Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-84-2018.pdf
PDF · 117.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkýň: 1. E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, T. a 2. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. Q. XX, H., obidve zastúpené advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 45 556 814 proti žalovanej: L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. Q. XX, H., zastúpená advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, so sídlom SNP 10, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Piešťany, vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, k bytu č. 29 na 8. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX a orientačným č. XX postavenom na parcele registra „C“ č. 10092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, na ktorej je bytový dom so súp. č. 4651 postavený, k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9260/243822.
II. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Piešťany, vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, k spoluvlastníckemu podielu k pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXXX o výmere 381 m2 vo veľkosti 9260/243822, u žalobkyni 1 vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku, u žalobkyni 2 vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku a u žalovanej vo veľkosti 9260/731466 vzhľadom k celku.
III. Byt č . XX na 8. poschodí bytového domu so súp.č. XXXX a orientačným č. XX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, na ktorej je bytový dom so súp. č. XXXX postavený a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9260/243822, zapísané na liste vlastníctva č. 9322 pre katastrálne územie Piešťany, vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, s a p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1,2, každej vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku.
IV. Spoluvlastnícky podiel k pozemku - zastavané plochy a nádvoria - parcela registra „C“ č. XXXXX o výmere 381 m2 vo veľkosti 9260/243822, zapísaným na liste vlastníctva č. 9585 pre katastrálne územie Piešťany, vedeným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor s a p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1,2, každej vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku, to znamená každej vo veľkosti 9260/487644 vzhľadom k celku.
V. Žalobkyne 1, 2 s ú p o v i n n é žalovanej spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 32.733,30 eur, titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobkyne 1, 2 m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne 1, 2 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2018 domáhali zrušenia ich podielového spoluvlastníctva so žalovanou, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby a jeho následného vyporiadania spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobkýň každej vo veľkosti 1/2-ice vzhľadom k celku a žalobkyne budú povinné žalovanej solidárne zaplatiť sumu vo výške 27.900 eur titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že nemajú záujem zotrvať so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve, pričom medzi nimi a žalovanou nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Svoje tvrdenie v súvislosti s hodnotou nehnuteľností opreli o vyjadrenie realitnej kancelárie vypracované v rámci dedičského konania po ich nebohej matke, v ktorom realitná kancelária stanovila hodnotu sporných nehnuteľností vo výške 83.700 eur. Za dôkazy označili uznesenie Okresného súdu Piešťany z 16.07.2018, sp.zn. 6D/59/2018, Dnot 55/2018, list žalovanej z 20.08.2018, odpoveď žalobkýň z 29.10.2018, odpoveď žalovanej z 13.11.2018.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasí, súhlasí aj s tým, aby zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1, 2 každá v podiele 1/2-ica vo vzťahu k celku s povinnosťou výplaty 1/3-iny hodnoty predmetu sporu k jej rukám. Nesúhlasila však s hodnotou predmetu sporu tak, ako ju uviedli žalobkyne v žalobe. Podľa jej názoru má predmetný byt s príslušenstvom vyššiu hodnotu ako 83.700 eur. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 31.05.2019 žalovaná navrhla, aby jej bol vyplatený vyrovnací podiel vo výške 1/3-iny z hodnoty veci - bytu, ktorého hodnota je 92.000 eur stanovená na základe posudku vypracovaného realitnou kanceláriou AB Contact, s.r.o. Piešťany ku dňu 26.05.2019.
3. Žalobkyne 1, 2 v písomnom vyjadrení (replika), ktoré bolo doručené súdu 01.07.2019 namietali výšku hodnoty spornej nehnuteľnosti uvedenej žalovanou s odôvodnením, že ohodnotenie realitnou kanceláriou, ktoré predložila súdu žalovaná, je v tejto veci bezpredmetné a navrhli, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na ohodnotenie sporných nehnuteľností.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení (duplika) zo dňa 11.07.2019 uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, aj s prikázaním jej spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva žalobkýň s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu, ktorého výška predstavuje 1/3-inu z hodnoty bytu určenej posudkom realitnej kancelárie AB Contact, s.r.o.. S návrhom žalobkýň na nariadenie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty bytu nesúhlasila s odôvodnením, že povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení majú strany sporu a nie je namieste, aby súd nahrádzal povinnosť žalobkýň uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ tieto spochybňujú hodnotu bytu.
