Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-81-2019.pdf
PDF · 149.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich MVDr. Jána Stahorského a JUDr. Zlatice Čeplikovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.2.2020 v Trebišove takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného F. S. , nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom E., ul. S. č. XX/XX, spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- od presne nezistenej doby roku 2008 až do mesiaca september 2018 v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome na ul. S. č. XX/XX v obci E., ako aj na iných miestach, pod vplyvom alkoholu spôsoboval psychické utrpenie svojej manželke, poškodenej E. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., ul. S. č. XX/XX, tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, ako aj jej rodinným príslušníkom, odopieral jej styk s rodinnými príslušníkmi, vypínal jej kúrenie v dome, vodu a osvetlenie, bezdôvodne poškodzoval zariadenie domu rozbíjaním spomienkových predmetov, pálením rodinných fotografií a ničením jej kvetov, bez súhlasu míňal peniaze, ktoré patrili výlučne poškodenej a jeho konanie vyvrcholilo v mesiaci september 2018, kedy vymenil zámky na vstupných bránkach do dvora ich rodinného domu s tým, že ju odmietol vpustiť do domu, čím u nej vyvolával strach a stres a neumožňoval jej využívať ich spoločný majetok,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú E. S., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom E., ul. S. XX/XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, ktorým zistil nasledovné:
Obžalovaný F. S. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej sa vo svojej výpovedi podrobne vyjadril k spolužitiu s poškodenou E. S., ktoré bolo až do roku 2008 v podstate bezproblémové, a to dovtedy, kým pracoval ako vodič kamiónu. V tomto roku vážne ochorel a po ročnej práceneschopnosti musel ísť do invalidného dôchodku. V období, keď maródoval, sa jeho manželka správala ešte normálne, ale potom, keď zistila, že prísun peňazí domov už nebude, tak asi niekedy v mesiacoch jún - júl v roku 2010 napísala papier na rozvod, ale nestihla ho podať, lebo sa z toho zbláznila a nastúpila na psychiatriu do R., kde bola hospitalizovaná asi 2 mesiace. V tomto období mala frajera z E. a keď ostal doma, už nemohla robiť to, čo robila predtým. Z R. ju preložili na psychiatriu do E., kde bola asi mesiac, potom ju preložili na psychiatriu do S., odkiaľ sa musela vrátiť späť do E. a po asi dvoch týždňoch ju znova poslali do S.. Do S. za ňou chodil každé dva týždne, nosil jej tam čisté veci a jedlo. Chodili tam s ním
viacerí ľudia, najviac jeho švagriná Z. S.. Jeho žena tam bola v hroznom stave a z toho dôvodu asi po 4 mesiacoch mu izbový lekár zavolal a povedal mu, nech podá v R. na súde návrh na zbavenie svojprávnosti, pretože si chcela podrezať žily, ale zabránili jej v tom spolubývajúce. Lekári mu povedali aj to, že jeho manželka musí byť zbavená svojprávnosti, aby ju mohli dať do ústavu pre duševne chorých. On ten návrh v R. podal a ďalej sa o nič nestaral. Poškodená bola v S. ešte dva mesiace, teda dokopy 6 mesiacov. Keď za ňou prišiel asi 11.5.2011 a priniesol jej šaty, vodu a jedlo, bola v dezolátnom stave, lekár mu vtedy povedal, že ju musí zobrať domov, lebo sociálna poisťovňa prestala platiť. Následne, možno o 2 mesiace, prišla domov, bola už zbavená svojprávnosti, čo mu manželka vyčíta, že na súde mohol povedať, že nesúhlasí, aby bola zbavená svojprávnosti. Manželka ležala rok na posteli, prišla domov chudá ako troska, lebo v S. nechcela jesť. On jej doma varil, po roku mala asi 100 kíl, a to jej možno pomohlo, že sa postavila z postele na nohy. To mohol byť rok 2011. Potom v ďalšom období manželka doobeda vyspávala, poobede už vyšla vonku, ale doma nerobila nič. Asi od polovice roka 2012 a v roku 2013 to bolo už dobré, v júli - auguste sa už chodili aj kúpať do K. v Z.. Žili tak, ako sa dalo, on varil a upratoval, ona nerobila nič. V polovici roka 2013 a v roku 2014 to už bolo na celkom dobrej ceste, pričom v roku 2014 na jej požiadanie, že treba vymeniť garážové dvere, hlavné dvere a dve okná za plastové, tak ich spoločne dali vymeniť. Tam sa minulo tých 4.000 Eur, ktoré ona spomínala na pojednávaní. V roku 2014 podal na súd žiadosť o navrátenie manželkinej svojprávnosti. Ťahalo sa to rok a v máji 2015 jej svojprávnosť vrátili. O týždeň na to ho manželka žiadala, aby na ňu urobil závet, aby po ňom, keď zomrie, dedila ona, a nie ich deti, na čo ju presvedčila ich dcéra, ktorá žije s manželom v B.. Prešlo asi 10 dní, na čo sa jeho manželka odsťahovala zo spoločnej spálne na poschodie a tam si žila, doma nerobila nič. Celkovo asi 10 rokov nevarila, vôbec nič nerobila, nestarala sa ani o domácnosť. Keď utiekla na poschodie, prešlo asi 14 dní, mohol byť koniec júna. Potom začiatkom júla, keď sedel vonku pri stole pred hlavným vchodom, prešla okolo neho bez jediného slova. Až následne zistil, že utiekla do G. na 10 dní na dovolenku a potom sa vrátila späť bez jediného slova.
Obžalovaný ďalej uviedol, že kým bola poškodená pozbavená svojprávnosti, tak ju vozil všade, kde potrebovala a potom, čo jej bola svojprávnosť vrátená, ho odkopla ako špinavú handru. Od roku 2015 až do jej úteku za milencom, sa takmer vôbec nerozprávali, v roku 2015 v decembri utiekla k dcére do B., vrátila sa v januári 2016, potom znova odišla a prišla bez jediného slova. To isté bolo ďalší rok v decembri 2016 odišla a vrátila sa v januári 2017. V roku 2017 v decembri takisto odišla a vrátila sa v polovici februára 2018. 23.8.2018 si poškodená vybavila kúpele v C., takisto odišla bez jediného slova, aby povedala, kde ide, vrátila sa 13.9., keď bola doma jeden deň. Potom utiekla na dva dni s jej milencom z C. kúpeľov pánom Z., u ktorého bola 17.9. na oslave jeho 60. narodenín v K. a odvtedy je tam. Bola síce ešte trikrát doma so svedkyňami C., keď si brala veci a keď z jeho strany došlo k vulgárnym nadávkam, vtedy jej povedal, „čo tu chceš ty kurvo“. Keď prišiel pán Z. pre ňu a stál pred ich domom, vtedy odišla s ním na 4 dni a on vtedy skutočne porozbíjal kvety, pohádzal ich dolu z balkóna, boli to však staré 15 ročné kvety. Od 30. septembra poškodená nebola doma, žije v K. u pána Z., ktorý kvôli nej vyhodil z domu svoju priateľku, s ktorou žil 20 rokov.
Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že kontaktu manželke s dcérou nebránil, manželka s ňou rozprávala každý večer minimálne 2-3 hodiny a keď počul, že sa mu pomstí, že ju dal zbaviť svojprávnosti, čo nie je pravda, lebo svojprávnosti ju zbavili lekári, tak odstrihol kábel z internetu, avšak internet bol zriadený na jeho meno. O 5 dní im ale internet znova zapojili, dal ho zapojiť on, ale už na manželkine meno. Čo sa týka vypínania kúrenia, bolo vypnuté iba v niektorých izbách, nevypol ho v tých izbách, kde bývala poškodená, v nich naďalej šli tri radiátory, t.j. v kúpeľni, na wc a v jej izbe. Keďže poškodená vtedy začala otvárať všetky radiátorové ventily, tak on všetky ventily pozbieral. Pokiaľ teda poškodená tvrdí, že jej roky vypínal radiátory, nie je to pravda, jednalo sa iba o jeden večer. Čo sa týka vytočenia žiarovky, bolo to v jeden večer iba raz, ale na hornom poschodí, kde bývala poškodená, v chodbe, kúpeľni a vo wc svetlá stále išli. Čo sa týka poškodenou spomínaných 30.000 Kč, zmenil ich na 1.200 Eur podľa vtedy aktuálneho kurzu, a to v čase, keď bola poškodená v E. na psychiatrii. Vtedy jej aj povedal, že z týchto peňazí za 560 Eur kúpil televízor a ostatné dal na účet. Tento televízor navyše využívala iba ona, a to asi 5 rokov, keďže on má svoj televízor v druhej obývačke, teda on tento televízor vôbec nepozeral. Čo sa týka rozbíjania predmetov, tak raz v zlosti, keď poškodená odišla s pánom Z., zobral poháre, čo mala poškodená z kúpeľov a sádrovú sošku, ktorú mala z B., a tieto veci rozbil. Vtedy spálil aj nejaké fotografie, ale nešlo o rodinné fotografie, jednalo sa o fotografie z Anglicka a spálil ich preto, lebo keď nesúhlasil, že dá závet na manželku, tak mu dcéra poslala sms správu „otec, ty si pre mňa zomrel bez truhly a bez kvetov“. Čo sa týka pitia alkoholu, poškodená dala do spisu nejaké fotokópie fotografií, ktoré mala v tablete asi 3-4 roky, to však neznamená, že je nejaký pijak. Čo sa týka dôchodku,
ktorý jej mal brať po dobu 6 mesiacov, tak sa jednalo asi o 130 Eur na mesiac, z ktorých za ňou chodil do S. a kupoval jej aj nejaké osobné veci. Taktiež bolo treba platiť aj poplatky súvisiace s užívaním domu, a to aj vtedy, keď ona nebola doma. Čo sa týka vymenených zámkov, tak je pravdou, že zámky vymenil, lebo keď chodila poškodená domov po veci, sprevádzali ju svedkyne C., a on chcel vedieť, kedy chodia k nemu domov. Zámky však vymenil iba na jeden večer, hneď na to to poškodená nahlásila na políciu. Čo sa týka tvrdení poškodenej, že mal schválne strihať nejaké stromy alebo kríky, tak je pravdou, že v jednom prípade odrezal jeden kriak, ale poškodená sa vôbec nestarala o záhradu, v dôsledku čoho kríky a stromy prerastali až na chodník, a preto bolo potrebné ich niekedy ostrihať, čo však poškodená nerobila. Od suseda vysadila aj živý plot, o ktorý sa taktiež nestarala, takže kríky prerastajú až k susedovi za jeho múr, preto je potrebné ich niekedy zostrihať. Taktiež nie je pravdou ani to, že mal poškodenej odopierať styk s rodinnými príslušníkmi. Poškodená žiadnych rodinných príslušníkov nemá, okrem dcéry a syna. Jej rodinným príslušníkom ani nenadával. Poškodená mala ešte brata, ktorý zomrel asi pred 6 rokmi, ale jemu nikdy nenadával, keďže boli kamaráti. Mala ešte jednu sestru, ktorá žila v U. v Q., takisto sa liečila na psychiatrii a asi pred 14 rokmi vyskočila zo 7. poschodia a zomrela. Ani jej nikdy nenadával, nakoľko s ňou dobre vychádzal a zvykol sa u nej zastaviť, keď chodil s kamiónom do H.. Pokiaľ poškodená tvrdí, že nadával na ich syna, tak to nie je pravda, on mu hovoril iba to, že je sprostý, že bol vo väzení za to, čo urobil. A pokiaľ tvrdí, že jej nadával „ľompa, sviňa“, tak to pravda je, ale podľa neho to nie je nadávka, pretože poškodená sa chová tak, ako uvádzal vo svojej výpovedi. Obžalovaný nesúhlasí ani s nárokom poškodenej z titulu morálnej ujmy, keďže on poškodenej nič neurobil. Keď niekto mal byť týraný od roku 2009 - 2010, tak to bol on, pretože poškodená ho nechala samého na sviatky, nevarila 10 rokov, nestarala sa o domácnosť a absolútne o nič.
