Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/18/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne: X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, V., zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému: X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, V., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24. 11. 2019, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 25 zo dňa 28. 11. 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. - 25 zo dňa 28. 11. 2019 v časti výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V., v ktorom býva žalobkyňa, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V., v ktorom býva žalobkyňa, ani na adresu pracoviska žalobkyne - ortopedické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, Námestie L. Svobodu 1, Banská Bystrica, s výnimkou prípadu, kedy si návštevu tohto ortopedického oddelenia objektívne bude vyžadovať zdravotný stav žalovaného na základe odporúčania príslušného lekára. Žalovaný je povinný nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva (výrok III.). Súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd mal z návrhu a priložených listín osvedčené, že žalovaný sa voči žalobkyni opakovane dopustil trestnej činnosti násilného charakteru, spočívajúcej v agresívnom správaní, vyhrážaním sa jej ublížením na zdraví, resp. fyzickou likvidáciou, ako aj snahou o poškodenie jej zdravia. Z priložených trestných rozhodnutí tiež vyplýva, že za svoje útoky voči žalobkyni bol žalovanému opakovane uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda ani výkon tohto trestu ho neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti voči žalobkyni. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že dlhodobé správanie žalovaného na ňu

negatívne pôsobí, najmä na jej psychický a fyzický stav a má obavu, že žalovaný sa po ukončení výkonu trestu odňatia slobody bude chcieť opätovne vrátiť k žalobkyni, kde hrozí, že vo svojom agresívnom a neprimeranom správaní voči nej bude zase pokračovať, ako sa to stalo už v minulosti. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že konaním žalovaného dochádza k zásahom do jej osobnostných práv, ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Konanie žalovaného, za ktoré bol opakovane uznaný za vinného v trestnom konaní, je jednoznačne spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti žalobkyne a ohroziť ju na fyzickom, ako aj psychickom zdraví, resp. v prípade splnenia vyhrážok žalovaného na jej živote. Súd zastáva názor, že je splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, pretože vzhľadom k intenzite, rozsahu a trvaniu zásahov žalovaného by takúto ujmu pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobkyne. Z viacnásobného odsúdenia žalovaného za útoky voči žalobkyni, vykonané aj napriek uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody zároveň vyplýva dôvodná obava, že žalovaný bude v poškodzovaní osobnostných práv žalobkyne pokračovať. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je do určitej miery spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Jedná sa o obmedzenia, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu súd považoval domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosti tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že súd stanovil výnimky z týchto povinností v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do iných legitímnych práv žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a žalobkyni ako úspešnej strane v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v časti, ktorá žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V., v ktorom doteraz býva žalobkyňa. Uviedol, že byt č. 1 na N. ulici č. XXXX/XX v V. mu bol v roku 2003 v súlade s vtedy platným všeobecne záväzným nariadením o prenájme bytov a na základe rozhodnutia Bytovej komisie MsÚ Sliač prenajatý na dobu neurčitú a fyzicky ho prebral dňa 23. 01. 2003. V tomto byte má aj v súčasnosti evidovaný trvalý pobyt. V máji 2018 mu vtedajší primátor Mesta Sliač (Ing. Daniel Dunčko) vydal na jeho žiadosť potvrdenie o pokračovaní prenájmu dotknutého bytu. Užívacie právo k tomuto bytu mu zo strany prenajímateľa (Mesto Sliač) nebolo zrušené. Pôvodná nájomná zmluva a potvrdenie z roku 2018 potvrdzujú, že nájomcom dotknutého bytu je žalovaný a nie žalobkyňa. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdzuje, že spoločnú domácnosť so žalovaným dobrovoľne zrušila a ani v budúcnosti neplánuje tento vzťah obnoviť, čím naplnila ust. § 706 ods. 1 a 2, § 707 ods. 1 a § 708, ktoré platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Žiadal, aby odvolací súd zrušil časť uznesenia vydaného Okresným súdom Zvolen, týkajúceho sa časti, v ktorej je konštatované, že žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V. a

