Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-55-2019.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Csp/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. C. M. XXXX/X, E., o zaplatenie 550,77 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 550,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.06.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2019 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 550,77 € s príslušenstvom titulom nesplatenej časti úveru z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a. s.. V odôvodní žaloby uviedol, že na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.
2. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 15.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.04.2016 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 647,13 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 550,77 €, z riadneho úroku vo výške 31,88 €, z úroku z omeškania vo výške 15,98 € a z poplatkov vo výške 48,50 €. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 550,77 € predstavuje neuhradenú istinu. Neuhradený úrok vo výške 31,88 €, neuhradený úrok z omeškania vo výške 15,98 € a neuhradené poplatky vo výške 48,50 €, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 24.06.2017 do zaplatenia vo výške 8 % ročne.
3. K žalobe pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohu č. 1 k zmluve, zmluvu o sporožírovom účte uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú medzi právny predchodcom žalobcu a žalovanou, oznámenie SLSP, a. s. o postúpení pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere na žalobcu.
4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30.08.2019. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu evidovaného v Slovenskej republike. Pri doručovaní platobného rozkazu príslušníkmi polície bolo od matky žalovanej zistené, že dcéra pracuje v zahraničí. Iné údaje sa zistiť nepodarilo, lebo matka uviedla, že s dcérou nie je v kontakte.
5. Následne žalovaná telefonicky kontaktovala súd za účelom informovania sa ohľadom konania. Súdu uviedla adresu, na ktorej sa aktuálne zdržiava: G. F. E., N. N., Ireland, na Slovensko sa už vrátiť nemieni. Uvedené údaje boli do spisu zaznamenané formou úradného záznamu.
6. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk prostredníctvom dožiadaného orgánu v Írsku dňa 19.11.2019 (ako vyplynulo z potvrdení o vykonaní doručenia zaslaného tunajšiemu súdu dožiadaným orgánom). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnila, preto ich súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Spolu so žalobou bolo žalovanej doručené aj poučenie podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach o jej práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní. Žalovaná právomoc súdu nenamietla.
7. Predtým ako súd pristúpil k meritórnemu riešeniu veci, skúmal či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (procesné podmienky). Najmä skúmal, či má právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť s ohľadom na skutočnosť, že zistil, že žalovaná sa v súčasnosti zdržiava v Írsku. Pri posudzovaní právomoci postupoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keďže sa žalovaná v súčasnosti zdržiava v Írsku.
8. V danom prípade ide o nárok podľa Nariadenia zo spotrebiteľskej zmluvy (čl. 17 ods.1 písm./ b Nariadenia), ktorý vyplýva zo zmluvy úvere, ktorý nebol použitý na podnikateľské účely žalovanej. Existenciu právomoci preto súd posúdil podľa oddielu 4 Nariadenia, ako právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 Nariadenia môže spotrebiteľ žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Pre ustálenie, či súd má alebo nie v danej veci právomoc, bolo rozhodujúce, či žalovaná mala v čase začatia konania bydlisko na území Slovenskej republiky (zásada perpetuatio fori). V zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou tak, že sa jedná o miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zák. č. 235/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení. Zo súdu dostupných informácií, získaných pri doručovaní platobného rozkazu žalovanej a telefonicky od žalovanej nebolo možné ustáliť, že by žalovaná mala v čase začatia konania bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v Írsku. Samotná žalovaná právomoc súdu nenamietla a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožnili prijať záver o nedostatku jeho právomoci na predmetné konanie. Súd môže vysloviť nedostatok svojej právomoci len na podklade dostatočne preukázaných skutočností. Tieto je povinný zisťovať ex offo. Skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o právomoci súd zisťuje jemu dostupnými prostriedkami s ohľadom na povahu konania, racionálne a rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania. Zodpovednosť za dostatočné zistenie skutkových okolností rozhodných pre rozhodnutie súdu o právomoci majú aj strany sporu, konkrétne tá strana, ktorej sa tieto skutkové okolnosti týkajú. V niektorých prípadoch sa totiž súdu jemu dostupnými prostriedkami všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie o právomoci zistiť nepodarí.
