Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25CoP-2-2020.pdf
PDF · 116.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. W., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - Ing. H. W., nar. XX.X.XXXX, adresa K. W. XX/X, W., zastúpená advokátkou: Mgr. Mária Čechová, so sídlom Lipová 18/C, Viničné a otca - U. W., nar. X.X.XXXX, adresa B. K. B. XXX, prechodne V. XXXX/X, O. - V., zastúpený spoločnosťou: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 19P/151/2017-1027 zo dňa 22.7.2019 - v časti výživného, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolacie konanie v napadnutej časti výšky výživného z a s t a v u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.7.2019 v sume 763,- Eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom zvýšil výživné na maloletú B. s účinnosťou od 29.11.2017 zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.4.2019 zo sumy 180,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Druhým výrokom dlžné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.7.2019 v sume 763,- Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Tretím výrokom určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú B. a spravovať jej majetok. Štvrtým výrokom určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. v utorok v každom párnom týždni v kalendárnom roku od 15:00 hod. do 17:00 hod. s výnimkou obdobia školských letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou B. bez obmedzenia. Súd určuje začiatok a koniec realizácie styku otca s maloletou B. v mieste bydliska matky. Piatym výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, číslo konania 13P/308/2013-62 zo dňa 6.2.2014 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej B. a šiestym výrokom rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 1, 3, 4, čl. 5, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 až 3, § 28 ods. 1 písm. b), § 26 Zákona o rodine, § 217 ods. 1 CSP, § 121, § 52 CMP.
3. Vecne v napadnutej časti výšky zvýšeného bežného výživného a výživného zročného argumentoval súd prvej inštancie tým, že: „Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že je daný dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného rozhodovania mala maloletá B. 9 rokov, v čase podania návrhu mala takmer 13 rokov a v čase vyhlásenia rozsudku 14 rokov a 7 mesiacov. Teda už samotné plynutie času predstavuje na strane maloletej zmenu pomerov. Maloletá sa naďalej venuje športu, avšak má zdravotné problémy v súvislosti s kolenom, chrbticou, ďalej zažívacie problémy a psychické problémy. Z uvedených dôvodov došlo k zvýšeniu výdavkov v porovnaní s časom posledného rozhodovania. Otec nespochybnil výšku výdavkov na maloletú, ale uviedol, že táto je nadštandardná s ohľadom na vek maloletej a životnú úroveň otca. Spochybnil iba výdavok na psychológa. Tento výdavok súd však považuje za nevyhnutný a otec mal a má možnosť navrhnúť iného klinického psychológa, čo však neurobil. Matka vypočítala sumu aktuálnych nevyhnutných výdavkov na čiastku 429 Eur (č.l. 960), pritom v tejto položke je zahrnutá aj suma vynakladaná na šport, vreckové, mobil. Na druhej strane tu nie sú zahrnuté výdavky na oblečenie a obuv. Matka si od posledného rozhodovania zabezpečila vlastné bývanie. Naďalej jej pretrváva vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére. Jej príjem sa v porovnaní s posledným rozhodovaním výrazne nezmenil. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k výraznej zmene ani v priebehu konania, súd ustálil príjem matky na sumu 1.014 Eur (po zaokr.). Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a ďalšej dcére. Dlhodobo neprosperujúce podnikanie otca, berúc tiež do úvahy pribudnutie ďalších vyživovacích povinností, svedčia o jeho nezodpovednom prístupe. Vzhľadom na výšku výdavkov otca, najmä s ohľadom na zvýšenie mesačnej splátky hypotekárneho úveru, aktuálne na sumu 667,74 Eur, súd je toho názoru, že je jeho príjem vyšší ako uvádza. Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc výšku výdavkov, súd v prípade otca vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR v sume 1.013 Eur, t.j. 817 Eur v čistom, v prvom kvartáli 2019 vo výške 1.023 Eur, t.j. 824 Eur v čistom. Súd je toho názoru, že otec sa vzdal príjmu, keď minul sumu 55.700 Eur, ktorú získal z predaja bytov v prospech podnikania, ktoré sa už dlhodobo javí ako neprosperujúce, resp. pričom zároveň investíciu do nábytku, resp. spotrebičov, nepreukázal. Na otázku súdu (zvukový záznam z 22.07.2019) či poskytol sumu ako dar alebo pôžičku a kde sú v účtovníctve zaznamenané, otec nevedel odpovedať. Teda z potvrdení nijak nevyplýva, že tieto sumy boli použité na otcom tvrdený účel. Súd posúdil, že v prípade, že čiastka, ktorá bola vyplatená za oba byty v F. bola použitá na zabezpečenie, resp. ponechanie jedného bytu v F., tento by bolo možné prenajímať, a v takomto prípade by si otec mohol prilepšiť pravidelným príjmom z nájmu, ktorý sa v F. pohybuje za 1 - 2 izbové byty v priemere 350 - 500 Eur, v priemere 400 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil príjem otca v roku 2017 až 2019 na sumu 1.220 Eur. V súlade s ustálenou súdnou praxou je možné určiť výživné v rozsahu 20-30% z čistého príjmu na všetky vyživovacie povinnosti. Zohľadňujúc pribudnutie vyživovacích povinností na strane otca (voči manželke počas jej rodičovskej dovolenky) a voči maloletej K., súd zvýšil výživné od podania návrhu do 31.03.2019 na sumu 180 Eur mesačne, čo predstavuje približne polovicu z 30% z čistého príjmu otca, keďže manželka v danom čase nepracovala a mal zvýšené výdavky so starostlivosťou o rodinu. Od 01.04.2019, teda od času kedy manželka otca obdržala prvý príjem zo závislej činnosti, súd zvýšil výživné na maloletú na sumu 220 Eur mesačne. Matka sa o maloletú výlučne stará. Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych okolností daného prípadu, pretože u každého dieťaťa je miera jeho sebestačnosti s pribúdajúcim vekom iná. V zmysle rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave (sp. zn. 14 Co 312/2009 a 13 Co 233/2009) „s ohledem na věk nezletilých je též matka povinna finančně se na jejich výživě podílet, neboť osobní péče rodičů se považuje za vyvažující vyživovací povinnost pouze u dětí zhruba do 10 let věku.“. V prípade, že matka maloletej sa bude na výžive podieľať tiež sumou 220 Eur mesačne, pripočítajúc sumu rodinných prídavkov a daňového bonusu, bude možné zo sumy 480 Eur mesačne zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletú, vrátane výdavkov na psychológa, aktuálne v sume 60 Eur mesačne. Uvedená suma pokrýva sumu nevyhnutných výdavkov vyčíslených matkou, s tým, že ostatnú časť je možné použiť na ďalšie matkou vyčíslené výdavky. Vzhľadom na študijné výsledky maloletej a jej športové aktivity je možné predpokladať jej záujem o vyššie vzdelávanie a ďalšie napredovanie v oblasti športu, preto je nepochybné, že suma primeraných výdavkov bude narastať. Súd sa teda obracia na otca s odporúčaním, aby k peniazom a svojej finančnej situácii pristupoval zodpovednejšie. Z dokazovania tiež vyplynulo, že matka vynakladá vyššie peňažné prostriedky na dcéru, avšak tieto súd nevyhodnotil ako primerané s ohľadom na posúdenie celkovej situácie. Nie je v záujme maloletého dieťaťa stanoviť výživné povinného rodiča nad rámec primeraných výdavkov na maloleté dieťa, keďže rodič by sa týmto dostával postupne do väčšej zadlženosti, ktorá by mala negatívny dopad na fyzické i psychické zdravie povinného rodiča. Pokiaľ teda matka uhrádza vyššiu čiastku ako je suma primeraných výdavkov, robí tak dobrovoľne. Na základe uvedeného má súd za to, že výška výživného povinného rodiča bola stanovená v súlade s
