Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/186/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: ViaSalus Reality s.r.o., Ludvíka Svobodu 2569/40, Poprad, IČO: 51 279 762, zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, Námestie sv. Edígia 11/6, Poprad, proti žalovanému: Greg Hamm promotions, s.r.o., Kaplinská 5, Bratislava, IČO: 35 855 843, zastúpeného Advokátska kancelária Branislav Ujvári, s. r. o., Staré Grunty 216, Bratislava, IČO: 47 253 436, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10. 04. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 500,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 03. 02. 2018 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb a dňa 28. 02. 2018 bol uzavretý dodatok k tejto zmluve. Žalobca v zmysle čl. 3 tejto zmluvy vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX vo výške 500,- eur. Svoj záväzok si žalovaný do dnešného dňa nesplnil. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú istinu 500,- eur s príslušenstvom vyplývala z čl. 2 a čl. 3, podľa ktorého za riadne poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy mal žalobca v právnom postavení poskytovateľa nárok na odplatu vo výške stanovenej v prílohe č. 1 a tejto zmluvy.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca a žalovaný dňa 01. 02. 2018 uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo zo strany žalobcu poskytovať žalovanému služby vymedzené v prílohe č. 1 a tejto zmluvy, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu podľa čl. 3 zmluvy. V zmysle čl. 2.7 až 2.9 tejto zmluvy bol žalobca ako poskytovateľ okrem iného zodpovedný za stratu prevzatých predmetov, ktoré od žalovaného ako objednávateľa na základe zmluvy obdržal. Keďže v dňoch 18. 04. 2018 až 20. 04. 2018 došlo k strate prevzatých predmetov v celkovej hodnote 1 843,50 eur (konkrétne sa jednalo o 357 ks tabakových náplní značky HEETS a 8 ks zariadení na fajčenie IQOS), v zmysle zmluvy bol žalobca povinný nahradiť žalovanému vzniknutú škodu. Nárok žalovaného na zaplatenie vyčíslenej hodnoty prevzatých predmetov v hodnote 1 843,50 eur vznikol z porušenia čl. 2.7 zmluvy, ktorý ustanovuje, že žalovaný mal nárok na náhradu všetkých prípadných škôd (vrátane škôd na veciach prevzatých za účelom alebo v súvislosti s poskytovaní služieb), ktoré mu vznikli porušením povinnosti žalobcu podľa tejto zmluvy alebo právnych predpisov. Na základe vyššie opísaných skutočností žalovaný v súlade so zmluvou vystavil za stratené prevzaté predmety žalobcovi faktúru č. 182031 zo dňa 13. 06. 2018, znejúcu na sumu 1 843,50 eur. Keďže žalobca uvedenú faktúru v termíne splatnosti neuhradil, žalovaný si v súlade s článkom 7.5 zmluvy jednostranne započítal časť pohľadávky žalovaného vo výške 500,-

eur s pohľadávkou žalobcu v zmysle faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31. 05. 2018, znejúcu na 500,- eur. V zmysle vyššie uvedeného uplatnená pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovaný v odpore namietol zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky jednostranným zápočtom, ku ktorému malo dôjsť v predžalobnej výzve zo dňa 30. 08. 2018. Žalobca však tento zápočet neuznal a považoval ho za absolútne neplatný právny úkon. V zmysle bodov 2.7 až 2.9 zmluvy žalobca ako poskytovateľ zodpovedal iba za škodu, ktorá vznikla porušením zmluvne dohodnutých podmienok. Z predložených listín však nepochybne vyplývalo, že žalobca žiadne zmluvné podmienky neporušil, pretože sa o zverený tovar staral s náležitou zodpovednosťou a k jeho odcudzeniu došlo v dôsledku trestnej činnosti doposiaľ nezisteného páchateľa, ktorý narušil uzamknuté priestory kancelárie žalobcu a uvedený tovar odcudzil. Záväzok žalobcu v zmysle bodu 2.7 zmluvy nahradiť žalovanému ako objednávateľovi škodu sa vzťahoval iba na prípady, kedy by porušil zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, čo sa v danom prípade nestalo. Rovnako tiež nešlo o náhodné zničenie, poškodenie ani stratu týchto predmetov. Z uvedených skutočností vyplývalo, že žalovanému nevznikol v zmysle zmluvných ustanovení nárok, proti ktorému by bol oprávnený si pohľadávku žalobcu započítať, a ktorá by mala za následok zánik žalobcovej pohľadávky. Žalobca nemohol byť ani objektívne zodpovedný za škodu, ktorá žalovanému vznikla, pretože z obsahu uznesenia policajného zboru vyplývalo, že páchateľ pri zmocnení sa veci vo vlastníctve žalovaného prekonal prekážku uzamknutých dverí, čo preukázalo liberačný dôvod zodpovednosti žalobcu spočívajúci v takej okolnosti, ktorej žalobca nemohol zabrániť. Žalobca celú záležitosť ohlásil na ORPZ v Poprade, kde sa táto krádež prešetrovala, a preto spoločnosť žalovaného mala ako poškodená postupovať v súlade s konajúcim vyšetrovateľom, aby bol následne zistený páchateľ k úhrade spôsobenej škody zaviazaný. Vykonaný zápočet v predžalobnej výzve zo dňa 30. 08. 2018 preto nemal zmluvný a ani zákonný právny základ, o ktorý by žalovaný mohol svoj započítací nárok oprieť, a je z uvedeného dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom voči žalobcovi.

