Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-23-2019.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: zastúpenej: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, F. ul. XXX/XX, F., o vymoženie 408,- eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8Er/1194/2010 zo dňa 20. marca 2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., súdnym exekútorom v Bratislave, pod sp. zn. EX 13013/10, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 23437/09. Na odôvodnenie uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli 26. marca 2009 formulárovú zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, avšak povinný nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Neoddeliteľnou častou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu. Povinná mala možnosť len návrh zmluvy prijať alebo ako celok ju odmietnuť. Táto rozhodcovská doložka núti povinnú podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ju možnosti riešiť spory pred štátnym súdom, preto je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je oprávnený prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka je neplatná, hoci platná doložka je predpokladom toho, aby byť vydaný rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydaný súdom, ktorý na to nemal právomoc, je nulitný. Preto súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ale aj podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. Rozhodnutie o trovách vyhradil samostatnému uzneseniu.
2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že zmluva o úvere bola uzavretá 26. marca 2009. Právny vzťah oprávnenej a povinnej nie je spotrebiteľský. Povinný tu nie je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluva o úvere sa podľa § 497 Obch. zák. spravuje Obchodným zákonníkom. Oprávnená považuje rozhodcovskú doložku za platnú. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplývaj aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Keby exekučný súd zastavil exekučné konanie znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávnenú, pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Povinná mala možnosť brániť sa, čo však neurobila. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere, a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
3. Povinná sa k odvolaniu doručenému jej postupom podľa § 111 ods. 3 C. s. p. nevyjadrila.
4. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora pred 1. novembrom 2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 s určitými výnimkami (porov. § 243b ods. 1 a 2 Ex. por.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávneným subjektom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 58 ods. 5 Ex. por.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, aj keď nie podľa ním citovaného § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., ale pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v cit. znení. Súd prvej inštancie pritom správne skúmal prípustnosť exekúcie počas celého konania aj potom, čo už udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry totiž platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Z citovaného judikátu je zrejmé, že tak urobiť mohol a musel. Udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci pre rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa § 57 Ex. por. Napokon, už zo samotnej logiky zákona vyplýva, že zastaviť možno len exekúciu, ktorá sa začala, teda v ktorej bolo udelené poverenie. Sám zákon teda predpokladá, že o zastavení exekúcie sa rozhoduje potom, čo už bolo poverenie udelené.
7. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere z 26. marca 2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu. Oprávnená ako spoločnosť poskytujúca úvery konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., povinná však nekonala v takomto postavení a je potrebné ju podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. považovať za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. totiž na vylúčenie vlastnosti spotrebiteľa nepostačuje, ak určitá osoba koná na účely svojho povolania, ale musí konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. je širšia ako definícia spotrebiteľa v § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 26. marca 2009. Preto v prerokúvanej veci nie je podstatné, či zmluva z 26. marca 2009 je alebo nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a rovnako nie je podstatné ani to, že povinná v zmluve prejavila, že úver je poskytnutý na účely jej povolania. Nič z toho totiž nevylučuje použitie ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák., podľa ktorého by bolo podstatné len to, ak by povinná prijímala úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. Len vtedy, ak by spotrebiteľ uviedol v zmluve o úvere tento účel, by bolo potrebné sa zaoberať námietkou oprávnenej týkajúcej sa dobrej viery v tomto smere. Ak to však povinná v zmluve neuviedla, nemá žiaden zmysel sa týmito námietkami zaoberať, pretože nemožno vôbec tvrdiť, že by oprávnenej predstierala podnikateľský účel úveru.
8. Neprijateľné podmienky sú upravené práve v § 53 Obč. zák., v dôsledku toho je teda rozhodné len to, či zmluva o úvere medzi oprávnenou a povinnou napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. Ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva tieto znaky napĺňa. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v cit. znení nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prerokúvanej veci je rozhodcovská doložka obsiahnutá v odseku 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Obsiahnutie rozhodcovskej doložky v týchto podmienkach už samo osebe vylučuje záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. Uzatváranie
rozhodcovskej doložky súčasne s uzatváraním zmluvy o úvere (jedným úkonom) vedie k tomu, že dlžník nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku akceptuje alebo nie. To vedie k záveru, že rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinnou treba považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.
9. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinnou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je podľa ods. 5 cit. paragrafu neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. už citovaný judikát R 46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie správne zastavil, hoci tak mal urobiť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. V podstate nadbytočne sa potom súd prvej inštancie zaoberal vecnými dôvodmi na zastavenie exekúcie v podobe vecnej neprípustnosti vymáhaných nárokov v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., čo však nič nemení na správnosti jeho záveru o potrebe exekúciu zastaviť.
10. Vzhľadom na to odvolací súd jeho vecne správne uznesenie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).
11. Trovy odvolacieho konania odvolací súd podľa § 202 ods. 5 Ex. por. a § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a § 9a Ex. por. účastníkom ani súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože oprávnená nebola úspešná a ostatným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II).
12. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.