Svedkyňa - poškodená E. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej manžel pred 11 rokmi ochorel a ostal doma na invalidnom dôchodku, čo zapríčinilo, že sa s tým nevedel zmieriť, že nebude môcť viac pracovať. Manžel má zlú panovačnú povahu, vždy muselo byť tak, ako chcel on a žiadne riešenie problémov vzájomným dialógom neexistovalo. Podľa nej je bezcitný bezcharakterný a panovačný človek, psychický tyran, ktorý sa rád pozerá na dno pohárika, svoje chyby si nikdy nepripúšťa a k jej potrebám bol vždy ľahostajný. Nakoniec od neho zo spoločného domu odišla, a to aj preto, že to musela urobiť kvôli svojmu zdravotnému stavu, aby sa opäť nedostala na psychiatriu. Manžel jej odopieral stretávať sa s dcérou, ktorá žije v cudzine, lebo mu vadilo, že si zobrala za manžela černocha, s čím sa ani doteraz nevysporiadal, raz dcére aj v liste napísal, že viac ju do rodinného domu nevpustí, dcéra do ich domu preto ani nechodí. Je tomu už 5 rokov, čo nebola doma. Kvôli tomu chodila ona za dcérou do B., od roku 2015 ju navštívila asi päťkrát. Najskôr za ňou zvykla chodiť asi tak na 3 týždne, potom bola raz v B. na 2 mesiace a naposledy na dva a pol mesiaca, konkrétne od novembra 2017 do konca januára 2018. O tom, že ide do B. niekedy obžalovanému povedala, niekedy nie. V tomto má teda spočívať odopieranie styku s rodinnými príslušníkmi. Obžalovaný jej zvykol robiť všetko napriek, nie je pravda to, čo uvádzal vo svojej výpovedi na polícii, že bol opitý raz-dvakrát do mesiaca, bol opitý častejšie, niekedy to bolo 3-4 dni za sebou, potom mal napríklad týždeň pauzu a potom to zase na neho prišlo. Keď bol opitý, tak sa aj bála, že jej niečo urobí, vtedy jej aj zvykol nadávať, napríklad „ľompa, kurva, hovädo, sviňa“. Toto bolo v období, keď už bol doma kvôli zdravotným problémom, ale vulgárne sms- ky jej posielal na telefón aj predtým, keď pracoval ako vodič kamiónu. Obžalovaný zvykol piť doma buď sám, alebo k nim niekedy chodil syn jeho sesternice, s ktorým potom pili spolu. Obžalovaný s ňou nikdy spoločne neriešil žiadne problémy týkajúce sa napríklad domácnosti, ale urobil iba to, čo sám pokladal za správne. Keď mu aj chcela niečo vysvetliť, tak ju nechcel počúvať, niekam odišiel, napríklad vonku.
Z výpovede poškodenej ďalej vyplýva, že asi v roku 2011 bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, spôsobilosť jej potom bola prinavrátená asi v roku 2015. Obžalovaný sa vyhovára na to, že jej dal odobrať svojprávnosť na príkaz lekárov, ale ona keď sa bavila s jedným psychiatrom, tak ten jej povedal, že by nebola zbavená svojprávnosti, pokiaľ by s tým jej manžel nesúhlasil. Obžalovaný takto na ňu mohol ukazovať a hovoriť, že je šalená, a že to nemá v hlave v poriadku, to jej aj stále opakuje. To všetko negatívne vplýva na jej zdravotný stav. Dôvod však bol aj ten, že trpí depresiami, bola viackrát aj hospitalizovaná, a to v R. a v E., dvakrát sa liečila aj v S., tieto problémy má približne od doby, keď manžel ostal doma a prestal pracovať. Doliečovaná bola potom doma, vtedy jej manžel poskytoval opateru, ktorá spočívala v podstate len v tom, že jej varil jesť, ale zároveň varil aj sebe. Momentálne je medzi ňou a obžalovaným situácia taká, že ona už viac ako rok nebýva doma, nakoľko si myslí, že keby ostala doma, tak manželovi by sa opäť podarilo ju dostať na psychiatriu. Aktuálne býva v inej obci s iným mužom.
Čo sa týka správania sa obžalovaného, konkrétne nadávok rodinným príslušníkom, tak obžalovaný nadával dcére, napríklad, že je kurva, takto jej to napísal v liste, keďže ona býva v B.. Nadával aj synovi, lebo syn mal nie veľmi dobrú povesť kvôli tomu, že bol odsúdený a bol vo väzení. V tomto období manžel na neho nadával, že aký on príde z basy, že príde zdegradovaný, že to už nebude on. Na syna takto nadával pred ňou v čase, keď bol vo výkone trestu, teda nenadával pred synom. Ďalej jej obžalovaný napríklad bránil v tom, aby zobrala vnúčatá k nim domov naraz, keďže ona chcela zobrať spolu dcérine aj synove deti, ale obžalovaný chcel, že ich má zobrať po jednom. Čo sa týka vypínania kúrenia v dome, tak keď sa vrátila od dcéry koncom januára roku 2018, obžalovaný pozbieral všetky ventily z radiátorov, vyšruboval aj žiarovky v lustroch, toto sa však stalo iba raz, teda iba raz vypol kúrenie a pozbieral ventily a pozbieral aj žiarovky z lustrov. Obžalovaný jej vypol aj teplú vodu, to sa stalo taktiež iba raz. Obžalovaný sa zvykol aj zamykať v kuchyni, kde spal a nechcel ju tam pustiť. Čo sa týka poškodzovania zariadenia domu, tak obžalovaný jej pohádzal truhlíki s kvetmi z balkóna, to sa stalo v auguste 2018, taktiež jej porezal kvety v črepníkoch v dome, čo sa stalo iba raz, porezal aj okrasné stromy a kríky. Obžalovaný to podľa nej urobil preto, lebo vedel, že má rada stromy, kríky aj kvety, a že má k nim citový vzťah. Obžalovaný kríky a stromy zrezal viackrát, pretože keď odišla k dcére do B. a vrátila sa, tak viackrát našla nejaké zrezané stromy a kríky. Myslí si, že obžalovaný to robil preto, aby jej takto ublížil a robil jej takto napriek. Obžalovaný jej taktiež porozbíjal aj nejaké spomienkové predmety, najmä tie, čo dostala od dcéry, napríklad porcelán a vzácne sochy, ktoré boli vyrobené ako originál, tieto veci našla porozbíjané na svojej posteli, kde spala, toto sa stalo taktiež len raz. Raz jej obžalovaný poslal správu, že ich fotografie práve horia na záhrade, čím ju taktiež psychicky ničil, jednalo sa o fotografie týkajúce sa jej a dcéry, aj toto sa stalo iba raz. Čo sa týka peňazí, tak na to si už presne nepamätá, ale trvá na tom, že obžalovaný minul jej peniaze. Čo sa týka vymenených zámkov, tak jednalo sa o to, že obžalovaný v čase, keď už bola zo spoločného domu odsťahovaná, vymenil zámok na bránke, nechcel ju pustiť do vnútra, nakoniec po prehováraní ju pustil, ona si zobrala pár svojich osobných vecí a odišla. Raz, keď bola v dome s kamarátkinou dcérou po nejaké veci, tak ich obžalovaný zamkol na medziposchodí v dome a nechcel ich pustiť von s tým, že nech si zavolajú políciu. Z domu sa potom dostali tak, že zavolali políciu, vtedy jej policajti povedali, že či si myslí, že budú takto zasahovať vždy, keď si bude chcieť prísť po veci do domu. Preto od tohto obdobia, čo bolo v mesiaci november 2018, už v dome nebola. Nebola tam aj kvôli tomu, že už tam s ňou nikto nechcel ísť a sama sa tam ísť bála kvôli manželovi, že by jej mohol niečo urobiť, alebo že by mohol byť opitý. Fyzicky ju obžalovaný ale nikdy nenapadol.