4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že v zmysle ust. bol žalobca povinný nahradiť škodu, ktorú žalovanému spôsobil, ibaže by preukázal, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť - zákonná objektívna zodpovednosť za škodu. Nevrátením predmetov, ktoré žalovaný odovzdal žalobcovi za účelom riadneho poskytovania služieb, podľa zmluvy vznikla žalovanému škoda vo výške 1 843,50 eur. Uvedená skutočnosť, t.j. prevzatie predmetov a ich hodnota, resp. výška škody nebola medzi stranami sporná. Keďže túto škodu žalobca ani na výzvu žalovaného neuhradil, žalovaný si jednostranne započítal pohľadávku, ktorá mu vznikla voči žalobcovi z titulu náhrady predmetnej škody s faktúrou žalobcu vo výške 500,- eur. Zodpovednosti za škodu sa žalobca mohol zbaviť len vtedy, ak by jednoznačne preukázal, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. sa okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť rozumie prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zároveň sa žalobca mohol zbaviť tejto zákonnej zodpovednosti len vtedy, keby všetky zákonné atribúty boli splnené kumulatívne. Žalobca však tieto atribúty kumulatívne nenaplnil a zároveň existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť nepreukázal. Žalobca mal zákonnú ako aj zmluvnú povinnosť zabezpečiť majetok žalovaného tak, aby nedošlo ku škode na majetku, resp. k jeho odcudzeniu. Žalobca mal v zmysle zmluvy povinnosť nakladať so zverenými predmetmi tak, aby nedošlo ku škode na majetku, resp. k jeho odcudzeniu. Žalobca mal v zmysle zmluvy povinnosť nakladať so zverenými predmetmi tak, aby nedošlo k zneužitiu predmetov prevzatých od žalovaného za účelom poskytovania služieb pre žalovaného. Žalobca nezabezpečil dostatočnú ochranu uvedených predmetov pred odcudzením, nakoľko predmety v hodnote 1 843,50 eur neboli s odbornou starostlivosťou uschované a odložené na vhodnom mieste (predmety boli odcudzené z voľne položených otvorených kartónových krabíc), ktoré by zabezpečilo ich ochranu pred prípadným odcudzením (napr. uzamykateľná skriňa alebo trezor). Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca mohol za podmienok, pri ktorých ku krádeži došlo, túto skutočnosť jednoznačne predvídať a najmä odvrátiť, a to najmä dostatočným zabezpečením predmetov odovzdaných mu žalovaným. Navyše, nakoľko strany zmluvy isté riziko týkajúce sa odovzdaných predmetov v čase uzatvárania zmluvy predpokladali, žalobca mal byť v zmysle zmluvy pre prípad vzniku zodpovednosti povinne poistený, pričom uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil. Žalovaný mal za to, že jeho nárok na náhradu škody vznikol, keďže žalobca bol objektívne zodpovedný za vznik škody, ktorá bola žalovanému spôsobená. Žalovaný mal taktiež za to, že vyššie uvedený jednostranný zápočet vykonal v súlade so zákonom.

5. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 27. 11. 2019 uviedol, že okolnosť, na základe ktorej došlo k vzniku škody na majetku žalovaného bola objektívnymi dôkazmi kvalifikovaná ako zločin krádeže. U uvedenej kvalifikácie bolo nesporné, že nestotožnený páchateľ na spôsobenie uvedenej škody prekonal prekážku uzamknutých dverí, čo preukázali zistené stopy po planžete zaistené na cylindrickej vložke zámku, čím narušil zabezpečenie, ktoré žalobca na úschovu zverených vecí vykonal. Zároveň bolo z uvedeného zrejmé, že konanie tohto páchateľa nastalo nezávisle od vôle žalobcu a že sa nemohlo rozumne predpokladať, že by takýto zásah do sídla žalobcu bol predvídateľný. Predpokladom existencie liberačných dôvodov bolo tiež preukázanie, že v danom prípade neexistovala protiprávnosť. To potom znamenalo, že absentoval jeden esenciálny predpoklad vzniku zodpovednosti. Uschovanie zverených predmetov v riadne uzamknutom kancelárskom priestore preto dostatočne napĺňalo materiálne podmienky pre aplikáciu liberačných dôvodov. Žalobca upozornil aj na špekulatívne konanie žalovaného, ktorý sa v podanom odpore najskôr bránil zmluvnou zodpovednosťou žalobcu, následne zmenil celú svoju argumentáciu a zodpovednosť žalobcu sa snažil odvodiť od zákonného ustanovenia .

6. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobný nárok nebol žalovaným dôvodne rozporovaný. Žalobca poukázal aj na prerušenie trestného konania, ale nie z dôvodu, že sa skutok nestal, ale z toho dôvodu, že sa nepodarilo odhaliť identitu páchateľov.

7. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že nakoľko v predmetnom uznesení nebola zistená identita páchateľa, nebolo preto možné skonštatovať, že by išlo o trestný čin, z dôvodu čoho neboli naplnené liberačné dôvody, takže žalobca zodpovedal za vzniknutú škodu, a preto bolo započítanie dôvodné.

8. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 03. 02. 2020 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. (ďalej len „“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. druhej vety odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24. 02. 2019.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 01. 02. 2018, faktúrou č. XXXXXXX, potvrdením zo dňa 20. 04. 2018, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 30. 08. 2018, uznesením ČVS: ORP-430/2-VYS-PP-2018, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.

15. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 02. 2018 vyplývalo, že poskytovateľ (žalobca) sa zaviazal počas trvania zmluvy poskytovať objednávateľovi (žalovanému) služby vymedzené v prílohe č. 1 a objednávateľ sa za poskytnuté služby zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odplatu podľa tejto zmluvy. Podľa čl. 2 ods. 2.1. sa poskytovateľ zaviazal objednávateľovi poskytnúť služby vo vlastnom mene a na vlastné nebezpečenstvo. Podľa ods. 2.2.4 zmluvy bol poskytovateľ povinný nakladať so zverenými prostriedkami a vecami v súlade so zmluvou, právnymi predpismi a požiadavkami a inštrukciami objednávateľa a dbať na to, aby nedošlo k poškodeniu, strate, zničeniu alebo zneužitiu majetku objednávateľa alebo vecí prevzatých za účelom alebo v súvislosti s poskytovaním služieb. Podľa ods. 2.7. zmluvy poskytovateľ zodpovedal za škodu, ktorá vznikla pri poskytovaní služieb porušením jeho povinnosti poskytovať služby podľa podmienok tejto zmluvy. Poskytovateľ za zaviazal nahradiť objednávateľovi všetky prípadné škody (vrátane škôd na majetku alebo na veciach prevzatých za účelom alebo v súvislosti s poskytovaním služieb), ktoré mu vznikli porušením povinnosti poskytovateľa podľa tejto zmluvy alebo právnych predpisov, vrátane náhrady akýchkoľvek foriem sankcií uložených objednávateľovi tretími osobami. Podľa ods. 2.9. zmluvy sa poskytovateľ zodpovedal za náhodné zničenie, poškodenie a stratu predmetov, ktoré obdržal od objednávateľa, a ktorých prevzatie potvrdil svojim podpisom na protokole.

