Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne: T.. A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., R. M. XX, proti žalovanému: K.. T. Q. T.., bytom v V.K., R. M. XX, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.marca 2019, sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12.marca 2019, č. k. -80. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 12.marca 2019 č. k. -80 zamietol žalobu a žalovanému proti žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva pre rozpor s dobrými mravmi podľa s odôvodnením, že manželstvo uzatvorili dňa 8.9.2007, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a manžel dňa 1.5.2018 odišiel pracovať do Martina, pričom už dlhšiu dobu predtým neprispieval na výživné a domácnosť, preto podala aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom. Žalovaný si vzal pôžičku na vlastné meno bez jej vedomia a nie pre účely rodiny, jeho správanie sa stalo nepredvídateľným, čo ju donútilo podať tento návrh z obavy, aby neprišla o strechu nad hlavou. K žalobe pripojila sobášny list.

3. Právne vec posúdil podľa a vychádzal z úvahy, že súd môže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom (pozri vysvetlivky k ). Závažné dôvody, ktoré sú podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zásade predstavujú dôvody spočívajúce v pomeroch v manželstve strán sporu, ich vzájomnom vzťahu a správaní sa žalovaného. Je na úvahe súdu, či vzhľadom na skutočnosti a dôkazy o týchto okolnostiach preukazujúce trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozpore s dobrými mravmi, sú dané podmienky pre vyhovujúce rozhodnutie.

4. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe za závažné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva možno považovať márnotratné správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny alebo dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti však samotné zistenie, že manželia žijú oddelene, nestačí pre záver, že sú dané dôvody na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva; treba zároveň skúmať, či ide o trvalý a nenapraviteľný stav, a či sa v dôsledku

oddeleného žitia manželov nepodieľajú obaja na vytváraní spoločného majetku. Za závažný dôvod sa ďalej považuje skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon dôvodom pre rozhodnutie súdu podľa môže byť skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin tkvejúcich v jeho osobe sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti, keď napr. sústavne a nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo iné omamné prostriedky, venuje sa hazardu a podobne. V takých prípadoch možno usúdiť, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel a súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zruší.

5. Konštatoval, že vyššie popísané okolnosti týkajúce sa správania žalovaného v manželstve so žalobkyňou nezistil. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila existenciou záväzkového vzťahu žalovaného so spoločnosťou Cetelem, ktorý ohrozuje ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a ona „nechce prísť o strechu nad hlavou“. Na pojednávaní uviedla, že manžel disponuje finančnými prostriedkami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - jej finančnými prostriedkami na jej účte tak, že sa dostala do mínusu, o čom predložila ňou vypracovaný prehľad nakladania s finančnými prostriedkami. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu nepredstavujú také závažné dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva strán sporu.

6. Ojedinelý záväzkový vzťah žalovaného s nebankovou spoločnosťou bez konkretizácie tohto vzťahu a jeho výšky, nie je spôsobilý pre záver súdu o splnení podmienok podľa . Až opakované a neprimerane vysoké zadlžovanie sa jedného z manželov bez súhlasu druhého manžela, ktoré znamená možnosť veriteľov pri neplnení záväzkov zadlženého manžela uspokojiť sa z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo však nie je tento prípad, umožňuje súdu rozhodnúť o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Ďalším žalobkyňou uvádzaným dôvodom bola okolnosť, že žalovaný z prostriedkov na jej účte počas roka 2018 čerpal finančné prostriedky pre svoju potrebu, čím mal spôsobiť mínusový stav. Z prehľadu predloženého žalobkyňou za rok 2018 vyplynulo, že obaja manželia nakladajú s prostriedkami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a obaja čerpali a používali finančné prostriedky z jej účtu v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a aj po 1.5.2018, kedy žalovaný spoločnú domácnosť opustil a odišiel do Martina. Súd z výberov a platieb, ktoré podľa žalobkyne realizoval žalovaný, a ktoré prevyšovali jej výbery a platby (vrátane nevyhnutných výdavkov na chod domácnosti), ale nezistil také žalovaným nehospodárne a neprimerané nakladanie s ich finančným majetkom (ktorý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepochybne patrí bez ohľadu na to, že sa nachádza na účte zriadenom na jej meno - jej účte), ktoré by ohrozovalo ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