Svedok F. S. ml. (syn obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ich rodine prebiehal život po celú dobu normálne a jeho názor na celú vec je taký, že v tomto prípade o týraní nemôže byť ani reči. Jeho otec celý život pracoval na kamióne a prakticky skoro nikdy nebol doma. Asi tak posledných 10 rokov však kvôli zdravotným problémom musel prestať pracovať a ostal doma. Od tej doby si už jeho matka nemohla robiť čo chcela, ako keď bol s kamiónom stále na cestách, prejavovalo sa to napríklad aj tým, že doma bolo menej peňazí ako predtým. Začalo dochádzať napr. k takým veciam, že matka odišla bez slova na liečenie na 1 mesiac, na dovolenku do G., za dcérou do B. na 2 alebo 3 mesiace a to tak, že nikomu nič nepovedala. Nevie sa vyjadriť, prečo sa takto správala, bolo to možno preto, že uprednostňovala svoju dcéru, ktorá žila v B., pred ním a pred otcom. Má vedomosť aj o tom, že matka chodila na dovolenky s iným mužom, pričom im vôbec nič nepovedala, že kde a s kým ide. Normálny človek by sa takto nesprával, ako sa v tomto smere správala jeho matka. Pamätá si ešte, že asi pred 5 rokmi sa ho otec kvôli problémom s matkou pýtal, či sa má rozviesť, on mu vtedy povedal, že čo tým získa, že ostane sám, no nakoniec aj tak ostal sám. Asi pred rokom matka odišla do obce K. k jednému pánovi, s ktorým bola na liečení, a od vtedy s ním žije. Podľa neho tu týranie bolo z inej strany, teda skôr bol týraný otec z jej strany, nakoľko on sa staral o celý dom, o celú domácnosť, aj o matku a ona si robila čo chcela. Otec matku chodil navštevovať aj keď bola hospitalizovaná, pričom jej dcéra, teda jeho sestra, z B. za ňou neprišla ani raz. Pokiaľ ide o to, či obžalovaný rozbíjal nejaké predmety, tak si myslí, že sa mohlo stať, že obžalovaný rozbil nejakú sošku, ale takéto správanie z jeho strany sa neopakovalo veľakrát, pamätám si, že k rozbitiu sošky došlo iba raz. Čo sa týka ničenia kvetov, tak matka keď odišla z domu na niekoľko mesiacov, tak je normálne, že sa o kvety trebalo starať, čiže otec ich asi preto ostrihal. Raz sa stalo aj to, že kvety na záhrade vyschli, keď matka odišla na niekoľko mesiacov preč a taktiež raz otec zrezal jeden strom, keď matka bola preč, pričom ešte predtým sa spolu dohadovali, či strom zrežú, keďže otec ho chcel zrezať už skôr. Pokiaľ ide o vypínanie kúrenia, tak otec vypol kúrenie preto, aby sa ušetrili peniaze, a nie preto, aby týral matku, nakoľko v rodine bolo po tom, čo otec prestal pracovať, málo peňazí a matka to zrejme nedokázala pochopiť. Aj k vypnutiu kúrenia mohlo dôjsť tiež len raz. K vymeneným zámkom vie povedať len toľko, že sa často stávalo, že matka vošla do domu ako duch, bez
pozdravenia, bez ohlásenia, že príde, preto otec asi raz vymenil na dome zámky, ale potom, čo matka kvôli tomu robila bordel, tak pôvodné zámky dal naspäť.
Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že pokiaľ dobre vie, tak jeho matka mala v predmetnom období dve známosti mimo manželstva, jednu známosť mala ešte skôr v E., následne mala ďalšiu známosť. Ohľadom toho bolo zo strany otca veľa prepáčenia, ktorý napriek tomu, že sa dozvedel, že matka mala nejakú mimomanželskú známosť, tak jej to prepáčil. Pokiaľ ide o to, či otec bránil tomu, aby jeho sestra chodila z B. na K., tak to môže byť pravda, nakoľko vzťahy v rodine so sestrou, teda medzi ňou a otcom, boli napäté preto, že sestra si našla v B. černocha, s ktorým tam ostala žiť. Napriek tomu tu sestra aj so svojim manželom a deťmi bola niekoľkokrát na Slovensku, taktiež aj otec bol za nimi v B.. To celkové napätie ohľadom návštev sestry doma bolo zrejme dôsledkom celkového napätia medzi otcom a matkou, ktorá navyše často zvykla telefonovať so sestrou do B., viedli spolu aj niekoľkohodinové telefonáty a potom, keď sestra prišla na Slovensko, tak sa snažila riadiť matku a vysvetľovať, čo musí a ako to musí robiť, pretože to na západe takto funguje. Z tohto dôvodu teda jej návštevy doma boli problematické. Pokiaľ ide ešte o jeho matku, vie o tom, že sa vôbec nepodieľala na chode domácnosti, vôbec nevarila a o nič sa nestarala. Cez vianočné a veľkonočné sviatky zvykla odchádzať za sestrou do B. a otec sviatky trávil doma sám. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov jeho otcom, tak otec určite nebol alkoholik a pokiaľ si aj viac vypil, tak určite nebol agresívny, ani násilný, choval sa normálne. Myslí si, že alkohol u neho nemohol byť spúšťačom nejakého agresívneho správania.
