Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: E.. E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. O. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Lukášom Opettom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Radvanská č. 21, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o doplatenie služobného príjmu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. apríla 2018 č. k. -205, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po viacerých zmenách, čiastočných späťvzatiach i po vylúčení zmeny žaloby na samostatné konanie, domáhal náhrady služobného príjmu, prislúchajúceho funkcii riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave za obdobie odo dňa odvolania z funkcie až do zrušenia napadnutých personálnych rozkazov. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zrušenia personálnych rozkazov ministerky spravodlivosti č. 3/2010 o odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave a personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. 102/2010 zo dňa 09.03.2010 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže. Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti zaradiť žalobcu na funkčné miesto riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.06.2012, č. k. -22 v časti zrušenia personálnych rozkazov a uloženia povinnosti opätovne žalobcu zaradiť na funkčné miesto riaditeľa vyslovil vecnú nepríslušnosť a vec postúpil ako správnemu súdu Krajskému súdu v Bratislave. V konaní pred správnym súdom bol žalobca neúspešný (uznesenie zo dňa 11.06.2013 č. k. -36), konanie bolo zastavené, keďže žalobca nesplnil základnú procesnú podmienku pre podanie správnej žaloby, teda vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. 3. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol práve z dôvodu, že personálne rozkazy neboli zrušené, teda v zmysle a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície neboli splnené podmienky na vyplatenie požadovaného služobného príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru. 4. V konaní neakceptoval návrh žalobcu na spojenie vecí po tom, ako zmenu (rozšírenie) žaloby na antidiskriminačnú, v rámci ktorej žalobca požadoval popri ospravedlnení i nemajetkovú ujmu, súd vylúčil na samostatné konanie, vedené pod sp,. zn. .

5. Zamietol tiež návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia v uvedenom antidiskriminačnom spore, keď dospel k záveru, že pre rozhodnutie o doplatení služobného platu za čas od odvolania z funkcie až do zrušenia personálnych rozkazov nie je potrebné konanie prerušiť pre vecnú neopodstatnenosť žaloby vo zvyšnej časti. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Súdu vyčítal nesprávne nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd podanie z 28.2.2014 nesprávne vyhodnotil ako zmenu žaloby a uplatnenie antidiskriminačnej žaloby, pretože na antidiskriminačné konanie ministra spravodlivosti poukazoval už v pôvodnej žalobe pod bodom 3. V tomto podaní odstraňoval vady žaloby, preto dôvod na vylúčenie tohto podania na samostatné konanie a nepripustenie zmeny žaloby v tomto konaní nebol daný. Neodôvodnené nepripustenie žaloby je podľa záverov súdnej praxe (rozhodnutie US SR sp. zn. ) porušením práva strany sporu na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nesúhlasil tiež so zamietnutím návrhu na spojenie veci, ktoré je podľa obligatórne, pritom konanie v tejto veci začalo skôr. Za nesprávne považoval i rozhodnutie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania do skončenia sporu sp. zn. , pretože rozhodnutie v tomto konaní (o nárokoch na náhradu škody a ušlého zisku podľa antidiskriminačného zákona bez určitého petitu) je závislé od vyriešenia otázky, o ktorej sa rozhoduje v uvedenom konaní. Zastával tiež názor, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetom konania bol nárok na náhradu príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru podľa . Nárok na doplatenie služobného platu bol formulovaný neurčito, súd preto mal postupovať podľa , resp. a vyzývať ho na opravu žaloby, čo však neurobil. V konaní uplatnený nárok mal súd posudzovať v kontexte antidiskriminačnej žaloby, keď ušlý príjem predstavuje materiálnu škodu, ktorá patrí podľa antidiskriminačného v spojení s . 7. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca v podanej žalobe jednoznačne uviedol, že sa domáha zrušenia personálnych rozkazov, opätovného zaradenia na funkčné miesto riaditeľa ústavu a doplatenia služobného príjmu za čas odo dňa odvolania z funkcie až do zrušenia personálnych rozkazov. Z tejto žaloby teda nevyplýva, že uplatňuje nárok aj podľa antidiskriminačného zákona. Až po rozhodnutí správneho súdu v neprospech žalobcu sa v podaní zo dňa 28.2.2014 domáhal zmeny žaloby ako antidiskriminačnej. Pritom samotný žalobca, zastúpený právnym zástupcom, uvedené podanie označil ako zmena žaloby, v odvolaní sa pokúša navodiť dojem, že o zmenu žaloby nešlo. Zastával preto názor, že procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal obsahu úkonov žalobcu. Mal za to, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku ale ani na zrušenie uznesení, ktorými sa návrh na spojenie veci zamietol. 