Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Š., Z. Č.. XXXX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom: Občianske združenie Riešime a vyriešime, IČO: 52 152 316, so sídlom Veľké Úľany, Kaplnská 1218/19, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, v konaní právne zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, so sídlom Bratislava, Komenského č. 3, o určenie neplatnosti právnych úkonov a ochranu práv spotrebiteľa, takto

rozhodol:

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je neplatná.

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je neplatná.

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je neplatná.

Súd určuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je neplatná.

V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2019 a jej zmenou doručenou súdu dňa 29.5.2019 domáhala, aby súd určil že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (I. výrok), č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (II. výrok) a č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. X.XX.XXXX (III. výrok) uzavreté medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného sú neplatné. Ďalej žiadala určiť, že Rozhodcovská doložka č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (IV. výrok), č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (V. výrok) a č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. X.XX.XXXX (VI. výrok) uzavreté medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného sú neplatné. V neposlednom rade žalobkyňa žiadala určiť, že úver č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (VII. výrok), č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (VIII. Výrok) a č. zmluvy XXXXXXXXXX R. W. X.XX.XXXX (IX. výrok) uzavreté medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného sú bezúročné a bez poplatkov pre neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverových zmluvách. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) uzatvorila úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX

R. W. XX.X.XXXX V. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX (tu súd dáva do pozornosti, že dátumy, kedy boli uvedené zmluvy uzatvorené sú tie, kedy zmluvy boli podpísané bankou, nie žalobkyňou), na základe ktorých boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky (úvery). Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 a zo dňa 5.6.2014 boli práva a povinnosti z týchto zmlúv postúpené z Poštovej banky, a.s. na žalovaného. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX V. Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.XX.XXXX, uzavretých medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, a to až do právoplatného skončenia tohto konania a rozhodnutia vo veci samej a súčasne žiadala uložiť povinnosť aj spoločnosti Clearance, s.r.o., IČO: 46 662 421, so sídlom Bratislava, Mraziarenská č. 9 (zamestnávateľ žalobkyne), spočívajúcej v zdržaní sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX V. Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.XX.XXXX, uzavretých medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaným, a to až do právoplatného skončenia tohto konania a rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobkyňa uzatvorené zmluvy považuje za problematické, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s ustanovením (napr. nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, a iné), ako aj právom Európskej únie (najmä smernica č. 93/13/EHS). Súčasťou zmlúv, ktoré sú typové a formulárové, a ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie, a preto je aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Žalobkyňa uviedla, že na určení neplatnosti právneho úkonu má naliehavý právny záujem, nakoľko deklarovaním neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Právny predchodca žalovaného dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať, nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že

ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľná.

3. Podaná žaloba bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému, ktorý v úvode vyjadrenia vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu, nakoľko mal za to, že tunajší súd nemá právomoc predmetný spor prejednávať. Žalobkyňa nijako nezdôvodnila, z akého právneho dôvodu, podala návrh na Okresný súd Galanta. Počas konania pred rozhodcovským súdom, na ktorom boli prejednané a právoplatne rozhodnuté dve zmluvy o úvere, a to č. XXXXXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXXX, nič nenamietala. Je vylúčené a v rozpore s SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva. Smernica je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Smernica teda nemôže mať horizontály priamy účinok, čo znamená, že jednotlivec sa ustanovení smernice nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi. Z tohto dôvodu je právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom na požiadavky vnútroštátneho právneho poriadku, kladenými v posudzovanom prípade ustanoveniami a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe týchto ustanovení je potom potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať, ako má rozhodcovská doložka spôsobiť ujmu spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z rozhodcovskej doložky vyplývajú a uvedené tvrdenia riadne podložiť dôkazmi. Žalovaný vo vyjadrení namietal okrem iného aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, ako aj nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia Žalobou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V súdnej praxi je ustálený názor, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Za daných podmienok má žalovaný za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe v časti neplatnosti zmluvy a žaloba je z toho dôvodu procesne neprípustná. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Žalobkyňa si slobodne vybrala právneho predchodcu žalovaného, napriek tej skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov, akceptovala vykonávanie zrážok právnym predchodcom žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami , a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania. Je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

4. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa podaním súdu doručeným dňa 29.5.2019 uviedla, že podanou žalobou sa domáha na všeobecnom súde určenia neplatnosti dohody zrážok zo mzdy, neplatnosti rozhodcovskej doložky včlenenej do zmluvy, účelom čoho je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nerovnováha vedie ku škode spotrebiteľa. Bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov sa domáha na základe ustanovenia , účinného od 1.1.2018. Na neprijateľné podmienky v zmluve poukázala na základe toho, že jasne a zrozumiteľne hovorí o tom, čo všetko má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy nevedela čo všetko musí

zmluva obsahovať, spoliehala sa na čestné podnikanie a dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý voči nej nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V súlade s ustanovením platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa ustanovenia sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne a zrozumiteľne hovorí o tom, že splátka musí byť rozdelená na úrok a istinu a konečný termín splatnosti musí byt vyjadrený nasledovne: deň/mesiac/rok. Ak od 1.5.2018 zákonodarca zmenil Zákon tak, že nevyžaduje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, tak do 30.4.2018 takéto členenie požaduje. Ak by totiž členenie nepožadoval ani do 30.4.2018, nemal by dôvod predmetné ustanovenie meniť. Žalobkyňa má za to, že samotné zmluvy, ktoré uzatvárala s právnym predchodcom žalovaného sú nečitateľné a v čase uzatvárania predmetných zmlúv nevedela čo sú to neprijateľné podmienky v zmluve. Všeobecné podmienky predformulovával sám právny predchodca žalovaného, spotrebiteľ bol pod neprimeraným nátlakom. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.

5. K uvedenému sa vyjadril aj žalovaný, podaním zo dňa 20.6.2019. V danom podaní uviedol, že ak by aj žalobkyňa zvažovala rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretační. Taktiež pokiaľ by žalobkyňa uvažovala o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči stranám tohto sporu - bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pripúšťa, ale zaväzuje k dôkladnému a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej rozhodcovskej doložky, ako aj vôle „priemerného“ spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že zmluvu o úvere nie je možné pokladať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička

- šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, účinné v čase uzavretia zmlúv o úvere ako aj v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou, žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi platne dohodnutá. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne, nakoľko nie je preukázané, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, v čom zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje , spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V prípade, ak by žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného, tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Žalobkyňa si sama svojím konaním, resp. opomenutím konania resp. nekonaním spôsobila uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo Zmluvy tým, že porušila zmluvné podmienky vyplývajúce jej zo Zmlúv, ku ktorým sa sama, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne zaviazala.

6. Na pojednávaní pred súdom sa strany sporu pridržiavali svojich písomných vyjadrení podaných k veci samej.

7. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 7.11.2019 súd v rámci uvedenia sporných skutočností a predbežného právneho posúdenia danej veci poukázal na to, že medzi stranami nie je sporné, že sa tu jedná spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľských zmlúv. Možnosť domáhať sa učenia, či poskytnuté úvery boli poskytnuté bez poplatkov a bezúročne vyplýva pre žalobkyňu ako spotrebiteľa priamo zo , a teda tu preukazovať naliehavý právny záujem nie je potrebné. Avšak dôvody, pre ktoré možno úver vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov, sú vymedzené priamo v zákone, a teda táto možnosť je limitovaná dôvodmi uvedenými v zákone. Prípadné neprijateľné podmienky nemôžu mať vplyv na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, môžu mať vplyv na platnosť a uplatnenie tej ktorej podmienky.

8. Pri určení platnosti, resp. neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy a Rozhodcovských doložiek preukázať naliehavý právny záujem potrené je. Ide o inštitúty, ktoré bývajú buď včlenené do všeobecných podmienok, alebo bývajú samostatne vyhotovené, mimo zmlúv. Zmluvné strany nimi korigujú vzájomné právne vzťahy a využívajú ich v prípade neplnenia si povinností. Ich neprijateľnosť môže spôsobiť čiastočnú neplatnosť zmluvy (t.j. v časti toho ktorého inštitútu), nemôžu mať vplyv na samotný obsah zmluvy, na esenciálny obsah zmluvy, čiže na poskytnutie finančných prostriedkov a podmienky za akých boli finančné prostriedky poskytnuté.

