Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-83-2019.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Subarea
25Co/83/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová , v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. X., nar. XX.X.XXXX, adresa L., A. V. XX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: GERANIUM s.r.o., so sídlom Vrbové, Semenárska 1, IČO: 31 436 471, o zaplatenie príslušenstva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/205/2014-133 zo dňa 30.6.2018, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, aplikujúc ust. § 274, § 277 a § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že v predmetnej veci vzhľadom na splnenie všetkých podmienok rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 15C/205/2014-120 zo dňa 12.2.2018, keď žalovaný, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie dňa 12.2.2018 nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a právny zástupca žalobkyne navrhol na pojednávaní, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Až po pojednávaní, bolo súdu dňa 23.2.2018 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní prokuristu žalovaného z dôvodu, že bol po komplikovanom stomatochirurgickom zákroku práceneschopný od 2.2.2018 do 18.2.2018. Následne bol súdu doručený návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnený tým, že dňa 2.2.2018 bol prokurista žalovaného objednaný na rutinný stomatologický zákrok - extrakcia zuba, pri ktorom však došlo k zdravotným komplikáciám prokuristu, ktoré predtým nebolo možné predpokladať a ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní. K návrhu žalovaný pripojil aj príslušnú zdravotnú dokumentáciu prokuristu žalovaného.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dospel k záveru, že tento návrh bol síce podaný včas, avšak nebola splnená druhá podmienka, t. j. preukázanie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal účasť na pojednávaní dňa 12.2.2018. Zo spisu mal súd preukázané, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.2.2018, bolo žalovanému doručené elektronicky dňa 13.11.2017. Ako dôvod neúčasti žalovaného boli uvedené náhle zdravotné komplikácie prokuristu, ktoré nebolo možné predpokladať a ktoré žalovanému bránili v účasti na pojednávaní, o čom žalovaný predložil doklady. Súd však dospel k záveru, že uvedený dôvod, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný totiž vedel o prebiehajúcom konaní ako aj o vytýčenom termíne pojednávania. Na stomatologický zákrok bol prokurista vopred objednaný, nešlo
teda o náhle zdravotné komplikácie, či nečakanú hospitalizáciu. Rutinný zákrok sa síce nečakane skomplikoval a vyvolal u prokuristu dlhšiu dobu liečenia, čo však nemení nič na skutočnosti, že žalovaný je právnickou osobou. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, napriek udelenej prokúre, konateľ spoločnosti nie je vo výkone svojich kompetencií nijako obmedzený. Žalovaný preto mohol byť na pojednávaní riadne zastúpený konateľom spoločnosti a v prípade nemožnosti zúčastniť sa pojednávania, mohol byť žalovaný aspoň riadne a včas z pojednávania ospravedlnený, nakoľko zákrok prokuristu bol vykonaný dňa 2.2.2018 a pojednávanie sa konalo dňa 12.2.2018, žalovaný mal dostatok času aj na ustanovenie si zástupcu, ktorý by sa pojednávania zúčastnil, alebo neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu, podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a predmetný rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že žalovaný je právnická osoba, ktorá vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom svojich orgánov, pričom valné zhromaždenie, ako orgán spoločnosti na to zákonom oprávnený, ustanovilo do funkcie prokuristu, aby tento zastupoval spoločnosť v právnych veciach. Prokurista sa nemohol na základe vážnych zdravotných dôvodov zúčastniť na pojednávaní dňa 12.2.2018 pre veľmi komplikované a náhle zhoršenie zdravotného stavu. Bezprostredne ako to bolo možné a jeho zdravotný stav to dovolil, sa súdu ospravedlnil.
5. Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 274 CSP rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie iba na návrh žalobcu. Žalobkyňu pritom v konaní zastupuje na základe plnomocenstva zo dňa 25.11.2013 JUDr. Roman Kvasnica, s. r. o., IČO: 36 866 598. Na pojednávaní 12.2.2018 sa žalobkyňa nezúčastnila. Na pojednávaní sa taktiež nezúčastnila ani adv. kanc. JUDr. Roman Kvasnica, IČO: 36 866 598, ale zúčastnila sa ho adv. kanc. JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., SAK 4935. Žalovaný tvrdí, že podľa predloženej plnej moci na pojednávaní zo dňa 8.12.2018 nemohla adv. kanc. JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o. konať v mene žalobkyne z dôvodu, že z jej obsahu vyplýva, že na pojednávaní táto nemohla nadobudnúť právne účinky a že ju neudelila osoba na to oprávnená (identifikáciu nemožno zistiť podľa názvu, sídla spoločnosti, ani podľa IČO). Substitučná plná moc nadobudla účinky 8.12.2018. Na pojednávaní mohla dať návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie iba žalobkyňa a nie osoba, ktorá nie je oprávnená za žalobkyňu konať. Pretože tak žalovaný nemohol uplatniť svoje procesné práva, navrhol rozsudok pre zmeškanie zrušiť.
6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom je riadne a podrobne odôvodnené. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, tak to, že má žalovaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným menovaného prokuristu, žiadnym spôsobom neobmedzuje oprávnenia konateľa žalovaného a zároveň aj žalovaný mal dostatok času na to, aby si zvolil právneho zástupcu. Prokurista žalovaného bol práceneschopný už od 2.2.2018, napriek tomu žalovaný nespravil žiadne kroky k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania dňa 12.2.2018 a ani sa včas neospravedlnil. Už tvrdenie žalovaného, že sa súdu ospravedlnil až v čase, keď to umožnil zdravotný stav jeho prokuristu, je dôkazom toho, že ospravedlnenie nebolo urobené včas, pretože toto ospravedlnenie mohlo byť súdu nepochybne zaslané už skôr konateľom žalovaného. Neexistuje žiadny právny dôvod, prečo by žalovaný mal vo vzťahu k súdu konať len prostredníctvom prokuristu. Naviac zdravotné komplikácie prokuristu, ktoré mu znemožňovali hovoriť, mu nebránili zaslať súdu písomné ospravedlnenie s návrhom na odročenie pojednávania. K druhému odvolaciemu dôvodu žalobkyňa uviedla, že zjavné chyby v písaní v substitučnej plnej moci predloženej súdu na pojednávaní dňa 12.2.2018 nespôsobujú to, že by advokátska kancelária JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., nebola oprávnená na pojednávaní dňa 12.2.2018 konať za žalobkyňu. Naviac sa v spise nachádza ďalších sedem substitučných plných mocí pre advokátsku kanceláriu JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o. (bez chýb v písaní), ktoré sú koncipované ako všeobecné, teda na celé súdne konanie s uvedením jednotlivých úkonov, na ktorých vykonanie boli najmä udelené. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalovaný podal ešte k vyjadreniu žalobkyne písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným, napriek udelenej prokúre konateľ spoločnosti nie je vo výkone svojich kompetencií obmedzený. Avšak z realizovaných podaní žalovanej vyplýva jej vôľa, ktorú prezentuje štatutárny orgán spoločnosti - konateľka, aby v predmetnom súdnom konaní zastupoval v spore a na pojednávaniach žalovanú prokurista. Žiadna iná osoba nevyjadruje vôľu žalovanej. Súd prvej inštancie preto nepostupoval v súlade s ust. § 277 ods. 2 CSP, čím bolo porušené právo žalovaného konať pred súdom. Navrhuje preto zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
11. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
13. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
14. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že sa procesná pasivita žalovaného prejaví nedostavením sa na nariadené pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom bol o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený, pričom žalovaný ani len neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, ustanovenie § 274 CSP ukladá súdu, v prípade, že to protistrana navrhne, rozhodnúť o žalobe na plnenie rozsudkom pre zmeškanie. Kontumačný rozsudok môže byť zrušený iba v prípade, že žalovaný požiada o jeho zrušenie, ak pojednávanie preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol na pojednávanie konané dňa 12.2.2018 súdom prvej inštancie riadne predvolaný, keď predvolanie mu podľa potvrdenky na č. l. 111 spisu bolo doručené dňa 13.11.2017, teda dostatočne včas, aby sa na toto pojednávane mohol riadne pripraviť. Predmetné predvolanie obsahovalo poučenie o tom, že ak sa žalovaný na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd na návrh strany rozsudkom pre zmeškanie. Pred pojednávaním, ani v deň jeho konania však nebolo súdu prvej inštancie zo strany žalovaného doručené žiadne ospravedlnenie, prípadne oznámenie prekážok, pre ktoré by sa žalovaný pojednávania dňa 12.2.2018 nemohol pre existenciu vážnych dôvodov objektívne zúčastniť. Následne až dňa 23.2.2018, teda až 11 dní po termíne konania pojednávania, bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní konaného dňa 12.2.2018 z dôvodu, že prokurista spoločnosti bol po komplikovanom stomatochirurgickom zákroku PN od 2.2.2018 do 18.2.2018. V danom prípade teda súd prvej inštancie jednoznačne správne uzavrel, že podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP na pojednávaní dňa 12.2.2018 splnené boli, keď zástupca žalobkyne na danom pojednávaní navrhol, aby súd takouto formou rozhodol. Žalovaný bol na pojednávanie dňa 12.2.2018 riadne predvolaný, bol náležite poučený o možnosti rozhodnutia podľa § 274 CSP, pričom sa napriek tomu na pojednávanie nedostavil, ani nezaslal súdu pred pojednávaním svoje ospravedlnenie, či žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie potom na návrh žalobkyne rozhodol v súlade s ust. § 274 CSP.
16. Pokiaľ ide o posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu podľa § 277 ods. 2 CSP tak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že takéto dôvody v danom prípade napriek PN prokuristu žalovaného dané neboli. Je totiž podstatné, že žalovaný je právnická osoba, konkrétne obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným.
17. Podľa § 13 ods. 1 veta druhá zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
18. Podľa § 133 ods. 1 OBZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov.
19. Podľa § 133 ods. 3 OBZ, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
20. Podľa § 14 ods. 1 OBZ, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
21. Právnické osoby sú vykonštruovaným spoločenským útvarom, ktoré sú ako celky spôsobilé v medziach ustanovených právnym poriadkom mať práva a povinnosti, teda majú právnu subjektivitu ako fyzické osoby. Právnické osoby majú zároveň vždy aj spôsobilosť na právne úkony a keďže ide o spoločenský útvar, prejavujú svoju vôľu sprostredkovane, prostredníctvom svojich orgánov. Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac jej konateľov. V danom prípade z výpisu z obchodného registra spoločnosti GERANIUM s. r. o. vyplýva, že jedinou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti je Ing. Eva Puobišová, ktorá koná vo všetkých veciach spoločnosti samostatne. Zároveň z tohto výpisu z obchodného registra vyplýva, že daná spoločnosť má aj prokuristu JUDr. Mgr. N. L., ktorý je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Prokúra je pritom najširšou formou zastúpenia podnikateľa, jej obsahom je vykonávanie všetkých úkonov, spojených s prevádzkou podniku podnikateľa, okrem tých, ktoré sú uvedené v § 14 ods. 2 OBZ. Rozdiel medzi konateľom a prokuristom je ten, že kým konanie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti je priamo konaním právnickej osoby a štatutárny orgán nie je zástupcom spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám, prokurista na druhej strane nekoná priamo v mene spoločnosti, ale koná ako jej zástupca za spoločnosť.
