Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, P., zastúpeného JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., Drieňova 17, 821 03 Bratislava, proti žalovanej: C. O., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. M.Y. XX, J., o zaplatenie 4.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. marca 2019, č.k. -125, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.500 eur od 11.01.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil po právnej stránke podľa , , , , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že medzi sprostredkovateľom (spoločnosť BIG LEMON, s. r. o., IČO: 46 146 814), žalobcom a žalovanou bola v zmysle a a nasl. platne uzatvorená zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti, a to 3-izbového bytu Č.. X, na X. G., E. E. Č.. X, J. K. na A. Š. X, P., D. D.. Č.. XXX, B. na G. O.. Q., G.. Č.. XXXX/X, o výmere 150 m2, zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, zapísaných na LV č. XXXX, T.. Ú. P., M. P., okres Senec, vedených Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, parcela reg. C, parc. č. XXXX/X o výmere 858 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6, zapísaných na LV č. XXXX, T.. Ú. P.Š., obec P., okres Senec, vedených Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podiel k pozemku vo výške 6366/33420. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že najneskôr do 31.12.2014 uzavrú kúpnu zmluvu s predmetom vlastníckeho práva z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho k uvedenej nehnuteľnosti. Druhá zmluvná strana bola povinná uzavrieť kúpnu zmluvu podľa tejto zmluvy v zmysle zaslanej výzvy najneskôr do 10 dní odo dňa jej doručenia. Výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovaná prevzala dňa 21.12.2014. Dňa 22.12.2014 žalovaná odstúpila od zmluvy, čiže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť nikdy nedošlo. S poukazom na charakter zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. ) mal súd prvej inštancie za to, že žalobca svoj uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a predloženými listinnými dôkazmi preukázal čo do dôvodu i výšky. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o základe

a výške jeho nároku. Žalobca si žalobou uplatňoval zmluvnú pokutu v zmysle dohodnutej zmluvy podľa ustanovenia článku III. bod 1. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty bola podľa neho primeraná. Ustanovenia o výške zmluvnej pokuty sú podľa jeho názoru v zmluve veľmi jasne a zrozumiteľne upravené a nie je ich možné zamieňať za sprostredkovateľskú províziu. Poukázal na to, že v prípade sprostredkovateľskej provízie a zmluvnej odmeny ide o dva rozdielne nároky, pričom sa zaoberal iba nárokom na zmluvnú pokutu, ktorú žalobca v rámci tohto konania uplatňoval. Tvrdenie žalovanej o tom, že platí dva krát za to isté, považoval iba za účelovú obranu, pretože tieto dva inštitúty nie je možné zamieňať. Dohoda a následné vyplatenie sprostredkovateľskej provízie bolo plne v riešení a kompetencii žalovanej v rámci súdnej alebo mimosúdnej roviny. Vzhľadom na to podanej žalobe na zaplatenie istiny v sume 4.500 eur vyhovel a keďže žalobca preukázal aj splnenie podmienok pre priznanie nároku na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy istiny za podmienok podľa , vo výške určenej podľa nariadenia vlády SR č. , vychádzajúc zo zverejnenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý deň omeškania žalovanej (v tom čase 0,05 %) po jej zvýšení o deväť percentuálnych bodov, vyhovel žalobe aj v tejto časti. O trovách rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, predmetná žaloba je v plnom rozsahu neopodstatnená a boli porušené jej občianske práva, pretože súd nedostatočne preveril skutkový stav veci a vec neposudzoval komplexne. Poukázala na to, že základom bola trojstranná dohoda realitnej kancelárie BIG LEMON s. r. o., ktorá túto zmluvu predložila, pričom nebol zabezpečený výsluch a svedectvo sprostredkovateľa. Z uvedených zmluvných všeobecných ustanovení v žiadnom prípade nevyplýva, že by v prípade porušenia z nej vyplývajúcich jej zmluvných povinností bola povinná zaplatiť dve zmluvné pokuty vo výške 4.500 eur. Taktiež nikde v zmluve nie sú definované pojmy rezervačná záloha a zmluvná pokuta, pričom táto zmluvná pokuta sa nevyskytuje nikde vo všeobecných podmienkach zmluvy. Má preto za to, že táto zmluva bola pre ňu nevýhodná už od začiatku a tým aj neplatná v zmysle . 3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie žalovanej za podané oneskorene s poukazom na to, že bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.04.2019 a lehota na podanie odvolania obom stranám sporu uplynula dňa 04.04.2019, vzhľadom na doručenie im napadnutého rozsudku priamo na pojednávaní dňa 20.03.2019. Preto navrhol odvolanie odmietnuť. Doplnil, že z hľadiska právneho a skutkového posúdenia veci považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny, zákonný, náležite odôvodnený a plne sa s ním stotožňuje. 4. Žalovaná v odvolacej replike poukázala na to, že jej odvolanie bolo podané dňa 04.04.2019 v zákonnej 15-dňovej lehote plynúcej od nasledujúceho dňa uskutočneného pojednávania. 