Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Námestie SNP 14, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 44 095 333, proti žalovanému: F. Q., nar. XX.X.XXXX, F. XX, B. zast. Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.7.2016 žiadal žalobca, aby súd určil: · neúčinnosť Kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX uzatvorenou medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim voči veriteľom úpadcu, predmetom ktorej bol prevod výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese B. II, obec B. - m.č. J., k.ú. K., vedenom H. úradom B., katastrálny odbor na LV č. XXXX a to:

- parcela reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy

- parcela reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy

- parcela reg. „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

- stavba so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXXX/X so zapísaným popisom stavby - vrátnica, druh stavby XX - iná budova ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXXX/XX dňa X.X.XXXX · žalovanému povinnosť zaplatiť finančnú náhradu vo výške XXX.XXX EUR do všeobecnej podstaty v prospech žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku alebo v uvedenej lehote vypratať predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobcu 2. Dňa 27.5.2011 uzatvoril úpadca A. zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu XXX.XXX EUR. 3. Dňa 1.8.2013 uzatvoril úpadca so žalovaným A. zmluvu, ktorou došlo medzi zmluvnými stranami k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam úpadcu za kúpnu cenu XXX.XXX EUR tak, že časť kúpnej ceny vo výške XXX.XXX EUR bola bankou na základe vinkulácie zaplatená záložnému veriteľovi D.. D. Q. na základe zapísaného záložného práva a časť kúpnej ceny vo výške XXX.XXX EUR bola vyplatená v prospech účtu úpadcu. 4. Uznesením sp. zn. XK/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. R. zo dňa X.XX.XXXX bol za správcu úpadcu ustanovený žalobca. 5. Žalobca je právneho názoru, že uvedený právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu a preto je neúčinným právnym úkonom urobeným s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech žalovaného nakoľko:

- v čase podpisu zmluvy bol úpadca dlžníkom viacerých záväzkov voči svojim veriteľom minimálne vo výške XX.XXX,XX EUR po splatnosti

