Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-102-2019.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/102/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného ml. M. X. a spol., pre prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2020, o odvolaní obžalovaných ml. M. X. a W. Č. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.3.2019, sp. zn. 5T/9/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných ml. M. X. a W. Č..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 20.3.2019, sp. zn. 5T/9/2018 boli obžalovaní ml. M. X. a W. Č. uznaní vinnými a to ml. M. X. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaný W. Č. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v N. na chodníku v blízkosti križovatky G. M. - Z. dňa 26.01.2017 v čase okolo 20.15 hod. fyzicky napadli ml. W..B.., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho začali všetci kopať a udierať do zadnej časti tela a obžalovaný ml. V. Z. ho kovovým predmetom - opaskom opakovane udieral do pravého pleca, ruky, chrbta, následne poškodený ml. W..B.. šiel ďalej smerom na ul. W., kde ho pri stĺpe verejného osvetlenia č. XXXXX fyzicky napadli obžalovaní ml. M. X. a W. Č. takým spôsobom, že ho obaja udierali päsťami do oblasti tváre a následne ho zvalili na zem a kopali do celého tela, čím takto poškodenému ml. W..B.. spôsobili zranenia: pomliaždenie hrudnej steny vľavo, zlomeninu 6. rebra vľavo s prienikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny, zlomeninu nosových kostí a posunutím úlomkov a pomliaždenie mäkkých tkanív na zadnej strane stehna s dobou liečenia 28 dní.
Za to okresný súd uložil obžalovanému ml. M. X. podľa § 364 ods. 1, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov. Obžalovanému W. Č. uložil podľa § 156 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. Ú. G. odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným ml. M. X. a W. Č. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodeným:
W. B., nar. XX.XX.XXXX vo M., trvale bytom O. Č.. XX, okres M. vo výške 2.554,00 € (dvetisícpäťstopäťdesiatštyri eur) titulom bolestného,
O. E. B., F..M.., B. H. X, XXX XX Z. - B.F., IČO: XX XXX XXX vo výške 1.745,64 € (jedentisícsedemstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatštyri centov) titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie čo do výroku o vine, treste a náhrade škody obžalovaní ml. M. X. a W. Č..
Obžalovaný ml. M. X. v písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný súd oprel výrok o vine najmä o skutočnosti zistené výsluchom poškodeného
- maloletého W. B., svedka X. X., svedka X. Č., ako aj svedka T. T., avšak má za to, že aj po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo bezpečne preukázané, že sa dopustil skutku tak ako je tento popísaný v obžalobe. Poškodený W. B., ako aj svedkovia X. X. a X. Č. vo svojich výpovediach iba potvrdili, že mal na poškodeného verbálne zaútočiť v T. Q., avšak následne už ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by mal na poškodeného útočiť tak, že by mu mohol spôsobiť zranenia opísané v znaleckom posudku. Navyše, svedok X. X., na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede potvrdil, že po skutku, ktorý mu obžaloba dáva za vinu sa dohadoval s poškodeným a svedkom X. Č. na tom, ako majú vypovedať, tak aby si vo svojich výpovediach neprotirečili. Jediný svedok, ktorý tvrdil, že mal fyzicky zaútočiť päsťami a kopaním na poškodeného bol T. T.. Čo sa týka dôveryhodnosti svedkov podotkol, že svedok T. T. v rámci svojej výpovede pripustil, že taktiež útočil na poškodeného,a teda zastáva názor, že na strane svedkov existuje veľmi vysoká motivácia zveličovať útok z jeho strany tak, aby oni samotní neboli označení za páchateľov. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že zo strany súdu je nevyhnutné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ takým spôsobom, aby bol spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený, keďže nebolo doteraz jednoznačným spôsobom preukázané, že mal spáchať skutok tak, ako je opísaný v obžalobe. V prípade, ak by ho súd uznal vinným, má za to, že nie je možné aplikovať kvalifikované skutkové podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu výtržníctva z dôvodu, že skutok mal byť spáchaný na chránenej osobe, aj keď je iba o jeden rok starší od poškodeného. V zmysle uvedeného teda nemôže ísť o trestný čin spáchaný v súvislosti s vekom, či postavením poškodeného.
