Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/216/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. R., nar. XX.X.XXXX a O. R., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v V. na ul. U. H. XXX/ XX, zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika 3197/32 a P. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v V. na ul. U. H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom Advokátskej kancelárie CIBERE & BOVAN so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika 1161/184, v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 27.9.2019 č.k. -241 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 24.6.2016 č.k. -84 pre maloletú I. zo 150 Eur na 250 Eur mesačne a maloletého O. zo 100 Eur na 150 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od 22.08.2018. Dlžné výživné za obdobie od 22.8.2018 do 30.9.2019 vo výške 1.332,30 Eur na maloletú I. a vo výške 666,10 Eur na maloletého O. zaviazal otca zaplatiť do 31.12.2019. Súd ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi sedem po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku, počas školských letných prázdnin, pričom styk otca s deťmi sa bude realizovať na území Slovenska. Matke uložil povinnosť vydať otcovi deti riadne pripravené na styk s osobnými vecami a zdravotnými preukazmi poistenca v mieste svojho trvalého bydliska odo dňa, ktorý určí otec v písomnom oznámení doručenom matke ako písomnosť poštou, alebo elektronickou poštou, alebo SMS správou na telefónne číslo 0919 030 100 najneskôr 10 dní predo dňom, ktorý určí otec ako začiatok jeho styku s deťmi. Otec je po ukončení styku povinný maloleté deti vrátiť matke spolu s osobnými vecami a zdravotnými preukazmi poistenca v mieste trvalého bydliska matky. Týmto súd zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.6.2016, sp. zn. -84 vo výroku III. tohto rozsudku, t.j. v časti vyživovacej povinnosti otca a vo výroku IV. tohto rozsudku, t.j. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku o zvýšení výživného, výroku o dlžnom výživnom, výroku o úprave styku a výroku, ktorým súd zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.6.2016 sp. zn. -84 podal v zákonnej lehote otec odvolanie z dôvodu podľa a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne. Podľa neho súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že navrhovateľka (matka) v návrhu ako aj v priebehu súdneho konania uvádzala zjavne nepravdivé skutočnosti o svojich majetkových pomeroch. Jej hlavným argumentom

pre zvýšenie výživného bola skutočnosť, že jeho príjem má predstavovať okolo 800 libier týždenne, čo sa preukázalo v priebehu konania ako nepravdivé. Ďalším dôvodom pre zvýšenie výživného mala byť skutočnosť, že ničím neprispieva nad rámec určeného výživného. Na základe vykonaného dokazovania je však zrejmé, že navrhovateľka zatajila, že pravidelne a nad rámec bežného výživného kupuje deťom oblečenie, elektroniku a darčeky podľa ich želania. Takisto nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky o tom, že deti na neho nie sú zvyknuté, nechcú s ním tráviť čas a vadí im jeho družka. V priebehu konania sa preukázalo, že je to v skutočnosti navrhovateľka, ktorá všemožne bráni kontaktu detí s otcom, snaží sa ich ovplyvňovať a prekáža jej, že napriek jej snahe ho deti stále vyhľadávajú. Podľa neho navrhovateľka neuvádza pravdivé skutočnosti o svojich príjmoch a celkových majetkových pomeroch, pretože má dlhodobo vyššie výdavky než príjem, čo súdu nevedela riadne vysvetliť. Podľa informácií, ktoré má od príbuzných, pravým dôvodom, pre ktorý navrhovateľka požaduje vyššie výživné, sú splátky úverov, ktoré nabrala, pretože chce mať všetko hneď a nevie riadne hospodáriť a našetriť si. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že musí za neho splácať hypotéku vo výške 30.000 Eur, ktorá bola údajne potrebná na kúpu domu, vo svojej výpovedi však uviedla, že dom kúpili za 7.000 Eur. Podľa neho v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky o tom, že by mal chodiť na luxusné dovolenky a do drahých reštaurácií. Z odôvodnenia rozsudku nadobudol dojem, že akékoľvek vyjadrenia navrhovateľky si súd prvej inštancie osvojil a to aj bez dôkazov alebo dokonca v prípade, že dokazovaním boli vyjadrenia navrhovateľky vyvrátené. Jeho argumenty súd nebral do úvahy, pritom on svoje tvrdenia vždy preukázal dôkazmi. Otec ďalej poukázal na to, že z návrhu a vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že na maloleté deti vynakladá sumu cca 264 Eur, on pritom prispieval na ich výživu sumou 250 Eur, navrhovateľka tak na potreby detí z vlastných prostriedkov prispievala sumou cca 14 Eur. Podľa neho suma 250 Eur mesačne na obe maloleté deti je v súčasnosti postačujúca na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí s prihliadnutím na to, že nad rámec výživného kupuje deťom oblečenie, obuv, hračky, elektroniku a pod. Je presvedčený, že skutočným dôvodom na podanie návrhu nie sú potreby maloletých detí, ale potreby navrhovateľky. On sa snaží deťom zabezpečiť všetky ich materiálne potreby, byť s nimi čo najčastejšie v kontakte, zatiaľ čo z jej strany sa stretáva len s prekážkami a snahou žiť na cudzí úkor. Taktiež nemôže súhlasiť s tým, aby došlo k obmedzeniu možnosti stretávania s maloletými deťmi, ktoré bolo aj doteraz veľmi limitované.