- úpadca predčasným splatením záväzku záložného veriteľa D.. Q. v celej výške nezákonne uprednostnil jeho záväzok a ukrátil vo výške XXX.XXX EUR uspokojenie ostatných veriteľov 6. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril podaním zo dňa X.XX.XXXX, kde uviedol, že s ponukou predaja nehnuteľností ho oslovil úpadca z dôvodu, že je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti. Súhlasil s požadovanou cenou úpadcu vo výške XXX.XXX EUR avšak ako jedinú podmienku uviedol, že nehnuteľnosti musia byť v čase nadobudnutia bez tiarch. Uviedol tiež, že nikdy nemal žiadny vzťah k úpadcovi a nemal informácie o jeho ekonomickom stave. Poprel že by bol spriaznenou osobou úpadcu, nepoznal ani záložného veriteľa. Namietol, že sporným úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu ale zmene jeho formy z vlastníctva nehnuteľností na vlastníctvo finančnej čiastky vo výške XXX.XXX EUR, čo bola primeraná hodnota nehnuteľností. K tvrdeným záväzkom úpadcu po splatnosti v čase podpisu kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že nepopretá suma pohľadávok bola výrazne nižšia ako časť kúpnej ceny, ktorú banka poukázala na účet úpadcu a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania úpadku úpadcu v čase realizácie sporného právneho úkonu. Namietol tiež dodržanie lehoty v zmysle ustanovenia , ods. 3 s tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal spriaznenosť žalovaného s úpadcom a teda žaloba môže odporovať len úkony urobené počas jedného roka pred vyhlásením konkurzu. Na základe uvedeného žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, šikanóznu a žalobca ňou zneužíva právo a preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa XX.X.XXXX. K argumentu žalovaného, že nemal žiadne bližšie informácie o ekonomickom stave spoločnosti úpadcu a nie je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia žalobca uviedol, že z emailovej komunikácie žalovaného a F.. I. B., kde sa navzájom oslovujú „F.“ a lúčia sa „Pa“ podľa žalobcu vyplýva, že vzťah žalovaného a F.. B. nemá povahu obchodnej komunikácie, ale komunikácie súkromných osôb, ktoré sú si navzájom blízke a teda je ním preukázané spriaznenosť žalovaného a F.. B. v zmysle ust. . Žalobca F.. B. označil ako vedúcu pracovníčku úpadcu vzhľadom na jej dispozičné právo k účtom úpadcu a tiež uviedol, že ako vedúca pracovníčka musela byť informovaná o ekonomickom stave úpadcu. V rámci procesného útoku žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o tom, že primeraná hodnota finančných prostriedkov sa rovná hodnote nehnuteľností s odôvodnením, že peniaze časom strácajú hodnotu avšak nehnuteľnosti ju časom zvyšujú. Tiež žalobca upravil svoje vyjadrenie o miere záväzkov úpadcu v rozhodnom čase, keď tvrdil, že záväzky úpadcu predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX EUR. 8. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa X.X.XXXX. Dôrazne poprel tvrdenie žalobcu o spriaznenosti žalovaného a F.. B.. Tiež poprel tvrdenie žalobcu o jej pozícii vedúcej zamestnankyne úpadcu, keď uviedol, že podľa jeho informácií bola F.. B. asistentkou ( nemal podriadených zamestnancov ) a jej tvrdené dispozičné právo k účtom úpadcu neznamená vedúceho zamestnanca. Žalovaný potvrdil, že si s F.. B. tykal, ale uviedol, že sa poznali len v rámci prevádzky areálu a prichádzal s ňou do styku len pracovne. Tvrdenie žalobcu o existencii pohľadávok po splatnosti v čase podpisu zmluvy vo výške X.XXX.XXX,XX EUR žalovaný označil ako nepreukázané. 9. Podľa ust. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 10. Podľa ust. , ods. 1 spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. 11. Podľa ust. , ods. 1, I. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 12. Podľa ust. , ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. 13. Podľa ust. , ods. 3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 14. Podľa ust. , ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 15. Podľa ust. , ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 16. Podľa ust. , ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 17. Podľa ust. , ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. 18. Podľa ust. , ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 19. Podľa ust. , ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 20. Súd ako spornú v konaní vyhodnotil skutočnosť, či kúpna cena zo zmluvy zo dňa X.X.XXXX bola neprimeraná vo vzťahu k hodnote prevádzaných nehnuteľností úpadcu, tvrdenie žalobcu, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. a či teda žalobca môže úspešne odporovať právnemu úkonu žalovaného a úpadcu. 21. K žalobcom tvrdenej spriaznenosti žalovaného a úpadcu súd konštatoval, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že F.. B. bola vedúcim zamestnancom úpadcu. V konaní bol predložená kópia stránky úpadcu, z ktorej však podľa názoru súdu vyplýva len to, že F.. B. bola kontaktnou osobou úpadcu, nie vedúcim zamestnancom. Taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že jednoduché tykanie v emailovej komunikácii znamená blízkosť komunikujúcich osôb je podľa názoru súdu účelovým, nepodloženým a zavádzajúcim tvrdením. 22. Na základe návrhov strán sporu súd v konaní vypočul žalovaného, F.. B. a X.. J.. 23. Žalovaný vo svojej výpovedi v konaní uviedol, že kúpa nehnuteľností z jeho strany bol čistý obchod na základe susedských vzťahov. V objekte na U. bolo jedenásť susedov so spoločnými meradlami energií. F.. B. chodila na rokovania susedov za J. ako jeho sekretárka. K cene nehnuteľností uviedol, že zaplatená kúpna cena ani v súčasnosti nie je trhovou a vlastníctvo nehnuteľností je pre žalovaného skôr na príťaž. Cena bola vyplatená bankou žalovaného oproti čistému LV. Úpadca ostal v nehnuteľnosti 3 mesiace po nadobudnutí vlastníctva žalovaným a potom sa odsťahoval do nového objektu. Úpadok úpadcu žalovaný zistil až z doručenej žaloby v tomto konaní a žalobu považuje za špekulatívnu vzhľadom na jej podanie až tesne pred uplynutím lehoty. Podmienky vyplatenia kúpnej ceny presne určil úpadca. Podľa žalovaného p. J. odmietal chodiť na stretnutia susedov, ktoré sa konali raz mesačne. K osobe p. B. žalovaný uviedol, že nič netuší o jej rodinných pomeroch, o jej osobe mal len susedské informácie a ona nič nevie o jeho rodinných pomeroch. I. o kúpe vypracoval úpadca, prebehlo niekoľko rokovaní, cena bola fixná, nerokovalo sa o nej, nemal žiadnu vedomosť o fungovaní úpadcu, jeho majetku, veriteľoch. Žalovaný uviedol, že sa osobne stretol len s jedným veriteľom úpadcu - p. Q. - ktorý bol záložným veriteľom zapísaným na LV a bývalým vlastníkom nehnuteľností. 24. Svedkyňa F.. B. vo výpovedi uviedla, že bola asistentkou úpadcu v rokoch XXXX - XXXX a mal administratívne povinnosti u úpadcu, na starosti poštu, podklady pre účtovníka, konala na základe pokynov p. J., vykonávala bežnú administratívnu rutinu. Uviedla, že nekontrolovala prácu a neriadila v práci nikoho a na stránke úpadcu je uvedená len ako kontaktná osoba, ktorá bola jediná denne v kancelárii a teda nemohla byť vedúcou zamestnankyňou úpadcu. Žalovaného svedkyňa poznala ako suseda v areály, ktorý dal ponuku na kúpu nehnuteľností, nebola s ním v žiadnom inom kontakte a tyká