9. Súd vo veci vypočul sporové strany a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu - zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, R. P. Ú. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX, R. Č.. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy a výzvy na vykonávanie zrážok platiteľovi mzdy žalobkyne vzťahujúcej sa na zmluvu č. XXXXXXXXXX, D. R. Č.. XXXXXXXXXX V. D. R. Č.. XXXXXXXXXX, výplatná páska žalobkyne - obdobie 11/2018, rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej , a.s. sp. zn. A.-Y. R. W. XX.X.XXXX (R. Č.. XXXXXXXXXX) V. Z.. R.. L.-Y. R. W.V. XX.X.XXXX (R. Č.. XXXXXXXXXX), a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Medzi žalobkyňou, ako dlžníkom, a právnym predchodcom žalovaného, ako veriteľom došlo k uzatvoreniu právnych úkonov, zmlúv o úvere, pričom súčasťou obchodných podmienok jednotlivých úverov boli aj Dohody o zrážkach zo mzdy podľa Zmluvné strany uzatvorili nasledovné zmluvy o úvere:

- zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX;

- zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX;

- zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX.

11. Dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok právneho predchodcu žalovaného (po postúpení žalovaného) z jednotlivých zmlúv o úvere. Na základe týchto dohôd doručoval žalovaný postupne zamestnávateľovi žalobkyne žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré zrážky boli vykonávané v celkovej sume 59,40 Eur. Zamestnávateľovi žalobkyne boli zaslané nasledovné Výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy:

- výzva na vykonávanie zrážok zo dňa 22.10.2018 a zo dňa 5.11.2018 na základe dohody č. XXXXXXXXXX;

- výzva na vykonávanie zrážok zo dňa 22.10.2018 a zo dňa 29.10.2018, na základe dohody č. XXXXXXXXXX;

- výzva na vykonávanie zrážok zo dňa 22.10.2018, na základe dohody č. XXXXXXXXXX.

12. Neodkladným opatrením Okresného súdu Galanta č.k. -25 zo dňa 4.3.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2019 uložil súd žalovanému ako aj zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa výkonu Dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne, ktorých platnosť je predmetom tohto konania, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia má súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, došlo k uzavretiu právnych úkonov označených ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasťou obchodných podmienok zmlúv boli zároveň aj zabezpečovacie prostriedky a to, vyššie identifikované dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené sporné medzi stranami sporu nebolo.

15. Podľa až 4 (ďalej len ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak tieto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. sa ustanovenie vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

17. Podľa , , , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhodnotil súd napádané dohody o zrážkach zo mzdy ako spotrebiteľské zmluvy, pretože primárnym účelom ich uzatvorenia bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov. Súd zároveň vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy tak, že nešlo o individuálne dojednané právne úkony, pretože žalovaný bezosporu nepreukázal, že by každá z týchto dohôd nebola uzatvorená na vopred pripravenom formulári a bola predmetom individuálnych jednaní medzi stranami tohto právneho úkonu. Bola súčasťou obchodných podmienok poskytnutých úverov, ako aj záverečných ustanovení zmlúv, a to konkrétne bod 4 záverečných ustanovení pri zmluve Č.. XXXXXXXXXX V. N. X A. R. Č.. XXXXXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXX8.

19. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali. Z uvedeného dôvodu teda súd vyhodnotil právny stav tak, že dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým výšku pohľadávky, jej vymedzenie je neurčité a teda neplatné podľa . V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

24. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčitosť dohôd o zrážkach zo mzdy má za následok ich neplatnosť. Dohody predstavujú jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený.

25. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, MostazaClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/ EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

26. Podľa písmeno c) (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v , umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má žalobkyňa - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, akou formou je povinný splatiť svoj dlh, ako aj otázku či výška dlhu tvrdená veriteľom zodpovedá zákonným požiadavkám. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený neprimeranému tlaku zo strany veriteľa, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať názor žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy.

29. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohôd o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohôd by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie so svojou mzdou.

30. Uvedené závery súdu sú podporené aj postupom zákonodarcu, ktorý novelizoval ustanovenie platné v čase uzatvárania napadnutých dohôd tak, že podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné. Touto zákonnou úpravou bola teda vylúčená možnosť aplikácie dohody o zrážkach so mzdy v dovtedy široko zneužívanej forme.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda podanej žalobe v časti určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy vyhovel, nakoľko v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne.

32. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

33. Rovnako tak podanej žalobe vyhovel aj v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX, a to vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá priamo v zmluve, a teda nebola individuálne dojednaná a individuálne dojednanie nebolo žalovaným nijako preukázané, pričom v takom znení ako bola dojednaná, výrazne obmedzovala možnosť žalobkyne - spotrebiteľa, aby sa prípadne vzniknutý spor riešil pred iným ľubovoľným rozhodcovským súdom, či príslušným všeobecným súdom. V rozhodcovskej doložke je vyslovene určené, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Žalobkyni nebola daná nielen že možnosť výberu rozhodcovského súdu, či výberu toho, že vzniknuté spory bude riešiť príslušný všeobecný súd, ale ani možnosť uvedenú zmluvnú podmienku neprijať. Rozhodcovská doložka v danom prípade vyvoláva nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a je spôsobilá viesť k procesnej nevýhode jednej z procesných strán.

34. V zvyšných častiach súd žalobu zamietol, ako žalobu podanú nedôvodne a neopodstatnene. V častiach ostatných dvoch rozhodcovských doložiek žalobu zamietol z toho dôvodu, že pri zmluve č. XXXXXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXXX, už došlo k vydaniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli súdu predložené a ktoré riadne nadobudli právoplatnosť. Pri týchto zmluvách by určenie neplatnosti rozhodcovských doložiek nebolo už namieste, bolo by zbytočné, nakoľko už došlo k ich použitiu. Nemožno tu teda hovoriť už o existencii naliehavého právneho záujmu. Po vydaní rozhodcovských rozsudkov plynula žalobkyni lehota na podanie žaloby na ich zrušenie, ktorou tak mohla chrániť svoje práva a záujmy. To však žalobkyňa neučinila a touto žalobou to možné nie je.

35. Napokon súd žalobu zamietol aj v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, ktoré boli žalobkyni poskytnuté, nakoľko vyššie určená neplatnosť opísaných inštitútov nemá za následok, to že úver je poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov. Nakoľko predložené zmluvy obsahovali v tom čase zákonom predpísané náležitosti, súd nemal dôvod úvery vyhlásiť za bezúročné a bez poplatkov.

Žalobkyni podmienky poskytnutia finančných prostriedkov boli známe, pričom k ich čerpaniu pristúpila slobodne, pričom to že bola pod akýmsi neprimeraným tlakom, žiadnym spôsobom nepreukázala.

36. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko úspech jednotlivých strán v predmetnom konaní bol porovnateľný a nemožno povedať, že by úspech jednej zo strán bol vo väčšom rozsahu. Nakoľko obidve strany konania mali vo veci čiastočný úspech, pričom rozdiel ich úspechov možno vyhodnotiť ako nepatrný, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

38. Súd záverom uvádza, že konať v danej veci právomoc mal, a to s poukazom na ustanovenie

39. K vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie súd uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalovaným, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok vzniknutých na základe úverových zmlúv, ktoré sú predmetom daného konania, došlo k prevodu všetkých zmluvných práv a povinností plynúcich z daných právnych úkonov na žalovaného, a teda nie je potrebné, aby žalovaným bol aj právny predchodca. Nejedná sa tu o žiadne nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko postúpením sa postupca vzdal svojich pohľadávok s celým ich príslušenstvom v prospech postupníka, ktorý tak vstúpil do jeho práv a povinností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.