navrhol uznesenie upraviť v tejto časti tak, aby žalobkyňa byt uvoľnila do 30 dní od právoplatnosti úpravy uznesenia a tým umožnila žalovanému dotknutý byt užívať v súlade s nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným (ako nájomca) a Mestom Sliač (ako prenajímateľ), z dôvodu, že žalobkyňa uvedený byt užíva protiprávne, bez nájomnej zmluvy. Žalobkyňa mala dostatok času na vyriešenie svojej bytovej otázky počas jeho výkonu trestu v ÚVTOS Leopoldov, avšak ignorovala túto skutočnosť a žalovaného po návrate z výkonu trestu dostala do stavu hmotnej núdze a bezdomovectva. Užívanie bytu mu nebolo obmedzené a ani z užívania bytu nebol žiadnym rozhodnutím súdu vylúčený.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také námietky, ktoré by boli spôsobilé uznesenie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení zmeniť, a pokiaľ uvádza, že je nájomníkom predmetného bytu, tak ho súd poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej. Z dôvodu, že žalobkyňa považuje odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a zákonné navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd v súlade s ust. skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyňou uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ňou predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli, a preto súd prvej inštancie v súlade s ust. nariadil neodkladné opatrenie, keďže mal za preukázané, že sú splnené podmienky podľa pri aplikácii ust. a .

8. Odvolací súd všeobecne konštatuje, že z pozitívno-právnej úpravy vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3/ odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku ako aj ich osvedčenie sami osebe netvoria ešte zákonný dôvod pre neodkladné opatrenie. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím súdu vo veci samej nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí osvedčiť. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila ohrozenie jej práva v zmysle a , a to nielen tvrdeniami uvedenými v návrhu žalobkyne ale aj pripojenými listinami, konkrétne trestnými rozkazmi Okresného súdu Zvolen č. k. -80 zo dňa 25. 12. 2016 a zo dňa 08. 06. 2018, z ktorých nepochybne vyplýva závadové správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalovanej, k jej osobnej integrite, preto aj podľa názoru súdu bolo dôvodné, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať jednak do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v

bytovom dome súp. č. XXXX na N. ulici v V., v ktorom žalobkyňa býva, ako ani na adresu jej pracoviska, ako aj povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov uvedených vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal (odvolanie žalovaný podal len v časti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V.), že je nájomcom predmetného bytu, zároveň tvrdil skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť jeho tvrdenie o neoprávnenom užívaní tohto bytu žalobkyňou, odvolací súd uvádza, že tieto svoje tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že byt, v ktorom býva je bytom žalobkyne, pričom aj z trestných rozkazov vyššie citovaných vyplýva, že žalovaný fyzicky zaútočil na žalobkyňu v byte žalobkyne v bytovom dome na ulici N. XXXX/XX v meste V.. Vychádzajúc z hore uvedeného preto odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia v podanom odvolaní, že nájomníkom (resp. výlučným nájomníkom) predmetného bytu je žalovaný, pričom nepochybne z obsahu spisu vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Sliač. Z týchto dôvodov preto odvolací súd odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalovaného nepovažoval za dôvodné. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu nariadeným neodkladným opatrením. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd naviac uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa neodkladným opatrení uložila určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni postupujúc podľa a . Súd správne vyhodnotil, že nariadenie neodkladného opatrenia je spojené s určitým zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom správne vyhodnotil tento zásad ako primeraný a keďže neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, poučil žalovaného v súlade s ust. .

10. Odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu aj vo vzťahu k výroku súdu, ktorým priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako výroku závislému, pričom odvolací súd zistil, že vzhľadom na úspech žalobkyne súd prvej inštancie správne aplikoval ust. a priznal jej nárok voči žalovanému na náhradu trov vo rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom v zmysle , a . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške týchto trov.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).