Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-33-2019.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobkyne E. K., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom G. Č.. XX, U., zastúpenej JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Holubyho 51, Martin proti žalovaným: 1.) X. Y., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX, U., zastúpenej Mgr. Milošom Sobekom, advokátom, so sídlom B. S. Timravy 888/15, Bardejov, a 2.) Poľnohospodárskemu družstvu Važec, so sídlom Urbárska 72, Važec, zastúpenému Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom, so sídlom Štefánska 3793/22, Poprad, o nahradenie prejavu vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, takto
rozhodol:
I. Žalobu za m i e t a.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 5. 8. 2019, doručenou na tunajší súd 22. 8. 2019 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd voči žalovaným v 1. a 2. rade určil neplatnosť kúpnej zmluvy č. PDV 16/2018 uzatvorenej 25. 10. 2018 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Uvedený žalobný návrh odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe na žalovaného v 2. rade touto kúpnou zmluvou bez toho, aby si predtým splnila svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni ako ďalšej spoluvlastníčke týchto nehnuteľností vyplývajúcu z jej zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka, čím tak založila dôvod relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. 2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší 2. 12. 2019 žalovaný v 2. rade uznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Namietol pritom len žalobkyňou navrhovaný výrok o trovách konania, a to s poukazom na naplnenie podmienok uvedených v § 256 Civilného sporového poriadku, resp. 257 Civilného sporového poriadku.
3. Dňa 2. 12. 2019 bolo na tunajší súd doručené aj písomné vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe, ktorý tak isto uznal žalobou uplatnený nárok v plnom rozsahu a namietol len žalobkyňou navrhovaný výrok o náhrade trov konania s poukazom na okolnosti podľa § 256 Civilného sporového poriadku, resp. § 257 Civilného sporového poriadku.
4. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po uznaní jej pôvodne uplatneného žalobného nároku (zo strany oboch žalovaných) nenavrhla vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 Civilného sporového poriadku (a súd ju o tom ani nemohol podľa zákona poučiť), súd podľa § 282 CSP nemohol verejne vyhlásiť rozsudok pre uznanie nároku, ale musel na prejednanie tejto veci nariadiť pojednávanie.
5. Po nariadení pojednávania dňa 27. 1. 2020 doručila žalobkyňa na tunajší súd návrh na zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP, kedy bez zmeny opisu rozhodujúcich skutočností (odôvodnenia žalobného petitu) navrhla zmenu žalobou uplatneného nároku (žalobného petitu), keď navrhla, aby súd namiesto určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uvedenej v žalobe nahradil prejav vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť inú (v tomto návrhu na zmenu žaloby formulovanú) kúpnu zmluvu so žalobkyňou.
6. Na pojednávaní konanom 25. 2. 2020 žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na svojich dovtedajších písomných podaniach. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli nepripustiť túto zmenu žaloby, a pre prípad jej pripustenia poukázali na to, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy ešte pred podaním tohto návrhu na zmenu žaloby, čím došlo k nastúpeniu účinkov absolútnej neplatnosti zmluvy a tým obnoveniu pôvodných spoluvlastníckych vzťahov, v dôsledku čoho by nebolo možné vyhovieť takto pripustenej zmene žalobného petitu, pretože žalovaný v 2. rade už nie je vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, že v prípade pripustenia zmeny žaloby by vôbec nebol pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
7. Súd uznesením vyhláseným a odôvodneným na tomto pojednávaní do zápisnice (za prítomnosti zástupcov všetkých strán sporu, ktoré sa preto nemusí písomne vyhotovovať a doručovať) podľa § 143 ods. 1 CSP pripustil navrhovanú zmenu žaloby doručenú na tunajší súd 27. 1. 2020 (zmenu uplatneného práva bez zmeny opisu rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 1 CSP), nakoľko doterajšie výsledky konania mohli byť podkladom konania o zmenenej žalobe. Prostriedky procesného útoku uplatnené žalobcom do podania návrhu na zmenu žaloby ako aj ostatné výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenom žalobnom petite, preto súd musel vyhovieť tejto navrhovanej zmene žaloby.
8. Súd na tomto pojednávaní nevykonával žiadne dokazovanie, pretože vzhľadom na uznanie pôvodne uplatneného nároku zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, považoval všetky skutkové tvrdenia žalobkyne (zo žaloby a tým aj návrhu na zmenu žaloby) za nesporné. Zo zásady hospodárnosti vyplývajúcej z článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyplýva, že vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam (o ktorých súd nemá pochybnosti) nemožno dokazovanie vykonávať.
9. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu, súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
10. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11. Podľa § 40a prvej a druhej vety OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
12. Najneskôr doručením žaloby (ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy) žalovaným, sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaou v 1. rade a žalovaným v 2. rade (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo 2474/2000), čím nastúpili účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, teda napadnutá zmluva sa začala považovať od počiatku (ex tunc), teda od jej uzatvorenia za neplatnú, čím tak došlo k obnove pôvodných spoluvlastníckych vzťahov (viď aj rozhodnutie sp.zn.: 21Cdo 948/2006 alebo 29Odo 102/2003.) V dôsledku nástupu týchto účinkov relatívneho dovolania sa neplatnosti, nemohol byť žalovaný v 2. rade ako kupujúci podľa napadnutej zmluvy považovaný viac za vlastníka prevádzaných spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade, a preto v zmysle zásady nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, súd nemohol vyhovieť novému pripustenému žalobnému petitu na nahradenie prejavu vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou v zmysle návrhu na zmenu žaloby. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade preto súd musel žalobu zamietnuť pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie. Rovnako však súd zamietol žalobu pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie aj vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade, pretože z obsahu pripustenej zmeny žaloby bolo zrejmé, že táto vôbec nesmeruje voči žalovanej v 1. rade.
13. Len na okraj súd uvádza, že bolo irelevantné, že pripustený žalobný petit by nebol vykonateľný (keďže žalobkyňa neuviedla celý obsah navrhovanej kúpnej zmluvy), pretože už len podstata takejto zmluvy bola (vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa od dovolania relatívnej neplatnosti nepovažoval za vlastníka spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade) nedôvodná. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade figuruje ako zapísaný vlastník spoluvlastníckych podielov žalovanej 1. rade v katastri nehnuteľností je takisto bez významu, pretože podľa § 70 katastrálneho zákona platí, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, kým nie je (dôkazom opaku) preukázaný opak. V danom prípade práve k tomu došlo.
14. Pokiaľ ide rozhodnutie o náhrade trov konania, tak vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade si na pojednávaní (na rozdiel od ich písomných vyjadrení k žalobe) uplatnili nárok na náhradu trov konania, pričom pre zamietnutie žaloby boli plne úspešní v tomto konaní, súd im podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania (voči žalobkyni) v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.