Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-7-2018.pdf
PDF · 130.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Ul. Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189 zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 86 o zaplatenie 475,20 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 371,77 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Konanie o sumu 103,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 56,46 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.júna 2018 sp. zn. 11C 7/2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 475,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20 eur od 29.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody uplatnenej žalobcom podľa § 4 ods.1,2, § 17 ods. 7 a § 15 z. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákona. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného a škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Následne na to poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti, dopravnej nehody zo dňa 11.6.2017 došlo na ceste II triedy smer Martin - Prievidza k dopravnej nehode motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: MT XXXCZ povinne zmluvne poistenej žalovaným a
motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: PD XXXFX. Pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: PD XXXFX, ktorého držiteľkou bola poškodená M. G.. V dôsledku tejto nehody poškodená nemohla užívať svoje vozidlo, preto si prenajala Zmluvou o nájme č. 266 zo dňa 13.6.2017 od prenajímateľa spoločnosti SetCar sk a.s. osobný automobil Škoda Octavia II. Combi, červenej farby, EVČ: XTXXXXX od 13.6.2017 počas nevyhnutného času opravy za denné nájomné 52,80 eur. Po ukončení doby nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 170280 za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 13.6.2017 do 21.6.2017 v celkovej dĺžke 9 dní na sumu 475,20 eur. Listom zo dňa 12.7.2017 oznámil žalovaný poškodenej, že vyhlásil škodu na vozidle poškodenej za totálnu škodu. Ďalším listom zo dňa 12.7.2017 žalovaný oznámil poškodenej v liste označený ako Oznámenie o poistnom plnení, že skutočná škoda vo výške 2.600,54 eur jej bude poukázaná na účet. Žalovaný listom zo dňa 26.7.2017 oznámil poškodenej, že skutočnú škodu, čo predstavuje zapožičanie náhradného vozidla vo výške 103,43 eur poukazuje na jej účet a to titulom nájomného za dva dni požičaného vozidla od 13.6.2017 do 14.6.2017. Žalovaný vyplatil poškodenej ako poistné plnenie z titulu náhrady nákladov za nájom náhradného vozidla sumu 103,43 eur, ktorého výšku plnenia určil tak, že od uplatneného nároku 475,20 eur odpočítal sumu 369,60 eur, t. j. dva dni do dňa oznámenia rozhodnutia o totálnej škode od 13.6. do 14.6.2017 a mínus náklady, ktoré boli vynaložené používaním vlastného vozidla 2,17 eur. Súd prvej inštancie mal ďalej dokazovaním zistené, že poškodená uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila pohľadávku na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 475,20 eur, v dôsledku čoho sa stal žalobca aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu škodu 12.7.2017 a až týmto dňom došlo k ukončeniu šetrenia a nie dňom 14.6.2016, ako to tvrdil žalovaný. Poškodená si teda nárok na náhradu za prenájom náhradného vozidla mohla uplatniť za dobu, kedy mala vozidlo v nájme, t. j. od 13.6.2017 do 21.6.2017, teda tak, ako to vyplýva z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 21.6.2017, pretože poškodená uviedla, že inú možnosť nemala, ako si vypožičať od žalobcu do nájmu vozidlo, aby si mohla plniť služobné povinnosti. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že poškodená bola oprávnená používať náhradné vozidlo až do poukázania poistného plnenia, pričom rozhodnutie o totálnej škode bolo preukázateľne vyhotovené až dňa 12.7.2017. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až 12.7.2017, ide o rozhodnutie o totálnej škode. Čo sa týka neoprávneného krátenia nákladov, ktoré by boli vynaložené používaním vlastného vozidla v sume 2,17 eur, uvedenú sumu žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal, ide o účelové krátenie zo strany žalovaného. Bezpochyby v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu vozidla poškodenej M. ktorá v dôsledku tejto dopravnej nehody bola nútená si požičať u žalobcu do nájmu motorové vozidlo, pričom preukázateľne dopravná nehoda sa stala dňa 11.6.2017 a od 13.6.2017 mala v nájme náhradné vozidlo až do 21.6.2017. Preto žalovaný bol povinný zaplatiť plnú náhradu nájomného za uvedené obdobie. Čo sa týka úrokov z omeškania, tu súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, a to 5 % ročne podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákona.