8. Napokon súd zdôraznil, že manželia síce určitý čas nezdieľajú spoločnú domácnosť a sú v rozvodovom konaní, ale ani tieto okolnosti vzhľadom na čas, ktorý (zatiaľ) uplynul, nesvedčia o potrebe zrušiť ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vzťahy medzi stranami sporu sú pravdepodobne narušené vzhľadom na situáciu, v akej sa ich manželstvo ocitlo, ale tieto okolnosti a prípadné podrobnosti však ostali oboma stranami sporu zamlčané. Žalobkyňa napokon naznačila, že žalovaný sa nezaujíma o rodinu a nepodieľa sa na jej potrebách, tieto argumenty však bližšie nerozviedla a nekonkretizovala.

9. Žalobkyňa podľa názoru súdu nielenže neuviedla také závažné dôvody, ktoré by umožňovali žalobe vyhovieť, ale v súvislosti s ňou prezentovanými tvrdeniami, ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou civilného konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena. Súdu potom neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Ako dôkazný prostriedok súd nemôže použiť dohady, indície, predpoklady a podobne.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva je takým konaním, kedy predpokladá procesnú

aktivitu strán sporu. Povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania svojich tvrdení zaťažovala v tomto spore žalobkyňu, o to viac potom, čo žalovaný nárok neuznal, resp. (síce až) na pojednávaní poprel akékoľvek jeho správanie, ktoré by mohlo viesť k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd v tejto súvislosti dodal, že nie je procesnou povinnosťou žalovaného preukazovať neexistenciu žalobkyňou tvrdených okolností znamenajúcich správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením ( ).

12. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zruší a neprizná žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania.

13. Odvolanie odôvodnila poukazom na dôvody, pre ktoré podala návrh na zrušenie BSM, a to že manžel už dlhší čas neprispieva na deti ani domácnosť a 1.5.2018 odišiel pracovať mimo domova do Martina. V októbri 2018 zistila, že manžel si vzal pôžičku v nebankovej spol. Cetelem bez jej vedomia, nie pre účely rodiny a neuviedol jej, na čo túto pôžičku potreboval ani jej nezodpovedal otázku, či je to jediná pôžička. Dôkazy o čerpaní úveru nemohla predložiť, pretože fotokópia z Cetelemu, ktorú mala pripravenú ako dôkaz, jej bola odcudzená a iný dôkaz sa jej zo spol. Cetelem nepodarilo zabezpečiť vzhľadom na ochranu osobných údajov. Má za to, že dôkazy mal súd žiadať od žalovaného, pričom na dôkaz toho, že manžel dlhší čas neprispieva na deti a domácnosť, predložila súdu výpisy z účtu, ku ktorým predložila stručný prehľad príjmov a výdavkov. Poukázala na to, že manžel mal prácu v Košiciach, kde však dal výpoveď a odišiel bez dohody s ňou pracovať do Martina, čím sa zbavil zodpovednosti za rodinu, ktoré konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázala na to, že v roku 2017 žalovaný zarobil čiastku nižšiu akú minul na svoje osobné potreby a od mája 2018, keď nastúpil pracovať do Martina si založil svoj vlastný účet, kde si dal posielať svoj plat. Jej na deti a domácnosť neprispieva. Tvrdila, že vo vzťahu k ich rodinným vzťahom prebiehajú na súde iné konania, konkrétne návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom () ako aj rozvodové konanie.