10. V danej veci bolo preukázané, že posledné známe bydlisko žalovanej bolo na území Slovenskej republiky a to na adrese jej trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR. Okolnosti svedčiace pre záver, že sa bydlisko žalovanej zmenilo a že ho v čase začatia konania (teda ku dňu 12.12.2018) mala mimo územia SR, napríklad v Írsku, kde sa zdržiava v súčasnosti, súd nemal dostatočne preukázané. Nebolo preukázané kedy (či pred začatím konania alebo po jeho začatí) žalovaná odišla mimo územia SR a žiadne okolnosti svedčiace pre to, že žalovaná sa v zahraniční zdržiava s úmyslom zdržiavať sa
tu natrvalo. Žalovaná právomoc súdu nenamietla a sama neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že súd právomoc na predmetné konanie nemá. Informácie získané od žalovanej telefonicky, zapísané do spisu formu úradného záznamu nie sú postačujúce, pretože z nich nevyplýva kedy žalovaná do Írska odišla. Naviac neboli získané procesným postupom v súlade Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení. Nevyplývajú z riadneho podania žalovanej, urobeného v predpísanej zákonnej forme (§ 125 ods. 1 až 3 CSP), ktoré by spĺňalo predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1,2 CSP). Preto na ne súd nemohol prihliadnuť.
11. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že má právomoc na konanie.
12. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k zmluve, zmluvou o sporožírovom účte uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o kontokorentnom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, oznámením SLSP, a. s. o postúpením pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere na žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
13. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvoril dňa 18.07.2002 so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru žalovanej na jej účet č. 0510757820/1 vo výške úverového rámca 15.000,- Sk (497,90 €) pri výške úroku 11,8 5% ročne. V zmluve sa dohodli, že úroky za úver budú splatné mesačne k posednému dňu v mesiaci. Strany zmluvy sa dohodli, že banka si za poskytnutie úveru bude účtovať poplatok vo výške 2 % z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,2 % výšky úverového rámca mesačne. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 18.07.2003. V čl. II ods. 1 zmluvy sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodli, že úver bude žalovanej poskytnutý takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru bol dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti úveru. V čl. II ods. 4 sa strany dohodli, že dlžník
- žalovaná je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie platby spojené s úverom a dodržiavať ďalšie dohodnuté podmienky.
14. Splácanie úveru bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnuté v čl. III ods.1 až 2 tak, že pohľadávka veriteľa bude v čase konečnej splatnosti splácaná vo forme započítania tejto pohľadávky veriteľa voči dlžníkovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Ku dňu splatnosti úveru je dlžník povinný uhradiť pohľadávku veriteľa aj s jej príslušenstvom tak, že pohľadávka bude uspokojená započítaním voči pohľadávke dlžníka z účtu.
15. V čl. IV. bola presne špecifikovaná úroková sadzba, splatnosť úrokov, možnosti a podmienky zmeny výšky úrokovej sadzby. V čl. IV ods. 2 a 3 bola medzi stranami dohodnutá ako pohyblivá a dohodli sa, že veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu v nadväznosti na úverovú politiku banky, zmenu rizikovosti úverového obchodu alebo zmenu vývoja na peňažnom trhu, zmena výšky úrokovej sadzby je účinná od rozhodnutia veriteľa a veriteľ je povinný ju oznámiť zverejnením v obchodných miestach banky. Podľa čl. IV ods. 4 sa úver úročil denne odo dňa jeho poskytnutia do dňa predchádzajúceho dňu splatenia.
16. V konaní bolo nesporné tvrdenie žalobcu a súd z neho vychádzal, že si žalovaná nesplnila povinnosť splácať jeho záväzok z úverovej zmluvy a neuhrádzala jednotlivé splátky úveru, úrokov a poplatkov. Preto právny predchodca žalobcu ku dňu 15.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na jeho úhradu. Nesporné bolo aj tvrdenie, že dlžná istina úveru predstavuje 550,77 €.
