Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/4/2019

Potvrdené rozhodnutím 26Cob/39/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v I. rade Auctionor s.r.o., Sústružnícka 1368/3, Komárno, IČO: 35 917 938, v II. rade Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, J. I., prechodne H. X, X. - W. P., zastúpený: SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 863 980, o zaplatenie 6.957,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/4/2019 - 319 zo dňa 25 februára 2020, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/4/2019 - 319 zo dňa 25. februára 2020 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného v II. rade do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1/ rade: Auctionor s.r.o., Sústružnícka 1368/3, Komárno, IČO: 35 917 938, žalovanému v 2/ rade: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, J. I.Ž., prechodne H. X, X. - W. P.Q., v konaní zast. SVITOK a spol. s.r.o., so sídlom Tomašikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, o zaplatenie 6.957,52 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6 957,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh žalobcu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi voči žalovanému v 1. rade p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

IV. Súd žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom zo dňa 14.1.2019 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti žalovaným v 1. a v 2. rade vydania rozsudku na uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 957,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom regresného nároku za porušenie povinností žalovaným v 1. a v 2. rade. Žalobca je právnická osoba zriadená o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B.

Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na

pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond ( ). Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba- vodič motorového vozidla zn. CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len ,,vozidlo“). Dňa 15.12.2013 spôsobil žalovaný 2/ ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody materiálnu škoda na motorovom vozidle zn. HYUNDAI s EČV: X., ktorého držiteľom bol v tom čase W. J. (ďalej len „poškodený “). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Asociácia poisťovacích spoločností Rakúska .Tá svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení , vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 13.02.2017 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 7.472,50 €, z ktorého suma vo výške 514,98 € predstavuje poplatok systému Zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. si žalobca listom zo dňa 15.02.2017 uplatnil u žalovaných právo na náhradu poistného plnenia vo výške 6.957,52 € a vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu do 15.03.2017. Žalovaní svoj dlh do dnešného dňa neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s , vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia , a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 , na náhradu toho, čo za neho plnil.

Žalobca poukazuje na to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).

2. Na základe výzvy súdu žalovaný v rade 1 k doručenému návrhu sa nevyjadril. Žalovaný v rade 2. k doručenému návrhu žalobcu podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný 2 v čase dopravnej nehody vykonával činnosti pre prevádzkovateľa motorového vozidla (žalovaného 1), a preto žalovaný 2 za akúkoľvek prípadnú škodu spôsobenú poškodenému nezodpovedá v zmysle . Žalovaný 2 požiada konateľa prevádzkovateľa motorového vozidla o vyjadrenie ohľadom právneho vzťahu medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 a tieto dôkazy predloží súdu v tomto konaní, prípadne zabezpečí výpoveď tejto osoby ako svedka v tomto konaní. Žalovaný 2 odmieta zodpovednosť za dopravnú nehodu zo dňa 15.12.2013, a teda aj zodpovednosť za prípadnú škodu vzniknutú poškodenému. Žalovaný 2 nebol účastníkom žiadneho konania, v ktorom by mohol relevantným spôsobom obhajovať svoje postavenie. Z opatrnosti žalovaný 2 namieta aj výšku škody, ktorá mala vzniknúť poškodenému pri uvedenej dopravnej nehode.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „“) kancelária

poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto . Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Podľa Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR : „Kancelář poskytuje z garančního fondu poškozenému plnění za škodu ůsobenou provozem motorového vozidla pouze v tom rozsahu a výši, v nichž ji poškozený prokázal a v nichž za ni podle ustanovení a násl. obč. zák. odpovídá osoba bez pojištění odpovědnosti. Jen takové plnění je proto plněním za toho, kdo odpovídá za škodu, a jen za takovéto plnění vzniká Kanceláři nárok na náhradu (vedle nákladů na delegovanou pojišťovnu). Není tedy pro závěr o vzniku a výši postižního nároku Kanceláře postačující samotné zjištění, že Kancelář poskytla poškozenému plnění. V případě pochybností o tom, zda bylo takové plnění poskytnuto opodstatněně, tj. především v případě pochybnosti, zda osoba bez pojištění odpovědnosti za škodu vůbec odpovídá a jaký je rozsah této odpovědnosti, je tedy soud nejen oprávněn, nýbrž též povinen (v mezích procesních pravidel, v nichž se promítá projednací zásada) zkoumat, zda a v jaké výši vznikla poškozenému škoda a zda a v jakém rozsahu za tuto škodu odpovídá osoba bez pojištění odpovědnosti za škodu ůsobenou provozem motorového vozidla.“ V zmysle citovaných zákonných ustanovení a v súlade s právnym záverom, na preukázanie vzniku nároku Žalobcu je Žalobca povinný preukázať všetky podmienky vzniku nároku, a to (i) porušenie povinnosti zo strany Žalovaného 2, (ii) vznik škody a (iii) príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Samotné plnenie zo strany Žalobcu v konkrétnej výške nie je automaticky bez ďalšieho dôkazom existencie nároku v uvedenej výške. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Naopak z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom (číslo listu 72) zrejme (keďže sa jedná len o list právneho zástupcu) vyplýva záver, že súdy v Rakúsku konštatovali zavinenie oboch vodičov v rovnakom pomere. Žalovaný 2 opätovne namieta svoju zodpovednosť za tvrdenú škodu poškodeného, a preto plnenie Žalobcu nebolo opodstatnené a bolo v rozpore s ustanovením . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu Žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal Žalovanému 2 náhradu trov konania vo výške 100%.

3. K podanému vyjadreniu žalovaného v rade 2. písomne sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.6.2019 v ktorom uviedol, že žalobca má za to, že žalovaný 2/ nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia , a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj “) tzv. postih. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu v zmysle ust. ako prevádzateľ motorového vozidla. Žalobca má teda právo postihu voči obom žalovaným - tak voči prevádzateľovi, ako aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje taktiež na čl. 7 Dohovoru v zmysle ktorého ,,Bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a čase nehody.“ Nakoľko došlo k dopravnej nehode na území Rakúska, treba pri posudzovaní predmetného prípadu, a to bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, prihliadať na predpisy platné v mieste a čase nehody, a teda na rakúske právne predpisy. Tvrdenia žalovaného 2/, že v čase dopravnej nehody len vykonával činnosť pre žalovaného 1/ žalobca rozporuje, považuje ich za účelové a doposiaľ za nepreukázané. V čase podania žaloby vychádzal žalobca z listinných dôkazov, ktoré tvoria prílohy k žalobe. Na základe týchto dôkazov má žalobca za preukázané, že žalovaný 2/ bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla, v dôsledku ktorého prevádzky bola spôsobená škoda. V prípade, že žalovaný 2/ svoje tvrdenia v konaní náležite preukáže, t.j. preukáže existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným 1/ a preukáže, že škoda bola spôsobená pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného 1/, žalobca zváži ďalšie dispozičné úkony. Žalovaný 2/ mal nepochybne možnosť pripojiť, resp. aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak doposiaľ tak neurobil, a preto žalobca dáva súdu, ohľadom neskôr predložených dôkazov, na zváženie aplikáciu vyššie uvedených ustanovení .

4. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na ktorom žalobca uviedol, že žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť za spôsobenú dopravnú nehodu, pri ktorej žalovaný 2 riadil motorové vozidlo a