pravidlami ustanovenými v ZoR s tým, že výška sa zmení v prípade zmeny pomerov tak ako zákon predpokladá. Súd nerozhodol o tom, že časť výživného bude poukazovaná na tvorbu úspor, keďže príjem otca nepostačuje ani na pokrytie polovice matkou vyčíslených všetkých výdavkov. Zároveň neboli zistené majetkové dôvody na strane otca, ktoré by takúto tvorbu úspor odôvodňovali. Sporenie nepredstavuje nevyhnutný výdavok. Súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné (výrok II.) v splátkach v sume 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným, čo súd vzhľadom na jeho pomery považuje za primerané. V prípade omeškania jednej splátky sa stane splatným celý dlh na výživnom v sume po zaokr. 763 Eur (4-7/2019=4mes.x70=280;12/2017+12mes./2018+3mes./2019=16mes .x30=480;11/20170,97x3=2,91; 762,91). Súd nezohľadnil sumy po 20 Eur, ktoré otec poskytol B., keďže tieto boli darom.“
4. Súd prvej inštancie o trovách rozhodol podľa § 52 CMP, teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného, osobitne i vo vzťahu splatnosti zročného výživného (povolenia splátok) podala matka prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie, ktorým žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu. Argumentovala tým, že priznaná suma výživného vzhľadom na mesačné životné náklady na maloletú B. je v značnom negatívnom nepomere, keď reálne mesačné náklady na dieťa sú v celkovej výške 676,- Eur a priznaná výška výživného v sume 220,- Eur je 1/3, pričom otec sa nijakým iným spôsobom ako výživným nepodieľa ani na výchove, ani na starostlivosti o maloletú. Poukázala na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že príjem otca je vyšší ako uvádza a ustálil jeho príjem na 1.220,- Eur mesačne v rokoch 2017 až 2019 s tým, že otec žije s druhou manželkou, ktorá je zamestnaná a má priemerný mesačný príjem vo výške 747,28 Eur. Otec je pritom schopný dcére z druhého manželstva platiť súkromnú škôlku vo výške 390,- Eur, čo by predstavovalo polovicu nákladov na maloletú B.. Ako z uvedených skutočností vyplýva, otec prispieva na výživu a výchovu svojej dcéry z druhého manželstva, ktorá je podstatne mladšia a nemá zďaleka také problémy ako B. podstatne viac. Matka osobitne namietala i umožnenie otcovi priznané zročné výživné splácať v splátkach po 20,- Eur s tým, že podľa § 232 ods. 3 CSP lehote na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže iba v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu. Súd pritom vôbec nezdôvodnil, prečo povolil otcovi splátky zročného výživného, pričom v odôvodnení rozsudku konštatuje, že otec má okrem príjmu z podnikania aj ďalší príjem z prenájmu bytu, ktorý neslúži na zabezpečenie bývania pre neho a jeho druhú manželku a maloletú dcéru vo výške 430,- Eur, ponechal si sumu zo zrušenej poistky maloletej B. vo výške 557,33 Eur, ktoré nepreukázal, že by použil na B. a taktiež neustál dôkazné bremeno, že by sumu vo výške 55.700,- Eur, ktorá bola ziskom z predaja bytu v jeho vlastníctve, v roku 2017 použil na podnikanie. Otec má preto dostatok finančných prostriedkov v hotovosti, ktorými by vedel uhradiť zročné výživné a nie je u neho osobitná situácia zodpovedajúca okolnostiam hodným osobitného zreteľa na určenie dlhšej lehoty na splátka zročného výživného. Otec tak nenaplnil odôvodnený prípad na splátky zročného výživného a prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov v časti splátok zročného výživného nesprávne posúdil právny stav a vo svojom rozsudku vôbec neriešil, prečo vôbec otcovi splátky priznal. Odvolaciemu súdu navrhuje pre prípad zročného výživného za obdobie od 29.11.2017 do 31.7.2019 vo výške 736,- Eur zaviazať ho otcovi zaplatiť jednorazovo k jej rukám.
