Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: B - mont SK, s.r.o., so sídlom Ducové č. 128, IČO : 47 723 351, zastúpený: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka so sídlom Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX/XX, S., zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Krajinská 3, Piešťany, o zaplatenie 5.454,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -111 zo dňa 26. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok po citovaní , , , , , , , , , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mál súd preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola uzatvorená kúpna zmluva 26.05.2015, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Renault Kangoo 1.9 dCi Privilége, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 4.500 eur. K plneniu zo zmluvy došlo, čo nebolo medzi stranami sporné, žalobca motorové vozidlo prevzal a žalovanému kúpnu cenu vozidla zaplatil. Účastníci právneho vzťahu v čl. IX a X kúpnej zmluvy sa dohodli, že zodpovednosť za vady a aj všetky vzájomné vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami .

2. Žalobca už v žalobe tvrdil, že k vadám motorového vozidla došlo po pár dňoch od kúpy, pričom oprava trvala do 03.07.2015 a o pár dní na to sa opätovne vyskytli vady a oprava bola vykonaná dňa 28.07.2015. V oboch prípadoch malo dôjsť k telefonickému oznámeniu vád žalovanému, ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa oznamovala vady otcovi žalovaného, K. N.. Takéto podanie správy aj keby malo všetky náležitosti oznámenia vád však nemohlo vyvolať právne účinky v zmysle , nakoľko bolo smerované voči osobe odlišnej od predávajúceho, a dikcia zákona je v tom prípade jasná. Správu o vadách tovaru je potrebné podať nie len bez zbytočného odkladu, ale predovšetkým u predávajúceho. Len predajcovi ako osobe zaviazanej z kúpnej zmluvy (v prípade ak sa strany v kúpnej zmluve nedojednali inak) môže byť adresované oznámenie o vadách tovaru spolu s voľbou príslušného nároku. Z vykonaného dokazovania a okolností daného prípadu (okrem samotného tvrdenia konateľky

žalobcu, že konala s otcom žalovaného ako so zástupcom žalovaného) nevplynulo, že by sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že otec žalovaného koná ako zástupca žalovaného, práve naopak žalobcovi z obsahu uzavretej kúpnej zmluvy muselo byť zrejmé, že predávajúcim je žalovaný a preto všetky, aj správu o vadách je potrebné podať bez zbytočného odkladu práve u žalovaného.

3. Nesporné v predmetnom prípade bolo aj zistenie, že dňa 27.08.2015 žalobca opätovne zistil, že motorové vozidlo vykazuje závady. Z dokazovania však vyplynulo, že telefonicky boli predmetné vady oznámené otcovi žalovaného a nie žalovanému. Písomné uplatnenie zodpovednosti za vady spolu s voľbou nároku vo forme odstúpenia od zmluvy adresované žalovanému bolo žalobcom vyhotovené dňa 07.09.2015, ktorého dňa aj bolo odovzdané na pošte na doručenie, pričom žalovanému bolo doručené dňa 10.09.2015.

4. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či bola správa o vadách zo dňa 07.09.2015 doručená žalovanému dňa 10.09.2015 urobená riadne a včas. Z hľadiska základných náležitostí takého úkonu je potrebné skonštatovať, že vytknutie vady je jednostranný prejav vôle kupujúceho, adresovaným voči predávajúcemu, ktorý spočíva v dostatočne určitom označení vady, resp. v dostatočne určitom popísaní toho, ako sa táto vada navonok prejavuje. V danom prípade však žalobca dostatočne vady nepopísal. Celá správa o vadách, aj keď na prvý pohľad zaberajúca viac ako jednu stranu, obsahuje len opis doterajšej komunikácie účastníkov právneho vzťahu a vybavovanie jednotlivých opráv. Samotné uplatnenie zodpovednosti za vady odôvodnil žalobca tým, že spočíva v závadách motorovej časti vozidla. Nešpecifikoval teda čím sa vada prejavuje ani len minimálnym spôsobom. Súd musí poznamenať, že až na záver výsluchu konateľky žalobcu prvý krát zaznelo, že vady sa prejavovali tým, že auto po naštartovaní nemalo žiadne otáčky, strácalo výkon a dymilo. Uvedené v plnom rozsahu platí aj k opätovnému uplatneniu zodpovednosti za vady a odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.11.2015, ktoré došlo žalovanému dňa 20.11.2015 (uložením zásielky na pošte, lebo práve tento deň sa predmetné oznámenie dostalo do sféry dispozície žalovaného), toto je v podstatných častiach totožné a opätovne popisuje závadu len skutočnosťou, že spočíva v závadách motorovej časti vozidla. V oboch prípadoch správa o vadách neobsahuje ani len konštatovanie, či je motorové vozidlo prevádzky schopné alebo je odstavené. Súd teda dospel k záveru , že ako správa zo dňa 07.09.2015, aj správa zo dňa 10.09.2015 neboli urobené riadne, neboli dostatočne určite a nemohli teda vyvolať právne účinky s nimi spájané.