16. Z faktúry č. XXXXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 31. 05. 2018 s dátumom splatnosti dňa 30. 06. 2018 s tým, že žalobca ňou fakturoval žalovanému za mesiace máj 2018 odmenu za vykonané služby IQOS PARTNER v sume 500,- eur.

17. Z vyhlásenia o evidencii pohľadávky zo dňa 05. 04. 2019 vyplývalo, že žalobca vyhlásil, že mal pohľadávku voči žalovanému, ktorá bola zaevidovaná v účtovnej evidencii žalobcu.

18. Z predžalobnej výzvy zo dňa 30. 08. 2018 vyplývalo, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 1 343,50 eur z dôvodu, že v dňoch 18. 04. 2018 až 20. 04. 2018 došlo k strate prevzatých predmetov v celkovej hodnote 1 843,50 eur. Na základe uvedeného žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXX zo dňa 30. 05. 2018, znejúcu na sumu 1 843,50 eur. Keďže žalobca predmetnú faktúru nezaplatil, žalovaný si jednostranne započítal svoju pohľadávku v celkovej výške 1 843,50 eur s faktúrou žalobcu č. XXXXXXX zo dňa 31. 05. 2018, znejúcou na 500,- eur.

19. Z uznesenia ČVS:ORP-430/2-VYS-PP-2018 vyplývalo, že doposiaľ neznámy páchateľ v dobe od 12:30 hod. dňa 18. 04. 2018 do 9:00 hod. dňa 20. 04. 2018 mimo prevádzkovej doby, bez poškodenia dverí, ktoré boli otvorené za pomoci planžety, vošiel do uzamknutej kancelárie žalobcu, odkiaľ z voľne položených otvorených kartónových krabíc ukradol 357 kusov krabičiek v sume 1 843,50 eur. Znaleckým skúmaním funkčných častí mechanizmu oboch strán cylindrickej vložky zaistenej stopy na základe uznesenia boli zistené stopy po pôsobení cudzím predmetom, mohol byť použitý prípravok - planžeta. Ako svedok bol vypočutý K. J., ktorý je konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že dňa 20. 04. 2018 v čase 9:00 hod. prišiel do kancelárie, dvere si otvoril kľúčom a vošiel do kancelárie, kde počas bežnej práce telefonoval klientke a vtedy zistil, že tam boli prázdne krabice, v ktorých chýbali tabakové náplne. Ďalej ako svedok uviedol, že ku krádeži nemohlo dôjsť počas prítomnosti jeho alebo jeho brata. Dňa 18. 04. 2018 tieto ukradnuté zariadenia videl okolo 11:00 hod., keď ich mal v rukách, nakoľko jeden kus predal a z kancelárie odišiel na obed okolo 12:30 hod., jeho brat išiel s ním, pri odchode kancelárie riadne uzamkol a vrátil sa o 15:45 hod. Či niečo chýbalo, nevedel uviesť, nevšimol si to on ani jeho brat.

20. Podľa ust. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

21. Podľa ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa ust. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

23. Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

25. Podľa ust. ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

26. Podľa ust. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

27. Podľa ust. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

28. Podľa ust. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

29. Podľa ust. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

30. Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

31. Súd na margo zisteného skutkového stavu konštatoval, že medzi žalobcom ako poskytovateľom služby a žalovaným ako objednávateľom služby (ako podnikateľmi, pretože strany sporu boli v čase uzavretia predmetnej zmluvy právnickými osobami - obchodnými spoločnosťami podľa ust. ) bola v zmysle ust. , a a uzatvorená dňa 01. 02. 2018 zmluva o poskytovaní služieb, na základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti podpisovania zmlúv o skúšobnom použití zariadenia IQOS konečnými spotrebiteľmi. V danej veci vznikol medzi stranami sporu obchodno-záväzkový vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s ust. ako nepomenovanú zmluvu (inominátny kontrakt), podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, pričom pri použití tohto zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a táto ich povaha bola taká, že boli podnikateľmi ako bolo vyššie uvedené. Na všetky právne okolnosti týkajúce sa predmetného záväzkového vzťahu strán sporu sa vzťahujú podľa ust. ustanovenia tohto zákonníka okrem tých, ktoré tento zákonník nerieši, a tie sa potom riešia podľa ust. v spojení s ust. ustanoveniami . V zmysle uvedeného žalobca vystavil žalovanému dňa 31. 05. 2018 faktúru č. 2018005 s dátumom splatnosti dňa 30. 06. 2018 vo výške 500,- eur na základe zmluvy o poskytovaní služby za mesiac máj 2018. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (nevyplatenie faktúry). Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalovaným neuhradenú odplatu žalobcovi za poskytnuté služby, a to vykonané služby IQOS PARTNER 05/2018.