22. Je potom bez významu, že prokurista spoločnosti bol v čase konania pojednávania dňa 12.2.2018 práceneschopný, pretože žalovaná spoločnosť mohla konať svojou konateľkou, ktorá bola plne spôsobilá sa daného pojednávania zúčastniť a za spoločnosť priamo konať. Neobstojí vôbec obrana žalovaného, že vôľou spoločnosti bolo, aby ju na pojednávaní zatupoval práve prokurista. Právnická osoba totiž v prvom rade koná svojim štatutárnym orgánom, iba za splnenia zákonných podmienok, môže za ňu konať napr. taký orgán akým je prokurista. Žalovaný nepreukázal, že by konateľke
spoločnosti nejaká objektívna okolnosť bránila zúčastniť sa daného pojednávania. Navyše žalovanému nič nebránilo, aby včas, t. j. pred pojednávaním, zaslal súdu svoje ospravedlnenie z pojednávania so žiadosťou o jeho odročenie. Aj keď bol totiž prokurista spoločnosti v čase konania pojednávania práceneschopný, mohol spoločnosť písomne ospravedlniť, prípadne spoločnosť mohla ospravedlniť konateľka, resp. mohla konateľka udeliť plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti na danom pojednávaní advokátovi.
23. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní musí byť takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. V tomto prípade takéto vážne dôvody na strane žalovaného splnené neboli, pretože nič nebránilo, aby zaňho konala jeho konateľka, prípadne si spoločnosť zvolila iného právneho zástupcu na dané pojednávanie, alebo jednoducho zaslala súdu vopred ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania. Prípadná vôľa spoločnosti, aby ju na pojednávaní zastupoval výhradne prokurista, nie je pre konanie súdneho pojednávania vôbec relevantná. Ide totiž o vnútorné rozhodnutie obchodnej spoločnosti vo vzťahu medzi konateľom, prokuristom a obchodnou spoločnosťou, ktoré však nie je účinné voči tretím osobám (§ 133 ods. 3 OBZ), teda ani voči súdu, vo vzťahu ku ktorému platí, že konateľ má právo konať vo všetkých veciach spoločnosti, teda aj konať za spoločnosť na pojednávaní, prípadne jej zvoliť právneho zástupcu, či zaslať ospravedlnenie z pojednávania so žiadosťou o jeho odročenie.
24. Pokiaľ ide o ďalší odvolací argument žalovaného, že za žalobkyňu podal na pojednávaní dňa 12.2.2018 návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie neoprávnený subjekt, nakoľko jej právnym zástupcom je adv. kanc. Roman Kvasnica a partneri s. r. o., pričom na danom pojednávaní ju zastupoval subjekt JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., ktorý ju však nebol oprávnený zastupovať, nakoľko predložené plnomocenstvo bolo datované až dňom 8.12.2018, teda nadobudlo účinky až daným dňom a nie ku dňu daného pojednávania a tiež že plnomocenstvo danej spoločnosti udelila neoprávnená osoba, tak odvolací súd uzatvára, že aj táto obrana žalovaného je nedôvodná.
25. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
27. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.
28. V predmetnej právnej veci žalobkyňa splnomocnila plnou mocou zo dňa 25.11.2013 na svoje zastupovanie v celom rozsahu spoločnosť Roman Kvasnica a partneri s. r. o. (predtým obch. meno JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o.), IČO: 36 866 598, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130 (predtým so sídlom Sad A. Kmeťa 24). V tejto plnej moci zároveň oprávnila splnomocnenca, t. j. danú advokátsku kanceláriu, aby si ustanovila za seba zástupcu, t. j. udelila tzv. substitučnú plnú moc ďalšiemu advokátovi. Takýto postup je plne v súlade s ust. § 89 ods. 1 CSP v spojení s § 16 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Plnou mocou zo dňa 9.2.2015 teda splnomocnenec advokátska kancelária vtedy podnikajúca pod obch. menom. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r.o., splnomocnil advokátsku kanceláriu JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., aby ich v predmetnom spore v rozsahu plnej moci udelenej žalobkyňou zastupovala s tým, že plná moc sa výslovne vzťahuje aj na pojednávanie dňa 10.2.2015. Ďalej bola v spore predložená rovnaká substitučná plná moc zo dňa 30.3.2015 na stupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 31.3.2015; ďalej substitučná plná moc zo dňa 28.4.2015 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 30.4.2015; ďalej substitučná plná moc zo dňa 7.7.2015 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 7.7.2015; ďalej substitučná plná moc zo dňa 24.5.2016 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 25.5.2016; ďalej substitučná plná moc zo dňa 5.9.2016 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 6.9.2016; ďalej substitučná plná moc zo dňa 6.3.2017 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 6.3.2017. Z týchto všetkých substitučným plných mocí jednoznačne vyplýva, že žalobkyňou zvolený právny zástupca adv. kanc. Roman Kvasnica a partneri, s. r. o. v súlade s § 16 ods. 1 Zákona o advokácii a § 89 ods. 1 CSP, splnomocnil na svoje zastupovanie v predmetnom spore v celom rozsahu ďalšieho advokáta JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., preto bol tento oprávnený žalobkyňu v danom spore
zastupovať v rozsahu plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila dňa 25.11.2013 spoločnosti Roman Kvasnica a partneri, s. r. o.
