Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-2-2020.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej právnej veci navrhovateľky: S.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti povinnému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenému Mgr. Pavlom Balážom, advokátom so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, o odvolaní navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36Pc/10/2019-272 zo dňa 21.08.2019 rozhodol
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť povinnému (otec maloletého dieťaťa) prispieť na výživu navrhovateľky (matke maloletého dieťaťa), ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, sumou 50 eur mesačne za obdobie od 01.05.2018 do 09.08.2019, t.j. celkovo sumu vo výške 764,51 eura, pričom povolil povinnému splácať sumu 764,51 eura v mesačných splátkach po 50 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 35 a § 37 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1, 2 zákona č. 35/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka návrhom zo dňa 20.05.2019 žiadala, aby súd zaviazal povinného prispievať jej na výživu sumou 56 eur od 01.04.2018 do 30.04.2018 a od 01.05.2018 do 09.08.2019 sumou 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že s povinným nie sú zosobášení a sú rodičmi mal. dieťaťa - C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v súčasnosti v jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že dlhodobo žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, no dňa 08.02.2018 odišla spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Tvrdila, že poberá len rodičovský príspevok v sume 220,70 eura mesačne, nemá žiadne iné príjmy a s výživou dieťaťa jej pomáhajú rodičia. Mesačné náklady u nej predstavujú sumu cca 439 eur. Povinný vo svojom vyjadrení k návrhu nesúhlasil s návrhom, pričom uviedol, že navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť dobrovoľne. On prispieva na výživu dieťaťa a chcel jej tiež poskytnúť priamo hmotné potreby (plienky a pod.), ale navrhovateľka túto formu odmietla a žiada výlučne finančné prostriedky. Uviedol, že jeho príjem činí 888,30 eura mesačne a z toho mesačné výdavky predstavujú 756,29 eura. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že jediným príjmom navrhovateľky bol od 01.05.2019 rodičovský príspevok a k tomu poberala aj prídavok na dieťa v sume 23,68 eura (od januára 2019 v sume 24,34 eura). Na základe citovaných zákonných ustanovení jej preto
priznal príspevok na výživu od 01.05.2019 a pri určení výšky príspevku vychádzal z pravidelných mesačných výdavkov v celkovej výške 439 eur, pričom jednu z najväčších položiek predstavovali výdavky na zálohové platby na byt v sume 155 eur. Povinný za obdobie od februára do apríla 2018 tiež uhradil zálohové platby na byt, ale vzhľadom na to, že dochádzalo k duplicitným platbám, prestal platby realizovať. Práve predmetný mesačný výdavok navrhovateľky je riešený i v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (sp. zn. 25C/39/2019). Súd považoval za nadbytočný výdavok navrhovateľky v sume 160 eur mesačne, ktorý odpočítal od jej mesačných výdavkov 439 eur, a tento rozdiel predstavoval sumu výdavkov 279 eur. Pravidelný mesačný príjem navrhovateľky bez prídavku na dieťa tak podľa záveru súdu predstavuje od mája 2018 sumu 214,70 eura a od januára 2019 sumu 220,70 eura. V tomto prípade rozdiel medzi mesačnými výdavkami a príjmom je u nej v priemere 59
- 62 eur.