motorové vozidlo prevádzkoval žalovaný v rade 1. V čase poistnej udalosti motorové vozidlo nemalo uzatvorené zákonné poistenie, preto žalobca vykonal poistné plnenie v prospech poškodeného a predmetným návrhom sa domáha voči žalovanému uloženia regresného nároku titulom vykonaného plnenia. Poukazuje na predložené listinné dôkazy v spise, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca uplatnenú istinu voči žalovaným riadne vyplatil žalovaného spôsobom prevodu na účet. Poukazuje ďalej na rozhodnutie príslušného rakúskeho súdu v spojitosti s rozhodnutím odvolacej inštancie, kde súdy ustálili mieru zavinenia škodcu a poškodeného v pomere 50 %. Uvedenú mieru žalobca pri vyplatení poistného plnenia zohľadnil. Samotná výška poistného plnenia bola určená práve vyššie citovanými rozhodnutiami rakúskych súdov. Momentálne vedomosť nemá, či vôbec žalobca skúmal majetkové a osobné pomery žalovaného 2 pri určení výšky regresného nároku. Tieto skutočnosti doteraz žalovaný 2 nerozporoval. Žalovaný v rade 2. na ústnom pojednávaní uviedol, že žalobca nesplnil svoju povinnosť na uplatnenie regresného nároku a to preukazovať výšku škody, ktorú vyplatil v prospech poškodeného. Vyplýva to z č.l. 72 spisu, kde z listiny vyplýva, že i poškodený spolupôsobil pri vzniku škody a predmetná skutočnosť nie je zohľadnená v uplatnenom nároku. V neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie , v ktorom je konštatované, že okrem preukázania výšky škody v rámci uplatnenia regresného nároku sa musí prihliadnuť aj na okolnosti vzniku škody ako i na majetkové pomeru škodcu. V neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie C-587/2015, v ktorom rozhodnutí tiež je bližšie rozvinutý spôsob určenia výšky regresného nároku. Čo sa týka právneho vzťahu žalovaného 2 k žalovanému v 1. rade podľa informácií žalovaný 2 vykonával obdobnú činnosť pracovnej činnosti pravdepodobne na základe pracovnej dohody. Žiaľ z dôvodu pasivity žalovaného 1 nevie súdu predložiť listinné dôkazy. Do spisu nie je založené rozhodnutie príslušných súdov Rakúska. Žalovaný 2 ani nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nebol ani jeho účastníkom, nebol vypočutý ako svedok, preto namieta absenciu predmetného dôkazu, na ktorý sa žalobca odvoláva. Každopádne namieta úroky a trovy konania, zahrnuté do regresného nároku žalobcom, nakoľko predmetné konanie nemá oporu v hmotnom práve. Čo sa týka tvrdenia žalovaného 2 o vykonávanej činnosti v prospech žalovaného 1 sa vyjadriť nevie, oboznámené listinné dôkazy zo sociálnej poisťovne akceptuje. Na ďalšom pojednávaní žalobcu poukázal na to, že žalobca kancelárii zväzu poisťovacích spoločností Rakúska plnil na základe jeho vyúčtovania zo dňa 20.1.2017, kde rakúska kancelária doručila doklady so žiadosťou o úhrady sumy náhrada škody 3 433,18 eur, náklady a výdavky 3 524,34 eur, ktorého súčet tvorí žalobou uplatnený nárok žalobcu. Manipulačný poplatok si neuplatnil. Pri ustálení náhrady škody žalobca vychádzal z rozsudkov rakúskych súdov, kde poškodenému W. J. bolo priznaných titulom náhrady škody 2 056,46 eur, 4% úrokom a náklady konania 59,50 eur (hotové výdavky). Do uvedených súm s najväčšou pravdepodobnosťou boli započítané ďalšie položky a to náklady konania I. stupňového a II. stupňového rozsudku, odmena za právne zastupovania advokátovi a hotové výdavky spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Žalovaný v rade 2. na prednes uviedol, že namieta vôbec náhradu škody vyčíslenú rakúskou kanceláriou sumou 3 433,18 eur, nakoľko ak aj k pôvodnej istine rovnajúcej sa škode priznanej rozhodnutím súdu 2 056,46 eur pripočítam 4 % úroky od 16.12.2013 až do januára 2017 (necelé 4 roky po 4 %) môže znamenať 16 % z priznanej istiny, kým uplatnená suma prevyšuje 1,5x súdom priznanú istinu. V časti nákladov a výdavkov namieta trovy konania rovnajúce sa zaplatenej odmeny advokátovi v sume 2 330,- eur z dôvodu, že takáto odmena je nehospodárna a nepredstavuje najlepší záujem zastúpeného. Pri priznaní žalobcovi náhradu toho, čo za žalovaného plnil súd musí prihliadnuť na výšku istiny, na okolnosti, za ktorých škoda vznikla, a na pomery toho, kto škodu spôsobil. Žalovaný 2 namieta celý nárok žalobcu, pričom najmä nesúhlasí a poukazuje na dohodu medzi jednotlivými poisťovňami vrátane smernice, ktoré bližšie upravujú, aby kancelárie poisťovní iných štátov v prípade konania s kanceláriou (SR) konali hospodárne, v čo najlepšom záujme. V danom prípade o hospodárnosti nemôže hovoriť, keď samotná odmena za právne zastupovanie prevyšuje súdom priznanú istinu. Poukazuje aj na to , že časová hodnota poškodeného vozidla bola 8 800,- eur. Poukázal na predložené potvrdenie o štúdiu žalovaného 2 z vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov práv, v zmysle ktorého žalovaný 2 je študentom I. ročníka ako i potvrdenie o príjme žalovaného 2 u spoločnosti V&J company s.r.o., kde ako brigádnik v mesiacoch jún až september 2019 dosiahol mesačný príjem v hrubom 130,- eur. Čo sa týka vzťahu žalovaného 2 k žalovanému 1 poukazuje na predložené čestné prehlásenie N.. O. Z., vtedajšieho konateľa žalovaného 1, kde uviedol, že žalovaný 2 vykonával v r. 2012 a 2013 pomocné a jednoduché práce väčšinou administratívneho charakteru a doručovanie dokumentov , presun motorových vozidiel zákazníkov spoločnosti. Žalovaný 2 mu oznámil, že došlo k dopravnej nehode mot. vozidlom spoločnosti, bohužiaľ mu nevedel uvedenú situáciu vyriešiť. Od tej doby nemá vedomosti o spoločnosti Auctionor (žalovaného). Súd vo veci vypočul svedka Y.. O. Z., ktorý uviedol, že v roku 2014 sa rozhodol ukončiť moje pôsobenie v advokácii, tak v ČR, ako aj SR, nakoľko došlo k nadobudnutiu účinnosti nového Obč.

