Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D. K. zastúpenej K.. et Mgr. Livia Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie pohľadávky vo výške 244,96 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 17261/15, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -66 zo dňa 12. novembra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -66 zo dňa 12. novembra 2019 v napadnutej časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -66 zo dňa 12. novembra 2019 prvou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a druhou výrokovou vetou návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 15607/14 zo dňa 20.11.2014. Dňa 03.10.2018 bol súdu prvej inštancie doručené podanie, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie a súčasne ako návrh na povolenie odkladu exekúcie.

3. Po zohľadnení doterajšieho priebehu exekučného konania súd prvej inštancie uviedol, že svoj právny názor na vykonanie exekúcie vyjadril v uznesení č.k. -13 zo dňa 23.10.2015, kedy zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neplatne uzavretú, čoho následkom bolo súčasne konštatované, že exekučný titul má účinky paaktu a nie je vykonateľný. Po zrušení tohto rozhodnutia na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 zo dňa 28.07.2016 a po oboznámení sa s dôvodmi jeho zrušenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesením krajského súdu, ktoré je rozhodnutie v konkrétnej veci je v súlade s (ďalej len „“) viazaný aj pre ďalšie štádiá exekučného konania. Na základe ustáleného právneho názoru odvolacieho súdu aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia krajského súdu na strane so zreteľom na zákonnú povinnosť exekučného súdu ako súdu prvej inštancie byť ním viazaný, súd prvej inštancie následne musel prijať záver, že medzi oprávneným a povinnou došlo ku platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a tým aj ku oprávnenému vydaniu exekučného titulu so všetkými priznanými nárokmi, teda istinou, úrokmi, úrokmi z omeškania a zmluvnými pokutami. S poukazom na názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie konštatoval, že exekučný titul je spôsobilým podkladom na ďalšie vedenie exekúcie a podkladom na postihovanie majetku povinnej.

4. Pokiaľ povinná namietala samotný exekučný titul a podmienky na jeho vydanie, po vyslovenom záväznom stanovisku odvolacieho súdu ho už v súčasnej fáze exekučného konania nie je možné ďalej spochybňovať. Možnosť domáhať sa splnenia podmienok uvedených v osobitných právnych predpisoch tým ale nie je dotknutá. Súd v exekučnom konaní po prijatí o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemá právomoc posudzovať podmienky, za ktorých bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Vzhľadom na to, že nebol zistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, nebol ani právny dôvod na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté uznesenie výlučne s poukazom na . Potvrdila, že súd prvej inštancie je zo zákona viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak tento vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, avšak právna teória, ako aj ustálená súdna prax akceptujú aj niekoľko výnimočných prípadov, kedy súd prvej inštancie nie je povinný sa riadiť právnym názorom súdu prvej inštancie. Mala za to, že v predmetnej veci sa o takýto výnimočný prípad jedná. Poukázala na to, že v prípade, ak exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu vydaný v spotrebiteľskom spore, exekučný súd je povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Pri tomto zisťovaní exekučný súd musí posúdiť či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázala napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 09.02.2012. Zdôraznila, že medzi ňou a oprávneným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a vzťah vzniknutý z tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľ a nasl. . Formuláciu rozhodcovskej doložky nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná doložka totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým, že jej znemožnila ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli oprávneného ako dodávateľa. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zamietnutí jej návrhu na zastavenie exekúcie neakceptoval záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a nerešpektoval základné právo jej osoby ako spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vyslovila názor, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Na záver poukázala na názor vyslovený v uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.02.2017, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -56 zo dňa 29.07.2015. Nakoniec uviedla, že napadnutý výrok je zmätočný, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre takéto rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Vyslovila presvedčenie, že v danom exekučnom konaní sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä z dôvodu, že s istinou vo výške 244,96 Eur je spojené príslušenstvo pohľadávky v sume niekoľkonásobne (neprimerane) presahujúcej sumu exekuovanej istiny. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety zmenil a exekúciu zastavil a povinnej priznal nárok voči oprávnenému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu povinnej vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( (ďalej len „“)) prejednal odvolanie povinnej v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu povinnej nie je možné vyhovieť, a preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 06.03.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 15607/14 zo dňa 20.11.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatila sumu 244,96 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.N.zavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 30.08.2012. Právomoc spor rozhodnúť rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -13 zo dňa 23.10.2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. -37 zo dňa 30.06.2016 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie dňa 21.09.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.10.2018 povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 20.11.2014. Namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že jej znemožnila rozhodovania sporu pred štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si ako zmluvná strana osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Vyslovila názor, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za exekučný titul. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -66 zo dňa 12.11.2019 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná dňa 30.08.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky. Súčasne v ten istý deň, t.j. 30.08.2012, zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 3 toho istého článku si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

12. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č.k. -37 zo dňa 30.06.2016 v tejto veci odvolací súd vyslovil názor, že po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 30.08.2012 tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinná podpísala. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka

- povinnej, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bola pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , a teda neplatnú podľa . S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. -13 zo dňa 23.10.2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, t.j. neplatnou, čo spôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na to, že podľa súd prvej inštancie je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v tomto konaní, súd prvej inštancie v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a tým aj k oprávnenému vydaniu exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že námietka povinnej, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, je nedôvodná.

14. Pokiaľ povinná v odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.02.2017, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -56 zo dňa 29.07.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného posudzoval individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že ide o rozhodnutie vydané dovolacím súdom v konkrétnej veci, a preto odvolací súd nie je týmto rozhodnutím viazaný pri rozhodovaní o odvolaní povinnej v predmetnej veci.

15. Povinná ďalej v odvolaní namietala, že v danom prípade sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že príslušenstvo pohľadávky niekoľkonásobne presahuje sumu exekuovanej istiny. Odvolací súd k tejto námietke povinnej uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Vzhľadom na to, že povinná v základnom konaní nenamietala uvedené skutočnosti, pričom nevyužila ani možnosť v zákonom stanovenej lehote žalobou podanou na príslušnom súde domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a exekučný súd vo vykonávacom konaní už nie je oprávnený skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou a rozhodovať tak meritórne vo veci, odvolací súd túto námietku povinnej považoval za nedôvodnú.

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol podľa ako vecne správne potvrdil.

17. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).