si s ním. Svedkyňa uviedla, že vedela o ekonomickom stave úpadcu a mala dispozičné práva k účtom, ktoré využívala. Nebola účtovníčkou a preto nemal prehľad o stave spoločnosti úpadcu. Dispozície s účtom úpadcu vykonávala len na základe priamych pokynov p. J. a p. E.. Svedkyňa nevie uviesť, prečo sa úpadca rozhodol predať nehnuteľnosti žalovanému. K stavu záväzkov úpadcu v rozhodnom čase svedkyňa uviedla, že v stavebníctve má každý záväzok po splatnosti teda aj úpadca. K vedomosti žalovaného o stave záväzkov úpadcu v rozhodnom čase uviedla, že nevidí dôvod, prečo by žalovaný mal byť o nich informovaný. Žalovaného svedkyňa spoznala až pri predaji nehnuteľností a ich vzťah bol len obchodný, nepoznal rodinné zázemie svedkyne, ona nepoznala jeho zázemie a ani presný spôsob jeho podnikania. Na záver svedkyňa výslovne uviedla, že žalovaného nemožno považovať za jej blízku osobu v zmysle zákonnej definície. 25. Svedok X.. J., štatutár úpadcu do roku XXXX vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že F.. B. mu oznámila úmysel žalovaného kúpiť nehnuteľnosti, on ponuku najskôr odmietol, po opätovnom prejavení záujmu žalovaného sa ponuka rozšírila a jemu ponúkli inú budovu na Q.. Svedok uviedol, že cenu nehnuteľností stanovil žalovaný. Po kúpe zostali v nehnuteľnosti a neskôr koncom leta sa presťahovali do novej budovy kde sa prihlásili do dražby na kúpu budovy a zložili zálohu XX.XXX EUR. Následne sa situácia úpadcu zhoršila a preto odskočil od dražby a znova sa presťahovali. Svedok uviedol, že mal majetkovú účasť v spoločnosti úpadcu XX%. V roku XXXX previedol spoločnosť úpadcu s prísľubom nového majiteľa uhradiť záväzky úpadcu. Svedok uviedol, že v čase prevodu nehnuteľností bol ekonomický stav úpadcu dobrý, bol schopný zložiť zábezpeku do dražby a uzatváral leasingové zmluvy. F.. B. pozná svedok len z pracovnej činnosti a druhýkrát sa stretli na súde, pre úpadcu vybavovala a vystavovala faktúry, na stránke bola uvedená ako kontaktná osoba, ktorá bola vždy v kancelárii a nebola vedúcim zamestnancom úpadcu. Pokyny iným zamestnancom mohla len sprostredkovať od svedka. Q. uviedol, že F.. B. chodievala so žalovaným počas obednej pauzy na obedy do hotela oproti a žalovaný jej nadbiehal. Ďalej uviedol, že zmluvu pravdepodobne vypracoval právnik úpadcu, o cene sa nerokovalo. Záväzok úpadcu voči p. Q. nebol dva roky doplatený, úpadcovi ponúkli vyhovujúcu budovu a preto sa rozhodol predať nehnuteľnosti za veľkorysú ponuku žalovaného a nikoho iného s ponukou na kúpu neoslovili. Svedok uviedol, že v čase podpisu zmluvy mal úpadca záväzky ale aj pohľadávky, o stave majetku so žalovaným sa nebavil. K záväzkom úpadcu v rozhodnom čase uviedol, že sa jednalo o nevyplatené záväzky z dôvodu nekvality diel a sporov. Potvrdil v plnom rozsahu zaplatenie kúpnej ceny žalovaným. K stavu spoločnosti úpadcu v roku XXXX uviedol, že úpadca mohol mať tržby X - X mil. EUR, výsledkom hospodárenie bolo platenie daní. 26. Súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX zamietol nevykonané návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania z dôvodu, že ich vzhľadom na vykonané dokazovanie a právny názoru súdu považoval za nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie. 27. Súd teda ustálil ako nesporné, že žalovaný nespĺňa predpoklady spriaznenosti s úpadcom v zmysle ust. . 28. Podľa ust. je možné úspešne odporovať ukracujúcim právnym úkonom úpadcu, ktorými ukrátil svojich veriteľov v lehote piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Pri osobách, ktoré nie sú spriaznenou osobou úpadcu je nevyhnutných predpokladom preukázať ukracujúci charakter právneho úkonu a súčasne vedomosť tretej osoby o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. 29. Súd konštatoval, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo preukázateľne X.X.XXXX a uznesenie o vyhlásení konkurzu úpadcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX. 30. Na základe nespornosti skutočnosti, že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia bol žalobca povinný preukázať ukracujúci charakter právneho úkonu a súčasne vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov. Ukracujúci charakter právneho úkonu predstavujúci neprimeranosť kúpnej ceny vzhľadom na cenu obvyklú v čase a mieste žalobca s poukazom na horeuvedené nepreukázal. Taktiež nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Jednoduché tvrdenie žalobcu, že v súčasnosti by cena nehnuteľností bola vyššia ( žaloba ) a tvrdenie, že výmena nehnuteľného majetku úpadcu za primerané finančné prostriedky v rozhodnom čase je vždy ukracujúcim úkonom nakoľko peniaze časom hodnotu strácajú zatiaľ čo nehnuteľností na hodnote získavajú je tvrdením, ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Žalobca v konaní nepreukázal, že kúpna cena XXX.XXX EUR v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste bola cenou neprimeranou a teda súd má za to, že došlo len k zmene formy majetku úpadcu v primeranej výške a teda tento úkon úpadcu nespĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu. 31. Žalobca v konaní tiež neuniesol dôkazné bremeno preukázania predpokladu úspešného uplatnenia lehoty na podanie žaloby určenej ust. , keď nepreukázal vedomosť žalovaného o tvrdenom úmysle úpadcu ukrátiť predmetným právnym úkonom svojich veriteľov. Žalovaný naviac preukázal, že