5. Podľa § 177 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
6. Podľa § 188 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
7. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, oboznámil listinné dôkazy predložené sporovými stranami a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany sp.zn. 6D59/2018, Dnot 55/2018 zo dňa 16. júla 2018, ktoré vydal notár ako súdny komisár poverený Okresným súdom Piešťany prejednaním dedičstva po poručiteľke L. E., zomr. 16.01.2018 vyplýva, že bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že celý predmet dedičstva nadobudli L. Ď. v podiele 1/3-ina, E. M. v podiele 1/3-ina a O. E. v podiele 1/3-ina. Na základe vyjadrenia k trhovej cene nehnuteľnosti - bytu č. 29, na 8. poschodí, vo vchode 10 bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré vypracoval Mgr. Z. G., konateľ spoločnosti REALITY GALA, s.r.o., Piešťany zo dňa 30.04.2018, bola určená hodnota tejto nehnuteľnosti 83.700 eur.
9. Z výpisu z A. Č.. XXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom vyplýva, že žalobkyne spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí, každá v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina. Byt sa nachádza v bytovom dome so súpisným číslom XXXX a bytový dom je postavený na parcele č. XXXXX. Z výpisu z A. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom bolo zistené, že parcela registra „C“ s parcelným č. XXXXX, zast. plocha a nádvorie má výmeru 381 m2. Podiel žalobkýň a žalovanej priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 9260/243822-in.
10. V liste žalovanej zo dňa 20.08.2018 označeného ako oznámenie, žalovaná žiadala od žalobkýň preplatenie 1/3-iny čiastky za byt po pozostalej matke L. E. za elektrickú energiu a plyn za obdobie od februára do augusta 2018 a za nájomné za obdobie február a marec 2018. Ďalej žiadala sprístupniť vkladnú knižku po pozostalej matke z dôvodu vyplatenia 1/3-iny z tejto knižky a v bode 3. žalovaná uviedla, že z nehnuteľnosti po pozostalej matke vlastní 1/3-inu a k 01.09.2018 umožní užívať jednu miestnosť na bývanie E. E. a náklady vzniknuté s jeho bývaním bude hradiť v plnej výške, pričom z nájomného bude hradiť 50 eur z určenej výšky nájomného bytovým družstvom. Z toho vyplýva povinnosť uhradiť každej cca 40 eur mesačne.
11. Právny zástupca žalobkýň v liste zo dňa 29.10.2018 adresovanom žalovanej vyzval žalovanú, aby upustila spolu s treťou osobou od protiprávneho konania a sprístupnila nehnuteľnosť žalobkyniam, pričom žalobkyne nemajú záujem zotrvať so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve a navrhujú nehnuteľnosti spoločne predať a výťažok z predaja rozdeliť rovným dielom podľa veľkosti podielov, alebo dohodou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to prikázaním nehnuteľnosti žalobkyniam s povinnosťou zaplatiť žalovanej primeranú náhradu, a to v sume 27.900 eur ako 1/3-iny zo sumy 83.700 eur v súlade s ohodnotením nehnuteľnosti v dedičskom konaní po poručiteľke L. E..
12. V liste zo dňa 13.11.2018 adresovanom právnemu zástupcovi žalobkýň označenom ako odpoveď na list zo dňa 29.10.2018 žalovaná uviedla, že nesúhlasí s predajom jej podielu na nehnuteľnosti za sumu 27.900 eur, čo je 1/3-ina zo sumy 83.700 eur, pretože odhadovaná cena nehnuteľnosti nemusí zodpovedať trhovej cene a svoj podiel je ochotná predať za sumu 50.000 eur.