32. Súd považoval za preukázané, že v predmetnom konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaný mal povinnosť uhradiť žalobcovi odplatu za poskytnuté služby, a to vykonané služby IQOS PARTNER 05/2018. Avšak žalovaný v konaní uplatnil nárok na náhradu škody vznesením kompenzačnej námietky, pretože zastával názor, že keďže v dňoch 18. 04. 2018 až 20. 04. 2018 došlo k strate prevzatých predmetov v celkovej hodnote 1 843,50 eur (konkrétne sa jednalo o 357 ks tabakových náplní značky HEETS a 8 ks zariadení na fajčenie IQOS), v zmysle zmluvy bol žalobca povinný nahradiť žalovanému vzniknutú škodu. Žalovaný vystavil za stratené prevzaté predmety žalobcovi faktúru č. XXXXXX zo dňa 13. 06. 2018, znejúcu na sumu 1 843,50 eur. Keďže žalobca uvedenú faktúru v termíne splatnosti neuhradil, žalovaný si v súlade s bodom 7.5 zmluvy jednostranne započítal časť pohľadávky žalovaného vo výške 500,- eur s pohľadávkou žalobcu v zmysle faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31. 05. 2018, znejúcu na 500,- eur. Žalobca sa vyjadril ku kompenzačnému nároku tak, že s ním nesúhlasil, nakoľko žalobca žiadne zmluvné podmienky neporušil, pretože sa o zverený tovar staral s náležitou zodpovednosťou a k jeho odcudzeniu došlo v dôsledku trestnej činnosti doposiaľ nezisteného páchateľa, ktorý narušil uzamknuté priestory kancelárie žalobcu a uvedený tovar odcudzil. Podľa názoru žalobcu uschovanie zverených predmetov v riadne uzamknutom dostatočne napĺňalo materiálne podmienky pre aplikáciu liberačných dôvodov.

33. Tunajší súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v dňoch 18. 04. 2018 až 20. 04. 2018 došlo k strate prevzatých predmetov v celkovej hodnote 1 843,50 eur (konkrétne sa jednalo o 357 ks tabakových náplní značky HEETS a 8 ks zariadení na fajčenie IQOS), čím žalovanému vznikla škoda vo výške 1 843,50 eur, pričom výška škody nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Spornou skutočnosťou bolo to, či došlo k porušeniu zmluvnej a zákonnej povinnosti na strane žalobcu a či bol žalobca zodpovedným za škodu, ktorá vznikla žalovanému.

34. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné charakterizovať ako súbor pravidiel, ktoré sú určujúce pre vznik zodpovednostného právneho vzťahu. Tieto predpoklady sú splnené a škoda vzniká, pokiaľ sú splnené predpoklady, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody a

predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že pre skúmanie splnenia predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu je dôležitá otázka dôkazného bremena, z tohto pohľadu sa predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu členia na a) pozitívne predpoklady, ktoré preukazuje poškodený a ide o minimálny rozsah podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola založená zodpovednosť za škodu a priznaný nárok na jej náhradu, a to porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a škodou a b) negatívne predpoklady, ktoré preukazuje škodca a ktorých cieľom je na rozdiel od pozitívnych predpokladov preukázať, že škoda nevznikla, resp. vznikla v menšom rozsahu ako v tom, ktorý preukázal poškodený; patria sem okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. . Vzťah zodpovednosti za škodu a vzťah náhrady škody je vzťahom príčiny a následku. Z toho vyplýva, že musia byť splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V tomto prípade je potrebné skúmať, či tomuto skutku (škode) mohol žalobca zabrániť a či tento skutok mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorá sa od neho očakáva, odvrátiť.