uhradil primeranú kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti a teda nemohol krátiť uspokojenie veriteľov v konkurze úpadcu. 32. Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že žalovaný vedel o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že žalovaný sa správal ako podnikateľ a využil rozhodnutie úpadcu odpredať nehnuteľnosti za primeranú cenu vzhľadom na skutočnosť, že jeho prevádzka susedí s nehnuteľnosťami úpadcu, akceptoval cenu určenú úpadcom a uhradil ju prostredníctvom banky spôsobom, ktorý určil úpadca. 33. Tvrdením žalobcu o ukracujúcom charaktere právneho úkonu, ktorým úpadca uhradil pohľadávku záložného veriteľa D.. Q. sa súd nezaoberal, nakoľko nie je predmetom tohto konania. 34. Súd teda konštatoval, že neboli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle ust. a vedomosti žalovaného o úmysle úpadcu krátiť uspokojenie svojich ďalších veriteľov ( ani krátenie samotné ) a teda žalobca mohol úspešne uplatniť svoj nárok žalobou voči žalovanému len za predpokladu ak by k predmetnému úkonu došlo v lehote X roka pred vyhlásením konkurzu v zmysle ust. , ods. 3 . Z toho dôvodu súd vyhodnotil nárok žalobcu voči žalovanému za prekludovaný. 35. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal včasné podanie žaloby voči žalovanému ani ukracujúci charakter právneho úkonu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 36. Podľa ust. , ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa ust. , ods.2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa ust. , ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Podľa ust. , ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 40. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. XX/XXXXZb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej XX,XX EUR. 41. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania a súd konštatoval jeho XXX%-ný úspech v spore. 42. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.