13. Realitná kancelária AB Contact, s.r.o. vypracovala dňa 26.05.2019 posudok na trhovú hodnotu spornej nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva trhová hodnota 92.000 eur.
14. Realitná kancelária TUreality Piešťany v ohodnotení spornej nehnuteľnosti zo dňa 25.10.2019 stanovila cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu 80.000 eur.
15. Podľa odhadu trhovej ceny spornej nehnuteľnosti realitnou kanceláriou R1 Reality PN s.r.o. zo dňa 21.10.2019 je cena nehnuteľnosti 83.340 eur.
16. V znaleckom posudku č. 75/2019 vypracovanom dňa 07.11.2019 O.. S. U., znalkyňou z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu bytu v sume 97.386,09 eur a všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu k pozemku v sume 786,87 eur. Pri stanovení hodnoty podielu pozemku, vychádzala znalkyňa z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku a to 54,38 eur za m2. Výmera spoluvlastníckeho podielu v danom prípade predstavuje 14,47 m2. Hodnota spoluvlastníckeho podielu teda predstavuje sumu 786,87 eur ( 14,47m2 x 54,38 eur). V rámci rekapitulácie všeobecnej hodnoty znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu bytu č. 29 spolu s podielom 14,47 m2 na pozemku parc.č. XXXXX po zaokrúhlení celkom na sumu 98.200 eur.
17. Žalobkyne 1,2 prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 30.01.2020 trvali na podanej žalobe, ako aj na písomných podaniach a ústnych prejavoch tvrdiac, že v konaní si splnili všetky procesné povinnosti, skutkové tvrdenia podložili príslušnými listinnými dôkazmi a navrhli, aby súd rozhodol v zmysle ich žalobného návrhu a zároveň im priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa 1. žiadala súd, aby na znalecký posudok, ktorý predložila žalovaná súd neprihliadol, pretože podľa jej názoru znalkyňa pri výpočte hodnoty pozemku pod bytovým domom neprepočítala príslušnú časť, ale vypočítala hodnotu celej výmery 381 m2.
18. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnom vyjadrení uviedla, že žalovaná súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ako vyrovnací podiel žiada, aby súd určil 1/3-inu hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom a zaviazal žalobkyne k náhrade trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že tieto neuniesli dôkazné bremeno v časti určenia hodnoty nehnuteľnosti a takisto aj z dôvodu na ich strane, nakoľko vec nebola vyriešená mimosúdne, pretože zmarili dohodu tým, že na návrh žalovanej vôbec nereagovali, resp. reagovali vyjadrením priamo k súdu.
19. Podľa § 136 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej „ OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
20. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
21. Podľa § 139 ods. 1, 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
22. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
23. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
24. Predmetom prejednávaného sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia. Za nesporné tvrdenie súd považoval existenciu podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam, vôľu strán ako podielových spoluvlastníkov ďalej nezotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu, ako aj spôsob vyporiadania a to, prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej do vlastníctva žalobkýň 1, 2 za náhradu, ktorej výška sa bude rovnať 1/3-ine z hodnoty nehnuteľnosti. Sporným skutkovým tvrdením zostala výška hodnoty nehnuteľnosti a teda výška hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej.
25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
26. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
29. Podľa Čl.15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
30. Jednou zo základných procesných povinností sporových strán je povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Na túto povinnosť nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, pričom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Dôkazná povinnosť sporovej strany znamená, že strana označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o tzv.
dôkazné bremeno, teda zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017: Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.