5. Odhliadnuc o závere a neurčitosti takejto správy o vadách, súd sa zaoberal aj otázkou či došlo k takémuto úkonu žalobcom v zákonnom stanovenej lehote a to bez zbytočného odkladu po tom čo žalovaný vady zistil. Pojem (lehota) bez zbytočného odkladu je, vágnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty bez zbytočného odkladu je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú.

6. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. jednou zo základných zásad, ktorá sa uplatňuje v obchodných vzťahoch, je zásada profesionality. Pokiaľ by v súlade so zásadou profesionality kupujúci, žalobca, podnikateľ, postupoval s odbornou starostlivosťou, to je, ak celý opis resp. jeho vedomosť o vadách motorového vozidla spočívajúcich v motorovej časti vozidla, došlo by k podaniu správy o vadách okamžite. To znamená, že ak boli vady motorového vozidla zistené dňa 27.08.20105 a k oznámeniu vád žalovanému došlo až dňa 10.09.2015, t.j. po 13 dňoch a k opätovnému zisteniu vady došlo dňa 09.11.2015 a k oznámeniu vady žalobcu došlo dňa 20.11.2015 t.j. po 11 dňoch, súd dospel k záveru, že nie je dôvod, aby v okolnostiach daného prípadu kupujúci podal predávajúcemu správu o vadách neskôr ako po 8 dňoch od kedy vadu zistil (aj 8 dňová lehota však podľa názoru súdu predstavuje skôr hornú hranicu a väčšinou bude dôvodné požadovať vykonanie úkonu skôr od momentu začatia jej plynutia). Žalobca teda nepodal žalovanému ako predávajúcemu v oboch prípadoch správu o vadách bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistil. Splnenie povinnosti podať správu o vadách bez zbytočného odkladu treba vždy posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, v danom prípade však neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané žiadne výnimočné okolnosti resp. okolnosti

hodné osobitného zreteľa prípadne vážne dôvody, ktoré by nesplnenie uvedenej povinnosti kupujúceho okamžite, bezodkladne, bez meškania ospravedlňovali.

7. Nakoľko žalovaný ako predávajúci v priebehu konania výslovne namietol skutočnosť, že žalobca ako kupujúci si povinnosť podať správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu nesplnil, s poukazom na nemožno právo zo zodpovednosti za vady žalobcovi v súdnom konaní priznať. Odstúpenie od zmluvy žalobcom tak bolo v oboch prípadoch právne neúčinné, k zrušeniu kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami nedošlo a žalobcovi tak nevznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny a povinnosť vydať motorové vozidlo žalovanému, nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní vrátane synalagmatickej povinnosti žalobcu vydať žalovanému motorové vozidlo tomu prislúchajúcej je tak nedôvodný.

8. V súvislosti s možnou aplikáciou súd uvádza, že bolo predovšetkým na žalobcovi, aby predovšetkým tvrdil skutočnosti umožňujúce jeho aplikáciu, označil dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení. Nakoľko žalobca takéto skutočnosti netvrdil, aplikácia súdom nebola možná.

9. Súd zároveň dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane náležitého splnenia si povinnosti tvrdenia, dôkaznej povinnosti a samozrejme s tým nevyhnutne spojenou otázkou unesenia dôkazného bremena.