zákonníka v ČR. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol spolupracovať so žalovaným 1, kde bol konateľom. Obchodná činnosť žalovaného 1 sa týkala najmä prenájmu neštandardných vozidiel, príp. obchodovanie so zdravotníckym materiálom, najmä pre Maďarsko, Bulharsko. Otca žalovaného 2 osobne poznal a on mu ho doporučil teda svojho syna na určité činnosti. Mali uzatvorenú dohodu. Ak by obchodná spoločnosť vedela rozvíjať svoju činnosť, boli by uzatvorili pracovnú zmluvu.

Vzťah medzi žalovaným v rade 1. a v rade 2. by sa dalo právne označiť ako dohoda o vykonaní práce. Konkrétne v čase dopravnej nehody žalovaný 2 viedol motorové vozidlo kupujúcemu, ktorý mal záujem kúpiť žalovaným 2 šoférované vozidlo. Ku kúpe sa však v dôsledku dopravenej nehody nedošlo. Nemali uzatvorenú písomnú dohodu o vykonaní práce, len ústnu. Vzťah žalovaného 2 ku žalovanému 1 koľko trval, presne označiť nevie, trvalo to pravdepodobne počas doby jeho pôsobenia u žalovaného 2 ako konateľa. Odmena za vykonanú prácu aj za stratu času bola dohodnutá , v akej výške, to už, žiaľ nepamätá. Neviem sa k tomu vyjadriť či predmetný pracovný vzťah bol nahlásený na Sociálnej poisťovni, žalovaný 1 mal účtovníčku, bola to jej povinnosť, či to vykonala alebo nie, k tomu sa vyjadriť nevie, ani si už nespomenie na meno tej účtovníčky. Žalovaný 2 nebol zamestnaný na určitý časový úsek, ale na konkrétne úkony a po vykonaní práce mu bola odmena vyplatená v hotovosti, teda nemal výplatnú pásku. Či vyplatenie odmeny žalovaný 1 žalovanému 2 bolo zachytené do účtovníctva žalovaného 1, k tomu sa vyjadriť nevie, mala to riešiť účtovníčka. Bol cca 1,5 roka konateľom u žalovaného 1 a žalovaný 2 v tomto období vykonával prácu pre žalovaného 1. Podnikanie v oblasti predaja zdravotníckych zariadení je dlhodobý proces, a priebežne sa zistilo, že v tejto oblasti podnikania nerozhoduje kvalita ponúkaného tovaru, ale záujmy určitých skupín, kedy a čo sa nadobudne, a k tomu sa dá pripísať aj neúspešnosť podnikania žalovaného 1. Síce to trvalo dlhšiu dobu, ale očakávaný zámer sa nenaplnil. Motorové vozidlo Cadillac nemohol žalovaný 2 využívať na osobné účely, žalovaný 2 musel vykonávať konkrétne určené úkony, a to zobrať vozidlo do myčky, klientovi, do servisu. Za žiadnych okolností ho nemohol používať pre vlastnú potrebu. Už so to nepamätám presne aké úkony mal žalovaný 2 vykonať dňa 15.12.2013 ale viem, že sme mali nepríjemnosti, nakoľko nedošlo k realizácii predaja tohto Cadillacu. V ten deň mal žalovaný 2 dodať vozidlo kupujúcemu, jednalo sa o začiatočnú fázu predaja, teda nemal splnomocnenie na uzatvorenie kúpnej zmluvy, jeho úlohou bolo doviezť vozidlo kupujúcemu, ale znova zdôrazňuje, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo práve