4. Na strane povinného súd posudzoval pomery s tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem bol 882,30 eura, pričom výdavky povinný vyčíslil na sumu 756,29 eura. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že medzičasom bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté dieťa, ktoré bolo s účinnosťou od 01.02.2018 stanovené na sumu 130 eur mesačne. Potom po zrátaní všetkých opodstatnených výdavkov povinného (ním uvádzaný výdavok na zálohový predpis nahradilo bežné výživné ako aj splátka zročného výživného, spolu v sume 160 eur), súd dospel k záveru, že pri zohľadnení kritéria primeranosti príspevok na výživu navrhovateľky predstavuje v tomto prípade sumu 50 eur mesačne. Pretože súd rozhodoval o príspevku na výživu navrhovateľky dňa 21.08.2019, vypočítal výšku celého príspevku za priznané obdobie od 01.05.2018 do 09.08.2019, a to v celkovej sume 764,51 eura. Vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že povinný bude povinný prispievať na jej výživu vo výške 56 eur počnúc od 01.04.2018 do 30.04.2018 a od 01.05.2018 do 09.08.2019 vo výške 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k jej rukám. Odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nestotožnila sa so záverom o opodstatnenosti výdavkov povinného, pretože tie boli výrazne navýšené a nezodpovedajú skutočnosti. Poukázala na vôľu povinného platiť zálohové platby za byt vo výške 155 eur mesačne, čo preukazuje, že povinný má vyššie príjmy ako 882,30 eura mesačne. Ona nesúhlasila s uhrádzaním SIPO a elektriny v byte povinným, ale ten vymenil zámky na poštovej schránke a neumožnil jej tieto platby uhrádzať. Vyplatenie preplatku v sume 671,57 eura zablokovala len z dôvodu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu niektorého z účastníkov konania. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie videla vo vymedzení začiatku doby, za ktorú jej prináleží príspevok na výživu. Stanovenie začiatku doby vyplácania na 01.05.2019 považovala za nedôvodné, pretože podľa nej má nárok na príspevok od nástupu na rodičovskú dovolenku, t.j. 05.04.2018. Súd nevzal do úvahy jej životnú úroveň pred tehotenstvom, keď v roku 2017 dosahovala príjem 700 eur v hrubom. Rozdiel životnej úrovne je cca 300 eur, pričom výšku príspevku v sume 150 eur považuje za primeranú. Zdôraznila, že záver súdu o primeranosti príspevku je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania; príspevok nevydatej matke slúži na zlepšenie sociálneho postavenia. 6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že navrhovateľka schválne a absolútne zbytočne uhrádzala zálohový predpis za byt, čím si umelo vytvárala náklady. Jeho príjmy nepostačujú pre nároky navrhovateľky, t.j. uhrádzanie výživného spolu so zročným výživným, ako i nároky na bezdôvodné obohatenie v sume 250 eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľka býva s rodičmi a jej náklady na životné potreby sú nižšie ako u neho, lebo on náklady domácnosti znáša sám. Navrhovateľka zjavne nie je v nepriaznivej finančnej situácii, keďže má v súdnych konaniach napriek svojmu právnickému vzdelaniu právneho zástupcu a súčasne podala odvolanie proti rozsudku, čím oddialila možnosť získania uplatneného príspevku. Výška príspevku nezodpovedá jej odôvodneným potrebám a ani jeho možnostiam. Samotné priznanie nároku navrhovateľke je v rozpore s dobrými mravmi a ide o špekulatívne konanie navrhovateľky. 7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že ho považuje za nedôvodné a samotný návrh na priznanie príspevku v sume 150 eur za neopodstatnený. Považoval za neakceptovateľné, aby príspevok nevydatej matke prevyšoval výživné na maloleté dieťa. Navrhovateľkin nesúhlas s názorom súdu nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo navrhovateľky na to, byť v spore úspešná. Záverom sa ohradil voči jej pejoratívnym vyjadreniam voči jeho osobe.
8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu a vyjadreniu povinného uviedla, že doposiaľ nemá zabezpečené vlastné bývanie a zo spoločného bytu odišla zo strachu. Poprela snahu povinného o záchranu vzťahu, keďže si našiel novú priateľku. Trvala na tom, že povinný disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, no on sa snaží svojim záväzkom vyhnúť. Skutočnosť, že rodičia jej poskytli bývanie a finančne jej pomáhajú, nemožno zneužiť na oslobodenie povinného od povinnosti prispievať na maloleté dieťa a bývalú partnerku. Obsah odvolania povinného považovala len za účelovú obranu bez opory v zákone s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzkov. Podľa nej povinný koná v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súhlasila s kritériom primeranosti pri určovaní výšky príspevku nevydatej matke, avšak ten nie je naviazaný na výživné na maloleté dieťa. Zotrvala na svojich dovtedajších vyjadreniach. 