35. Súd mal za to, že žalobca porušil povinnosti zo záväzkového vzťahu tým, že nekonal s odbornou starostlivosťou, nedbal na to, aby nedošlo k zneužitiu majetku žalovaného vo forme jeho odcudzenia. Na základe uvedeného vznikla žalovanému škoda vo výške odcudzeného tovaru, a to v sume 1 843,50 eur. Medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody existovala príčinná súvislosť a to taká, že ak by žalobca neporušil povinnosť danú zmluvou, teda povinnosť zabezpečiť majetok žalovaného tak, aby nedošlo ku škode na majetku, žalovanému by nevznikla škoda. Na základe vyššie uvedeného sa súd musel ďalej zaoberať posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, a to neexistenciou okolností vylučujúcich zodpovednosť.

36. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú druhom právnych skutočností, ktoré síce nespôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, avšak ich samostatná existencia je prekážkou vzniku zodpovednostných záväzkov. Na uplatnenie tohto inštitútu sa vyžaduje súčasné splnenie podmienok, a to a) vznik prekážky nastal nezávisle od vôle povinnej strany, b) prekážka musí dočasne znemožňovať plnenie povinností, teda povinný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla v čase existencie prekážky, c) ide o závažnú a objektívnu prekážku plnenia povinností, d) prekážka musí byť v čase vzniku záväzku nepredvídateľná, prekážka nevznikla v čase, keď škodca bol so splnením povinnosti v omeškaní a prekážka nevznikla v dôsledku vlastných hospodárskych pomerov škodcu. Za neodvrátiteľnú udalosť sa považuje objektívne neodvrátiteľná okolnosť, ktorej nemôže byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať za daných podmienok konkrétneho prípadu.

37. Bolo pravdou, že daným odcudzením tovaru išlo o prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle žalobcu, avšak túto prekážku mohol žalobca ovplyvniť, a to vynaložením úsilia na riadne zabezpečenie priestoru, kde skladoval tovar. Súd bol toho názoru, že odcudzenie predmetného tovaru nemožno brať za neodvrátiteľnú udalosť, nakoľko žalobca nevynaložil všetko predpokladané úsilie na ochranu tovaru, čím žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, a predmetný tovar nezabezpečil proti odcudzeniu, nakoľko priestor v ktorom sa tovar nachádzal nebol dostatočne zabezpečený (napr. bezpečnostnými dverami, retiazkou na dvere), taktiež tovar nebol umiestnený v uzamknutej skrini, ale len voľne uskladnený v kancelárskom priestore. Súd bol toho názoru, že ak by žalobca zabezpečil tovar dôkladnejšie, k predmetnému odcudzeniu by nedošlo, resp. nemuselo prísť. Žalobca nekonal v súlade so zmluvou tým, že nekonal s odbornou starostlivosťou a nedbal na to, aby nedošlo k zneužitiu majetku žalovaného, a preto bol žalobca povinný nahradiť žalovanému škodu. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že mu bol odcudzený len tovar, ktorý mu bol zverený žalovaným, odcudzenie iných vecí týkajúcich sa prevádzkovania realitnej kancelárie (ako napr. počítač, prípadne iné hnuteľné veci vyššej hodnoty, iné tovary určené na predaj konečnému spotrebiteľovi) vo vlastníctve žalobcu počas predmetnej krádeže nenastalo.

38. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca ďalej porušil zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 01. 02. 2018 aj tým, že nebol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu. V prípade ak by sa žalobca dal poistiť, jeho poistenie mohlo zahŕňať poistné riziká, napr. náhodné poškodenie tovaru, zničenie tovaru a krádež tovaru, a prostredníctvom poistenia sa mohla žalovanému uhradiť vzniknutá škoda.

39. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že kompenzačná námietka žalovaného bola dôvodná, nakoľko žalobca sa nezbavil zákonnej povinnosti nahradiť žalovanému škodu, nakoľko nenaplnil všetky tri zákonné atribúty liberácie a to objektívnosť, nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť. Nakoľko si

žalovaný jednostranne započítal časť svojej pohľadávky v zmysle faktúry č. XXXXXX vo výške 500,- eur (celková pohľadávka znela na sumu 1 843,50 eur) s pohľadávkou žalobcu v zmysle faktúry č. XXXXXXX znejúcou na sumu 500,- eur, uvedená pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla s odkazom na ust. a ust. , a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

40. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. ods. a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.