Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-123-2019.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Subarea
5S/123/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave, zapísaní na LV č. 2912 pre k. ú. Nové Mesto, v zastúpení správcom: NOVBYT, s.r.o., so sídlom Hálkova 11, 832 89 Bratislava, IČO: 31 369 332, správca právne zastúpený: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, IČO: 51 289 610, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1788/2018/UKSP/VIDM-246 zo dňa 02.04.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 31.05.2019, sa správca domu NOVBYT, s.r.o., so sídlom Hálkova 11, 831 03 Bratislava, IČO: 31 369 332 ako zástupca bližšie neuvedených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave žalobcov domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1788/2018/UKSP/ VIDM-246 zo dňa 02.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako stavebný úrad odkázal vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu so súp. č. 1138 na Smikovej 1 v Bratislave na pozemku parc. č. 12142/6 v katastrálnom území Nové Mesto na súd a stanovil 30 dňovú lehotu od obdržania napadnutého rozhodnutia na predloženie dôkazu, že žalobcovia podali na príslušný súd návrh na rozhodnutie v spornej majetkovoprávnej veci. Zároveň napadnutým rozhodnutím prerušil konanie do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci.
2. Podanie žaloby správcom domu tento odôvodnil tým, že správu bytového domu vykonáva spoločnosť NOVBYT, s.r.o., so sídlom Hálkova 11, 831 03 Bratislava, IČO: 31 369 332 (ďalej „správca“), ktorá ich zastupuje v predmetnom konaní na základe § 8b ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.). Ako dôkaz správca predložil Zmluvu o výkone správy zo dňa 18.05.1999 uzatvorenú medzi žalobcami a správcom (ďalej len „zmluva o výkone správy“). Z článku III. bod 12 zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastníci splnomocňujú správcu, aby v ich mene a na ich náklady: a) podával návrhy na začatie súdnych konaní, v ktorých sú uplatňované pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa správy a prevádzky domu, spoločných častí a zariadení domu, b) prijímal plnenia zo súdne priznaných návrhov, c) podával v mene vlastníkov v súdne rozhodnutých veciach opravné prostriedky, vzdával sa ich podania, d) v rozsahu dohodnutej správy zastupoval vlastníkov pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami.
3. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 61 písm. a) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
9. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Z obsahu žaloby žalobcov je zrejmé, že žalobu podal a túto aj podpísal za žalobcov správca domu spoločnosť NOVBYT, s.r.o., so sídlom Hálkova 11, 832 89 Bratislava, IČO: 31 369 332, ktorý na svoje zastupovanie ďalej splnomocnil advokátsku kanceláriu JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, IČO: 51 289 610 splnomocnením zo dňa 13.05.2019.
14. Skúmanie procesných podmienok je základnou povinnosťou správneho súdu pred tým ako začne vo veci samej konať. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Na podanie žaloby v predmetnej veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1788/2018/UKSP/VIDM-246 zo dňa 02.04.2019 sú aktívne procesne legitimovaní iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave. Žalovaný v správnom konaní rovnako konal len s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave, ktorým aj doručoval rozhodnutie prostredníctvom verejnej vyhlášky. Správcovi doručil napadnuté rozhodnutie len na vedomie. Správny súd nemá preukázané oprávnenie správcu domu na zastupovanie žalobcov v súdnom konaní podľa § 8b písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z., pretože predmetom tohto konania nie je vymáhanie škody, ktorá by vznikla vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, ako to správca tvrdil v žalobe. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré sa netýka vymáhania škody vzniknutej vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
15. Oprávnenie správcu zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave nevyplýva ani z predloženej zmluvy o výkone správy, nakoľko v článku III. bod 12 zmluvy o výkone správy žalobcovia splnomocnili správcu okrem iného len na podávanie návrhov na začatie
súdnych konaní, v ktorých sú uplatňované pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa správy a prevádzky domu, spoločných častí a zariadení domu a na zastupovanie žalobcov v rozsahu dohodnutej správy pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami. Predmetom tohto súdneho konania nie je uplatňovanie pohľadávok vzniknutý z právnych úkonov týkajúcich sa správy a prevádzky domu, spoločných častí a zariadení domu. Zastupovanie žalobcov v rozsahu dohodnutej správy pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami tak, ako je uvedené v čl. III bode 12 zmluvy o výkone správy a vyplýva aj z ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je v tomto prípade možné, pretože podľa druhej vety a vety za bodkočiarkou citovaného zákonného ustanovenia: „Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Správca je v zmysle ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný zastupovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nielen niektorých, prípadne väčšinu. V prípade, ak dôjde k rozporu záujmov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je vylúčené, aby správca takýchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupoval na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy a oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome mu nevznikne ani na základe ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí chcú, aby ich správca zastupoval pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci môžu udeliť správcovi splnomocnenie na takéto zastupovanie, čím zároveň vyjadria svoj súhlas s tým, že sa stanú žalobcami v súdnom konaní.
