Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-66-2019.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: G. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 348,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/66/2019-24 zo dňa 27. 08. 2019, v plnom rozsahu.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 348,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 348,77 Eur od 31. 07. 2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22. 07. 2019, doručenou súdu dňa 30. 07. 2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 348,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 348,77 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby na súd do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že vykonáva správu bytového domu súpisné číslo XXXX v P. na ulici Q. XX, ktorý je vo vlastníctve C. P. a v správe žalobcu na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16. 04. 2007. Žalovaný užíva v uvedenom bytovom dome 1-izbový byt číslo X, nachádzajúci sa na X. podlaží, ktorý pôvodne na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 08. 06. 2015 užívala matka žalovaného O. Č., ktorá dňa XX. XX. XXXX zomrela. Žalovaný v predmetom byte býva bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa. Žalobca sa vypratania bytu domáha v exekučnom konaní, č. k. 273EX50/2018. Žalobca z účtových dokladov zistil, že žalovaný nezaplatil zálohové platby za užívanie predmetného bytu za obdobie od 01. 01. 2019 do 30. 06. 2019 v celkovej výške 114,84 Eur. Mesačné platby vo výške pôvodných úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu boli od 01. 06. 2015 vo výške 19,14 Eur mesačne, čo predstavuje za žalované obdobie sumu 114,84 Eur (6 x 19,14 = 114,84). Žalovaný mal z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018 nedoplatok vo výške 233,93 Eur a v rozhodnom období neuhradil žiadnu platbu, t. j. celková žalovaná pohľadávka predstavuje sumu 348,77 Eur (114,84 + 233,93). Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu upomienkou zo dňa 04. 07. 2019, pričom zásielka bola žalobcovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný dlh neuhradil.
3. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.
6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12C/66/2019-24 zo dňa 27. 08. 2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
7. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 CSP dňom 01. 02. 2020. K žalobe sa nevyjadril.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli (č. l. 39 spisu). Sporové strany neboli na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom ako aj oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Žalovaný užíva 1-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na X. podlaží bytového domu súp. č. XXXX v P. na ul. Q. XX, ktorý pôvodne užívala matka žalovaného na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 08. 06. 2015, pričom žalovaný býva v byte bez súhlasu vlastníka a prenajímateľa. Nakoľko žalovaný za obdobie od 01. 01. 2019 do 30. 06. 2019 neuhradil zálohové platby vo výške 114,84 Eur (6 x 19,14 Eur mesačne) a nedoplatok z vyúčtovania za rok 2018 vo výške 233,93 Eur, t. j. spolu sumu 348,77 Eur, žalobca vyzval žalovaného upomienkou zo dňa 04. 07. 2019 na úhradu dlžných platieb, pričom uvedená upomienka sa žalobcovi vrátila dňa 19. 07. 2019 s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
11. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 31. 07. 2019 je 0,00 % (hlavné refinančné operácie).
20. V predmetnej veci mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý žalovaný nesporoval, a z ktorého vyplýva, že žalovaný nemal v čase, za ktorý je žiadaná úhrada dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia) uzavretú nájomnú zmluvu, a teda predmetný byt užíval bez právneho titulu/dôvodu. V otázke výšky bezdôvodného obohatenia sa potom súdu javilo ako najreálnejšie a najspravodlivejšie vychádzať z naposledy určeného nájomného platného od 01. 06. 2015 k danému typu bytu a v danej lokalite (analogicky Rč 53/2000: „Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy“). Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok žalovaného sa nezmenšil, k čomu by prišlo, keby za užívanie predmetného bytu riadne platil. Súd tak žalobcovi priznal ním uplatňovanú sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 348,77 Eur, t. j. 233,93 Eur ako nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2018 + 6 x 19,14 Eur ako preddavky za užívanie bytu za obdobie od 01. 01. 2019 do 30. 06. 2019.
21. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlh v lehote splatnosti, keď na úhradu dlžnej sumy bol vyzvaný upomienkou zo dňa 04. 07. 2019, ktorá bola doručená dňa 19. 07. 2019 (dňom vrátenia nedoručenej zásielky žalobcovi analogicky k ustanoveniu § 111 ods. 3 CSP), a teda od 30. 07. 2019 bol v omeškaní, vznikol žalobcovi tiež ním uplatňovaný nárok na úhradu úrokov z omeškania. Nakoľko si však žalobca uplatňoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby, t. j. od 31. 07. 2019, keď žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 30. 07. 2019, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 5,00 % ročne od 31. 07. 2019 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie), ktorá ku dňu 31. 07. 2019 bola 0,00 %.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku, keď súd považoval žalobu žalobcu za plne dôvodnú.
23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III. rozsudku).
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.