10. K rozhodnutia NS SR zo dňa 29.04.20010 na ktoré žalobca v priebehu poukázal súd uvádza, že toto nie je možné na predmetný prípad aplikovať, nakoľko dovolací súd v ňom zrušil rozsudok odvolacieho súdu s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, že žalobcovi, kupujúcemu nemožno pričítať ospravedlniteľný omyl spočívajúci v neprehľadnosti právnych vzťahov pre žalobcu a nebolo preto možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu bolo zrejmé, u koho má zodpovednosť za vady uplatniť. V konaní nebola preukázaná neprehľadnosť právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, z uzavretej písomnej kúpnej zmluvy jasne vyplýva, že žalobca bol kupujúcim a žalovaný predávajúcim. Žalobca preto musel vedieť, že zaviazaným zo zmluvy je žalovaný a nie otec žalovaného aj keď tento konal ako zástupca sprostredkovateľa.

11. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 954,77 eura, súd je toho názoru, že žaloba žalobcu je aj v tejto časti nedôvodná. Je potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za vady diela. Náhrada škody je právny inštitút, ktorý slúži ako prostriedok na vyrovnanie majetkovej ujmy. upravuje náhradu škody v a nasl. . ďalej upravuje aj zodpovednosť predávajúceho za vady, z ktorých vznikajú zmluvným stranám vzájomné práva a povinností, ktorých účelom je kupujúcemu zabezpečiť ochranu tým, že predávajúci buď vady odstráni, alebo k zhojeniu následkov vadného plnenia dôjde iným, zákonom prípustným spôsobom. Hlavnou funkciou zodpovednosti za vady je reparácia, teda náprava stavu, vyvolaného vadným plnením. Nároky kupujúceho zo zodpovednosti za vady sú oproti nárokom na iné sankčné plnenia, ku ktorým patrí aj nárok na náhradu škody, nezávislé a posudzujú sa samostatne. Na uvádzané tak nadväzuje úprava obsiahnutá v , podľa ktorého platí, že uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením niektorým z nárokov z vád tovaru, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. tak bráni tomu, aby bol účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa kupujúci mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu a to aj možným uplatnením náhrady škody. Pokiaľ kupujúci dostatočným spôsobom a v rozsahu, ktorý mu zákonodarca umožňuje, nevyužije nárok zo zodpovednosti za vady (vychádzajúc z obsahu citovaných a 437 ), je vylúčené uspokojiť sa nárokom na náhradu škody. Vychádzajúc z princípov vyššie popísaných, súd dospel k záveru, že bez využitia priznaných nárokov z vád diela, a to postupom presne upraveným v a 437 , ktoré predpokladajú aj možnosť neodstránenia vád v lehote (nárok na zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy), nie je možné priznať žalobcovi uspokojenie z vadného plnenia uplatnením nároku titulom náhrady škody. Podľa názoru súdu, pokiaľ si žalobca zabezpečil odstránenie vád tak, že si ich dal opraviť treťou osobou, nemôže cenu opravy dosiahnuť uplatnením práva na náhradu škody ( ). Pri

aplikácii a a 441 , objednávateľovi diela nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád tretím subjektom. Podľa názoru súdu, žalobca ako kupujúci nebol oprávnený z dôvodu prípadných vád diela, ak by sa takéto vady diela preukázali, požadovať náhradu zo žiadneho iného právneho titulu (teda ani z titulu náhrady tejto škody) v rozsahu, v akom sa mohol domôcť uplatnením práva zo zodpovednosti za vady diela. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého v zmysle , totižto bez ďalšieho objednávateľ diela nie je oprávnený na vlastné náklady, resp. treťou osobu, vykonávať opravy zistených závad diela, uskutočneného zhotoviteľom (tento záver je možné analogicky aplikovať aj na kupujúceho a jeho oprávnenie na vlastné náklady prípadne treťou sobou, vykonávať opravy zistených závad kúpeného tovaru). Podľa všeobecnej úpravy by v tomto prípade žalobca ako kupujúci mal požadovať(za podmienky riadneho a včasného oznámenia vád žalovanému t.j. predávajúcemu) len zľavu z kúpnej ceny, alebo odstúpiť od zmluvy. Súd poukazuje, že pri aplikácii až 441 , sa môže kupujúci a predávajúci v zmluve dohodnúť aj na iných nárokoch zo zodpovednosti za vady, ako je uvedené v zákone. Nároky uvedené v a 437 si môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť. Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj to, že kupujúci si môže vady dať odstrániť sám, alebo si vady nechá odstrániť treťou osobou a predávajúcemu účtuje náhradu týchto nákladov. Uzatvorená kúpna zmluva takúto úpravu zodpovednosti za vady neobsahuje. Z tohto dôvodu mohol podľa názoru súdu žalobca ako kupujúci postupovať v súlade s a 437 . Zároveň je potom vzhľadom na uvedené bezpredmetné, či žalobca reálne finančné prostriedky v sume 954,77 eura (vrátane DPH) na opravu motorového vozidla vynaložil.

12. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby bolo nadbytočné zaoberať sa všetkými ďalšími právnymi otázkami ktoré v rámci konania vzniesol žalobca a žalovaný.

13. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol je potrebné výsledok konania vyhodnotiť ako plný úspech žalovaného. Žalovaný mal plný úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( , ďalej len ) a preto rozhodol súd tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaní v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

14. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podľa , a z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalobca poukazuje na fakt, že súd prvej inštancie dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie v príkrom rozpore s predloženými dôkazmi, nakoľko z uplatnenia zodpovednosti za vady zo dňa 07.09.2015 z odseku 3 vyplýva, že obsahuje: „Motorové vozidlo sa približne po 10 dňoch pokazilo, o čom Vás môj mandant informoval. Oprava motorového vozidla trvala do 03.07.2015 stála 685,52 eura. Opätovne po niekoľkých dňoch došlo k poruche motorového vozidla, o čom Vás taktiež môj mandant informoval. Došlo k poruche turba, ktorého, montáž a demontáž stála 269,25 eura. Po dvoch týždňoch došlo opäť k poruche motorového vozidla a toho času je motorové vozidlo odstavené v autoservise, pričom môj mandant zabezpečil obhliadku nezávislým mechanikom za účelom zistenia príčiny závad na motorovom vozidle. Motorové vozidlo nie je prevádzky schopné a od momentu jeho zakúpenia stálo viackrát v autoservise v dôsledku porúch, a jeho opravy stály môjho mandanta už takmer 1.000 eur (bez posledného odstránenia poruchy)." Z uplatnenia zodpovednosti za vady zo dňa 16.11.2015, z odseku 3 vyplýva, že obsahuje: „Na motorovom vozidle sa opätovne vyskytla porucha, v poradí už štvrtá a toho času je motorové vozidlo odstavené a nie je prevádzky schopné."

16. Podľa názoru žalobcu bola špecifikácia závady, tak, ako je vyššie uvedená, dostatočne označená ako závada v motorickej časti vozidla, v dôsledku ktorej nebolo motorové vozidlo prevádzky schopné a bolo odstavené. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať presnú a detailnú špecifikáciu závady vozidla,

keďže nemá v tomto smere ani odborné vzdelanie ani skúsenosti. Preto žalobca uvádzal všeobecne, že ide o závadu v motorickej časti, pre ktorú nie je vozidlo schopné jazdy a je odstavené, nepojazdné.

17. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdeniami súdu prvej inštancie, ktorými odôvodňuje nenaplnenie riadneho uplatnenia vád u žalovaného i tým, že k oznamovaniu vád dochádzalo voči osobe odlišnej od žalovaného, teda predávajúceho a to otcovi žalovaného. K danému žalobca uvádza, že kúpna zmluva bola uzatvorená so žalovaným ako predávajúcim v zastúpení sprostredkovateľa spoločnosti S AUTO, s.r.o., v mene ktorej koná práve otec žalovaného K. N.. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplýva, že pokiaľ ide o predaj motorového vozidla, konal za žalovaného K. N.. Taktiež pri prvej a následných reklamáciách motorového vozidla sa žalobca obracal na K. N., ktorý aj tieto reklamácie riešil. Uvedené skutočnosti vyplývajú z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a K. N.. Ide konkrétne o e-mail zo dňa 09.11.2015, v ktorom K. N. potvrdzuje prevzatie motorového vozidla na skúšku a následne do autoservisu, pričom o výsledku bude K. N. žalobcu informovať. Následne po niekoľkých poruchách motorového vozidla a k neodstráneniu príčin porúch, pristúpil žalobca k písomnému oznámeniu vád a to prvýkrát zaslaním uplatnenia zodpovednosti za vady zo dňa 07.09.2015 adresovanému už priamo žalovanému a druhým zaslaním uplatnenia zodpovednosti za vady zo dňa 16.11.2015 adresovanému priamo žalovanému. Zo správania K. N. počnúc odo dňa predaja motorového vozidla, riešením reklamácii a opráv motorového vozidla až po konečné odovzdanie motorového vozidla priamo osobou K. N., sa žalobca oprávnene domnieval (aj napriek tomu, že nikdy nepredložil plnú moc na konanie za žalovaného), že koná s osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný je v rodinnom pomere k osobe K. N.. V danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia, že nedošlo k uplatneniu vád voči osobe žalovaného, za príliš formalistické. Prinajmenšom konaním K. N. dochádzalo k uvádzaniu do omylu žalobcu v tom, že je oprávnený konať za žalovaného tým, že konal v mene a na jeho účet.