v dôsledku tej dopravnej nehody. Uzatvorenie PZP na vozidlo Cadillac mala na starosti účtovníčka, podľa všetkého asi pochybila, a asi z toho dôvodu nebola uzatvorená a zaplatená PZP. Na návrh žalovaného v rade 2. vo veci opätovne vypovedal svedok Y.. O. Z., ktorý uviedol, že bol konateľom žalovaného 1. jeho funkcia konateľa sa skončila odvolaním. Po odvolaní ešte vykonával organizačné záležitosti, pripravoval a doriešil podklady na odovzdanie funkcie. Samozrejme momentom odvolania ešte musel firemné záležitosti doviesť do konca, avšak v mene žalovaného 1 už písomnosti nepodpisoval. Pokyny v mene spoločnosti dával on i v ústnej forme a to i z dôvodu, že tretie strany sa dozvedia o odvolaní až z výpisu z OR, preto bolo treba doriešiť uvedené záležitosti. Samotné poverenie žalovanému 2 na odovzdanie motorového vozidla nádejnému kupujúcemu svedok dal ešte ako konateľ spoločnosti. To si pamätá, nakoľko dôsledkom dopravnej nehody vznikli komplikácie spoločnosti práve vyššie uvedenou poistnou udalosťou. Po dopravnej nehode neustále volal nádejný kupujúci, nakoľko mal vážny záujem i v prípade, žeby sa vozidlo opravilo. To, že ako sa skončila celá záležitosť, to uviesť nevie. Nevie presne určiť, akú dobu svedok pôsobil u žalovaného 1 ako konateľ, vyplýva to z OR. Nemá k dispozícií ani odvolanie z funkcie konateľa. Zastáva názor, že uvedené listiny sú evidované tiež v OR. Tak, ako na minulom pojednávaní, opätovne zdôrazňuje, že so žalovaným 2 žalovaný 1 mal uzatvorenú ústnu zmluvu, nebola ani písomná, ani mailom. Poznamenáva, že žalovaný 1 v tom čase mal obdobných spolupracovníkov ako žalovaný 2 v počte 5 až 10 tým istým spôsobom. Žalovaný 1 v zast. konateľom uvedeným spôsobom ako u žalovaného v rade 2 spolupracovníkom odovzdal motorové vozidlá nie malej hodnoty za účelom splnenia pracovných povinností bez písomného potvrdenia, bola to otázka dôvery. Samotné odmeňovanie vzhľadom k tomu, že uvedených spolupracovníkov žalovaný 1 vyplácal v hotovosti ako drobné výdavky, neboli zaevidované do účtovníctva. Spolupracovníkov žalovaný 1 potreboval aj z dôvodu, že mal skladové priestory, kde bolo potrebné vykladať tovar. Maximálne žalovaný 1 mohol mať 10 pracovníkov. Vypracované písomné zmluvy so spolupracovníkmi neboli preto, lebo v prvom rade bola dôležitá výslednosť a dôvera a najmä rýchlosť činnosti. V neposlednom rade vzhľadom na charakter predmetu činnosti nebola dostatočná práca na stále zamestnanie pracovníkov, ale podľa potreby. Samotné záležitosti sa vybavovali v priebehu 1 a 4 dní. Konkrétny prípad a to poverenie zo dňa 11.12.2013 a deň 15.12.2013 ako moment poistnej udalosti možno považovať za bežnú lehotu obchodnej záležitosti. Ja sa k tomu vyjadriť neviem akú činnosť vykonával nový konateľ po svedkovi.