2. Proti tomuto rozsudku podal zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške. Predovšetkým žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou o tom, že čas žalobou uplatneného nároku vo výške 103,43 eur už uhradil poškodenej ako sumu zodpovedajúcu nájmu motorového vozidla za dva dni, preto, ak žalobca požaduje žalovanú istinu aj vrátane už tejto sumy, ide o duplicitné uplatnenie sumy 103,43 eur. Ďalej sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa k ukončeniu dátumu šetrenia poistnej udalosti, teda, že došlo k ukončeniu poistnej udalosti až 12.7.2017, preto nárok na náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla je podľa neho dôvodný od 13.6.2017 do 21.6.2017. Mal za to, že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 rozhodne nemožno považovať za rozhodnutie o likvidácii, ktoré je zásadné pre určenie dĺžky oprávneného nájmu, pretože rozhodnutie o totálnej škode bolo v danom prípade vyhotovené už 14.6.2017, kedy likvidátor vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla a to za účasti poškodenej, ktorý zápis o poškodení vozidla podpísala. Poškodená
mala vedomosť o totálnej škode vozidla už dňa 14.6.2017 a zápis o poškodení vozidla zo dňa 14.6.2017 je potom v danej veci rozhodnutím o totálnej škode. Mal za to, že nárok na náhradu nákladov za zapožičanie vozidla bol dôvodný len v rozsahu dvoch dní a to od 13.6.2017 do 14.6.2017 a v takom rozsahu, teda v sume 103,43 eur bol poškodenej z jeho strany refundovaný, preto považuje žalobu za nedôvodnú vo zvyšku o zaplatení 371,77 eur. Namietal aj priznanie úrokov z omeškania ako nedôvodný nárok, lebo si svoju oznamovaciu povinnosť voči poškodenej splnil v 3-mesačnej lehote listom zo dňa 26.7.2017, čo vylúčilo nárok na uplatnenie úroku z omeškania podľa § 11 ods.8 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že prípadný nárok na úrok z omeškania by žalobcovi mohol vzniknúť až vtedy, ak by nesplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods.7 cit. zákona. V súvislosti s tým poukázal na rôzne rozhodnutia slovenských súdov ohľadne úrokov z omeškania.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Ďalej uviedol, že k námietke žalovaného, čo sa týka čiastočného plnenia zastával stanovisko, že z podaní žalovaného nie je zrejmé, kedy a komu malo byť čiastočne plnené. Poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 21.6.2017, čo bezodkladne bolo žalovanému oznámené, preto, ak aj plnil dňa 26.7.2017 pôvodnému veriteľovi, teda poškodenej, také plnenie je vo vzťahu k nemu neúčinné. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého rozhodnutie o totálnej škode bolo z jeho strany zrealizované už dňa 14.6.2017. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že za rozhodnutie o totálnej škode bolo potrebné považovať oznámenie poisťovne (žalovaného) o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017, lebo až ním žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a zároveň informoval poškodenú o výsledkoch šetrenia. K úroku z omeškania uviedol, že nedošlo k omeškaniu z jeho strany, za predpokladu, že by bol nárok opodstatnený, žalobca poukázal na § 11 ods.6,7,8 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zdôraznil, že výkladom citovaného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že ak súd vyhovie žalobe o náhrade škody v konaní týkajúcom sa nárokov z povinného zmluvného poistenia podľa z. č. 381/2001 Z. z., žalovaný sa dostáva do omeškania s plnením už odo dňa vyhotovenia rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, lebo ide o neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia, ktoré je predmetom sporu. Preto úroky z omeškania podľa § 11 ods.8 predstavujú samostatnú sankciu spojenú s porušením § 11 ods.6 a nevzťahujú sa na nesplnenie povinnosti upravenej v § 11 ods.7. Zastával názor, že moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania je nezávislý od rozhodnutia súdu, na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Ak súd žalobu zamietne ako nedôvodnú, deklaruje oprávnenosť a zákonnosť výšky poisťovňou poskytnutého plnenia, z čoho potom vyplýva, že sa poisťovňa nemohla dostať podľa § 11 ods.7 do omeškania.
4. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že predložením oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.7.2017 preukázal, kedy, komu a v akej výške poskytol poistné plnenie a teda, že sumu 103,43 eur uhradil poškodenej M.j ako osobe oprávnenej na inkasovanie plnenia z poistnej udalosti. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že je to inak, bol povinný to dokázať, avšak v konaní predložil len listinu označenú ako oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorej nie je zrejmé, kedy došlo k postúpeniu a ani to, kedy bola táto skutočnosť oznámená žalovanému. Plnenie poskytnuté v prospech poškodenej v takom prípade zbavilo dlhu v sume 103,43 eur aj s poukazom na ustanovenie § 526 ods.1 Občianskeho zákona účinné aj voči žalobcovi. Trval však na tom, že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 nemožno považovať za rozhodnutie o likvidácií, pretože práve vedomosť poškodenej o totálnej škode bola v danej veci zásadná. Ak poškodená nadobudla vedomosť o totálnej škode na vozidle už dňa 14.6.2017 na základe zápisu o poškodení vozidla zo dňa 14.6.2017, tento zápis je potrebné považovať za rozhodnutie o likvidácií. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu ohľadom jeho nároku na úrok z omeškania. Trval na tom, že nakoľko v 3-mesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods.8 vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania, nárok žalobcu na úrok nie je opodstatnený. Takýto nárok by žalobcovi mohol eventuálne vzniknúť až vtedy, ak by neplnil poistné
plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods.7 z. č. 381/2001 Z. z.
5. Odvolací súd, súd druhej inštancie rozsudok prvostupňového súdu preskúmal a rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu škodu dňa 12.7.2017, práve oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017 adresované poškodenej je potrebné považovať za rozhodnutie o totálnej škode, ktoré malo vplyv na dobu oprávneného užívania náhradného vozidla, vozidlo poškodeného. Súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu preukázanú z oznámenia poškodenej M. adresovaného žalovanému o postúpení jej pohľadávky vo výške 475,20 eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpená pohľadávka spočívala v nároku poškodenej na náhradu za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 16.3.2017 do 21.6.2017, preto žalovaný bol povinný zaplatiť ešte žalobcovi, ktorý túto pohľadávku nadobudol postúpením od poškodenej náhradu škody vo výške 475,20 eur zodpovedajúcu výške nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla za 9 dní a to spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.9.2017 do zaplatenia, lebo sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o vyhlásení totálnej škody na motorovom vozidle poškodenej dňa 12.7.2017, pretože súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že až oznámením o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a k vyhláseniu totálnej škody a preto neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej rozhodnutie o totálnej škode bolo vyhotovené už dňa 14.6.2017, kedy likvidátor vykonal ohliadku poškodeného vozidla a vyhotovil zápis o rozsahu poškodenia s uvedením popisu poškodených častí vozidla. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že až oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017, bolo relevantným rozhodnutím poisťovne o totálnej škode, lebo až týmto dňom došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a zároveň aj k oznámeniu výpočtu výšky plnenia poškodenej. S poukazom na tieto závery potom súd prvej inštancie správne ustálil a dobu oprávneného nájmu náhradného motorového vozidla, keď konštatoval, že ak sa dopravná nehoda stala dňa 11.6.2017 a poškodená mala náhradné vozidlo v nájme od 13.6.2017 do 21.6.2017, žalovaný bol povinný zaplatiť jej náklady za tento nájom za celé obdobie, t. j. od 13.6.2017 až do 21.6.2017. Ako opodstatnenú námietku odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa zaplatenia sumy 103,43 eur, ktorú už žalovaný uhradil poškodenej v rámci refundácie v zmysle oznámenia o poistnom plnení listom zo dňa 26.7.2017. Ide v danom prípade o plnenie, ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť, hoci táto suma už poškodenej zaplatená bola. Odvolací súd ďalej uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy došlo zo strany poškodenej k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanému, či k tomuto oznámeniu došlo skôr, než žalovaný plnil poškodenej časť nároku vo výške 103,43 eur alebo k tomuto oznámeniu došlo až neskôr. Ak by postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi až neskôr, zbavil by sa žalovaný záväzku v rozsahu 103,43 eur s plnením poškodenej ako postupcovi. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného nezaoberal, ale uspokojil sa s tvrdením žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo poškodenou ako postupcom zrealizované. Ako opodstatnenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, čo sa týka úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. Poukázal na § 11 ods.6,7,8 z. č. 381/2001 Z. z. a v závere svojho rozhodnutia k úrokom z omeškania uviedol, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na strane druhej, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.8 z. č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods.6 písm. a/ alebo b/ cit. zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Odvolací súd mal za to, že ustanovenie § 11 z. č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods.8 cit. zákona jasne a zrozumiteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (Občianskeho zákona). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 cit. zákona. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods.6 cit. zákona tým, že listom zo dňa 26.7.2016 informoval poškodeného o výsledku šetrenia a krátenia poistného plnenia, teda poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v plnej výške, ktoré si poškodený od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantným, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote 3 mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods.8 cit. zákona do omeškania. Odvolací súd preto zastáva názor, že ak si žalovaný svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z. splnil, nie je povinný žalobcovi platiť úroky z omeškania, nakoľko do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods.7 z. č. 381/2001 Z. z. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.
7. Súd prvej inštancie v intenciách záverov odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, vyjadrenie žalobcu a žalovaného.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že aj napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu trvá na zaplatení úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené pôvodne v žalobe, teda úrok z omeškania od 29.9.2017 do zaplatenia, hoci je zrejmé, že tento úrok súd žalobcovi neprizná. Nájom na motorové vozidlo bol ukončený dňa 21.6.2017 a zmluva o postúpení pohľadávky, resp. postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017 a bolo doručované emailom žalovanej strane, pričom v priebehu konania nikto nenamietal postúpenie pohľadávky, preto sa ním prvostupňový súd ani nezaoberal. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Žalobca uhradil za prenájom vozidla faktúru v sume 475,20 eur, o čom svedčí aj príjmový pokladničný doklad na uvedenú sumu vystavený žalobcom pre poškodenú XXX,XX v sume 475,20 eur. Z obsahu spisu vyplynulo, že postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017, teda skôr ako došlo k plneniu zo strany žalovaného, ktoré bolo dňa 26.7.2017, preto žalobcov nárok je vo vzťahu k žalovanému na základe postúpenia pohľadávky v sume 475,20 eur plne dôvodné, lebo žalovaný plnil po realizácii oznámenia poškodenému, teda pôvodnému veriteľovi. Vzniklo by pôvodnému veriteľovi oprávnenie voči poškodenému na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 103,43 eur. Uvedená skutočnosť však vôbec nebola v priebehu konania namietaná zo strany žalovaného, pričom namietané bolo v konaní len to, že žalovaný plnil v rozsahu 103,43 eur a to poškodenému. Ak by žalovaný spochybňoval postúpenie pohľadávky, navrhoval doplniť dokazovanie účasťou poškodenej X. ZástupkyňaG. a vypočuť ju ako svedkyňu v tomto konaní.
9. Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že nič na písomných podaniach nemení a trvá na skutočnostiach uvedených v odpore aj ďalších písomných stanoviskách. Zdôraznila, že sumu 103,43 eur si žalobca uplatňuje duplicitne. Je predovšetkým na strane žalobcu, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017, teda, že skutočne bolo i doručené. Mala za to, že nestačí len argumentácia, že postúpenie bolo realizované emailom. K úrokom z omeškania poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobcovi úroky z omeškania nepatria, lebo si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017, kde je prezentovaný rovnaký právny názor ako je uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu.
10. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 31.januára 2020 zobral čiastočne žalobu späť o sumu 103,43 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Trval na zaplatení zvyšnej časti istiny 371,77 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 371,77 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca zistil, že žalovanému nebolo súčasne zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky. Zároveň oznámil, že z dôvodu hospodárnosti konania sa pojednávania nezúčastní a berie návrh dôkazu
- vyjadrenie poškodenej, ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu späť.
Svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol pojednávať bez jeho účasti.
11. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.februára 2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.2.2020 a súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Vo vzťahu k zostávajúcemu spornému nároku trval na jeho nedôvodnosti a opakovane uviedol, že žalobca má nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného vozidla iba v trvaní dvoch dní a uplatnený nárok na úroky z omeškania je v danej veci vylúčený. Opakovane namietal tvrdenie, že žalovaný mal ukončiť šetrenie poistnej udalosti až dňa 12.7.2017 a nárok na náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla má byť dôvodný v celom rozsahu, t. j. od 13.6.2017 do 21.6.2017. Uviedol, že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 nemožno v danej veci považovať za rozhodnutie o likvidácií, ktoré je pre určenie dĺžky oprávneného nájmu zásadné. Poukázal na metodiku náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla - Metodické smernice Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 7/2002; m.m. uznesenie NS SR zo dňa 28.6.2016 sp. z. 3Mdo 320/2015. Rozhodnutie o totálnej škode bolo v prejednávanej veci vyhotovené skôr a to dňa 14.6.2017, kedy likvidátor vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla. Následne totiž vyhotovil zápis o poškodení vozidla, v ktorom expressis verbis uviedol, že na vozidle bola spôsobená totálna škoda. Ohliadka bola vykonaná za účasti poškodenej XX.X.XXXX.G., ktorá zápis o poškodení vozidla vlastnoručne podpísala v jednom vyhotovení i prevzala. Preto je zrejmé, že práve zápis o poškodení vozidla zo dňa 14.6.2016 je v danej veci rozhodnutím o totálnej škode. Uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani to, že samotné šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 12.7.2017, keďže poškodená preukázateľne mala vedomosť o totálnej škode vozidla už na základe zápisu zo dňa 14.6.2017. Nárok na náhradu nákladov za zapožičanie vozidla bol preto dôvodný iba v rozsahu dvoch dní, t. j. od 13.6.2017 do 14.6.2017. Náklady za dva dni prenájmu náhradného vozidla boli poškodenej zo strany žalovaného refundované, preto považuje žalobu za nedôvodnú aj vo zvyšnej sume 371,77 eur (475,20 eur - 103,43 eur). Žalovaný trvá na nedôvodnosti uplatneného nároku na úroky z omeškania a v celom rozsahu sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na príslušenstvo pohľadávky. V súvislosti s tým poukázal na § 11 ods.6 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z.
- o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Ďalej poukázal na § 11 ods.8 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Ďalej poukázal aj na § 11 ods.7 cit. zákona, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-tich dní po ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný v 3-mesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti, t. j. 13.6.2017 splnil listom zo dňa 26.7.2017 podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods.8 cit. zákona vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods.8 cit. zákona povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania, eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný nesplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods.7 cit. zákona. Preto argumentácia žalovaného má oporu v príslušných ustanoveniach cit. zákona a navyše vychádza aj z aktuálneho stanoviska Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017. Tiež poukázal na záver NS SR v rozsudku zo dňa 26.2.2019 sp. zn. 1Cdo 212/2017.
12. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
13. Podľa § 4 ods.1 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa § 4 ods.2 cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
15. Podľa § 524 Občianskeho zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
16. Podľa § 524 ods.2 cit. zákona, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 526 ods.1 cit. zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
18. Podľa § 526 ods.2 cit. zákona, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
19. Podľa § 11 ods.6 z. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
20. Podľa § 11 ods.7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
21. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu
22. Podľa § 15 ods.1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. Súd v intenciách záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol. Najskôr si vyriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu, duplicitné plnenie sumy 103,43 eur a priznanie úrokov z omeškania.
27. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie sumy 475,20 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 475,20 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral sčasti žalobu späť o sumu 103,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V priebehu konania po skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca trval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe, pričom zdôraznil, že poškodená N.oznámila dlžníkovi poisťovni Wüstenrot, a.s. postúpenie jej pohľadávky vo výške 475,20 eur, o čom svedčí písomné vyhotovenie tohto oznámenia založeného ako jeden z dôkazov žalobcu, v ktorom poškodená dlžníkovi oznamuje, že postúpila svoju pohľadávku podľa § 526 OZ na spoločnosť SetCar sk, a.s. Z tejto listiny je tiež zrejmé, že nie je datovaná a z obsahu spisu nebolo možné zistiť, či a ako sa dostala do majetkovej sféry dlžníka. Hoci právny zástupca žalobcu tvrdil na pojednávaní, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo emailom zaslané dlžníkovi, v priebehu konania takýto dôkaz súdu nepredložil a netrval ani na vypočutí poškodenej H. ako svedkyne, ktorá oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovila, ktorú ale navrhol na pojednávaní vypočuť ako svedkyňu. Žalobca súdu predložil ako dôkaz o postúpení pohľadávky poškodenej X), na spoločnosť SetCar sk, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017 uzavretá medzi postupcom poškodenou Y. a spoločnosťou SetCar sk a.s. Z obsahu tejto zmluvy (bod 3) tiež vyplýva, že prílohou tejto zmluvy je oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť SetCar sk, a.s. vyhotovené postupcom poškodenouG. ktoré mal v mene postupcu zaslať dlžníkovi poisťovni Wüstenrot a.s. spoločnosť SetCar sk, a.s. Išlo o dohodu medzi postupcom XX.X.XXXX. a spoločnosťou SetCar sk a.s. Toto oznámenie o postúpení pohľadávky je napísané poškodenou bez uvedenia dátumu. Keďže oznámenie tvorí prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky, súd sa domnieva, že ide o listinu vyhotovenú postupcom toho istého dňa, ako zmluva o postúpení pohľadávok. Súd si ako prvé vyriešil otázku, či si postupca T.splnila svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi poisťovni Wüstenrot a.s. postúpenie jej pohľadávky podľa § 526 OZ. Uvedenú povinnosť si nesplnila, jej povinnosť prešla na spoločnosť SetCar sk, a.s. na základe dohody medzi ňou a spoločnosťou SetCar sk, a.s., čo napokon vyplynulo z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorú povinnosť v konaní žalobca nepreukázal. Aj napriek tomu žalovaný plnil a uhradil poškodenej XX.X.XXXXsumu 103,43 eur z titulu nájmu vozidla, ktoré mala poškodená na základe zmluvy o nájme vozidla od spoločnosti SetCar sk, a.s. Žalovaný uznal prenájom náhradného vozidla pre poškodenú len za dva dni nájmu od 13.6.2017 do 14.6.2017, hoci mala poškodená M. G. v nájme náhradné vozidlo od 13.6.2017 do 21.6.2017. Z predložených dôkazov založených v súdnom spise (č.l.9), ide o upomienku spoločnosti SetCar sk, a.s. poisťovni Wüstenrot, a.s. a z oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 51), kde v oboch listinách je uvedené rovnaké číslo účtu súd dospel k záveru, že poisťovňa Wüstenrot, a.s. musela vedieť, že pohľadávka poškodenej M. G. prešla zmluvou o postúpení pohľadávky na spoločnosť SetCar sk, a.s., inak by neuhradila poškodenej dňa 26.7.2017 za prenájom náhradného vozidla sumu 103,43 eur. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ak oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené postupcom Y. G. bolo prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017, bolo potom napísané dňa 21.6.2017 a ak žalovaný plnil poistné plnenie poškodenej M. v sume 103,43 eur dňa 26.7.2017, muselo byť postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému skôr ako žalovaný plnil poškodenej, inak by jej neuhradil už vyššie uvedenú sumu 103,43 eur dňa 26.7.2017. Tým, že žalovaný uhradil poškodenej sumu 103,43 eur, musel vedieť o postúpení jej pohľadávky na SetCar sk, a.s. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že sumu 103,43 eur žalovaný poškodenej N. poskytol ako poistné plnenie za dva dni nájmu za náhradné vozidlo, ktoré si prenajala od spoločnosti SetCar sk, a.s. Súd na základe vyššie uvedeného mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je týmto daná.