16. Správca v tomto konaní nepredložil splnomocnenie, ktoré mu bolo udelené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Smikova 1 v Bratislave na ich zastupovanie v tomto súdnom konaní. Zo žaloby, z napadnutého rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že záujmy vlastníka bytu P. D., X. XXXX/X, XXX XX Bratislava sú v rozpore so záujmami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a so záujmami správcu. Zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správcom v tomto súdnom konaní na základe zmluvy o výkone správy, resp. podľa zákona č. 182/1993 Z. z. by znamenalo, že vlastník bytu P. D., X. XXXX/X, XXX XX Bratislava by sa stal žalobcom v súdnom konaní bez jeho súhlasu, čo by bolo v rozpore so zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby sa stal žalobcom (dispozičný princíp) a navyše, správca, ako zástupca všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by konal v rozpore s jeho záujmami, pretože by v súdnom konaní presadzoval vôľu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí nesúhlasia s dodatočným povolením stavebných úprav v byte č. XX na 3. poschodí bytového domu na Smikovej X v Bratislave.
17. Na základe uvedeného je správny súd toho názoru, že správca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby, a preto je potrebné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že je podaná zjavne neoprávnenou osobou.
18. Keďže správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, rozhodol o jej odmietnutí podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
19. V preskúmavanej veci je kľúčovou aj otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
20. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým prerušil konanie do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci a odkázal vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu so súp. č. 1138 na Smikovej 1 v Bratislave na pozemku parc. č. XXXXX/X v katastrálnom území Nové Mesto na súd a stanovil 30 dňovú lehotu od obdržania napadnutého rozhodnutia na predloženie dôkazu, že žalobcovia podali na príslušný súd návrh na rozhodnutie v spornej majetkovoprávnej veci, nie je podľa názoru krajského súdu rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa ďalšieho postupu správneho orgánu v konaní. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prerušil konanie a odkázal účastníkov na súd za účelom vyriešenia otázky, ktorú považuje za podstatnú pre ďalší postup v administratívnom konaní a pre svoje rozhodnutie vo veci. Krajský súd má za to, že týmto rozhodnutím nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov a je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa riešila rovnaká právna otázka. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie stavebného úradu, ktorým odkázal účastníka na súd, územné konanie prerušil a v súlade s § 137 ods. 3 stavebného zákona mu určil lehotu 30 dní na predloženie dôkazu, že na súd podal návrh na rozhodnutie o námietke. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo konanie prerušené v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania, a preto s odkazom na § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) (vtedy účinného) súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/208/2015 zo dňa 24.08.2016, ktoré vychádzalo z rovnakého právneho názoru ohľadne prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol podľa § 88a ods. 3, § 117 a § 140 stavebného zákona a podľa § 29 správneho poriadku o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania a účastníkom stavebného konania zároveň uložil, aby v lehote 60 dní predložili stavebnému úradu doklad o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Najvyšší súd vyslovil, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím o predbežnej otázke, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Preto súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú.
21. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie o predbežnej otázke, keď podľa názoru stavebného úradu sa v konaní vyskytla prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Napadnutým rozhodnutím žalobcom nemohla byť spôsobená žiadna ujma na ich subjektívnych právach ako účastníkom stavebného konania. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 137 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého, ak návrh na rozhodnutie v spornej veci na príslušnom orgáne (v danom prípade na súde) v stanovenej lehote (v tomto prípade 30 dní) nebude podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
22. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu žalobcov odmietol aj z tohto dôvodu.
23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.