9. Povinný v následnom vyjadrení zotrval na svojich stanoviskách a poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mu bráni v stretávaní sa s maloletým dieťaťom a zrejme nie je v takej nepriaznivej životnej situácii ako uvádza, keďže mu chce vyplatiť polovicu ceny bytu a hypotéku. 10. Navrhovateľka v ďalšom vyjadrení uviedla, že otázky týkajúce sa maloletého dieťaťa a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie sú predmetnom tohto konania a považuje ich za irelevantné. Podotkla, že vyplatenie podielu povinného nebude realizované z jej vlastných finančných zdrojov, ale z požičaných. 11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“, a § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec na základe odvolania účastníkov konania bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa obsahu spisu sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matke voči povinnému, ktorý je otcom ich spoločného maloletého dieťaťa. Podaný návrh odôvodnila jej nepriaznivou finančnou situáciou, ktorá sa zhoršila po tom, ako opustila spoločnú domácnosť vedenú s povinným a po nástupe na materskú dovolenku. Povinný sa s jej návrhom nestotožnil, lebo jej finančná situácia nie je natoľko nepriaznivá, ako deklarovala. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom považoval návrh navrhovateľky za čiastočne dôvodný, a to v rozsahu priznania príspevku v sume 50 eur mesačne za obdobie od 01.05.2018 do 09.08.2019; vo zvyšnej časti považoval návrh za nedôvodný. Priznaný príspevok za dané obdobie súd vyčíslil na sumu 764,51 eura, ktorú povinnému povolil splácať po 50 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podali odvolanie obaja účastníci konania. 13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil zákonné podmienky, na základe ktorých možno priznať nevydatej matke príspevok na výživu. Predovšetkým vychádzal zo zásady, že Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ale ochranu poskytuje všetkým formám rodiny bez rozdielu. Preto počíta aj s ochranou nárokov ženy, ktorá porodí maloleté dieťa mimo manželstva. Oprávnenou v takom prípade je matka dieťaťa, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa. U nevydatej matky ako u oprávnenej sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama; stačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Priznanie príspevku nie je podmienené ani nepriaznivou finančnou situáciou matky maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku musí prihliadnuť aj na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zdrojov nemocenského a sociálneho poistenia. Pri rozhodovaní o výške príspevku musí posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky. Pri zohľadňovaní musí zistiť, či a ako bolo v rozhodnom čase o potreby matky postarané zo strany osôb, ktoré majú voči nej vyživovaciu povinnosť. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je úplne nahradiť výpadok príjmov a ani vyrovnať príjmy nevydatej matky a povinného, ale poskytnúť jej len primeraný príspevok na úhradu výživy (§ 74 ods. 1 Zákona o rodine). 14. Súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil zákonné podmienky priznania príspevku na výživu nevydatej matke, keď konštatoval, že povinný je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaným, lebo jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu navrhovateľky bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou a navrhovateľka ako aktívne vecne legitimovaná je nevydatou matkou ich spoločného dieťaťa. Aj podmienka včasného podania predmetného návrhu podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine bola splnená. Pokiaľ ide o samotnú výšku navrhovateľke priznaného príspevku na jej výživu v rozhodnom období, keďže ona požadovala vyšší príspevok a povinný žiadal jej návrh zamietnuť, odvolací súd predovšetkým skúmal správnosť záverov prvoinštančného súdu pri určení jeho výšky. Treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť tohto charakteru má užší charakter, ako je to napríklad pri
vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Pri tomto druhu výživného nejde totiž o princíp dosiahnutia rovnakej životnej úrovne rodičov dieťaťa, ktorí nie sú manželmi. Ustanovením § 74 ods. 1 Zákona o rodine sa sleduje predovšetkým to, aby nevydatá matka mala určitú finančnú kompenzáciu za to, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom sa jej zníži príjem, resp. môže dôjsť aj k úplnej strate zárobku. Uvedené ustanovenie rieši aj kompenzáciu nevydatej matky v súvislosti so zvýšenými nákladmi súvisiacimi s tehotenstvom a pôrodom, ktorú si však v danom prípade navrhovateľka neuplatnila. 15. Súd prvej inštancie správne posúdil navrhovateľkou uplatnený nárok na príspevok a správne stanovil aj jeho výšku, keď vychádzal z príjmov navrhovateľky, ktoré dosahovala v rozhodnom období, ako aj z možností a schopností povinného. Účelom uvedeného inštitútu nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň matky a otca dieťaťa, ale jeho cieľom je, aby otec dieťaťa primerane k svojim možnostiam a schopnostiam prispieval nevydatej matke na výživu. 16. Navrhovateľka v odvolaní namietala umelé navýšenie výdavkov zo strany povinného. K svojim tvrdeniam o nedôvodnom navýšení výdavkov však nepredložila a ani nenavrhla žiadne dôkazy. Vôľa povinného uhrádzať zálohové platby svedčí podľa navrhovateľky o tom, že jeho príjmy musia byť vyššie. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že je to práve povinný, ktorý po odchode navrhovateľky zostal bývať v spoločnom byte, a je preto logické, že uhrádzal aj zálohové platby na bývanie. Nelogické a nadbytočné sa skôr javí uhrádzanie zálohových platieb samotnou navrhovateľkou, ktorá sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, a napriek tejto skutočnosti s ohľadom aj na výšku jej príjmov zálohové platby hradila. Okrem týchto platieb sa dožadovala aj úhrady platieb SIPO a elektriny v byte, ktoré taktiež povinný uhrádzal. Tieto snahy navrhovateľky o úhradu spomínaných nákladov nie celkom korešpondujú s jej tvrdeniami o nepriaznivej finančnej situácii. Napriek tomu však bolo potrebné zohľadniť jej reálne príjmy za rozhodné obdobie, ktoré sú tvorené len rodičovským príspevkom, čím boli splnené zákonné podmienky odôvodňujúce priznanie príspevku na jej výživu. Vo vzťahu k určeniu výšky príspevku sa odvolaciemu súdu javil správny záver súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti platenia výdavkov pozostávajúcich zo zálohových platieb na byt zo strana navrhovateľky. V tejto súvislosti neobstojí ani jej námietka, že uhrádzaním zálohových platieb sa snažila predísť dobrovoľnej dražbe bytu práve v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb povinným. Pritom mala vedomosť, že povinný tieto platby uhrádza, a teda by nebol daný dôvod na výkon dobrovoľnej dražby bytu. Tiež vedela, že jej konaním dochádza k vzniku preplatku, pričom v konečnom dôsledku ona sama požiadala o nevyplatenie preplatku v sume 671,57 eura. Postoj navrhovateľky ohľadne úhrad zálohových platieb je nanajvýš zmätočný, no v každom prípade ich úhradu navrhovateľkou nebolo možné považovať za jej odôvodnený výdavok. 17. Odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie o vymedzení začiatku doby, za ktorú navrhovateľke prináleží príspevok na výživu. V mesiaci apríl 2018 navrhovateľka dosahovala okrem rodičovského príspevku aj príjem zo zamestnania, aj keď tento bol vyplatený v nižšej výške ako za mesiace február a marec 2018. Pri určovaní výšky príspevku nie je možné úplne vychádzať z príjmu navrhovateľky, na ktorý v odvolaní poukazovala a ktorý dosahovala pred tehotenstvom a pôrodom a následne tento rozdiel v jej príjmoch kompenzovať príspevkom zo strany povinného. Vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného považoval odvolací súd aj výšku súdom určeného príspevku za primeranú, pričom zohľadnil aj jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá bola určená vo výške 130 eur mesačne. 18. Vo vzťahu k námietke o splátkach, ktorými súd povolil povinnému splácať dlžnú sumu 764,51 eura treba uviesť, že navrhovateľka si určenie príspevku uplatňuje rok spätne po podaní návrhu, t. j. od 01.04.2018 do 09.08.2019, pričom návrh podala až 21.05.2019. Povinný preto nemal teda dôvod na vytváranie finančnej rezervy na takýto prípadný výdavok. O nárokoch uplatňovaných navrhovateľkou sa dozvedel až doručením žaloby, čo bolo dňa 06.06.2019. Taktiež bolo potrebné zohľadniť výšku výživného, ktorú povinný musí spolu s ročným výživným uhrádzať na maloletú dcéru. Ako je zrejmé z uznesenia Krajského súd v Nitre č. k. 12CoP/50/2019-432 zo dňa 10.12.2019 rozhodnutie o zročnom výživnom bolo zmenené tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné v sume 1.483,44 eura v splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným, čo znamená, že výdavky povinného len na výživu maloletej dcéry budú spolu predstavovať 200 eur mesačne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľky vo vzťahu k splátkam za dôvodné. 19. Odvolací súd teda stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).