Z výpovede svedkyne Z. S. (švagrinej obžalovaného) vyplynulo, že obžalovaného a poškodenú pozná odkedy sa zobrali a vie o tom, že žili v normálnom manželstve. Najskôr bývali v E., vtedy sa často navštevovali, ich deti spolu aj vyrastali, takže boli spolu v kontakte. Vie o tom, že v roku 2008 obžalovaný ochorel a rok maródoval, a že potom, čo musel pre zdravotné problémy ostať doma a prestať pracovať, tak poškodená sa úplne zbláznila. V tej dobe napísala aj papiere na rozvod, ale nestihla ich podať na súd, nakoľko ju zobrali do R. na psychiatriu. Má vedomosť taktiež o tom, že v tomto období sa poškodená s obžalovaným už ani vôbec nerozprávala, nadávala na neho a celkovo ho podľa jej názoru týrala. Keď bola poškodená hospitalizovaná v S., kde bola asi 6 mesiacov, tak tam s obžalovaným za ňou chodila na návštevy skoro každé dva týždne. Vždy keď prišli na návštevu, poškodená bola v dezolátnom stave, doslova ako troska, museli ju najskôr poumývať, okúpať a dať do poriadku, aby mohli spolu ísť vonku. Takto do poriadku ju dávala ona, obžalovaný zvykol čakať vonku v parku. Obžalovaný jej nosil čisté prádlo, nakoľko poškodená si v podstate nemala čo obliecť a vôbec o seba nedbala. Obžalovaný zvykol aj doma navariť a toto jedlo jej odniesť do S.. Pamätá si, že potom, čo po šiestich mesiacoch bola prepustená z S., tak rok ležala doma v posteli, pričom obžalovaný sa o ňu staral, varil jej, robil všetko a staral sa aj o celú domácnosť. Keď k ním v tomto období prišla na návštevu, tak poškodená ani nevstala z postele. Po roku sa jej stav trochu zlepšil, v rokoch 2012, 2013 a 2014 sa s obžalovaným a poškodenou spolu chodili aj kúpať do Z. do K.. Pokiaľ poškodená bola zbavená svojprávnosti, obžalovaný s ňou vždy chodil po doktoroch, ale potom, čo jej svojprávnosť bola v roku 2015 navrátená, tak začala „vystrkovať rožky“, začala chodiť sama do K., vyobliekaná a ovešaná zlatom, keďže obžalovaný jej počas svojich ciest priniesol veľa zlatých šperkov. Vie aj o tom, že poškodená odišla 3-krát na niekoľko mesiacov do B., pričom obžalovanému vôbec nepovedala kde ide, s kým ide, nepovedala mu vôbec nič. Posledných 10 rokov doma vôbec nič nerobila a zo spálne sa nakoniec odsťahovala do izby na hornom poschodí kde od roku 2015 žila takto na poschodí sama. K obžalovanému dolu vôbec nechodila, napr. keď prišli k obžalovanému na návštevu, tak ona za celý čas nezišla k nim dole zo svojej izby ani raz. Vie o tom, že poškodená odvrhla aj svojho syna s celou rodinou, rovnako aj jej rodinu, aj keď sa v minulosti často navštevovali. Obžalovaný s poškodenou majú veľký dom, o ktorý sa treba starať, majú veľa stromčekov a živý plot, o ktoré sa staral výlučne obžalovaný. Majú aj veľkú záhradu a o všetko sa musel starať sám obžalovaný, naučil sa aj zavárať uhorky a tiež robiť kompóty. Tieto vedomosti ohľadom domácnosti obžalovaného a poškodenej má z návštev, nakoľko asi tak do roku 2015 sa často navštevovali, zvykli si v tomto období aj volať, pričom viac si volali s poškodenou. Tá sa aj sťažovala, že ju obžalovaný týra, že je pijak, podľa nej však obžalovaný nie je žiadny pijak, keď si vypije, tak len doma, do krčmy nechodí. Pokiaľ ide o to, čo poškodená rozprávala, keď spomínala, že ju obžalovaný týra, tak si spomína len na to, že obžalovaný jej mal vulgárne nadávať. Toto všetko vie aj z rozprávania so susedmi a niektoré informácie má aj od obžalovaného. Z jeho rozprávania vie, že vypol kúrenie v horných izbách z dôvodu šetrenia peňazí, aby nemusel byť zbytočne vykurovaný celý dom, keďže účty platil výlučne on a poškodená na chod domácnosti nijako neprispievala. Vie aj o tom, že obžalovaný pozhadzoval nejaké kvety dole z balkóna, jednalo sa o kvety poškodenej, o ktoré sa starala ona, pozhadzoval ich iba raz. Má vedomosť aj o tom, že dcéra poškodenej bola u nich asi 2 až 3x na návšteve v E., asi tak na 2 - 3 týždne, teda
trebalo sa o nich starať, stálo to nejaké peniaze, pričom o všetko sa staral a finančne zabezpečoval obžalovaný. Poškodená sa v tomto smere nestarala o nič.
Z výpovede svedkyne P.. Z.. N. C. súd zistil, že vzťahy v rodine obžalovaného a poškodenej sa začali zhoršovať po tom, čo obžalovaný prestal pracovať a ostal doma. Detaily ich spolunažívania nepozná, vie však napríklad o tom, že obžalovaný zakázal ich dcére chodiť na K., a to z dôvodu, že si ich dcéra vzala v B. za manžela černocha. Obžalovaný sa snažil aj prerušiť kontakty rodiny s ich dcérou, a to napríklad tak, že ich dcéra zaviedla do domu internet, aby mohli byť spolu v kontakte a on tento internet zrušil. V domácnosti mali aj telefón, pričom obžalovaný prestrihol káble. K takémuto správaniu došlo zo strany obžalovaného len raz, teda obžalovaný raz v domácnosti zrušil internet a raz prestrihol telefónny kábel, o týchto záležitostiach vie od poškodenej. Vie aj o tom, že obžalovanému sa nepáčilo, že jeho manželka odchádzala z domu za dcérou do B., on to vnímal tak, že jeho manželka uteká z domu. Z rozprávania poškodenej ešte vie o tom, že raz, keď sa poškodená vrátila z B., tak obžalovaný vykrútil v dome na hornom poschodí žiarovky a taktiež vypol radiátory na hornom poschodí, na ktorom sa zvykla zdržiavať poškodená. Z jej rozprávania vie aj to, že obžalovaný v stave opilosti porozbíjal nejaké sošky, ktoré pre ňu boli do určitej miery cenné, nakoľko ich dostala od svojho zaťa a niečo pre ňu znamenali. Pokiaľ vie, tak aj k vykrúteniu žiaroviek a k odstaveniu kúrenia došlo iba raz a aj k rozbitiu sošiek došlo iba raz, kedy ich poškodená našla porozbíjané na svojej posteli, keď sa vrátila z liečenia. Taktiež má vedomosť ešte o tom, že obžalovaný raz vyhodil z balkóna nejaké kvety, ktoré mala poškodená v kvetináčoch na balkóne. Raz obžalovaný vymenil aj zámok na bráničke a raz aj na bráne vedúcej do dvora. Vie aj o tom, že obžalovaný a poškodená mali na dvore svojho rodinného domu skalku, na ktorej mali posadené nejaké kríky, a že obžalovaný tieto kríky vyrezal. To sa stalo raz, keď poškodená mala prísť domov z nejakej návštevy. V dome obžalovaného a poškodenej mohla byť od roku 2008 asi 5x, naposledy tam bola počas poslednej zimy, teda koncom minulého roka, keď ju spolu s poškodenou obžalovaný zamkol na hornom poschodí, vypol tam vtedy aj prúd a museli zavolať políciu, aby sa odtiaľ dostali, pretože obžalovaný nechcel otvoriť. Čo sa týka obžalovaného, vie o tom, že chodil za poškodenou do S., keď tam bola hospitalizovaná v liečebni, a že sa potom o ňu aj staral keď sa z liečenia vrátila a bola doma. Poškodená bola určitý čas aj pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bolo treba sa o ňu starať, či sa však obžalovaný o ňu staral dobre alebo nedobre, k tomu sa vyjadriť nevie. Čo sa týka poškodenej, tá sa u nich zvykla zastaviť pomerne často, a to vtedy, keď chodila do K.. Z jej rozprávania sa potom dozvedali, že sa napríklad s manželom doma nerozprávajú, že jej manžel doma vykrútil žiarovky keď prišla z B. a podobne. Takisto poškodená spomínala, že obžalovaný zvykne byť často v garáži a popíja tam alkohol a taktiež, že jej aj niekedy vulgárne nadáva, čo zažila aj osobne, napríklad pri poslednej návšteve koncom minulého roka. Na to, čo im poškodená rozprávala o dianí v ich domácnosti, ona a jej mama reagovali tak, že jej radili, aby si tieto veci nevšímala, aby sa nedostala v dôsledku toho opäť do S..
