Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-51-2023.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. I. XX, XXX XX G. I., t. č. pobytom J. XXX, XXX XX K., o žalobe žalobcu na zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000,- Eur odo dňa 15.02.2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorú podal na tunajší súd žalobca dňa 14.07.2023 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.000,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 15.02.2022 do zaplatenia. žalobca žalobu dôvodil tým, že opakovane poskytol pre žalovaného pôžičku vo výške 4.000,- €, ktorú v dohodnutej dobe splatnosti žalovaný ako dlžník nevrátil, v dôsledku čoho následne došlo zo strany žalovaného ako dlžníka k uznaniu dlhu, kde uznal žalovaný dlh čo do výšky 4.000,- Eur a dôvodu vzniku z titulu pôžičky poskytnutej do dňa 14.07.2021 a uznaný dlh sa zaviazal zaplatiť najneskôr do dňa 14.02.2022, k čomu však nedošlo.
2. Vo veci súd rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 23C/51/2023-16 dňa 11.08.2023, ktorý platobný rozkaz sa však súdu nepodarilo doručiť pre žalovaného, a preto uznesením sp. zn. 23C/51/2023-25 zo dňa 18.10.2023 s odkazom na ustanovenie § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovaný má evidovanú adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky Malá Lehota 86, na ktorej adrese sa nezdržiava. Súdu sa nepodarilo zistiť adresu žalovaného, a preto súd žalobu pre žalovaného doručoval v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP oznámením na webovej stránke súdu a úradnej tabuli, pričom žalovanému takýmto spôsobom žalobu doručil 08.11.2023.
Následne sa súdu šetrením podarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného na adrese J. XXX, K., kde súd doručoval žalovanému ďalšie písomnosti, a to i predvolanie na pojednávanie, ktoré určil na deň 22.02.2024, ktorého pojednávania sa však žalovaný napriek riadne doručenému predvolaniu, nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom neospravedlnil a súd s využitím ustanovenia § 180 CSP realizoval preto pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
4. V rámci dokazovania súd vypočul žalobcu na pojednávaní dňa 22.02.2024, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil, a to uznaním dlhu zo dňa 14.07.2022 (čl. 4 spisu) a mal za to, že žalobca ako veriteľ poskytol opakovane v dvoch, resp. troch plneniach pre žalovaného ako dlžníka, finančné prostriedky z titulu pôžičku v celkovej sume 4.000,- Eur. Z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaného ako dlžníka, dlh riadne a včas vrátiť, uznal takýto dlh písomne dňa 14.07.2021, čo do výšky – 4.000,- Eur, a tiež dôvodu vzniku dlhu tým, že dlh vznikol postupným poskytovaním pôžičky zo strany veriteľa voči dlžníkovi posledným plnením veriteľa zo dňa 14.07.2021. Žalobca na pojednávaní uviedol, že napriek uznaniu dlhu zo strany žalovaného, i napriek opakovaným výzva nedošlo k dobrovoľnému plneniu, a preto žalobca uplatnil takýto nárok na súde. Súčasne žalobca prehlásil, že uplatňuje i nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí doby, do ktorej sa zaviazal žalovaný poskytnúť plnenie, t. j. nasledujúcim dňom po 14.02.2022.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Súd vec právne posúdil:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok len ak ten, kto uznal dlh, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 655 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenia veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Z dokazovania pre súd vyplynulo, že žalobca osvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku pokiaľ sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- Eur s príslušenstvom. V konaní listinnými dôkazmi (uznanie dlhu) preukázal, že uzatvoril opakovane so žalovaným ako dlžníkom zmluvy o pôžičke a poskytol plnenie v celkovej výške 4.000,- Eur z titulu pôžičky, kde následne žalovaný ako dlžník realizoval uznanie takéhoto dlhu v zákonom predpísanej forme, uznaním dlhu zo dňa 14.07.2022. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v čase uznaniu dlhu dlh existoval a uznanie dlhu, ktoré realizoval žalovaný, realizoval jednak v zákonom predpísanej forme (písomná forma), z uznania dlhu je zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, a to z titulu pôžičku a súčasne v uznaní dlhu je presne určená výška pohľadávky, a tiež prísľub žalovaného ako dlžníka, že takýto dlh uhradí najneskôr do dňa 14.02.2022. Práve z titulu uznania dlhu v spore pred súdom nebolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa, ktorý poskytol pôžičku pre žalovaného dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, a tiež nebolo povinnosťou žalobcu dokazovať výšku takéhoto dlhu pokiaľ dlžník (žalovaný) nepreukázal, že došlo k zániku uznaného dlhu ani to, že v čase uznania dlh neexistoval. Žalovaný bol v konaní pasívny a nepoprel skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, preto súd tieto považoval za nesporné.
8. Súd priznal teda žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.000,- Eur z titulu nesplatenej pôžičky, a tiež nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, v ktorom
sa uznaní dlhu zaviazal žalovaný dlh vrátiť, t. j. odo dňa 14.02.2022 do zaplatenia s odkazom na vyššie citované ustanovenia OZ v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania s odkazom na vyššie citované ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa, kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.