciu prehodnotila a dospela k záveru, že vzťahy medzi ňou a manželom nie sú tak vážne a trvalo narušené, aby už nebola možná záchrana manželstva a obnova plnenia jeho základných funkcií. K zmene postoja manželky viedla aj tá skutočnosť, že jej manžel
neváhal pomôcť napríklad počas nedávnych zdravotných ťažkostí, na základe čoho nadobudla pocit, že si sám nie je istý správnosťou svojho konania. Je presvedčená, že iniciatíva smerujúca k rozvodu manželstva prišla od mimomanželskej známosti. Manželka o trvajúcom mimomanželskom pomere má vedomosť, je ochotná v záujme záchrany manželstva danú skutočnosť prehliadnuť a vynaložiť snahu, vedúcu k plnej obnove vzťahov medzi manželmi. Vzhľadom na uvedené, manželka navrhla návrh na rozvod manželstva zamietnuť.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v prítomnosti všetkých účastníkov konania, na ktorom vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a výsluchom účastníkov konania, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX X. F. O. P., pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Konflikty v manželstve začali vznikať okolo roku 2000, po presťahovaní sa manželov do rodinného domu, ktorý zdedila manželka po svojich rodičoch. Dôvodom nezhôd manželov bol najmä rozdielny postoj manželov týkajúci sa finančných záležitostí. Manželia sa navzájom odcudzili, došlo k ochladnutiu ich citov, najmä manžela k manželke. Manželia spolu komunikujú, rozprávajú sa, ale podľa manžela komunikácia z jeho strany je obmedzená len na bežné záležitosti, pričom sa snaží nevyvolávať konfliktné situácie. Manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale manžel, nakoľko pracuje ako vodič na dlhých linkách, niektoré mesiace, najmä počas leta, sa zdržiava v spoločnej domácnosti veľmi málo, niekedy len 3-4 dni v mesiaci. Počas zimných mesiacov trávi v spoločnej domácnosti viac času. Manželia majú spoločný účet, z ktorého uhrádzajú spoločné výdavky za domácnosť, pričom manžel má aj samostatný účet a s prostriedkami na ňom hospodári sám. Manželia nevedú spoločný intímny život už dlhšiu dobu, z dôvodu zdravotných problémov manželky. Manžel má mimomanželský vzťah, o ktorom manželka má vedomosť. Manželka k manželovi stále prechováva city, manžel má manželku rád, len ako človeka, ale city ako k blízkej osobe už nie.
6. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
7. Podľa článku 4 základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
9. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 až 3, zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, pričom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Taktiež u už existujúceho manželstva je potrebné vnímať právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, žeby akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov. (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoP/21/2018 zo dňa 18.04.2018).
14. Zákon o rodine v ďalších svojich ustanoveniach upravuje podmienky, za existencie ktorých je možné manželstvo rozviesť. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov medzi manželmi musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
15. Súd v danej veci, z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. V konaní bolo preukázané, že rozvrat v manželstve je trvalý, navrhovateľ vyjadril presvedčenie svoje manželstvo rozviesť, keď už nemá záujem zotrvať v takomto zväzku.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom dvoch ľudí a neplní si ten účel, ktorý mu je pripisovaný v ustanoveniach uvedených v zákone o rodine. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny. Manželstvo účastníkov konania si už neplní tie funkcie, ktoré manželstvo má mať. Len spolužitie manželov v spolčenej domácnosti nie je postačujúce. Manželia musia spolu žiť ako rodina, mať vôľu tvoriť jeden celok a tráviť čas spoločne. V manželstve účastníkov tento atribút chýba. Účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak len formálne, manžel sa do budúcna plánuje presťahovať. Manželia netrávia spoločne čas a nemajú záujem vytvárať jeden celok ako rodina. Manžel trávi veľa času v práci. Na výlety alebo dovolenky nechodí s manželkou, ale s niekým iným. S finančnými prostriedkami hospodári manželka, manžel jej na chod domácnosti prispieva posielaním dôchodku na spoločný účet, ale ďalšie nakladanie s finančnými prostriedkami je v réžii manželky. Manželia sa už dlhšiu dobu intímne nestretávajú a navyše manžel má inú partnerskú známosť. Aktuálne spolužitie manželov nie je podľa vyjadrení oboch manželov poznačené častými konfliktami a hádkami ako v minulosti, manželka ho dokonca vníma ako harmonické. Tento stav ale manžel odôvodnil tým, že sa snaží konfliktným situáciám predchádzať. Manželia sa navzájom rešpektujú, ale u manžela sa už vytratila citová náklonnosť k manželke.
17. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva, súd po vykonanom dokazovaní ustálil rozdielne názory manželov na hospodárenie so spoločnými financiami, z čoho pramenili vzájomné nezhody. Následne došlo medzi manželmi k citovému odcudzeniu a odlúčeniu, čoho dôsledkom je aj mimomanželská známosť manžela. Faktom je, že aktuálne medzi manželmi problémy a názorové nezhody týkajúce sa rozhodovania v rámci hospodárenia so spoločnými financiami nevznikajú a manželia spolu komunikujú, ale je to len dôsledkom toho, že manžel sa tomuto stavu prispôsobil, nepresadzuje svoj názor a svoje túžby, je v tomto pasívny. Príčinou jeho postoja môže byť aj pretrvávajúca mimomanželská známosť a možný pocit previnenia sa voči manželke. Nespochybniteľná je ale tá skutočnosť, že citová náklonnosť manžela k manželke sa vytratila a manžel svoj voľný čas netrávi s manželkou a nesnaží sa tvoriť rodinu (ako to predpokladá zákon o rodine), ale čas trávi v práci alebo s mimomanželskou známosťou.
18. Manželke nemožno uprieť snahu o záchranu manželstva, avšak ako už súd vyššie konštatoval, manželstvo je dobrovoľným a slobodným zväzkom dvoch ľudí, pričom nikoho nemožno nútiť proti jeho vôli v takomto zväzku zotrvávať. Manžel v konaní, aj napriek poučeniu súdom o následkoch jeho rozhodnutia, vyjadril svoj postoj jednoznačne a na podanom návrhu zotrval. Súd existenciu rozvratu manželstva a nemožnosť obnovenia manželského spolužitia skúmal komplexne, pričom pri rozhodovaní súdu okrem jednoznačného postoja a výslovného zotrvania manžela na podanom návrhu tiež zavážil ten fakt, že manžel má trvajúci iný partnerský vzťah, ktorý nehodlá ukončiť. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, neplní si svoj účel a funkciu, a preto nie je v záujme účastníkov (a ani spoločnosti), aby takéto manželstvo naďalej trvalo.
19. Súd sa tiež pokúsil o zmierenie manželov, avšak manžel nemal záujem riešiť obnovu manželského spolužitia alternatívnym spôsobom a na podanom návrhu naďalej trval, pričom k uvedenému súd uvádza, že účasť na zmiernom riešení situácie medzi manželmi prostredníctvom mediácie alebo psychologickej poradne nie je možné vynucovať, ak jeden z manželov o takýto spôsob riešenia nestojí.
20. Nakoľko sú splnené zákonnom stanovené podmienky na rozvod manželstva, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie zo strany manžela by ale nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).