Stretol sa s ním asi 2 krát. U žalovaného 1 bolo bežnou záležitosťou zamestnávať pracovníkov bez písomnej pracovnej zmluvy a vyplácať ich v hotovosti. Predaj áut nebolo hlavným profilom žalovaného 1, bol to len vedľajší profil. Predával hlavne tonery a spotrebnú elektroniku. Ak si dobre pamätá na trvalý pracovný pomer nebol nikto prihlásený u žalovaného 1. Áno, bol na to poverený a splnil práve pracovnú činnosť pre žalovaného 1. žalovaný 2 dňa 15.12.2013, tým, že vozidlo zn. Cadilac šoféroval v Rakúsku za účelom dodania vozidla nádejnému kupujúcemu, splnil svoju pracovnú činnosť za žalovaného 1. Súd okrem výsluchu strán konania a svedka vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi : úradný vestník EÚ č.l. 16 - 33, úradný preklad vyčíslenej škody č.l. 57 - 60, platobný rozkaz OS v Rakúsku č.l. 61, žaloba č.l. 62, odvolanie č.l. 64, korešpondencia s právnym zástupcom kancelárie poisťovní Rakúska č.l. 68 - 69, vyčíslenie nákladov trov konania právnym zástupcom rakúskej poisťovne č.l. 70, celkové vyčíslenie škody č.l. 71 - 73, vyúčtovanie honoráru č.l. 74 - 76, vyčíslenie celkovej škody za dopravnú nehodu zo dňa 15.12.2013 č.l. 78, výpis z účtu žalobcu o vyplatení poistného plnenia, mailová komunikácia č.l. 84 - 104, výzva na náhradu poistného plnenia č.l. 105 - 106, doručenka pre žalovaného 2 č.l. 107, výzva náhrady poistného plnenia žalovanému 1 č.l. 108 - 111, faktúra za preklad č.l. 112 - 113, rozsudok OS v Rakúsku č.l. 227 - 230, rozsudok KS Krohenburg č.l. 231 - 240, potvrdenie o štúdiu č.l. 263, potvrdenie o príjme č.l. 264, čestné prehlásenie č.l. 265, výpis z OR žalovaného 1. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

5. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba- vodič motorového vozidla zn. CADILLAC s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len ,,vozidlo“). Dňa 15.12.2013 spôsobil žalovaný 2/ ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody materiálnu škoda na motorovom vozidle zn. HYUNDAI s EČV: X., ktorého držiteľom bol v tom čase W. J.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Asociácia poisťovacích spoločností Rakúska .Tá svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení , vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 13.02.2017 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 7.472,50 . Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. si žalobca listom zo dňa 15.02.2017 uplatnil u žalovaných právo na náhradu poistného plnenia vo výške 6.957,52 € a vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu do 15.03.2017. Žalovaní svoj dlh do teraz neuhradili ani len čiastočne.