9.Žalobca v odvolacej replike uviedol, že právne procesné úkony strán bez ohľadu na ich označenie sa majú posudzovať podľa obsahu, preto hoci podanie zo dňa 28.02.2014 je označené ako návrh na zmenu návrhu, o zmenu návrhu nešlo. 10.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu na odvolacom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a 380 ods. 1 ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že vysokoškolsky vzdelaný žalobca v odbore právo, dva roky po vydaní personálnych rozkazov, na základe ktorých bol jednak rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/10 zo dňa 26.02.2010 odvolaný z funkcie riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave a ako aj personálnym rozkazom generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže SR prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZVJS, sa v žalobe domáhal zrušenia oboch personálnych rozkazov, ďalej jeho opätovného zaradenia na funkčné miesto riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave a napokon i doplatenia služobného príjmu za čas odo dňa odvolania z funkcie až do zrušenia personálnych rozkazov. 12. V oboch prípadoch išlo o personálne rozkazy správnych orgánov v prvom stupni, žalobca bol poučený o možnosti podania rozkladu, resp. odvolania proti nim správne, v uvedenej lehote tak neurobil. Po konštatovaní vecnej nepríslušnosti konajúceho súdu a postúpení žaloby v časti zrušenia personálnych rozkazov a opätovného zaradenia na funkčné miesto riaditeľa, správny súd konanie zastavil práve z dôvodu nevyužitia riadnych opravných prostriedkov (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11.6.2013 č. k. -36). Až s ohľadom na výsledok konania pred správnym súdom žalobca už prostredníctvom zvoleného zástupcu podaním zo dňa 28.02.2014 požiadal o zmenu žaloby tak, aby konanie s ním označeným predmetom ako „o doplatenie služobného príjmu“ po pripustení zmeny žaloby konal o ňom ako antidiskriminačnej žalobe. Týmto podaním sa domáhal určenia, že odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, tiež ospravedlnenia ministrom spravodlivosti, strpenia uverejnenia rozsudku v týchto bodoch na náklady žalovanej strany, ďalej zverejnenia rozsudku v bodoch 1 a 2 na webovej stránke ministerstva spravodlivosti a zboru väzenskej a justičnej stráže po dobu 6 mesiacov na úvodnej strane a zaplatenie

náhrady služobného platu za obdobie od 26.02.2010 do právoplatnosti tohto rozhodnutia ako náhradu nemajetkovej ujmy. 12.Podanie žalobcu súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp zn. . 13.Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodoval výlučne o doplatení služobného príjmu, tak ako to bolo požadované v pôvodnej žalobe, nepochybil, obsah žaloby pochopil správne, antidiskriminačné konanie uvádzané pod bodom 3 správne vyhodnotil len ako jeden z argumentov, pre ktorý by mali byť personálne rozkazy zrušené. Petit pôvodnej žaloby je celkom jednoznačný, vychádza zo , napokon na tento predpis opakovane poukazuje žalobca. Požadované peňažné plnenie i bez jeho určenia konkrétnou sumou celkom jednoznačne súvisí s požadovaným zrušením personálnych rozkazov, v dôsledku čoho by služobný pomer bol u žalobcu skončený neplatne a žalobcovi by patril podľa , služobný príjem. Za tohto stavu súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Konanie o antidiskriminačnej žalobe v zmysle požadovaných petitov v podaní zo dňa 28.02.2014 je konaním s podstatne širším petitom (predmetom), než je konanie o doplatenie služobného príjmu (po postúpení žaloby v časti zrušenia rozkazov a opätovného zaradenia). Ak žalobca uplatňoval v pôvodnej žalobe peňažné plnenie z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru pre nezákonnosť personálnych rozkazov, uplatňovanie peňažného plnenia ako náhrady nemajetkovej ujmy podľa antidiskriminačného zákona (po neúspechu v správnom súdnom konaní) je uplatnením iného práva, teda kvalitatívnou zmenou žaloby ( ). I keď je otázna efektívnosť vylúčenia uvedeného podania žalobcu na samostatné konanie, týmto postupom (a teda nepripustením zmeny) nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože o týchto nárokoch súd koná/konal pod sp. zn. . I pokiaľ by súd pripustil zmenu žaloby v tomto konaní, premlčanie nemajetkovej ujmy by sa odvíjalo od zmeny žaloby, nie od začiatku sporu samotného. Podľa názoru odvolacieho súdu účelom antidiskriminačného zákona nie je sanovať stav, keď osoba dotknutá na svojich právach postupom služobného úradu zostane pasívna a nevyužije tie prostriedky právnej nápravy, ktoré má k dispozícií. 14. Súd prvej inštancie potom ani nepochybil, keď konanie neprerušil, resp. nespojil s konaním sp. zn. . 15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ). 16. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu nevznikli žiadne ( v spojení s ). 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).