Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-562-2014.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/562/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: BENEFIT GROUP I, a. s., so sídlom Braneckého 161/12, Trenčín, IČO: 47 131 781, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, AK Bavlnárska 312/9, Trenčín, proti žalovaným: 1. W. 1. W. 2. W. 3. W., o zaplatenie 6.089,64 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Súd žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca BENEFIT GROUP a. s. , Hasičská 3855, Trenčín, sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.03.2013, domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 6.089,64 €, spolu so 6,99 % úrokom z mimoriadneho medziúveru ročne od 28.04.2009 do zaplatenia, s 5 % zmluvne dojednaným sankčným úrokom ročne od 28.04.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.04.2009 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že právny predchodca pôvodného žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa a. s., Bajkalská 30, Bratislava, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2634393001 uzavrela dňa 11.07.2005 so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2634393802 a stavebnom úvere č. 2634393001 (ďalej „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol právny predchodca pôvodného žalobcu žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver v sume 6.638,78 € (200.000,- Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade za zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 6,99 %ročne úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami v sume 38,67 € (+.165,-Sk) a do nasporenia 40 % cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady v minimálnej výške 33,19 € (1 000,- Sk). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,08 € (50,- Sk). Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Napriek viacerým písomným upomienkam zo strany veriteľa si žalovaní v 1. a 2. rade riadne a včas nesplnili svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, následkom čoho sa dostali so splácaním úveru do omeškania. Na základe podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII. zmluvy o úvere odstúpil veriteľ listom zo dňa 27.04.2009 od zmluvy o úvere a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpením od zmluvy o úvere vznikla žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnuté úverové prostriedky spolu s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými sankciami. Žalovaní v 1. a 2. rade však na úvere nezaplatili žiadne finančné prostriedky. Žalovanému v 3. rade bolo zo strany veriteľa zaslané oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 27.04.2009 s upozornením, že ak žalovaní v 1. a 2. rade celý dlh voči veriteľovi v
stanovenej lehote neuhradia, pristúpi veriteľ k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou aj voči žalovanému v 3. rade, na ktoré však žalovaný v 3. rade nereagoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok 234/2012 zo dňa 01.10.2012 Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, ako veriteľ, postúpila súbor svojich pohľadávok spolu s príslušenstvom na žalobcu. Súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok 234/2012 bola i pohľadávka proti žalovaným.
2. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. 17Ro/51/2013 dňa 30.01.2013, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému v 3. rade do vlastných rúk, keďže pobyt žalovaného súd nezistil. Z toho dôvodu vydaný platobný rozkaz zrušil a žalovanému v 3. rade ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 C. s. p. Žalovanému v 1. rade bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená dňa 07.04.2014, žalovanej v 2. rade bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená dňa 19.02.2014, k žalobe sa nevyjadrili. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka prevzal 09.02.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.
3. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 6.089,64 € od 28.04.2012 do zaplatenia a v časti sankčného úroku 5 % ročne zo sumy 6.089,64 € od 28.04.2009 do zaplatenia.
4. V priebehu konania nastala právna skutočnosť a to, že pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 15.04.2013, ako veriteľ, postúpil súbor svojich pohľadávok spolu s príslušenstvom na žalobcu. Súd uznesením č. k. 6C/562/2014-74 zo dňa 03.05.2019 rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
5. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.03.2019, na ktoré pojednávanie sa právny zástupca žalobcu nedostavil. Žalovaní v 1. , 2. a 3. rade na pojednávaní vzniesli námietku premlčania proti uplatnenej pohľadávke žalobcu, keďže k ukončeniu zmluvy o úvere došlo v roku 2009. Právny zástupca sa k podanej námietke premlčania, ktorá mu bola doručená, nevyjadril.
7. Právny zástupca žalobcu sa na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 25.02.2020 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával a vo veci rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1., 2. a 3. rade, oboznámením sa so zmluvou o mimoriadnom medziúvere, zmluvami o postúpení pohľadávok, odstúpením od zmluvy, pred žalobnými výzvami a zistil tento skutkový a právny stav.
9. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade v rámci výsluchov zhodne trvali na námietke premlčania, ktorú v konaní vzniesli. Všetci v roku 2009 vedeli o tom, že Prvá stavebná sporiteľňa a. s. odstúpila od zmluvy. Všetci čakali, čo sa bude diať.
10. Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere mal súd preukázané založenie záväzkovo- právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu Prvou stavebnou sporiteľnou a. s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako stavebnými sporiteľmi a dlžníkmi a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom a to dňa 11.07.2005. Na základe tejto zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver v zmluve uvedený vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do nasporenia 40 % cieľovej zmluvy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné splátky minimálne vo výške 33,19 € (1 000,- Sk) a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať úroky 6,99 % ročne z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,67 € (1.165,-Sk). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,08 € (1.750,- Sk). Žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok t. j. povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade.
11. Listom zo dňa 13.01.2009 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných v 1. a 2. rade, aby v lehote do 31.01.2009 uhradili omeškané splátky vrátane splátky úveru za mesiac január 2009 v sume 165,97 € (stavebné sporenie) a v sume 193,35 € (mimoriadny medziúver) s tým, že ak uvedené splátky nebudú uhradené, odstúpi od úverovej zmluvy. Predmetná výzva bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 15.01.2009, žalovanej v 2. rade dňa 16.01.2009 a žalovanému bola táto výzva ako ručiteľovi doručená dňa 15.01.2009.
12. Listom zo dňa 27.04.2009 právny predchodca žalobcu z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s viac ako dvoma splátkami na účte mimoriadneho medziúveru a viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia, odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2634393802 a stavebnom úvere č. 2634393001 a zároveň žiadal o okamžitú úhradu dlžnej sumy 6.089,64 € vyčíslenej ku dňu 27.04.2009 do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 04.05.2009 a žalovanej v 2. rade zásilka nebola doručená, bola vrátená právnemu predchodcovi pôvodného žalobcu.
13. Oznámenžaím o odstúpení od zmluvy z 27.04.2009 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému v 3. rade, že listom z 27.04.2009 odstúpil od zmluvy. Žalovaného v 3. rade v ňom upozornil, že ak ako ručiteľ nesplní pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkom na plnenie, bude voči nemu vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Žalobca nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému v 3. rade, zásielka sa právnemu predchodcovi pôvodného žalobcu vrátila ako nedoručená. Žalovaný v 3. rade vo výpovedi uviedol, že o odstúpení od zmluvy sa dozvedel od žalovaného v 1. rade po tom, ako mu bolo doručené, poštu v tom období nepreberal, keďže bol bezdomovec.
14. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy o úvere veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností, uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
15. Podľa čl. VII bod 4 písm. a) zmluvy o úvere pre mimoriadny medziúver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvoma pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení podobu dlhšiu ako dva mesiace.
16. Podľa čl. VIII. bod 1. zmluvy o úvere právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvu o stavebnom sporení.
17. Podľa čl. VIII bod. 4 zmluvy dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
18. Podľa bodov 5 a 7 článku 7 zmluvy o úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom resp. treťou osobou. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj v dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve, ani pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
22. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
26. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
27. Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
31. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je absolútnym obchodom (§261 ods. 6, písm. d) ObZ), a preto sa na ňu vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§497 a nasl. ). Avšak vzhľadom na povahu účastníkov v zmluvnom vzťahu, t. j. dodávateľ a spotrebiteľ, prednosť pred týmito ustanoveniami majú ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou spotrebiteľského práva a to predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení. Na tento zmluvný vzťah nie je možné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, keďže to vylučuje jeho znenie v § 1 ods. 3 písm. b), c) keď problematika stavebného úveru vrátane náležitostí zmluvy o stavebnom sporení je upravená uvedeným osobitným zákonom č. 310/1992 Z.z..