6. Podľa

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

7. Podľa

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

8. Podľa

(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

9. Podľa

(2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,

10. Podľa ()

(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

11. Podľa /

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,

12. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu proti žalovanému v rade 1/ je dôvodný. Na pojednávaní dňa 25.2.2020 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v rade 1/ , nakoľko sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil v čas a s vážnymi okolnosťami. Súd poznamenáva, že žalovaná v rade 1/ doručenie predvolania mala riadne vykázané dňom 16.2.2020 a súčasne bola poučená o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie v prípade , ak sa pojednávania nezúčastní a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol podľa tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výsledkom vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh žalobcu voči žalovanému v rade 2/ nie je dôvodný. V úvode súd poukazuje na to, že ustanovení je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v až 437, resp. v ďalších ustanoveniach . Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V ustanovení odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou. V odseku 2 sa ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru. Formulácia je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru. Skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich

zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny regres podľa , ktorého rozsah závisí od toho, či pracovník spôsobil škodu z nedbanlivosti alebo úmyselne (pozri ). V predmetnej veci súd v prvom rade skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 2 , a to tak, či v jeho prípade sa nejedná o postavenie podľa ods. 2 . Na posúdenie tejto otázky ( dôkaz zaťažuje žalovaného v rade 2 ) súdu bol navrhnutý svedok, bývalý štatutárny zástupca žalovaného v rade1/. Menovaný svedok potvrdil skutočnosti na základe ktorých súd mal za to , že v prípade žalovaného v rade 2/ sa jedná o obdobný ako pracovný pomer, čo spôsobuje podľa nedostatok jeho pasívnej legitimácií. Svedok potvrdil , že v mene žalovaného v rade 1 / uzatvoril so žalovaným v rade 2 /dohodu o pracovnej činnosti , ako i skutočnosť, že žalovaný v rade 2 / jazdu so sporným motorovým vozidlom vykonal na jeho pokyn , t.j. pri plnení ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci vypočutý svedok potvrdil skutkové tvrdenia žalovaného v rade 2 / súd návrh žalobcu voči nemu , ako nedôvodný zamietol. Súd ďalej poznamenáva vzhľadom na námietky žalobcu , že povinnosť uzatvoriť tak pracovnú zmluvu ako i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v písomnej podobe nevyžadujú právne predpisy. Skutočnosť, že žalovaný v rade 1 / vznik dohody o vykonaní práce so žalovaným v rade 2 neoznámil podľa / , príslušnej sociálnej poisťovne ešte samo o sebe nespôsobuje neplatnosť resp. neexistenciu tejto dohody. Povinnosť prihlásenia do registra zaťažuje zamestnávateľa , žalovaného v rade 1/ a nie žalovaného v rade 2/. V neposlednom rade súd poukazuje na samotné znenie , ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorý za škodu nezodpovedajú nasledovne : „pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili „ . Z uvedeného vyplýva širší okruch osôb, než len zamestnanci na základe pracovnej zmluvy. Nakoľko nedostatok pasívnej legitimácie spôsobuje neúspešnosť v konaní, súd s ďalšími podmienkami náhrady škody sa už nezaoberal.

13. Podľa . Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1 / vzhľadom na jeho plný úspech v konaní. Tak isto súd priznal plnú výšku náhrady trov konania žalovanému v rade 2/ voči žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

14. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti výrokovej časti I. toho rozsudku z dôvodu rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

(2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

(3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Proti II., III. a IV. výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.