Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-51-2019.pdf
PDF · 108.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, so sídlom Francúzsko, 750 09 Paríž, Boulevard Haussmann 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: G. D., nar. X.XX.XXXX, adresa Q., O. ulica XXX/ XX, o zaplatenie 6.418,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/166/2012-115 zo dňa 20.8.2018 - výlučne voči vyhovujúcemu výroku I., včítane závislého výroku III. o trovách konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I., včítane závislého výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.418,69 Eur spolu s úrokom vo výške 11,89% ročne zo sumy 6.448,57 Eur od 4.7.2011 do 13.7.2011, úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.448,57 Eur od 1.9.2011 do 11.1.2012 a úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.418,69 Eur od 12.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku, a to v časti uplatneného úroku vo výške 11,89% ročne zo sumy 6.418,69 Eur od 12.1.2012 do zaplatenia žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch..
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých: „...pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zo Zmluvy vyplynula výška úveru 300.000,- Sk, výška mesačnej splátky: 6.075,-Sk, počet splátok: 72, ročná úroková sadzba: 11,89%, splatnosť vždy k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka dňa 15.03.2008, čerpanie formou postupného financovania, RPMN: 14,69%, prijatie súboru poistenia uvedeného v časti D), bod 1), poplatok za uzavretie zmluvy 3.500,- Sk a poplatok za správu úveru 50,- Sk. Z Odstúpenia súd zistil, že pôvodný žalobca pre omeškanie so splátkami odstupuje od úveru, čím sa stáva splatným ku dňu 31.08.2011 a vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.620,34 eur. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa
10.07.2011, ako vyplynulo z priloženej doručenky. Z Všeobecných obchodných podmienok (bod III. - 6. - 1.), ktoré sú súčasťou Zmluvy vyplynulo, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie celej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace, ale so zaplatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená dňa 04.10.2007 suma 4.979,09 eur a dňa 12.10.2007 suma 4.979,09 eur. Z potvrdenia o prijatých platbách za obdobie od 29.10.2007 do 11.01.2012 súd zistil, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 7.459,36 eur.“.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že: „...medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.09.2007 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ku dňu 13.07.2011 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru (a teda strate výhody splátok), keď žalobca vyhlásil úver za jednorazovo splatný. Na základe uzavretej úverovej zmluvy žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 9.958,18 eur, čo mal súd za preukázané z prehľadu operácií na úverovom účte a z potvrdenia a odfinancovaní úveru. Žalovaný v konaní nijako nepoprel existenciu dlhu z úveru, teda netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.418,69 eur, ktorá predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru.“.
5. Prvoinštančný súd vec následne právne posúdil tak, že: „Zmluvný úrok predstavuje plnenie pre veriteľa, ktoré prijíma z dôvodu, že dlžník má k dispozícii jeho finančné prostriedky a má tiež výhodu splátok, teda je oprávnený držiteľ týchto peňazí a na strane druhej má povinnosť riadne a včas splátky uhrádzať. Ak však nastane splatnosť celej pohľadávky, a to jednostranným úkonom veriteľa, dlžník prichádza o výhodu splátok, prestáva byť oprávneným držiteľom a vzniká mu povinnosť celú dlžnú istinu veriteľovi vrátiť. Ak tak neučiní, dostáva sa do omeškania, ktoré je charakteristické tým, že zaniká pre veriteľa nárok na zmluvný úrok, pretože na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny splnené podmienky. Za čas po splatnosti úveru má veriteľ nárok iba na plnenia, ktoré mu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva. Má teda nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od dlžníka úroky z omeškania. S poukazom na uvedené je súd preto toho názoru, že veriteľovi patria zmluvné úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania, nakoľko kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania predstavuje neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, napr. zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/769/2015 z 28.09.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.06.2015. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí úrok z omeškania len do zosplatnenia úveru (výrok I.), ktoré nastalo dňa 13.07.2011 a v prevyšujúcej časti úrok zamietol (výrok II). Čo sa týka úrokov z omeškania, po zosplatnení úveru bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením dlhu, preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.448,57 eur od 01.09.2011 do 11.01.2012 a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.418,69 eur od 12.01.2012 do zaplatenia (výrok I).“.