29. Pred pojednávaním konaným dňa 12.2.2018, potom splnomocnený zástupca žalobkyne predložil ďalšiu substitučnú plnú moc datovanú dňom 8.12.2018 na zastupovanie v celom spore a výslovne na pojednávaní dňa 12.12.2018 pre JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., IČO: 47 255 609. Je zrejmé, že už na základe predchádzajúcich substitučných plných mocí bol JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o. oprávnený žalobkyňu v spore na pojednávaní dňa 12.2.2018 zastupovať. Nesprávne datovanie plnomocenstva predloženého pred pojednávaním dňa 12.2.2018 na tom nič nemení. Ide pritom o evidentnú chybu v písaní, keď toto plnomocenstvo bolo jednoznačne vyhotovené pre potreby pojednávania konaného dňa 12.2.2018, pričom na plnomocenstve je nesprávne uvedený dátum jeho udelenia dňa 8.12.2018, namiesto 8.2.2018 a údaj, že sa vzťahuje na pojednávanie dňa 12.12.2018, keď správne malo byť uvedené pojednávanie dňa 12.2.2018. V danom plnomocenstve teda zrejmou nesprávnosťou došlo k zámene mesiaca december za mesiac február, keď vo februári r. 2018 ešte vôbec nebolo vytýčené pojednávanie na mesiac december v danej veci a udelenie plnomocenstva na ešte nevytýčené pojednávanie o 10 mesiacov dopredu by bolo nezmyselné. Každopádne už na základe predchádzajúcich substitučných plnomocenstiev bola adv. kanc. JUDr. Martin Palkovič, s. r. o. oprávnená žalobkyňu na pojednávaní dňa 12.2.2018 zastupovať v rozsahu splnomocnenia, ktoré žalobkyňa udelila adv. kanc. Roman Kvasnica a partneri, s. r. o., pričom je možné akceptovať aj substitučné plnomocenstvo zo dňa 8.12.2018, keďže ide o jasnú chybu v písaní a má na ňom byť správne uvedený deň 8.2.2018. Zhojenie nedostatku v uvedenom dátume na danej substitučnej plne moci vyplýva aj z prejavu vôle splnomocnenca žalobkyne adv. kanc. Roman Kvasnica a partneri s. r. o. v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, z ktorého vyplýva vôľa, aby bola daná advokátska kancelária na pojednávaní dňa 12.2.2018 zastúpená právne adv. kanc. JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o. Zástupca žalobkyne, JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., teda bol oprávnený na pojednávaní dňa 12.2.2018 za žalobkyňu navrhnúť, aby súd vzhľadom na neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
30. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci zrušenie rozsudku pre zmeškanie vzhľadom na neexistenciu ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania žalovaným dôvodné nebolo, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie napadnutým uznesením zamietol.
31. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému (keď dôvod postupu podľa § 257 CSP nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).