14. Uviedla, že správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi je dlhodobé rok 2017, 2018 a už aj 2019, kde žalovaný sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku, nestará sa o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. O rodinu sa nestará po stránke fyzickej ani ekonomickej už viac ako 2 roky. Do februára 2019 sa všetky účty platili z účtu číslo SK6483605207004200009876 mBank. Od februára 2019 manžel zmenil platenie inkasa nemám vôbec vedomosť, či sú účty zaplatené. Obžalovaný tvrdí, že platí, ale z iného účtu, avšak platby jej nepreukázal. Elektrická energia je na meno Ľ. Q. t.j. svokor, nepodarilo sa jej previesť platby elektrickej energie zo svokra na seba. Svokrovci Ľ. Q. a U. Q. bývajú v V., ul. Š. XX, ale trvalý pobyt majú stále v ich byte. Manžel ju odhlásil od 1.5.2019 z platenia komunálneho odpadu, aby si odpad platila sama. Aj to je podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, keď ona celý rok 2017 aj 2018 platila poplatky za komunálny odpad za neho aj jeho rodičov, ktorí majú v ich byte účelovo trvalý pobyt.

15. Žalobkyňa za závažne dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva považuje nakladanie s prostriedkami na účte vyplývajúce z výpisov z účtov rok 2017 a 2018, vzatie pôžičky bez jej vedomia nie pre potreby rodiny, odsťahovanie sa so spoločnej domácnosti, ako aj iné súdne pojednávania, rozvodové konanie, bezdôvodné trestné oznámenia zo strany manžela a jeho rodičov, hlásenia na úrad práce a rodiny a to, že manžel bezdôvodne viackrát volal políciu raz dokonca volal spolu s políciou aj rýchlu záchrannú službu - bezdôvodne. Všetky uvedené skutočnosti podľa nej preukazujú, že správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a to už dlhodobo.

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a §

380 a z hľadísk uplatnených odvolacieho dôvodu ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. februára 2020 o 10.01 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.2.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

20. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa ust. , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

26. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

27. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

29. Predmetom konania je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva na základe návrhu jedného z manželov (žalobkyne) pre rozpor s dobrými mravmi podľa .

30. Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva súdom na návrh jedného z manželov v zmysle ustanovenia je osobitným spôsobom zániku BSM, pričom k zrušeniu spoluvlastníctva

môže dôjsť len v prípade, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom.

31. Zákon bližšie nešpecifikuje čo možno považovať za závažný dôvod. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe za takýto dôvod možno vo všeobecnosti považovať napríklad nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin tkvejúcich v jeho osobe sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. Takéto príčiny tkvejúce v jeho osobe spočívajú napríklad v sústavnom a nadmernom požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov. Zrušenie spoločnej domácnosti pritom samo osebe nie je dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva.

32. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že závažným dôvodom na zrušenie uvedeného majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods. 1 zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva.

33. Je ale potrebné zdôrazniť, že v každom konkrétnom prípade je nevyhnutné skúmať intenzitu narušenia spoločného hospodárenia (teda aj intenzitu zadlžovania) a jeho následky, pretože v takých prípadoch ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom iba vtedy, ak intenzita uvedených okolností je taká, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel.

34. Súd teda musí vždy veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zistiť existenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť.

35. V danom prípade súd prvej inštancie skúmal intenzitu okolností tvrdených žalobkyňou, pričom dospel k záveru, že tieto skutočnosti nepredstavujú také závažné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva strán sporu.

36. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

38. V zmysle , ako platného procesného predpisu, v porovnaní s pôvodným režimom Občianského súdneho poriadku, dochádza k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch.

39. Tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie v danom prípade žalobkyňu ktorá sa domáhala zrušenia BSM za trvania manželstva zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vo vzťahu k existencii závažných dôvodov, v dôsledku ktorých by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, preto nemohla byť v konaní úspešná. Súd prvej inštancie tu vychádzal zo správnej úvahy, že nie je procesnou povinnosťou žalovaného preukazovať neexistenciu žalobkyňou tvrdených okolností znamenajúcich správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. 40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , . Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, a preto mu odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).