18. Už pri vzniku prvej poruchy vozidla, kedy žalobca kontaktoval a oznámil vadu K. N. v domnení, že ide o osobu, u ktorej má uplatňovať zodpovednosť za vady, mal upozorniť a oznámiť žalobcovi povinnosť uplatňovať si vady priamo u žalovaného teda u syna. K. N. vedel a s prihliadnutím na okolnosti (že je so žalovaným v rodinnom pomere) musel vedieť, pokiaľ nemal plnú moc, že nie je oprávnený konať za žalovaného pri odstraňovaní závad motorového vozila. Avšak z daného konania K. N. mal žalobca za to, že medzi žalovaným a K. N. došlo k uzatvoreniu buď príkaznej zmluvy (ktorá môže byť uzatvorená aj ústne) alebo k inému povereniu, na základe ktorého konal K. N. za žalovaného.

19. Súd prvej inštancie v bode 40. odôvodňuje neuplatnenie včasného oznámenia zodpovednosti za vady tým, že žalobca nepodal žalovanému správu o vadách bez zbytočného odkladu. Tu žalobca namieta (okrem toho, že žalobca má za to, že aj oznámením vád K. N., ktorý konal v mene a na účet žalovaného), že si splnil oznamovaciu povinnosť včas, nakoľko nemal možnosť iným spôsobom ako poštovou prepravou adresovanou žalovanému oznámiť mu vady motorového vozidla, keďže nedisponoval ani telefonickým kontaktom ani e-mailovou adresou priamo žalovaného (iba K. N.). Tieto písomné oznámenia t.j. uplatnenia zodpovednosti za vady zasielal bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel a to poštovou prepravou. Prvé uplatnenie dal žalobca na poštovú prepravu dňa 07.09.2015 a druhé uplatnenie dal na poštovú prepravu dňa 16.11.2015.

20. Dôkazom, že sa žalovaný dozvedel o vadách motorového vozidla a teda, že boli žalovanému riadne a včas oznámené, je skutočnosť, že dňa 14.09.2015 odovzdal žalovaný protokolom o odovzdaní a prevzatí dopravného prostriedku po oprave. Tento dôkaz je založený v spise. Okrem toho, že písomne uplatnil zodpovednosť za vady adresované priamo žalovanému, žalobca telefonicky a e-mailom oznámil vznik vady aj K. N., teda takým istým spôsobom ako pri vzniku predchádzajúcich porúch, ktoré za žalovaného K. N. aj riešil. Žalobca má za to, že si svoju splnil oznamovaciu povinnosť, oznámiť vady bez zbytočného odkladu, aj napriek tomu, že k doručeniu písomného oznámenia, uplatnenie zodpovednosti za vady zo dňa 07.09.2015, došlo až dňa 10.09.2015 tj. po 13 dňoch a k doručeniu písomného oznámenia žalovanému, uplatnenie zodpovednosti za vady zo dňa 16.11.2015, došlo dňa 20.11.2015 t.j. po 11 dňoch. Žalobca je toho názoru, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo priznať tejto lehote (bez zbytočného odkladu) trvanie v dĺžke maximálne 8 dní, použil by textáciu typu „najneskôr do 8 dní". Naopak, táto lehota bola vymedzená preto neurčito (nie konkrétnym časovým úsekom), aby sa zohľadňovali špecifiká konkrétneho prípadu. V danom prípade, v dôsledku toho, že k písomnému oznámeniu vád žalovanému došlo po 13 resp. 11 dňoch od vzniku vady, sa nijakým spôsobom nezasiahlo do práv a povinností žalovaného, ani nedošlo v dôsledku toho k skráteniu lehoty stanovenej žalobcom na odstránenie závad, nakoľko žalobca v prvom uplatnení zodpovednosti za vady stanovil žalovanému dodatočnú lehotu na

