Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-36-2019.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkyne: D. X., nar. X.XX.XXXX, X.J. XXX, B., občan Q., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, AK Vajnorská 20 v Bratislave, proti žalovanej: M. O., nar. X.X.XXXX, R. XX, B., občan Q., zastúpená: AK Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, o zaplatenie 500 €, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 500 € a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je novou veriteľkou žalovanej, ktorá bola síce v rámci konkurzu oddlžená pre viacero dlhov, okrem iného aj pre dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorej dlhovala sumu 5.016,44 €, žalobkyňa jej však bola ručiteľkou a dlh čiastočne v sume 3.810,38 € s príslušenstvom na základe súdneho rozhodnutia v splátkach uhradila.
3. Žalovaná uzatvorila dňa 27.9.2006 s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej si zobrala úver v sume 6.306,84 € s 4,7% ročným úrokom. Žalobkyňa sa za splatenie úveru na požiadanie žalovanej zmluvne zaručila.
4. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky, úver nesplácala riadne a včas, preto Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 17.1.2013 od Zmluvy odstúpila.
5. Žalovaná podala dňa 7.12.2012 návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurzné konanie začalo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.1.2013, pod sp. zn. 2K/62/2012. Následným uznesením zo dňa 6.3.2013 bol na žalovanú vyhlásený malý konkurz.
6. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. si ako veriteľ prihlásila do konkurzu pohľadávku v sume 5.016,44 € a dňa 12.3.2013 si voči žalobkyni ako ručiteľke uplatnila na súde pohľadávku v sume 5.002,14 € s príslušenstvom.
7. Podaním zo dňa 8.6.2015 zobrala Prvá stavebná sporiteľka späť svoj návrh voči žalobkyni (tam žalovanej) v sume 1.159,59 €. Išlo o sumu, v ktorej bola v malom konkurze voči žalovanej úspešná. Žalobkyňa bola následne rozsudkom Okresného súdu v Pezinku pod č.k. 9C/138/2013-97 zo dňa
15.3.2017 zaviazaná na úhradu zvyšnej časti dlhu v sume 3.810,38 € a úroku z omeškania v sume 32,17 € splatných v pravidelných 100 € mesačných splátkach, pod následkom straty výhody splátok.
8. Žalobkyňa uhradila za žalovanú dňa 11.5.2017 sumu 100 €, dňa 13.6.2017 sumu 100 €, dňa 12.7.2017 sumu 200 € a dňa 14.8.2017 sumu 100 €. Zaplatila aj ďalšie splatné splátky, predbežne si však touto žalobou uplatňuje len sumu 500 €.
9. Žalobkyňa je toho názoru, že má právo na regresívny nárok voči žalovanej v rozsahu, v ktorom za ňu splnila jej dlh na základe ručenia. Ide vlastne o tzv. subrogačný regres obdobný právu poisťovateľa voči poistníkovi. Pohľadávka na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi vzniká ručiteľovi voči dlžníkovi priamo zo zákona (cessio legis ).
10. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
11. V zmysle R 18/2006 ručiteľ, ktorý uhradil záväzok dlžníka stáva sa namiesto uspokojeného veriteľa novým veriteľom dlžníka v rozsahu, v akom uhradil záväzok a súčasne vzniká ručiteľovi nové právo voči veriteľovi. Ručiteľ tak nenadobúda nárok, ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok nový na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi.
12. Aj v rozsudku OS v Pezinku sa v bode 24. a 25. uvádza, že žalovanej vzniká právo na náhradu plnenia, ktoré poskytlo voči dlžníčke.
13. Podľa rozsudku VS v Prahe pod sp. zn. 6Cmo 318/2004 ručiteľ, ktorý splnil záväzok za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa, teda sa stáva namiesto uspokojeného veriteľa novým veriteľom dlžníka, a to v rozsahu, v akom uhradil jeho záväzok. V tomto rozsahu sa ručiteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi.
14. Ak sa teda vychádza z toho, že plnením ručiteľa zanikol pôvodný záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a že ručiteľovi vzniklo v dôsledku plnenia originárne právo voči dlžníkovi, potom ručiteľ môže svoje regresné právo proti dlžníkovi uplatniť na súde žalobou (actio depensi) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa (dies a quo), keď ručiteľ uspokojil veriteľovu pohľadávku.
15. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu 10.7.2019. Poukázala na konkurzné konanie, v ktorom bola oddlžená, čo vyplýva z uznesenia OS BA I zo dňa 11.12.2017. V rámci tohto konania bol pôvodný veriteľ - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. pomerne uspokojený a teda voči nemu dlh v plnom rozsahu zanikol. Tým zanikla aj možnosť žalobkyne regresne si vymáhať od žalovanej akýkoľvek nárok súvisiaci s pôvodnými dlhmi.
16. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa si mala svoju pohľadávku voči žalovanej uplatniť riadnou prihláškou v konkurze, a to ako svoju budúcu pohľadávku ručiteľa v zmysle § 166a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR"). Budúca pohľadávka žalobkyne ako ručiteľky, ktorá plnila za žalovanú záväzok, ktorý vznikol pred rozhodným dňom - dňom vyhlásenia konkurzu, mohla byť uspokojená len v konkurze. Nárok žalobkyne, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol uspokojený alebo prihlásený, je voči žalovanej ako dlžníčke v plnom rozsahu nevymáhateľný. Žalovaná bola v konkurze zbavená všetkých dlhov vrátane tohto, preto žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
17. Žalobkyňa sa k Vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným súdu 16.8.2019 (Replika). Uviedla, že na žalobe v plnom rozsahu zotrváva a s právnym názorom žalovanej nesúhlasí. Obrana žalovanej je len účelová. Ručiteľ, ktorý splnil za dlžníka jeho záväzok veriteľovi, stáva sa novým veriteľom dlžníka a to v rozsahu, v akom splnil jeho záväzok. Ručiteľ nenadobúda nárok, ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok nový na náhradu plnenia voči veriteľovi. Ručiteľ sa môže domáhať náhrady za plnenie, ktoré poskytol veriteľovi od dlžníka až dodatočne (následne), t.j. až po tom, keď najprv sám plnil. Ide o subrogačný regres.
18. Žalovaná sa odvoláva na konkurzné konanie a na oddlženie. Jej obrana je však účelová. Žalobkyni plnením za žalovanú vznikol nový záväzok, ktorý si v konkurze nemohla uplatňovať, lebo vtedy ešte neexistoval. Pohľadávka voči žalovanej vznikla až po skončení konkurzu na základe splatenia časti dlhu
veriteľovi, ktorý v konkurze nebol v celom rozsahu uspokojený. Výklad žalovanej by znamenal situáciu, keď ten, kto prešiel konkurzom, by už doživotne nebol povinný splatiť žiadny dlh.
19. Žalovaná sa k Replike vyjadrila podaním doručeným súdu 2.10.2019 (Duplika). Zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobkyňa tendenčne poukazuje na ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ohľadne subrogačného regresu. Opomína však tú skutočnosť, že v konkurznom konaní bol pomerne uspokojený aj pôvodný veriteľ a tým žalovanej jej dlh voči nemu v celom rozsahu zanikol. Zanikla tým zároveň aj možnosť regresného nároku žalobkyne, keďže ide o nárok súvisiaci s pôvodnými dlhmi žalovanej.
20. Žalovaná nesúhlasí s právnym názorom žalobkyne, že jej vznikol nový záväzok, ktorý si nemohla uplatniť v konkurznom konaní. Žalobkyňa si svoju budúcu pohľadávku mala v konkurznom konaní uplatniť. V tomto smere žalovaná poukazuje aj na závery uvedené v rozhodnutí KS v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2016 pod sp. zn. 12Co/24/2016, v ktorom sa uvádza, že "nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné..., to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 46 ods. 1 ZKR)".
21. Ako podmienené pohľadávky si veriteľ musí prihlásiť aj tie pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti z titulu zabezpečovacieho práva za predpokladu, že iné osoby budú plniť za dlžníka jeho veriteľovi počas konkurzu a stanú sa tak veriteľmi dlžníka. Medzi veriteľov takýchto budúcich pohľadávok zákon zaraďuje ručiteľa, spoludlžníka a záložcu, ako aj iné osoby, ktoré budú plniť za úpadcu (Beckova edícia komentované zákony, Milan Ďurica, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár 2.Vydanie, str. 262).