V podstate zhodne ako svedkyňa P.. Z.. N. C. vypovedala na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa T. C.. O problémoch v rodine vie z rozprávania poškodenej, ktorá chodila na kontroly za psychiatrom Dr. N. a zvykla sa u nich zastaviť. Vtedy jej, keď bola doma, alebo jej dcére, keď doma nebola, zvykla rozprávať o tom, čo sa deje v ich rodine. Poškodená zvykla hovoriť, že obžalovaný jej vulgárne nadáva, zvykla plakať, že nevie, čo má robiť, obžalovaný jej údajne zvykol rozprávať, že sa vráti späť do klietky. Poškodená im takisto zvykla vravieť, že obžalovaný je stále opitý, že jej vtedy vykrikuje rôzne veci. Ona však obžalovaného nikdy opitého nevidela, bola svedkom iba toho, že mal niečo vypité, ale nie až tak veľa, a to v čase, keď sa ešte zvykli navštevovať. Z rozprávania poškodenej si tiež pamätá, že obžalovaný jej zvykol vykrikovať, a to napríklad vtedy, keď išla do B. alebo niekde do mesta, že „kde si bola ty ľompa“. Vie aj o tom, že poškodená mu už potom ani nezvykla hovoriť, že ide za dcérou do B., pretože ju nechcel napríklad ani odviezť na letisko a musela poprosiť iných ľudí. Obžalovaný so svojou dcérou nemal dobrý vzťah, v podstate ju nepovažoval ani za svoju dcéru, nakoľko si vzala v B. za manžela černocha, čo mu prekážalo. Vie však aj o tom, že dcéra obžalovaného so svojím manželom spočiatku z B. aj zvykli chodiť na K., ale potom tu chodiť prestali. V dome obžalovaného a poškodenej v posledných rokoch bola asi dvakrát alebo trikrát, a to s poškodenou, keď si tam išla pre svoje veci. Čo sa týka správania obžalovaného, vie o tom, že poškodená mala pozrezované tuje, to vie z rozprávania poškodenej, taktiež vie, že obžalovaný pozhadzoval z balkóna dole črepníky. Obžalovaný ich tiež raz nechcel pustiť do domu a keď otvoril dvere, tak povedal „Čo tu chceš ty kurvo“. Tiež si pamätá, že raz keď bola s poškodenou u nich doma, tak našli na jej posteli porozbíjané rôzne porcelánové predmety, ktoré mala poškodená od svojej dcéry z B. na pamiatku. Raz boli aj postrihané kvety, a to tak, že boli odstrihnuté vrchy týchto kvetov, jednalo sa o izbové kvety v obývačke. Z rozprávania poškodenej vie aj o tom, že obžalovaný jej odstránil ventil na radiátore a nemohla si zakúriť v izbe, a že jej odmontoval aj
žiarovku. Počula tiež o tom, že obžalovaný zrušil internet, prestrihol káble na telefóne a robil jej takéto prieky. Tieto veci, pokiaľ vie, sa stali iba raz. O poškodenej vie, že bola psychiatricky liečená v liečebni v S., odkiaľ sa vrátila v katastrofálnom stave, bola pod vplyvom liekov. Následne sa však jej zdravotný stav zlepšil, pričom po návrate z S. sa doma o ňu staral obžalovaný.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa z odboru psychológia S.. N. R. S.., ktorá v celom rozsahu zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Z neho vyplýva, že vyšetrením poškodenej E. S. bolo zistené, že jej celková úroveň psychického vývinu v kognitívnej oblasti je t.č. situovaná do pásma priemeru. Prakticky to znamená, že menovaná vie hodnotiť a vyhodnotiť situáciu, popísať stav veci, ako aj jej následky. Poškodená má L-lži skóre nízke, pričom u nej neboli zistené sklony k fabulácii a konfabulácii a ku skresľovaniu výpovede v tom zmysle, že nemá záujem sociálne žiaduco sa správať a javiť sa v lepšom sociálnom obraze, a to ani napriek jej dlhodobým manželským problémom. Podľa názoru znalkyne je jej všeobecná vierohodnosť zachovaná v plnej miere a jej intelektové schopnosti v kontexte osobnostných dispozícii a nízkeho L-lži skóre potvrdzujú všeobecnú vierohodnosť v procese trestného konania. Špecifická vierohodnosť poškodenej je rovnako zachovaná v plnom rozsahu. V afektívnej oblasti bolo zistené, že patologické skóre dosiahla poškodená v jednoduchej emotivite a depresivite, ktorá je t.č. významne situačne podmienená. Je introvertná, jej prejav je viazaný na vnútorné prežívanie, vysoko intenzívne vnímanie emocionálnych zážitkov a situácii, ktoré citlivo spracováva v nervovom systéme, pričom odrazom je jej psychický diskomfort (afektívna zmena), ktorá je s vysokou mierou pravdepodobnosti viazaná na prebiehajúci stav poškodenej (odchod z domácnosti po útokoch manžela na jej osobu, výrazný sociálny tlak a nepohoda spojená s prebiehajúcim psychickým ochorením), ako aj jej dlhodobé problémy v manželskom živote. Na základe cielenej komplexnej psychodiagnostiky na určenie možného, aktuálneho, či prolongovaného stresu bolo zistené, že poškodená počas inkriminovaného obdobia ako aj v súčasnosti javí známky fyzického (pocity bolesti, triašky, búšenia srdca) a psychického utrpenia, spôsobovaného jej manželom - obžalovaným, pričom u poškodenej bolo zistené, že jej aktuálny stav je odrazom dlhodobo neriešenej manželskej krízy, ktorej vyvrcholením je stav, že poškodenej bolo ako aj je spôsobované fyzické a psychické utrpenie, a teda menovaná pociťovala a pociťuje ťažké príkorie.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa dodala, že poškodená je neurolabilná osobnosť, a že to, čo bolo spúšťačom všetkých jej problémov, je možné z vysoko odborného hľadiska definovať ako geneticky podmienené. Ide o to, že takto disponovaný človek v priebehu života vysoko senzitívne reaguje na okolnosti, ktoré sprevádzajú jeho život, či je to manželstvo, výchova, práca alebo bežný život. Ak ako znalkyňa u vyšetrovanej osoby zistí, že je osobnostne a dispozične daná ako labilná osobnosť a jej afektivita je na úrovni aktuálne depresívnej symptomatiky, je zrejmé, že nejaký problém psychického ale aj fyzického charakteru tam je. V psychickej oblasti poškodená vykázala hodnoty smerujúce k depresii a z fyzického hľadiska pocity bolesti, triašky, búšenia srdca, ktoré sú spájané s klasickým diskomfortom, pričom aktuálny stav je odrazom dlhodobo neriešenej manželskej krízy.