6. Otec odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zastúpenia v tom smere, že údaje prezentované matkou maloletej vo vzťahu k povolenému splácanou zročného výživného sú nepravdivé, neúplné a vytrhnuté z kontextu. V prvom rade poukazuje na to, že príjem v sume 430,- Eur je z titulu prenájmu bytu, ktorý má jeho manželka vo svojom výlučnom vlastníctve a táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou. Navyše s týmto bytom sú spojené výdavky v sume 450,88 Eur, výdavky spojené s predmetným bytom prevyšujú príjmy z neho plynúce. Čo sa týka poistky v sume 557,33 Eur k tejto uvádza, že táto bola zrušená ešte v roku 2012, t.j. pred 7 rokmi. Prostriedky z nej použil na zabezpečenie potrieb maloletej, keď pochopiteľne s odstupom času nevie konkrétne špecifikovať a preukázať účel vynaloženie týchto peňazí. K predaju nehnuteľnosti a k sume vo výške 55.700,- Eur uvádza, že tieto nehnuteľnosti nadobudol z peňažných prostriedkov získaných vyporiadaním BSM matkou maloletej a zvyšok financoval hypotekárnym úverom. Z uvedeného vyplýva, že peňažnými prostriedkami rovnakej, prípadne aj vyššej hodnoty disponovala po vyporiadaní BSM práve matka. Otec tieto peňažné prostriedky použil ako investíciu do podnikania a do bytu, v ktorom aktuálne žije so svojou rodinou. Naopak poukazuje na to, že súd prvej inštancie určil jeho príjem na sumu 1.200,- Eur a výdavky v roku 2019 boli naposledy vyčíslené v sume 1.197,41 Eur. Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery mu neumožňujú zaplatenie výživného na maloletú inak ako splátkach. Pokiaľ ide
k nákladom na súkromnú škôlku pre jeho druhé dieťa vo výške 390,- Eur, uvádza, že vynaloženie týchto nákladov je nevyhnutné, keďže preukázal, že maloletá nebola prijatá ani do jednej štátnej škôlky. Matka maloletej K. teda aktuálne jeho manželka mala na výber buď sa po skončení rodičovskej dovolenky nevráti do práce s tým, že nebude mať žiaden príjem zo zamestnania, alebo nastúpi do zamestnania s tým, že značná časť jej príjmu bude vynaložená na škôlku maloletej. Matka maloletej K. si logicky zvolila možnosť druhú. Tvrdenia matky ohľadne priemerných mesačných nákladov na maloletú B. v sume 676,- Eur uvádza, že nevyhnutné výdavky na maloletú sú v sume 429,- Eur mesačne a vedľajšie v sume 272,95 Eur mesačne. Stotožňuje sa s názorom súdu, že nie je v záujme maloletého dieťaťa stanoviť výživné povinného rodiča nad rámec primeraných výdavkov na maloleté dieťa, keďže rodič by sa týmto dostával postupne do väčšej zadlženosti, ktorá mala negatívny dopad na fyzické a psychické zdravie povinného rodiča. Súd by mal osobnú starostlivosť matky zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti len do 10. roku života dieťaťa. Súd prvej inštancie stanovil výšku výživného, ktorú je povinný platiť na sumu 20,- Eur s tým, že aj matka by sa mala podieľať rovnakou sumou na vyživovacej povinnosti maloletej B. a pripočítajúc sumu rodinných prídavkov a daňového bonusu bude možné zo sumy 480,- Eur zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletú vrátane výdavkov na psychológa. Pokiaľ matka tvrdí, že sa nijakým spôsobom ako bežným výživným nepodieľa na výchove, či starostlivosti o maloletú B. poukazuje, že urobil všetko pre to, aby sa mohol podieľať na tejto starostlivosti a výchove, podrobil sa znaleckému skúmaniu v tomto konaní a podrobil sa aj výchovnému opatreniu - psychologickému poradenstvu v trvaní troch mesiacov, viackrát kontaktoval maloletú, že ju chce vidieť, niekoľkokrát jej povedal, že má aj druhú sestru a že mu záleží na tom, aby mali dobrý vzťah. Pokiaľ matka tvrdí, že sa aktuálne nepodieľa na výchove a starostlivosti o maloletú, je tomu tak z dôvodu, že rešpektuje pokyny psychológov a želanie maloletej, ktorá mu opakovane povedala, že sa s ním stretávať nechce. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach potvrdil.
7. V priebehu odvolacieho konania matka prostredníctvom právnej zástupkyne elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.10.2019 zobrala odvolanie v časti o výške výživného späť, keď v časti splatnosti zročného výživného na odvolaní naďalej trvá.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 369 ods. 1 vety prvej CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
10. Podľa § 369 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (ods. 3) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (ods. 4)
11. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa dostávajú do postavenia, ako keby odvolanie nebolo podané. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 CSP). Uvedené logicky platí i vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu.
12. Matka maloletej ako oprávnený účastník využila svoje procesné právo upravené v citovanom § 369 CSP, a keďže tak urobila ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, odvolací súd odvolacie konanie v napadnutej časti výšky výživného na maloletú (bežného i zročného) s použitím § 369 ods. 4 CSP zastavil.