odstránenie závady 5 dní počnúc doručením uplatnenia. Preto máme za to, že ide o striktné a príliš formalistické držanie sa lehoty 8 dní ako maximálnej lehoty, v ktorej bolo možné oznámiť žalovanému vznik vád. Žalobca si riadne a včas uplatnil zodpovednosť za vady a táto skutočnosť bola v konaní na súde prvej inštancie predloženými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka preukázaná. V dôsledku toho dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. V dôsledku vyššie popísaných skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, keď v odôvodnení rozhodnutia v bode 42. uvádza, že odstúpenie od zmluvy je v oboch prípadoch neúčinné, k zrušeniu kúpnej zmluvy nedošlo a žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny a povinnosť vydať motorové vozidlo žalovanému, a tak nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je nedôvodný.

22. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 46. vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody pozostávajúcej z nevyhnutne vynaložených nákladov na prvú a druhú opravu motorového vozidla, žalobca uvádza, že sa tým nesnažil dosiahnuť uspokojenie svojho nároku z iného právneho dôvodu nahrádzajúc tým uspokojenie prostredníctvom inštitútu zodpovednosti za vady veci, ale tento nárok smeroval len na náhradu nevyhnutne vynaložených nákladov na opravu veci, na ktoré by za predpokladu vyhovenia návrhu žalobcovi vznikol nárok, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k tomuto nároku sa však žiadne dokazovanie okrem listinných dôkazov predložených žalobcom a svedeckej výpovede konateľa žalobcu, ani nevykonávalo, nakoľko sa súd prvej inštancie obmedzil iba na otázku preukázania riadneho a včasného oznámenia vád žalovanému. Súd prvého stupňa zamietol vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom s odôvodnením uvedeným v bode 47., nakoľko považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími právnymi otázkami z dôvodu zamietnutia žaloby.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zrušil.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje a rozsudok navrhuje potvrdiť a uplatňuje si náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne no skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalobca uplatnený nárok nepreukázal.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci s poukazom na odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia čiastočného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami obrany v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 5.454,77 eura s príslušenstvom žalovaným ako nároku vyplývajúcemu z uplatnených vád tovaru z uzavretej kúpnej zmluvy, resp. náhrady škody vo výške 954,77 eura. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola uzatvorená kúpna zmluva 26.05.2015, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Renault Kangoo 1.9 dCi Privilége, na základe ktorej previedol na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu a žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu vo výške 4.500 eur. Účastníci právneho vzťahu sa v čl. IX a X kúpnej zmluvy sa dohodli, že zodpovednosť za vady a aj všetky vzájomné vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami . Žalobca tvrdil, že k vadám na motorovom vozidle došlo po pár dňoch od kúpy, pričom oprava trvala do 03.07.2015, neskôr sa opätovne vyskytli vady a oprava bola vykonaná dňa 28.07.2015. Dňa 27.08.2015 žalobca opätovne zistil, že motorové vozidlo vykazuje závady. Žalobca si písomne uplatnil zodpovednosť za vady spolu s voľbou nároku vo forme odstúpenia od zmluvy voči žalovanému listom doručeným žalovanému dňa 10.09.2015 a k opätovnému uplatneniu zodpovednosti za vady a odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2015 (uložením zásielky na pošte). Žalobca tvrdil, že odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a žalovaný je povinný žalobcovi vydať kúpnu cenu a náklady spojené s opravou závad zistených na motorovom vozidle.

28. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal riadne uplatnenie nároku z vád tovaru z dôvodu neurčitosti tohto jednostranného právneho úkonu, z dôvodu jeho uplatnenia u neoprávnenej osoby a z dôvodu jeho neuplatnenia včas, bez zbytočného odkladu, ako to vyžadujú ustanovenia . Súd žalobcovi nepriznal ani právo na zaplatenie sumy 954,77 eura (žalobcom vynaložené náklady na opravy predmetu kúpy) ako náhradu škody, pretože išlo o uplatnený nárok zo zodpovednosti za vady, preto neprichádzalo do úvahy dosiahnutie nároku z iného právneho dôvodu ( ).

29. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, t.j. z dôvodov podľa , a .

30. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ( ). Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní 26.09.2018 nepreukázal, že by si riadne a včas uplatnil u žalovaného nárok zo zodpovednosti za vady v súlade s a nasledujúcimi .

31. Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v má tovar vady ( veta prvá ). Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase ( veta prvá ). Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností ( ). Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa a , alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve ( ). Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru ( ).

32. Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( ) môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád; b) požadovať odstránenie vád opravou

tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy ( ). Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny ( ). Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy ( ). Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná ( ). Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa a , nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu ( ). Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť ( ).

33. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ide o nárok zo záväzkového vzťahu dojedaného podľa ustanovení , pričom v tomto prípade nie je možné aplikovať spotrebiteľské právo, pretože žalobca ako kupujúci nie je fyzickou osobou (je právnickou osobou), ktorú by bolo možné považovať za spotrebiteľa jednak v zmysle ustanovení () a jednak v zmysle o ochrane spotrebiteľa (. Ako už uviedol súd prvej inštancie, v obchodných vzťahoch sa uplatňuje zásada profesionality a zmluvné strany musia striktne dodržiavať ustanovenia . Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca počas konania nepreukázal (ocitol sa v dôkaznej tiesni), že vady tovaru si uplatnil u oprávnenej osoby, ak ich uplatňoval u otca žalovaného a komunikoval s ním telefonicky. Žalobca disponoval kúpnou zmluvou, v ktorej je ako predávajúci uvedený žalovaný, preto len osoba žalovaného bola v súlade s citovanými ustanoveniami tou osobou, u ktorej si žalobca mohol účinne uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady. Uvedený záver súdu nemôže zmeniť ani žalobcom tvrdený fakt, že od žalovaného kupoval viacero áut a aj pri ich kúpe vždy komunikoval s otcom žalovaného a že otec žalovaného bol sprostredkovateľom kúpy auta. Ak žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že svojho otca nesplnomocnil na vybavovanie záležitostí spojených s uzatvorenou kúpnou zmluvou, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že otec žalovaného bol oprávnený konať za žalovaného. Žalobca takýto dôkaz nepredložil. Ak žalobca neskôr, potom, ako tvrdil, sa na predmete kúpy vada vyskytla tretí krát pristúpil k písomnému uplatneniu zodpovednosti z vád tovaru a odstúpeniu od zmluvy u žalovaného listami zo dňa 07.09.2015 a 16.11.2015, odvolací súd je tiež toho názoru, že uvedené jednostranné právne úkony sú neurčité a zodpovednosť za vady nebola uplatnená včas, bez zbytočného odkladu (bližšie dôvody neurčitosti a nesplnenia predpokladu bezodkladnosti uplatnenia zodpovednosti za vady uviedol súd prvej inštancie v bodoch 35 -39 odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ žalobca pristúpil k uplatňovaniu zodpovednosti za vady tovaru písomne, jeho listy zo dňa 07.09.2015 (č.l. 7) a 16.11.2015 (č.l. 9) neobsahujú presné dátumy zistenia vád na predmete kúpy, ale informácie, že auto sa pokazilo po desiatich dňoch od uzavretia zmluvy, po oprave sa znova po niekoľkých dňoch pokazilo, po výmene turba sa pokazilo znova po dvoch týždňoch... a obidva listy ako vadu uvádzajú len závadu motorovej časti vozidla s čím súvisí fakt, že žalobca nepreukázal, či už napríklad v poradí prvá alebo druhá vada na predmete kúpy nezakladala jeho nárok na uplatnenie nároku z vád tovaru, čo by malo tiež vplyv na posúdenie včasnosti uplatnenia nároku zodpovednosti žalovaného za predaj vadného tovaru. Upresnenie informácií uvádzal žalobca v svojich výpovediach potom, ako boli tvrdenia žalobcu žalovaným popreté.

34. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v až 194 , . Podľa názoru odvolacieho súdu vo vyššie opísanej dôkaznej situácii nebolo možné dospieť k inému záveru ako k takému, že žalobca nárok na zaplatenie požadovanej sumy nepreukázal. Odvolací súd nezistil žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne, logicky, preto sa potom nebolo možné prikloniť k právnemu názoru žalovaného, že existoval odvolací dôvod podľa § .

35. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú normu (t.j. úplne opomenul aplikovať právnu normu); aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú); obsah právnej správnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd konštatuje, že ani tento dôvod odvolania podľa nie je naplnený. Súd prvej inštancie citoval relevantné ustanovenia , ktoré správne aplikoval a aj vyložil. Žalobkyňa v odvolaní nepoukazuje na žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré by súd neaplikoval, resp. nesprávne vykladal. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z akých dôvodov nebolo možné považovať uplatnenie vád zodpovednosti za vady za platný právny úkon, čo malo za následok, že ani odstúpenie od zmluvy nemohlo byť platné a účinné. Zmluva odstúpením nezanikla a žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd tiež správne poukázal na to, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej vynaložených nákladov na opravy vozidla, pretože v zmysle citovaného je to v prejednávanej veci vylúčené. Pre priznanie nároku na náhradu škody sa totiž vyžaduje tvrdiť a aj preukázať ako jeden z predpokladov priznania nároku na náhradu škody protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v porušení právneho predpisu alebo zmluvy. Dodanie vadného tovaru však nemožno považovať za protiprávne konanie, pretože zákon predpokladá dodanie aj vadného tovaru u vo svojich ustanoveniach striktne upravuje postup zmluvnej strany (ktorý je potrebné dodržať) pri uplatňovaní zodpovednosti za dodanie vadného tovaru.

36. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (365 ods. 1 písm. e) . Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.08.2016 (č.l. 27) navrhol v konaní vypočuť svedka A. C., ktorý sa mal vedieť vyjadriť k okolnostiam nákupu predmetného motorového vozidla, mal popísať skutočnosti po kúpe vozidla a skutočnostiam, ktoré predchádzali uplatneniu zodpovednosti za vady a odstúpeniu od zmluvy. Na pojednávaní 26.09.2018 (č.l. 108) žalobca doplnil, že by sa tento svedok vedel vyjadriť aj k vade vozidla zistenej v auguste 2015 a vedel by potvrdiť, že komunikoval len s otcom žalovaného. Navrhol vykonať výsluch svedka S. N. k prvej závade na motorovom vozidle a príčinám poruchy. Súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní 26.09.2018 zamietol. Je pravdou, že v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akých dôvodov výsluch oboch svedkov nevykonal, ale tento nedostatok nemal vplyv na správnosť rozhodnutia, preto by bolo nehospodárne len z dôvodu tejto chyby rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom navrhované výpovede svedkov nesmerovali k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Žalobca si neuplatnil zodpovednosť za vady v súvislosti s prvou yadou na motorovom vozidle, ktorá sa mala vyskytnúť po pár dňoch od kúpy (oprava bola vykonaná 03.07.2015), preto výsluch svedka S. N. nebol potrebný. Rovnako nebolo potrebné zisťovať okolnosti kúpy motorového vozidla, skutočnosti, ktoré predchádzali uplatneniu zodpovednosti za vady a potvrdenie, s kým mal navrhovaný svedok A. C. komunikovať. Aj keby bol svedok komunikoval s otcom žalovaného, z takto vykonaného dokazovania by nevyplynulo, že otec žalovaného bol oprávnený na akékoľvek zastupovanie žalovaného v súvislosti s uplatňovaním nárokov zodpovednosti za vady. V prejednávanej veci boli rozhodujúce listinné dôkazy, ktoré nemohli byť vyvrátené výpoveďami navrhovaných svedkov.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím a potvrdil.

38. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si ich náhradu uplatnil, preto mu boli odvolacím súdom priznané. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).