Na záveroch svojich znaleckých posudkov zotrval na hlavnom pojednávaní aj znalec z odvetvia psychiatria, sexuológia A.. Z.. A. V.. Vo svojich posudkoch konštatoval, že poškodená netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v tom najužšom pravom slova zmysle - psychózou alebo ťažkým mentálnym deficitom. Od roku 1990 po súčasnosť sa psychiatricky lieči pre depresívne stavy a v minulosti bola aj psychiatricky hospitalizovaná, naposledy v roku 2011, odvtedy absolvuje iba ambulantnú formu liečby. V čase znaleckého vyšetrenia bol jej duševný stav dobre stabilizovaný. Depresívna porucha, ktorou poškodená trpí, neovplyvňuje jej schopnosť správne vnímať a následne reprodukovať prežité okolnosti. Podľa znalca je depresívna porucha poruchou nálady, pričom u poškodenej neboli zistené halucinačné zážitky, poruchy pamäte ani poruchy myslenia. Znalec nezistil okolnosti, ktoré by mohli ovplyvňovať schopnosť poškodenej porozumieť vypočúvaniu a ovplyvniť jej schopnosť vypovedať. Výpoveď poškodenej je preto možné použiť pre účely trestného konania. Z posudku zároveň vyplýva, že znalec mal k dispozícii i znalecký posudok č. 9/2015 vyhotovený dňa 15.5.2015 znalkyňou MUDr. Elenou Medveckou, ktorý bol podkladom v súdnom konaní o vrátení spôsobilosti na právne úkony poškodenej, pričom so závermi tohto znaleckého posudku sa plne stotožňuje.
Z jeho znaleckého posudku, ktorý sa týka vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, vyplýva, že tento netrpí a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou a mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie i ovládať. U obžalovaného neboli zistené príznaky závislosti na
alkoholických nápojoch ani na iných návykových látkach a nebol zistený ani súvis jeho konania v čase páchania skutku s užívaním návykových látok. Neprejavuje sa u neho ani strata pamäti, ani jej zníženie.
Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že u poškodenej nezistil splnenie diagnostických kritérií posttraumatickej stresovej poruchy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. U poškodenej sa jedná o tzv. endogénnu depresivitu, t.j. z nejakých vnútorných príčin organizmu. Na priebeh depresívnej poruchy takejto endogénnej depresivity, resp. na jej zhoršenia, môžu mať vplyv vonkajšie faktory, ale aj vôbec nemusia. Pri psychiatrickom vyšetrení poškodenej sa najviac zaoberal posledným obdobím jej psychiatrickej liečby, kde bol stav dlhodobo stabilizovaný, bez potreby ústavnej liečby, liečba bola založená len na ambulantných kontrolách a užívaní antidepresív. Pre depresívnu poruchu je pri tom charakteristické, že osoba môže okolité konanie vnímať negatívnejšie ako osoba zdravá, teda osoba s depresívnou poruchou vidí svet čiernejšie, pesimistickejšie, negatívnejšie, ako tomu v realite je. Na druhej strane skutočne negatívne vonkajšie faktory môžu u človeka prehĺbiť depresívne prežívanie a zhoršiť stav. Psychiatria ale nemá metodiku, aby zistila vyvolávajúci činiteľ, vie popísať len stav pacienta, ale vo forénznej psychiatrii sa nedá zistiť, či je osoba depresívna preto, že jej niekto nejako ublížil. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, či depresie u poškodenej a jej celkový zdravotný stav, mohli mať vplyv na jej vnímanie správania obžalovaného, ktoré podľa zistenia znalkyne z odboru psychiatrie poškodená vnímala ako psychické a fyzické utrpenie, tak depresívna porucha na to mohla mať vplyv. Nemá však žiaden dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia.
Z prečítaného znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia PhDr. Evy Kitkovej je zrejmé, že u obžalovaného neboli psychologickým vyšetrením zistené patologické chorobné zmeny v štruktúre zložiek pamäti ako psychickej funkcie. Znalkyňa taktiež nezistila indície konzumácie alkoholu, liekov ani iných omamných a psychotropných látok. Úroveň všetkých diagnostikovaných psychických schopností obžalovaného dáva predpoklad použiteľnosti jeho výpovede pre účely trestného konania. Vyšetrením neboli zistené sklony k zveličovaniu a ani k zľahčovaniu reálne prežitých skutočností. Obžalovaný je podľa znalkyne schopný správne vnímať a uchovávať skutočnosti týkajúce sa okolností a udalostí, ktoré prežil, pričom u neho neboli zistené sklony ku klamaniu alebo k zveličovaniu, dramatizovaniu, ani k zakrývaniu reálne prežitých a uvedomovaných si skutočností, ktoré podľa znalkyne presne interpretuje.
Prečítaný bol aj znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. Eleny Medveckej, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu o vrátení spôsobilosti na právne úkony poškodenej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8Ps/8/2014.
Na hlaA.vnom pojednávaní boli prečítané aj zápisnice o výpovediach svedkov z prípravného konania, a to Z.. A. S., M. U., Z.A.na M., A. B. a Z.. B. N.. Z nich neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom poškodenú fyzicky alebo psychicky týral.
Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, najmä rozsudkami z civilných vecí, lekárskymi správami týkajúcimi sa poškodenej a priestupkovými spismi, vrátane rozhodnutí o priestupku a rozhodnutí o zastavení konania.
Z priestupkových spisov je pri tom zrejmé, že obžalovaný bol rozhodnutím Okresného úradu Trebišov zo dňa 23.10.2018 č.k. X.-X.-XXXX/XXXXXX uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 29.8.2018 slovami „kurva, kurvíš sa“ a následne aj dňa 7.9.2018 slovami „kurva“ vulgárne vynadal svojej manželke E. S., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur. Týmto rozhodnutím bolo zároveň zastavené konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona, ktoré sa viedlo proti obžalovanému v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 2.8.2018 mal na dvore svojho rodinného domu orezať kríky, čím mal úmyselne narušiť občianske spolužitie schválnosťami na blízkej osobe, a že dňa 3.9.2018 mal na dvore svojho rodinného domu porozbíjať črepníky a plastové valovčeky na kvety, čím mal úmyselne narušiť občianske spolužitie schválnosťami na blízkej osobe, a to z dôvodu, že skutky nie sú priestupkom.