28. Súd ďalej skúmal, či nárok žalobcu vo zvyšnej časti, t. j. sumy 371,77 eur s príslušenstvom je dôvodný s prihliadnutím s ustálením dňa rozhodnutia o likvidácií podstatného pre určenie dĺžky oprávneného nájmu náhradného vozidla, ktorá skutočnosť bola v konaní sporná. Odvolací súd v súlade so zistením skutkového stavu súdu prvej inštancie o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o vyhlásení totálnej škody na motorovom vozidle poškodenej dňom 12.7.2017 sa plne stotožnil. Súd prvej inštancie považuje oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017 za ukončenie šetrenia poistnej udalosti a k vyhláseniu totálnej škody, nie dňom 14.6.2017, kedy likvidátor vyhotovil ohliadku poškodeného vozidla a vyhotovil zápis o rozsahu poškodenia s uvedením popisu poškodených častí vozidla. Súd prvej inštancie považuje oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 za relevantné rozhodnutie poisťovne o totálnej škode a až týmto dňom došlo k
ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a tiež k oznámeniu výpočtu výšky plnenia poškodenej. Súd zastáva názor, že poškodená bola oprávnená užívať náhradné motorové vozidlo až do poukázania poistného plnenia, pričom rozhodnutie o totálnej škode bolo preukázateľne vyhotovené až dňa 12.7.2017 a nemôže súd zobrať do úvahy rozhodnutie o totálnej škode zo dňa 14.6.2017, tak ako to zdôvodnil v skoršom rozhodnutí. Žalovaný preukázateľne ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 12.7.2017, teda rozhodnutie o totálnej škode nemohlo nastať skôr ako ukončenie šetrenia. Súd prvej inštancie považuje nájom náhradného vozidla od 13.6.2017 až do 21.6.2017, kedy mala poškodená náhradné vozidlo v nájme za dôvodné, t. j. za 9 dní a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 371,77 eur s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie sumy 103,43 eur (475,20 eur - 103,43 eur = 371,77 eur).
29. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % zo sumy 371,77 eur od 29.9.2017 z dôvodu, že žalovaný v súlade s ustanovením § 11 ods.6 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z. do troch mesiacov od oznámenia vzniku poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 13.6.2017 splnil podmienku listom zo dňa 26.7.2017, ktorá vylučuje v zmysle § 11 ods.8 cit. zákona nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Nárok na úrok z omeškania by mohol mať vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods.7 cit. zákona. Súd poukazuje aj na stanovisko NS SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 145/2017 aj rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 21/2017. Pokiaľ žiadal žalobca aj úrok z omeškania, súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
30. Žalobca zobral v priebehu konania žalobu čiastočne späť o sumu 103,43 eur s príslušným úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia a to podaním zo dňa 31.1.2020. Súd konanie v tejto časti zastavil s prihliadnutím aj na súhlasné stanovisko žalovaného, ktorý súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Súd v zmysle § 145 ods.2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
31. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.2 CSP a priznal žalobcovi nárok voči žalovaného vo výške 56,46 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.