17. V konaní bolo nesporné tvrdenie žalobcu a súd z neho vychádzal, že zmluvou zo dňa 23.06.2017 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanej zo zmluvy o kontokorentnom úvere postúpená na žalobcu.
18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa ust. § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
29. Podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení iných zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
30. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11.03.2011 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere (18.07.2002) (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
32. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
33. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. 34. Podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
35. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu súd zároveň posúdil podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa jedná o zmluvu, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ - banka, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá v zmysle svojej podnikateľskej činnosti nekoná. V zmysle § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere v znení účinnom v čase jej uzavretia, sa na zmluvy o úveroch poskytovaných formou preddavku na bežný účet akým je kontokorentný úver zákon nevzťahuje, preto vznik zmluvy, ani jej obsah (náležitosti zmluvy), súd neposudzoval podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzavretia.
36. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej jej poskytol úver formou úverového rámca v dohodnutej výške. Čerpané peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná si povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila, v dôsledku čoho jej vznikol dlh na neuhradenej istine vo výške 550,77 €, čo bolo v konaní nesporné.
37. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanej bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Súd skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, v súlade s právnymi predpismi. Nezistil, že by postúpenie bolo v rozpore s ustanovením § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Postupovaná pohľadávka nie je pohľadávkou, ktorá by zanikla najneskôr smrťou veriteľa, tiež podľa názoru súdu zmenou veriteľa v dôsledku postúpenia nedošlo k zmene obsahu pohľadávky. Nejedná sa o pohľadávku, ktorú by nebolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia a postúpenie neodporovalo dohode pôvodného veriteľa s dlžníkom.
38. Súd taktiež skúmal, či postúpenie je v súlade s vyššie citovaným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Zákonnými podmienkami pre postúpenie je v zmysle tohto ustanovenia je: 1) omeškanie klienta so splácaním záväzku alebo jeho časti po dobu dlhšiu ako 90 dní, 2) písomná výzva banky klientovi, aby nesplatený záväzok alebo jeho časť uhradil a 3) neuhradenie záväzku alebo jeho časti klientom napriek písomnej výzve banky. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola pred postúpením pohľadávky bankou vyzvaná na úhradu nesplateného záväzku. Žalovaná dlžný úver napriek písomnej výzve neuhradila a naďalej bola s jeho úhradou v omeškaní. Preto bolo postúpenie pohľadávky aj v súlade s uvedeným ustanovením zákona o bankách.
39. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá aj v súlade s ust. § 17 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení, pretože ňou bola postúpená pohľadávka so všetkých právami s ňou spojenými, k postúpeniu došlo po konečnom termíne splatnosti pohľadávky a žalobca je veriteľ Národnou bankou Slovenska oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu <https://subjekty.nbs.sk/&ll=en?aa=select_categ&bb=111&cc=&qq=>. Preto mal súd za to, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená platne a žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
40. Nakoľko sa žalovaná so splnením svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky dostala do omeškania, je povinná v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za obdobie omeškania platiť žalobcovi úrok z omeškania (nárok na ktorý ako príslušenstvo pohľadávky na neho v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešiel) a to vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, teda o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V konaní nebolo sporné, že celý úver bol zosplatnený ku dňu 15.04.2016, kedy bola žalovaná povinná splatiť celú dlžnú sumu úveru. S platením zosplatneného dlhu sa žalovaná dostala do omeškania dňa 16.04.2016, deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. K 16.04.2016 bola základná úroková sadzba 0,00 % ročne, výška úroku z omeškania, ktorý je žalovaný povinný plniť je teda 8,00 % ročne. Nakoľko si žalobca úrok z omeškania uplatnil len od 24.06.2017, súd neprekročil jeho žalobný návrh a úrok z omeškania mu priznal len od žiadaného dátumu.
41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej súd vyhovel.
42. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorý v konaní úspešný nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).