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má žalovaná za to, že žalobkyňa, ktorá ako ručiteľka plnila za žalovanú záväzok, ktorý vznikol pred rozhodným dňom - dňom vyhlásenia konkurzu, mohla byť uspokojená len v konkurze a mala si ho riadne uplatniť prihláškou.
23. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uzatvorila dňa 27.9.2006 s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na základe ktorej jej bol poskytnutý mimoriadny medziúver v sume 6.306,84 € a že žalobkyňa bola ručiteľkou splatenia tohto úveru. Tiež nebolo sporné, že dňa 6.3.2013 bol na žalovanú vyhlásený tzv. malý konkurz, v rámci ktorého si svoju pohľadávku z vyššie uvedenej zmluvy uplatnila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a to v sume 5.016,14 €. Následne dňa 12.3.2013 si Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., uplatnila svoju pohľadávku aj voči žalobkyni ako ručiteľke súdnou cestou, v sume 5.002,14 €. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. bola v konkurze uspokojená v sume 1.159,59 € a v tejto časti zobrala späť žalobu voči žalobkyni. Konkurz skončil dňa 11.12.2017 oddlžením žalovanej. Žalobkyňa (tam v pozícii žalovanej) bola v súdnom konaní zaviazaná zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. sumu 3.810,38 € a úrok z omeškania v sume 32,17 € a to na základe rozsudku zo dňa 15.3.2017. Žalobkyňa si svoju pohľadávku voči žalovanej v konkurze neuplatnila. Po právoplatnosti rozsudku uhradila postupne splátkami časť dlhu v sume 500 €. Táto suma tvorí žalovanú pohľadávku.
25. Na pojednávaní žalobkyňa na žalobe zotrvala. Zdôraznila, že dlh, ktorý si voči žalovanej uplatňuje, vznikol až po konkurze. Ide teda o nový dlh a to po každej splátke, ktorú bola povinná uhradiť. Chcela si pohľadávku uplatniť aj v konkurze, volala tam, ale bolo jej povedané, že sa jej konkurz netýka. To isté jej povedala aj žalovaná. PZ žalobkyne dodal, že ako veriteľ si v konkurze uplatnila celú pohľadávku Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., preto žalobkyňa nemohla urobiť to isté.
26. Žalovaná bola toho názoru, že žalobkyňa si mala pohľadávku uplatniť v konkurze. Necíti voči nej žiadny morálny záväzok, riadila sa pokynmi správcu. PZ žalovanej dodala, že pohľadávky, ktoré zostali v konkurze neuspokojené, sa stávajú nevymáhateľné. Poukázala na to, že žalobkyni bolo odstúpenie od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.1.2013 doručené a teda mala vedomosť o pohľadávke aj jej výške. Žalobkyňa si mala v konkurze túto svoju budúcu pohľadávku uplatniť. V praxi je bežné, že si pohľadávku v konkurze uplatní tak veriteľ ako aj ručiteľ.
27. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
28. Podľa § 548 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
29. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
30. Podľa § 28 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 28.2.2017 pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
31. Podľa § 28 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.2.2017 prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
32. Podľa § 28 ods. 4 v znení účinnom do 28.2.2017 ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
33. Podľa § 28 ods. 5 ZKR v znení účinnom do 28.2.2017 prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
34. Podľa § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.2.2017 po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
35. Podľa § 206 f ods. 1 ZKR v znení účinnom od 1.3.2017 konania začaté pred 1.marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017.
36. Podľa § 206 f ods. 3 ZKR v znení účinnom od 1.3.2017 ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28.2.2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
37. Podľa § 166 a ods. 1 ZKR v znení účinnom od 1.3.2017 ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166 b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom.