6. Napokon prvoinštančný súd o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
7. Proti tomuto rozsudku, výlučne voči vyhovujúcemu výroku I., podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Argumentoval výlučne len tým, že i naďalej tvrdí, že nemá vedomosť o skutočnosti, že žalobca odstúpil od zmluvy, kde nepodpísal prevzatie o ukončenie zmluvy, ani mu nebolo zo strany žalobcu doručené oznámenie o tejto skutočnosti. Naďalej trvá na zmluvnom pokračovaní vzťahu, nakoľko žalobcovi vyplatil z požičanej sumy 9.958,18 Eur už sumu vo výške 7.459,36 Eur a v prípade, že žalobca trvá na ukončení
zmluvného vzťahu, má za to, že doplatok z požičanej sumy predstavuje výšku 2.498,82 Eur a nie požadovanú sumu 6.448,57 Eur, ktorú si žalobca nárokuje. Má preto za to, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto navrhuje, aby súd preskúmal a vyzval žalobcu na predloženie dokladu o prevzatí a predčasnom ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a ním, či skutočne prevzal ukončenie zmluvného vzťahu alebo nie.
8. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zastúpenia tak, že navrhuje, aby odvolanie žalovaného bolo posúdené ako nedôvodné a aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný písomne vyjadril tak, že s návrhom žalobcu na posúdenie jeho odvolania ako nedôvodného a potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho nesúhlasí. Na skutočnostiach uvedených v odvolaní zotrváva v plnom rozsahu a naďalej navrhuje zrušiť návrh na zaplatenie sumy 6.448,57 Eur s príslušenstvom ako nedôvodný, nezakladajúci sa na skutkovej podstate veci, ktorý je v rozpore so zákonom. 10. K doručenému vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že opätovne navrhuje, aby odvolanie žalovaného bolo posúdené ako nedôvodné, odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 11.7.2011 zaslal na známu adresu pobytu žalovaného. V súlade s čl. V.-7 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru sa v prípade, ak klient písomnosť neprevezme, považuje zásielka za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty, alebo z dôvodu nedoručiteľnosti (napríklad zmena adresy) dňom jej vrátenia. Z tohto dojednania vyplýva, že odstúpenie od úverovej zmluvy nadobúda účinnosť aj keď klient oznámenie osobne nepreberie. Tvrdenie žalovaného ohľadom jeho nevedomosti o odstúpení od úverovej zmluvy tak považuje iba za účelové. Súčasne uvádza, že žalovaný rovnako musel predpokladať možnosť odstúpenia od úverovej zmluvy z jeho strany, keď poskytnutý úver riadne nesplácal už od júla 2010, čo je zrejmé z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. S ohľadom na túto skutočnosť je tak možné predpokladať, že sa žalovaný prevzatiu doporučenej zásielky vyhýbal, nakoľko aj s pravidelne zasielaných mesačných výpisov z úverového účtu mal žalovaný vedomosť o výške aktuálneho dlhu. Má preto za to, že pri odstúpení od úverovej zmluvy nepochybil, keď sa riadil ustanoveniami úverovej zmluvy a platnými právnymi predpismi. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže je dôvodné rozsudok v napadnuto vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdiť (§ 387 CSP).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne ustálil zosplatnenie úveru, a tým nárokovateľnosť žalobcom uplatnenej úverovej pohľadávky v predmetnom spore pre odstúpenie od úverovej zmluvy žalobcom, pre reálne nedoručenie predmetného odstúpenia od zmluvy a tým predčasnosť žaloby, keďže zmluvný vzťah sporových strán naďalej trvá. Žalovaný namietal i výšku priznanej pohľadávky žalobcovi pre prípad posúdenia účinnosti odstúpenia.
13. Podľa § 380 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (ods. 1) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. (ods. 2)
14. Odvolateľ v odvolacích dôvodoch vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t .j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, odvolací súd v rámci prieskumu prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré vyplývajú z podaného odvolania a v odvolacom konaní zároveň vyšli najavo. Výnimkou sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré v danom prípade zistené neboli.
15. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s poukazom na konštatované v predchádzajúcom odseku, odvolací súd poukazuje na primárnu zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (cit. § 380 ods. 1 CSP).
16. Pokiaľ ide o žalovaným spochybňované doručenie mu odstúpenia od úverovej zmluvy, od čoho odvíja tvrdenú predčasnosť (pre nesplatnosť) nárokovateľnosti uplatnenej pohľadávky a tým potom nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, odvolací súd uzatvára nasledovné.