V miesta bydliska na obžalovaného neevidujú žiadne oznámenia, sťažnosti ani podnety, vrátane takých, ktoré by sa mali týkať domáceho násilia vo vzťahu k poškodenej. Súdne trestaný obžalovaný doposiaľ nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, avšak nie je trestným činom. Súd, ktorého rozhodnutie v zmysle výroku rozsudku bolo senátom prijaté jednohlasne, je toho názoru, že v prípade konania obžalovaného nejde o zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, pričom je potrebné uviesť, že pre konštatovanie, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, postačuje, aby bolo preukázané, že sa stala podstatná časť žalovaného skutku (v prejednávanej veci nebolo podľa názoru súdu obžalovanému preukázané spôsobovanie psychického utrpenia poškodenej pod vplyvom alkoholu ani míňanie peňazí patriacich výlučne poškodenej bez jej súhlasu, ktoré sú súčasťou popisu skutku v zmysle podanej obžaloby). Nie je teda potrebné, aby bolo obžalovanému preukázané spáchanie skutku v úplne celom žalovanom rozsahu.
K záveru o vine obžalovaného v prejednávanej veci podľa názoru súdu nepostačuje subjektívny pocit poškodenej o jej psychickom týraní, aj keď je tento podporený závermi znalkyne z odboru psychológie, ktorá konštatovala, že poškodenej bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie, ktoré menovaná pociťovala ako ťažké príkorie. Na druhej strane je však potrebné poukázať na výpoveď obžalovaného ako aj výpovede svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, z ktorých nijako nevyplýva, že by obžalovaný poškodenú akýmkoľvek spôsobom týral, práve naopak, je nepochybné, že v čase jej hospitalizácie v psychiatrickej liečebni v S. ju so svojou švagrinou pravidelne navštevoval a riadne sa o ňu staral, a to aj po jej prepustení do domácej liečby, vrátane varenia, upratovania a celkovej starostlivosti o domácnosť. Je pri tom zároveň zrejmé, že v rámci manželského spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo aj k vzájomným nezhodám a zo strany obžalovaného často aj k autoritatívnemu presadzovaniu vlastných názorov a postojov bez dostatočného záujmu o potreby a predstavy poškodenej, ktoré však podľa názoru súdu nemožno považovať za psychické týranie.
V prospech obžalovaného jednoznačne vyznievajú výpovede svedkov F. S. ml. a Z. S., pričom ako už bolo uvedené vyššie, ani z výpovedí svedkýň P.. Z.. N. C. a T. C., ktoré majú podľa podanej obžaloby usvedčovať obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, nevyplývajú vôbec žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by z jeho strany dochádzalo k psychickému týraniu poškodenej. V prospech obžalovaného možno hodnotiť aj znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia PhDr. Evy Kitkovej (tá u obžalovaného nezistila indície konzumácie alkoholu, ani sklony ku klamaniu ani k zľahčovaniu reálne prežitých skutočností, pričom zároveň konštatovala predpoklad použiteľnosti jeho výpovede pre účely trestného konania), ako aj znalecký posudok a následnú výpoveď znalca z odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrina, ktorý u poškodenej nezistil splnenie diagnostických kritérií posttraumatickej stresovej poruchy. Z výpovede znalca okrem iného vyplýva, že pre depresívnu poruchu, ktorou trpí poškodená, je charakteristické, že osoba môže okolité konanie vnímať negatívnejšie ako osoba zdravá. Znalec zároveň konštatoval, že negatívne vonkajšie faktory síce u človeka môžu prehĺbiť depresívne prežívanie a zhoršiť stav, psychiatria však nemá metodiku, aby zistila vyvolávajúci činiteľ, preto nie je možné zistiť, či je osoba depresívna preto, že jej niekto nejako ublížil. Depresie u poškodenej a jej celkový zdravotný stav mohli mať podľa znalca vplyv aj na jej vnímanie správania sa obžalovaného.
Súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, ktorá pod pojmom „týranie“ osôb uvedených v tomto zákonnom ustanovení rozumie také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje zlým zaobchádzaním buď s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v páchateľovej výchove alebo starostlivosti, a súčasne sa vyznačuje aj určitou mierou trvalosti a dosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý postihnutá osoba pociťuje ako ťažké príkorie, resp. psychické alebo fyzické útrapy. S účinnosťou od 1.1.2016 síce pojem „týranie“ v uvedenej skutkovej podstate nahradil pojem „spôsobenie fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia“, aj naďalej však platí, že na to, aby páchateľ naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, musí sa jeho konanie vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré postihnutá (týraná) osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.
Pri posudzovaní otázky, či v prípade konania obžalovaného ide alebo nejde o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona prihliadal súd aj na osobu poškodenej E. S. a jej zdravotný stav, jej opakované dlhodobé hospitalizácie na psychiatrii ako aj na skutočnosť, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bola v predmetnom období niekoľko rokov pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Uvedené skutočnosti s poukazom na závery a vyjadrenia znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina mali nepochybne nezanedbateľný vplyv na vnímanie konania obžalovaného, pričom za podstatnú
považuje súd aj tú skutočnosť, že v prípade všetkých konaní, ktorých sa mal obžalovaný dopúšťať a spôsobovať nimi poškodenej psychické týranie, nejde o konania vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, ani konania, ktorých by sa obžalovaný dopúšťal dlhodobo alebo opakovane, ale vždy iba jednorazovo, čo v podstate potvrdili všetci vypočutí svedkovia ako aj samotná poškodená. Obžalovaný dôvody svojho konania kladeného mu za vinu pri tom pred súdom logicky vysvetlil. Takisto je nezanedbateľnou aj skutočnosť, že obžalovaný už bol za niektoré konania, ktorými sa mal dopúšťať psychického týrania poškodenej, priestupkovo postihnutý s uložením peňažnej sankcie. Navyše už priestupkový orgán konštatoval, že niektoré z nich (orezanie kríkov a rozbitie črepníkov s kvetmi) nie sú z právneho hľadiska ani len priestupkami. Poukázať možno opätovne aj na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej PhD., ktorá u poškodenej E. S. konštatovala spôsobované fyzické a psychické utrpenie, z výpovede samotnej poškodenej ani z iných vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by jej obžalovaný spôsoboval nejaké fyzické utrpenie, práve naopak, vo svojej výpovedi poškodená výslovne uviedla, že obžalovaný ju fyzicky nikdy nenapadol (uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri hodnotení znaleckého posudku v kontexte ostatných vykonaných dôkazov).
Možno teda uzavrieť, že konanie obžalovaného z právneho hľadiska nemožno vyhodnotiť ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Keďže nenapĺňa skutkovú podstatu ani žiadneho iného trestného činu a nejde ani o konanie, ktoré by mohol príslušný orgán posúdiť ako priestupok, rozhodol súd o podanej obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Poškodenú E. S. súd vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom odkázanie poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces je v prípade vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku vždy obligatórne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.