32. V konaní bolo nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci zo zmluvy, si neplnili svoje povinnosti splácať úver v dojednaných splátkach riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu podľa čl. VII zmluvy o úvere od tejto odstúpil listom zo dňa 27.04.2009 a toto odstúpenie súčasne listom z toho istého dňa oznámil aj žalovanému. Odstúpenie od zmluvy bolo dlžníkom zo zmluvy riadne doručené a toto nadobudlo účinky dňom doručenia 04.05.2009. Podľa názoru súdu odstúpením Prvej stavebnej sporiteľne a. s. od zmluvy došlo podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k jej zrušeniu od počiatku a účastníci zmluvy si boli povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol medzi účastníkmi záväzok z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy boli povinní vrátiť si navzájom plnenia, ktoré dostali. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (napr. inštitút premlčania, odstúpenia od zmluvy a iné) je dôvodné aplikovať právnu úpravu v Občianskom zákonníku a nie obchodné právo (porov. Rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09). Použitie nevýhodnejšieho obchodného práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah by predstavovalo v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 6Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013 dospel k záveru, že niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na inštitúty súkromného práva ako premlčanie, odstúpenie od úverovej zmluvy, ktorá bola v danom prípade uzavretá dňa 9.3.2005 medzi obchodnou spoločnosťou a spotrebiteľom v typickej občianskoprávnej veci, má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Preto nebolo možné prihliadať na zmluvné dojednania zmluvných strán v článku VII ods. 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere o možnosti požadovať okamžité splatenie stavebného úveru vrátane príslušenstva, resp. na čl. VIII. bod 4 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, podľa ktorého mali dlžníci vyhlásiť, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru, či práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu lehotu na 10 rokov od doby, kedy začne prvý raz plynúť. Tieto ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.07.2005 súd považuje pre rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, keďže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd je pritom povinný na neplatnosť takýchto zmluvných podmienok prihliadať.
33. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú právo veriteľa na úrok, poplatky, iné príslušenstvo a zmluvné pokuty a iné sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane sankcií a príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex nunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň podmienky uvedené v zmluve o úvere boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané. Pôvodný veriteľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Odstúpenie od zmluvy má bez ďalšej dohody iné účinky ako napríklad výpoveď zmluvy, alebo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, aby nie individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou malo odstúpenie od zmluvy preňho nepriaznivejšie dôsledky, než odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a zároveň malo odstúpenie od zmluvy preňho rovnaké účinky ako majú iné právne inštitúty, odlišné od odstúpenia. V dôsledku zrušenia zmluvy od počiatku pre odstúpenie od nej sa teda zrušuje zmluva ako taká a všetky jej zmluvné dojednania s účinkami spätnými, t.j. ex tunc.
34. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
35. Právnemu predchodcovi žalobcu teda v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu, pričom takúto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie mal len ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Ako súd už vyššie uviedol, mal v konaní za preukázané, že finančné prostriedky boli vyplatené len žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom uvedeným v zmluve, nie však žalovanému v 3. rade, ktorý bol len ručiteľom ich zmluvného záväzku.
36. Po odstúpení od zmluvy o úvere právnym predchodcom žalobcu sa táto zmluva od začiatku zrušila a tým došlo aj k zániku akcesorického ručiteľského záväzku za úver žalovaným v 3. rade, pretože zánikom hlavného záväzku zanikol aj zabezpečovací záväzok. Žalovaný v 3. rade tak nie je zodpovedný za zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Ak niet hlavného záväzku, nemôže existovať ani vedľajší záväzok. Po odstúpení od zmluvy o úvere právnym predchodcom žalobcu s účinkami ku dňu 04.05.2009 žalovaný v 3. rade nie je v žiadnom právnom vzťahu ani so žalobcom a ani s dlžníkmi z úverovej zmluvy. V danom prípade nastupuje režim bezdôvodného obohatenia a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má iba ten, kto sa na úkor veriteľa obohatil.
37. Súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 264/2002 zo dňa 1.3.2004, z ktorého vyplýva, že platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky vrátane záväzku na zmluvnú pokutu. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi a akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojil dlžník. Ručiteľ nie je dlžníkom primárnym, ale sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečená pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľný, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.11.2006).
38. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade vzniesli v konaní námietku premlčania s poukazom na to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 04.05.2009 a žaloba bola na súd doručená dňa 06.03.2013.
39. Ak vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je spotrebiteľský a ručenie žalovaného zabezpečovalo záväzok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, napriek tomu, že ručenie je upravené aj v Obchodnom zákonníku, v danej veci je potrebné aplikovať inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku a teda trojročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka.
40. Súd má za to, že v danom prípade trojročná premlčacia doba uplynula tak vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade ako i k žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi v zmysle Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 27.04.2009 a účinky odstúpenia nastali doručením obom dlžníkom, t. j. 04.05.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 06.03.2013, teda zjavne po uplynutí tak dvojročnej subjektívnej doby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj trojročnej objektívnej doby podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka.
41. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade však náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili a ani zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.