31. Súd si v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov robí záver o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, pričom starostlivo zváži dôležitosť jednotlivých dôkazov a vykoná selekciu medzi nimi, prípadne vylúči, ktoré nemajú pre rozhodnutie vo veci význam.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009: Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2013, sp. zn. 24 Co 105/2013: Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
32. V prejednávanom spore sporové strany na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s hodnotou sporných nehnuteľností a teda s hodnotou spoluvlastníckeho podielu predložili viacero listinných dôkazov. Súd mal tak k dispozícii posudky a vyjadrenia realitných kancelárií a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. V rámci hodnotiacich úvah v súvislosti s vykonanými dôkazmi, vychádzal súd z potreby určenia ich relevantnosti
vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu. Žalobkyne 1, 2 v žalobe poukazovali na vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľností zo dňa 30.04.2018, ktoré vypracoval Mgr. Z. G., konateľ spoločnosti REALITY GALA, s.r.o. so sídlom Teplická 2249/117, Piešťany a ktoré bolo podkladom k určeniu všeobecnej hodnoty majetku poručiteľky L. E., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 6D/59/2018, Dnot 55/2018. Podľa predmetného vyjadrenia mala sporná nehnuteľnosť hodnotu 83.700 eur. V priebehu konania žalobkyne reagujúc na žalovanou predložený posudok realitnej kancelárie, predložili ďalšie dve odborné vyjadrenia realitných kancelárií, konkrétne Ohodnotenie nehnuteľnosti zo dňa 25.10.2019 vypracované realitnou kanceláriou TUreality Piešťany s.r.o. a Odhad trhovej ceny nehnuteľností zo dňa 21.10.2019 vypracovaný realitnou kanceláriou R1 Reality PN s.r.o.. V ohodnotení zo dňa 25.10.2019 realitná kancelária TUreality Piešťany, s.r.o. stanovila cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu 80.000 eur. Realitná kancelária R1 reality PN s.r.o. v odhade trhovej ceny nehnuteľností zo dňa 21.10.2019 stanovila aktuálnu trhovú cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu 83.340 eur. Žalovaná za účelom preukázania svojho tvrdenia vo vzťahu k hodnote spornej nehnuteľnosti predložila v priebehu konania dva listinné dôkazy a to posudok realitnej kancelárie z 26.05.2019 a znalecký posudok č. 75/2019 z 07.11.2019. V posudku na trhovú hodnotu nehnuteľností vypracovanom dňa 26.05.2019 realitnou kanceláriou AB Contact, s.r.o., realitná kancelária stanovila trhovú hodnotu bytu 92.000 eur. V znaleckom posudku č. 75/2019 zo dňa 07.11.2019 Ing. Romana Hronská, znalkyňa z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností stanovila všeobecnú hodnotu bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 10092 vo veľkosti 9260/243822 98.200 eur.
33. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, berúc do úvahy ich opodstatnenosť a dôležitosť, súd dospel k záveru, že z hľadiska dôležitosti je potrebné považovať za rozhodujúci a podstatný dôkaz, a to znalecký posudok č. 75/2019 zo dňa 07.11.2019 vypracovaný Ing. Romanou Hronskou, znalkyňou z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Tento znalecký posudok z hľadiska jeho komplexného hodnotenia vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadováženia podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, ktoré znalkyňa odôvodnila svojimi závermi, spoľahlivosti použitých metód, ako aj spôsobu vyvodzovania záverov, možno považovať za vecne správny. Súd považuje znalecký posudok za dostatočne presvedčivý, logicky odôvodnený, navyše vypracovaný osobou odborne znalou, ktorá v rámci svojich odborných znalostí posúdila všetky podstatné skutočnosti, čo sa na záver premietlo vo výsledku jej činnosti, teda v časti III. posudku Záver. Súd môže jednoznačne skonštatovať, že uvedený znalecký posudok napomohol vyriešiť spornú otázku týkajúcu sa hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Pokiaľ mali žalobkyne voči tomuto znaleckému posudku a záverom v ňom uvedených akékoľvek výhrady, nič im nebránilo potom, ako im resp. ich právnemu zástupcovi bol znalecký posudok doručený dňa 29.11.2019, vyjadriť svoje stanovisko. Až na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 žalobkyňa 1 predniesla svoj nesúhlas so spôsobom, ako znalkyňa vypočítala hodnotu pozemku, avšak svoje tvrdenie o nesprávnosti postupu znalkyne nepreukázala, nepredložila, neoznačila ani nenavrhla za týmto účelom vykonať žiaden dôkaz, preto súd na toto stanovisko žalobkyne 1 neprihliadol, navyše sa súd nestotožňuje s názorom žalobkyne 1, že znalkyňa pri výpočte hodnoty pozemku pod bytovým domom neprepočítala príslušnú časť, ale vypočítala hodnotu celej výmery 381 m2, pretože zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že znalkyňa hodnotu spoluvlastníckeho podielu 9260/243822 prepočítala na výmeru 14,47 m2, pričom jednotková všeobecná cena predstavovala 54,38 eur a teda všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu pozemku predstavovala sumu 786,87 eur.
34. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vychádzajúc z nesporného tvrdenia vo vzťahu k zrušeniu a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkýň 1,2 a žalovanej, u každej vo veľkosti 1/3, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX (výrok I., II.), prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1,2 každej vo veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku (výrok III.,IV.) a titulom konečného vyporiadania podielového spoluvlastníctva, zaviazal žalobkyne 1,2 povinnosťou zaplatiť žalovanej solidárne sumu 32.733,30 eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Pri určení výšky vyporiadacieho podielu vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností uvedenej v znaleckom posudku č. 75/2019 zo dňa 07.11.2019, teda zo sumy 98.200 eur. Hodnota podielu žalovanej tak predstavuje sumu 32.733,30 eur ( 98.200 eur : 3).
35. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu t.j. zo zásady úspechu, ako základného meradla pre nárok na náhradu trov konania. Ak žiadna zo strán nemá v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, teda každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, náhrada trov konania sa pomerne rozdelí, avšak pri nároku na čiastočnú náhradu trov konania musí ísť o prevažujúci úspech.
39. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania v prejednávanom spore poukazuje súd na Stanovisko Najvyššieho súdu SSR zo dňa 8. marca 1973, sp.zn. Cpj 8/72, podľa ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov je smerodajný úspech v konaní. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania možno skoštatovať, že obe sporové strany, teda žalobkyne 1,2 ako aj žalovaná, zhodne prejavili súhlas so zrušením ich podielového spoluvlastníctva a tiež i so spôsobom jeho vyporiadania ( prikázanie veci za náhradu), a teda každá strana bola v tejto časti konania procesne úspešná. Spornou však zostala výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcej spoluvlastníčky, teda žalovanej. Žalobkyne 1,2 sa domáhali, aby ich súd zaviazal k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanej jej prislúchajúci podiel vo výške 27.900 eur. Súd vo výroku V. uložil žalobkyniam 1,2 povinnosť solidárne zaplatiť žalovanej sumu 32.733,30 eur. Tu možno konštatovať, že v súvislosti s výškou náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej boli žalobkyne 1,2 v časti sumy 4.833,30 eur ( 32.733,30 eur - 27.900 eur) neúspešné. Všeobecne platí, že ak mala strana v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom pomerné rozdelenie trov je odrazom reálneho výsledku sporu. V danom konkrétnom prípade pri určení pomeru dosiahnutého úspechu súd vychádzal z toho, aký nárok si žalobkyne 1,2 uplatnili v žalobe v pomere k tomu, ako rozhodol súd. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobkýň 1,2 v rozsahu 85,23 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 14,77 %. Teda konečný čistý úspech žalobkýň 1,2 je 70,46 % ( 85,23% - 14,77%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkýň 1,2 na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1,2, súd uvádza, že sa týmto nárokom nezaoberal poukazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie týkajúce sa postupu pri rozhodovaní o trovách konania.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.