38. Podľa § 166 e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
39. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobkyňa si mala svoju pohľadávku ručiteľky uplatniť v konkurznom konaní na základe prihlášky budúcej, či podmienenej pohľadávky. Žalobkyňa mala vedomosť v tom, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila o Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorej žalobkyňa bola žalovanej ručiteľkou za splatenie poskytnutého úveru. Tiež mala žalobkyňa vedomosť v tom, že na žalovanú bol vyhlásený konkurz. Rovnako mala vedomosť o žalobe, ktorou si veriteľ žalovanej voči nej uplatnil na súde pohľadávku ako voči ručiteľke. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že telefonovala so správcom a bolo jej oznámené, že sa jej konkurzné konanie netýka. Toto tvrdenie žalobkyňa ani
nepreukázala. Tiež neobstojí tvrdenie , že pohľadávka voči žalovanej jej vznikla až po tom, čo bola zaviazaná na zaplatenie ručiteľského záväzku súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa bola už pri podpise zmluvy uzrozumená s tým, že v prípade, ak záväzok, za splnenie ktorého ručila, nesplní žalovaná, bude ho musieť uhradiť ona sama.
40. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná si ako dlžníčka neplnila voči veriteľovi svoje zmluvné záväzky, preto veriteľ od zmluvy odstúpil. Tým mu vzniklo právo na vrátenie celého dlhu. Žalovaná podala návrh na vyhlásenie malého konkurzu, v ktorom si veriteľ svoju pohľadávku voči nej riadne uplatnil prihláškou a v konkurznom konaní bol pomerne uspokojený. Zvyšok pohľadávky mu súd priznal v súdnom konaní voči žalobkyni ako ručiteľke.
41. Žalobkyňa si nemôže regresný nárok, ktorý vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka uplatňovať voči žalovanej nielen z toho dôvodu, že je už nevymáhateľný, pretože žalovaná bola v konkurze oddlžená. Nemôže si ho uplatňovať aj preto, že nejde o nový nárok, ako sa nesprávne domnieva, ale o nárok, ktorý jej fakticky vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu na žalovanú ako budúci nárok. Žalobkyňa si mala svoj ručiteľský nárok uplatniť v konkurze ako tzv. budúcu, či podmienenú pohľadávku a to na základe riadnej prihlášky.
42. Súd sa nestotožňuje s tvrdením, že predmetným výkladom žalovanej, by mohla nastať situácia, že "ten, kto prešiel konkurzom a oddlžením už doživotne nie je povinný platiť žiadny dlh". V danom prípade ide o oddlženie žalovanej z dlhu, ktorý bol v konkurznom konaní zo strany veriteľa riadne uplatnený a žalovaná bola tohto dlhu v celom rozsahu zbavená. To, že žalobkyňa ako ručiteľka opomenula svoju povinnosť uplatniť si svoju budúcu, či podmienenú pohľadávku v konkurze spôsobilo, že jej budúci regresný nárok voči žalovanej v celom rozsahu zanikol. Žalobkyňa už pred vyhlásením konkurzu o dlhu žalovanej vedela a mala vedomosť aj v tom, že ho musí sama uhradiť. Žalobkyňa nemusela čakať na rozhodnutie súdu a jej následné plnenie, aby si voči žalovanej uplatnila svoj nárok. Mohla postupovať aj tak, že mohla dlh žalovanej na prvú výzvu veriteľa sama dobrovoľne uhradiť a následne si ho aj sama uplatniť v konkurznom konaní, v ktorom by bola rovnako ako hlavný veriteľ, pomerne uspokojená.
43. Ručiteľ musí byť uzrozumený s tým, že je jeho zákonnou aj zmluvnou povinnosťou splniť záväzok dlžníka voči veriteľovi v prípade, ak ho nesplní dlžník. Táto povinnosť nastáva okamihom stanoveným vo výzve poručiteľa. Následné súdne rozhodnutie túto jeho povinnosť už len deklaruje. Aj v prejednávanom prípade teda záväzok žalobkyne plniť veriteľovi vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu, na základe výzvy veriteľa adresovanej žalobkyni ako ručiteľke (najneskôr podaním žaloby na súd) nie až platbami na základe súdneho rozhodnutia po jeho zrušení. Argumentácia žalobkyne by platila jedine v prípade, ak by na žalovanú konkurz nikdy nebol vyhlásený.
44. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
45. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.) Exekúciu vykonaná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).