5. Vzhľadom na námietku žalovaného, že odvolanie bolo podané oneskorene, sa odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou, či odvolanie bolo podané včas. Dospel pritom k záveru, že nakoľko napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni žalovanej doručený priamo na pojednávaní dňa 20.03.2019, čo potvrdila svojím podpisom do zápisnice o pojednávaní a žalovaná podala odvolanie na pošte v posledný deň 15-dňovej lehoty v zmysle ( ), čo preukazuje odtlačok pečiatky pošty na obálke doručenej súdu dňa 05.04.2019, ktorá je pripojená k odvolaniu, odvolanie bolo podané včas. 6. Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorým sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k špecifikovanej nehnuteľnosti a zákonného úroku z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty z hľadiska všetkých relevantných okolností danej veci. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, teda z hľadiska platnosti a určitosti dojednaní o zmluvnej pokute v zmluve o rezervácií nehnuteľnosti uzatvorenej medzi stranami sporu, tiež právneho režimu tohto záväzkového vzťahu a súvisiaceho zabezpečovacieho vzťahu, vzniku práva na uplatnenie zmluvnej pokuty, primeranosti jej výšky, ako aj uplatnenia a výšky úrokov z omeškania. Jeho skutkové zistenia majú náležitú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo. Následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov ( v spojení s ), vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Z nich vyvodil aj

správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (, ) a (, , ), ktoré aj správne vyložil. Závery, pre ktoré žalobe vyhovel z dôvodu vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.500 eur a nároku na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnených v zákonnej výške aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup riadne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery a dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovanej nie je z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. 8. Bez právneho významu je námietka žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nezabezpečil výsluch a svedectvo sprostredkovateľa ako tretieho účastníka zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti. Žalovaná totiž vykonanie takéhoto dokazovania nenavrhovala. Naviac, z hľadiska posúdenia vzniku nároku žalobcu ako budúceho predávajúceho na zaplatenie zmluvnej pokuty by bolo vykonanie takéhoto výsluchu nadbytočné. Nebolo totiž sporné, že strany sporu boli účastníkmi zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 08.08.2014, ktorou sa zaviazali v lehote do 31.12.2014 uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu špecifikovaných nehnuteľnosti (článok I. bod 6) a žalovaná potvrdila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na jej strane. Žalobca uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zakladá priamo na ich vzájomnom dojednaní v uvedenej zmluve (článok III. bod 1.), podľa ktorého ak niekto z nich poruší povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, zaväzuje sa druhej zmluvnej strane v lehote 10 dní zaplatiť zmluvnú pokutu "vo výške rovnajúcej sa poskytnutej rezervačnej zálohy na kúpnu cenu uvedenej v článku I bod 2 tejto zmluvy". Je preto tiež nepochybné, že dohodnuté ustanovenie o zmluvnej pokute je dostatočne určité a sú z neho zrejmé nároky žalobcu ako druhej zmluvnej strany pre prípad porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je určená odkazom na výšku poskytnutej rezervačnej zálohy na kúpnu cenu (ako "rovnajúca sa" jej) nespôsobuje neplatnosť daného zabezpečovacieho záväzku, keďže výška rezervačnej zálohy na kúpnu cenu 4.500 eur je priamo uvedená v inom dojednaní tejto zmluvy. Napokon treba zdôrazniť i to, že súčasťou zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti je vyhlásenie zúčastnených strán (teda i žalovanej), že zmluva je uzavretá na základe ich slobodnej vôle, ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že si ju prečítali a jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú. 9. Nedôvodne tiež žalovaná namieta, že z obsahu zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti vyplýva, že bola v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti (uzavrieť zmluvu na kúpu nehnuteľnosti) povinná platiť dve zmluvné pokuty vo výške 4.500 eur. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je totiž jediným nárokom titulom zabezpečenia záväzku. Ďalší peňažný nárok vo výške 4.500 eur, na ktorý sa žalovaná odvoláva, je nárokom sprostredkovateľa na započítanie jeho odmeny, teda nárokom iného subjektu, ktorý nesúvisí so zabezpečením záväzku žalobcu a ktorý nebol predmetom tohto konania, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Domnienka žalovanej, že v prípade vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bude tento hradený v celku alebo čiastočne zo sprostredkovateľovi poskytnutej rezervačnej zálohy na kúpnu cenu, nemá základ v obsahu dojednaní zmluvy a nespôsobuje neplatnosť tohto dojednania ani celej zmluvy, a teda nemá žiadny vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnaký záver platí aj odvolacom argumente žalovanej, že zmluva bola pre ňu nevýhodná. 10. Napokon, odvolací súd považuje za správny aj záver súdu primeranosti výšky zmluvnej pokuty, vychádzajúc najmä z charakteru a výšky zabezpečovanej povinnosti (kúpa bytu v sume 74.000 eur) a zodpovedajúcemu pomeru výšky zmluvnej pokuty (6 %), ako aj z povahy vzťahu zmluvných strán (dve fyzické osoby). 11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , t.j. podľa zásady úspechu. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).