Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-480-2008.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Subarea
5Er/480/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. Z., nar. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., v konaní o vymoženie 33,19 eur, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 44,34 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 4.12.2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove) na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.11.2008 a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2436103 zo dňa 27.5.2007, právoplatným dňa 17.5.2007 a vykonateľným dňa 12.6.2007, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ v Podolínci. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 30.1.2009 poverenie pod číslom 5710 014941*.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.7.2017 podnet na zastavenie exekučného konania, ktorým navrhol zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (ďalej len ,,EP“), z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v súlade s § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008. Súdny exekútor si vo svojom podaní zároveň vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 48,34 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP, ( v znení účinnom do 31.10.2013) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
8. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
9. Keďže prekluzívna lehote na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 12.6.2007, a márne uplynula dňa 12.6.2010, čím sa exekučný titul stal neúčinný, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona zastavil.
10. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 13. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 44,34 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania povinného. Tieto trovy predstavuje:
a) odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur,
b) náhrada hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 3,76 eur
c) 20 % DPH zo sumy 36,95 eur, t.j. 7,39 eur.
15. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 2,62 eur vrátane 20 % DPH súdnym exekútorom špecifikovanú ako „výdavky na založenie a archiváciu spisu“. K takýmto výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne. Archivácia spisu je taktiež iba administratívnou prácou v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 cit. vyhl. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy, navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 1,38 eur s DPH, súdnym exekútorom označené ako „poštovné - vrátenie poverenia“, nakoľko ide o budúce výdavky, ktoré súd v čase rozhodovania o trovách exekúcie nemal žiadnym spôsobom za preukázané.
16. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie teda súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1, ods. 2, § 196 a § 197 EP tak, že priznal exekútorovi trovy vo výške 44,34 eur a zaviazal na ich úhradu povinného.
17. Podľa § 9a EP /v znení účinnom do 31. 3. 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
21. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.