13. Predmetom odvolacieho konania zostala otázka splatnosti zročného výživného (sumy 736,- Eur za obdobie od 29.11.2017 do 31.7.2019), ktoré súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti bežného výživného bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v časti splatnosti zročného výživného je potrebné zmeniť (§ 388 CSP).
15. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Z citovaného ustanovení Civilného sporového poriadku. vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.
18. Odvolací súd v danom prípade posúdil záver súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh na zročnom výživnom v splátkach ako nesprávny. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie zročného výživného sa odvolací súd nestotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť otcovi na splnenie uloženej povinnosti splátky nevyhodnotil správne.
19. Predovšetkým treba zdôrazniť, že pri súdom určenej výške mesačných splátok, by dlh na zročnom výživnom bol splatený až po neprimerane dlhom čase na úkor maloletého dieťaťa. V danom prípade je pritom rozhodujúcou okolnosťou práve to, že ide o dlh na zameškanom (zročnom) výživnom na maloleté dieťa - ktorým výživným majú byť uspokojované nielen základné potreby dieťaťa ale tiež i jeho potreby hmotné a kultúrne pre jeho priaznivý fyzický i duševný vývin, aby sa mohlo v živote plne uplatniť. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pritom platí, že primárnym záujmom, ktorý sa v konaní musí chrániť, je najlepší záujem dieťaťa. Vo veci zostalo pritom nesporným, že výdavky otca maloletej a jeho súčasnej rodiny zjavne prevyšujú ním deklarované príjmy ako i ostatné príjmy rodiny. V konaní vyšlo najavo, že otcove pravidelné výdavky, ako i výdavky jeho novej rodiny a ich životná úroveň sú vysoké, preto úhrada dlhu na zročnom výživnom v splátkach je neobhájiteľná. Len škôlka pre maloletú K. (druhú dcéru otca) predstavuje náklady v sume 390,- Eur mesačne, čím potom jednorazové zaplatenie zročného výživného pre maloletú B. (763,- Eur) nemôže ohroziť jeho súčasnú rodinu. Pokiaľ by to finančné pomery rodiny otca nedovoľovali, maloletá K. by nemohla navštevovať škôlku, za ktorú sa platí z rodinného rozpočtu suma 390,- Eur mesačne, čo je výrazná mesačná položka, ktorá len sama o sebe značne presahuje výšku mesačného výživného určeného otcovi na B.. Pritom príjem súčasnej manželky otca zo zamestnania nie je taký výrazný (zarába 747,28 Eur v čistom mesačne), aby sa dalo uveriť argumentácii otca, že nástup matky maloletej do práce je pre finančný rozpočet rodiny tak významný, že výdavky na súkromnú škôlku sú v pomere k nemu prijateľným nákladom rodinného rozpočtu a to i v porovnaní s prezentovanými ostatnými výdavky, zohľadňujúc pritom do rodinného rozpočtu už aj
uvedený príjem matky. V rodinnom rozpočte otca je totiž potrebné brať zreteľ i na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorý otec je vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti povinný zabezpečiť obom svojim deťom rovnocennú životnú úroveň. Navyše ide o zročné výživné, t.j. výživné, ktoré maloletej patrí spätne, t.j. už jej malo byť poskytované v minulosti, preto je v jej záujme, aby bolo otcom vyplatené jednorazovo, aby sa dieťa k nemu dostalo čím najskôr. Napokon výška zameškaného výživného sa výrazne nevymyká od niektorých otcom deklarovaných mesačných výdavkov, pred ktorými má prednosť.
20. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti bežného výživného podľa § 388 CSP zmenil.
21. Záverom odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo zročné výživné na maloletú B. určené za obdobie od 29.11.2017 do 31.7.2019, t.j. do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nakoľko sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 CMP), otec bol povinný platiť určené zvýšené výživne od doručenia mu prvoinštančného rozsudku a to už aj s určenými splátkami zaostalého výživného, čím už čiastočne bol povinný plnil i zročné výživné (určenými splátkami), čo bude musieť byť samozrejme účastníkmi zohľadnené po doručení im predmetného rozsudku vo vzťahu k výške určeného zročného výživného súdom prvej inštancie, ktoré je otec podľa tohto rozsudku povinný zaplatiť jednorázovo do 3 dní po doručení mu predmetného rozsudku odvolacieho súdu).
22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda tieto trovy znáša sám.
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).