Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-326-2016.pdf
PDF · 70.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/326/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: AB 1 B.V., Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, práv. zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín 911 01, IČO: 47 234 679, proti povinnému: E. T., nar. X.X.XXXX (zomr. dňa X.X.XXXX), naposledy bytom T. XXXX/XXX, XXX XX L. M., v konaní o vymoženie 32,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi so sídlom Grösslingova 62, 811 09 Bratislava, trovy exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 26. 9. 2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 12. 9. 2016 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/13/2015-67 zo dňa 11. 1. 2016. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 18. 6. 2016. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 188,54 eur s príslušenstvom.
2. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil skutočnosť, že povinný v čase pred začatím exekučného konania, t. j. dňa X. X. XXXX zomrel.
3. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
9. Podľa § 7 ods. 2 prvej vety OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Procesná subjektivita strán sporu prestavuje takú procesnú podmienku konania, ktorej neexistencia (v závislosti od toho, v ktorom štádiu konania nastala) predstavuje spravidla neodstrániteľnú vadu konania, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania. Vyššie citované znenie ustanovenia § 62 CSP normatívne pokrýva tie situácie, ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania resp. pred jeho začatím iniciovaným či už vo forme podanej žaloby alebo, v exekučnom konaní, návrhom na začatie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nemal už v čase začatia exekučného konania spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a z uvedeného dôvodu nemôže v exekučnom konaní vystupovať ako účastník konania na strane povinného, súd exekučné konanie zastavil.
12. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie exekučného konania zavinil v zásade oprávnený, pretože podal návrh na vykonanie exekúcie proti účastníkovi konania, ktorý stratil procesnú subjektivitu skôr, ako sa exekučné konanie doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi začalo. Z uvedeného dôvodu by mal povinný voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pretože však súd nemôže nárok na náhradu trov konania priznať povinnému ako neexistujúcemu účastníkovi konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň konštatuje, že povinnému ani žiadne trovy konania v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, pretože zomrel ešte pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
17. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. O trovách exekučného konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 12. 10. 2016, bol zo strany tunajšieho súd vyzvaný na podanie oznámenia, či si uplatňuje trovy exekučného konania pri jeho zastavení a na prípadné zaslanie exekučného spisu. Nakoľko súdny exekútor na výzvu súdu do dnešného dňa žiadnym spôsobom nereagoval, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v poslednom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a), písm. m) CSP) v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.