17. Žalobca na preukázanie doručenia žalovanému odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 11.7.2011, ktorého existenciu žalovaný nesporuje a tým preukázania splatnosti uplatnenej pohľadávky, predložil súdu prvej inštancie poštovú doručenku (č. l. 6 spisu, zadná strana), z ktorej vyplýva, že dňa 13.7.2011 prevzal za žalovaného ako adresáta, doručovanú zásielku od žalobcu ako odosielateľa, D. ako na doručenke označený „syn“. Pokiaľ žalovaný sporuje doručenie mu daného žalobcovho odstúpenia, ktorého doručenie žalobca preukazuje predloženou doručenkou, ktorá vykazuje i bezprostrednú časovú súvislosťou s daným odstúpením a žalovaný tento dôkaz nespochybnil, je potom možné uzavrieť, že predmetné doručované odstúpenie žalobcu i s výzvou na plnenie, je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka <.. To znamená, že na nastúpenie právnych účinkov predmetného odstúpenia (spojeného so zosplatnením úveru), je potrebné predmetné odstúpenie účinne dostať do dispozičnej sféry adresáta, čo sa v danom prípade potom i stalo, a to prevzatím zásielky adresovanej priamo žalovanému, na adresu jeho bydliska známu veriteľovi, korešpondujúcu s adresou evidovanou pri žalovanom v Registri obyvateľov v čase doručovania mu predmetného odstúpenia, i keď jeho synom, nakoľko týmto prevzatím žalovaný nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej písomnosti a to bez ohľadu na to, či sa aj skutočne s jej obsahom oboznámil (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 442/2003). Vzhľadom na konštatované potom nie je možné danú odvolaciu argumentáciu žalovaného považovať za dôvodnú.
18. Navyše všeobecné podmienky žalobcu obsahujú v bode V.-5 a 7 dojednania, podľa ktorých odstúpenie sa doručuje doporučeným listom najmä poštou a to na poslednú známu adresu, ktorou v danom prípade bola práve adresa evidenčného bydliska žalovaného v čase doručovania a to L. XXXX/ XX, M..
19. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu argumentáciu založenú na namietaní výšky priznanej pohľadávky žalobcovi pre prípad posúdenia účinnosti odstúpenia, tu odvolací súd uzatvára nasledovné.
20. I keď prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku výslovne neuvádza aké konkrétne nároky predstavuje priznaná pohľadávka, žalovaný až v odvolaní (napriek výzve prvoinštančného súdu na vyjadrenie sa žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa 18.11.2014 s prílohami, v ktorom podaní žalobca skutočne detailne opisuje z čoho pozostáva uplatnená pohľadávka a to spolu s poučením podľa § 296 CSP o možnosti predložiť a označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci, pričom žalovaný na túto výzvu súdu prvej inštancie nereagoval, zostal pasívny), po doručení predmetného rozsudku, spochybnil výšku priznanej pohľadávky strohým konštatovaním, že eventuálny dlh predstavuje sumu 2.498,82 Eur, keďže z požičanej sumy 9.958,18 Eur už sumu vo výške 7.459,36 Eur zaplatil, bez ďalších konkrétnych skutkových tvrdení a bez predloženia alebo aspoň navrhnutia akýkoľvek dôkazov.
21. Je pritom nesporné, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským v zmysle § 290 a nasl. CSP. I podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (len) do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
22. Žalovaný ako spotrebiteľ tak mal vzhľadom na uvedené možnosť uplatniť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie, že prípadným dlhom je len suma 2.498,82 Eur až do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, čo nevyužil.
23. V zmysle § 366 CSP pritom platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Žalovaný pritom netvrdil a ani odvolací súd nezistil, že by ktorákoľvek z podmienok v zmysle § 366 písm. a) až d) bola v danom prípade splnená. Poukázanie na prípadný dlhu v nižšej než uplatnenej výške je pritom prostriedkom procesnej obrany v zmysle § 149 CSP. Žalovaným až v odvolaní uplatnené novoty sú preto ako odvolací dôvod neprípustné.
25. Žalovaný tak v podanom odvolaní fakticky účinne uplatnil len jeden prípustný odvolací dôvod, s ktorým sa odvolací súd vysporiadal v ods. 15 a 16 odôvodnenia.
26. V dôsledku uvedeného bolo potom nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) ako vecne správny, včítane závislého, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého výroku III. o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
27. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
28. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V tomto odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).