3. Matka sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca s odvolaním absolútne nestotožňuje, považuje ho za neodôvodnené podanie bez relevantných argumentov a ozrejmenia odvolacích dôvodov. Odvolanie je založené na opise statí rozsudku, ku ktorým otec predkladá argumenty, ktoré v konaní prezentoval, no nie sú dostatočnými argumentmi na preukázanie naplnenia odvolacieho dôvodu, teda že súd mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej ani jeden z odvolacích dôvodov nie je daný. Rozhodnutie súdu vychádza z náležitého posúdenia všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané, v celom rozsahu rešpektuje najlepší záujem maloletých detí a preto navrhuje, aby ho odvolací súd ako vo výroku vecne správne potvrdil. Nerozumie argumentom otca ohľadom styku, nakoľko túto úpravu prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.8.2019 sám odobril.

4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli

nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Konajúci súd sa veľmi dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka konania na právne posúdenie skutočností zistených dokazovaním oproti hodnotiacemu úsudku súdu však nečiní rozsudok nesprávnym ani nezákonným.

8. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné vo výške 250 Eur pre maloletú I. a 150 Eur pre maloletého O. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí preukázané v rozhodnom období, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že príjem otca dosahovaný v zahraničí v priemere 2.067,16 libier (2.318,- Eur) mesačne rozhodne zodpovedá výživnému 250 Eur pre maloletú I. a 150 Eur pre maloletého O.. Odvolací súd je toho názoru, že otec bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim deťom formou výživného, čo je v súlade so zásadou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na ods. 5 tohto ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd tiež konštatuje, že od posledného zvýšenia výživného rozhodnutím zo dňa 24.6.2016 (sp. zn. ) ubehla ku dňu určenia počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti určeného súdom prvej inštancie doba vyše troch rokov, ktorá korešponduje s ustálenou súdnou praxou, že k podstatným zmenám pomerov u dieťaťa dochádza spravidla v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa aj v kratšom časovom intervale (zhoršený zdravotný stav a pod.).

9. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu otca ohľadom toho, že podľa jeho názoru je doterajšia suma výživného na maloleté deti spolu vo výške 250 Eur dostačujúca na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí s prihliadnutím na to, že nad rámec výživného deťom kupuje oblečenie, obuv, hračky a pod., je potrebné podotknúť, že náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a podobne a tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak

životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemajú ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne obidvoch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom je možné zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjem aj výdavky otca, pričom starostlivo prihliadol na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a neprihliadol na tie, ktoré nemajú prednosť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou. Rovnako správne vyhodnotil príjem a výdavky na strane matky, ktorá uvedené skutočnosti riadne súdu preukázala.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa, t.j. v tomto prípade matky detí, avšak za splnenie takejto povinnosti nie je možné považovať naturálne plnenia povinného rodiča, t.j. nákup rôznych vecí pre dieťa alebo úhrady rôznych poplatkov, iba ak by sa na tom obaja rodičia výslovne dohodli. Povinnému rodičovi totiž nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Vzhľadom na uvedené preto ani nie je dôvod uvedené dobrovoľné plnenia otca bez vzájomnej dohody rodičov zohľadňovať pri určení bežného výživného. Aj napriek tomu, že dobrovoľné plnenia otca formou vecných darov boli prínosom pre maloleté deti I. a O., nespĺňajú charakter výživného a zásadne sa nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča.

11. Odvolací súd sa stotožnil aj s úpravou styku otca s maloletými deťmi a dodáva, že takto upravený styk dostatočne zohľadňuje tak práva rodiča, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, ako aj právo detí stýkať sa s takýmto rodičom. Zo spisu je zrejmé, že obaja rodičia vnímajú doposiaľ rozsudkom neupravený styk ako problémový. Matka v návrhu hovorí o tom, že otec pri svojich návštevách raz ročne ju sústavne psychicky deptá, zastrašuje, zavádza a klame o tom, kedy si pre deti príde, že jej ich zoberie a nevráti, preto žiada, aby styk otca s deťmi bol konkrétne upravený. Otec poukazuje na to, že jeho doterajšie stretávanie sa s deťmi bolo limitované, na druhej strane však styk s deťmi upraviť nežiada. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otec, ktorý žije a pracuje v zahraničí, sa reálne nachádza na území Slovenskej republiky len jeden týždeň v roku, väčšinou počas letných prázdnin v júli alebo auguste, čo potvrdila nielen matka, ale aj jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 15.5.2019 a takisto na pojednávaní dňa 16.8.2019, ktoré bolo prerušené za účelom telefonátu právneho zástupcu s otcom, ktorý s úpravou styku uvedenou v napadnutom rozsudku súhlasil. Táto úprava styku vychádza zo skutočnosti, že termín čerpania dovolenky otcovi určuje zamestnávateľ, ktorý mu to oznámi dva týždne vopred, pričom súd prvej inštancie správne určil mechanizmus, ako za daných okolností môže styk otca s deťmi reálne fungovať.

12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).