Vo vzťahu k výroku o náhrade škody uviedol, že existujú zásadné rozpory a pochybnosti o tom, ako sa mali jednotliví obžalovaní podieľať na vzniku ujmy poškodeného, preto mal súd v celom rozsahu odkázať poškodeného a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo písm. c) alebo písm. d) Tr. por. alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a vec vrátil súdu prvého stupňa, resp., aby v zmysle ustanovenia § 322 Tr. por. rozhodol odvolací súd sám a to tak, že ho spod obžaloby oslobodí.
Obžalovaný W. Č. v písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na hlavnom pojednávaní podrobne opísal okolnosti, za akých sa ocitol pri incidente a popísal aj svoju účasť na danom skutku. Jednoznačne však vylučuje, aby svojím konaním úmyselne poškodenému ublížil na zdraví a spôsobil mu zranenia v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku. Okresný súd pochybil pri hodnotení vykonaných dôkazov, kedy sa nevysporiadal s absenciou príčinnej súvislosti medzi jeho a preukázaným konaním a následkom, ktorý bol poškodenému spôsobený z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, podľa ktorej môže byť určitá osoba trestná len vtedy, ak svojím konaním následok skutočne spôsobila, pričom uvedené platí o to viac, ak bolo na hlavnom pojednávaní preukázané väčšie množstvo osôb, ktoré sa uvedeného incidentu zúčastnilo. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaných, pretože boli na to splnené zákonné podmienky. Obžalovaní boli riadne a včas písomne vyrozumení o termíne verejného zasadnutia a svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnili a žiadali, aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.
Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných ml. M.I. X. a W. Č. nie sú dôvodné.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaných ml. M. X. a W. Č. za vinných a to ml. M.F. X.F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaného W. Č. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., čím obžalovaný ml. M. X. spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spoločným konaním sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a obžalovaný W. Č. spoločným konaním úmyselne inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe a spoločným konaním sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď poškodeného W. B., svedkov X. Č., X. X., T. T., R. T., X. T., N. M., M. N., znalecké dokazovanie, CD - nosič, na ktorý bol prenesený kamerový záznam z pamäťovej karty, ktorú pre účely trestného konania vydala svedkyňa R. T., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, tvoriacimi súčasť spisového materiálu.
Obžalovaný ml. M. X. je zo spáchania skutku usvedčený predovšetkým výpoveďou poškodeného W. B., ktorý popísal ako obžalovaný mladistvý už v T. Q. dobiedzal a provokoval k bitke, následne pri prenasledovaní ho zozadu z rozbehu dvakrát kopol do chrbta, keď ležal na zemi udieral ho päsťou a kopal do neho, výpoveďou svedka X. X., podľa ktorého poškodeného napadli zozadu M. X., ktorého si taktiež pamätal ešte z T., tiež W. Č., zvalili ho na zem a bili ho, výpoveďou svedka T. T., ktorý popisoval ako sa M. X. do poškodeného pustil, udieral ho a kopal do neho, dokonca keď útočníci z miesta ušli na Luník II X. sa predvádzal, ukazoval im krvavú ruku a chválil sa, že on poškodenému dal najviac, že ho najviac bil. Aj svedkyňa R. T. popisovala, že poškodeného udieral X. päsťou do tváre, to ako poškodeného bili videli aj N. M. a M. N., ktorý však nevedel popísať akým konkrétnym spôsobom sa jednotliví útočníci zapojili do bitky poškodeného.
Obžalovaného W. Č. usvedčuje zo spáchania skutku svedok X. X., ktorý vnímal W. Č. ako staršieho, plešatého Róma v čiernej bunde, väčšieho od ostatných, ešte pri T. Q.. Videl ako spolu so M. X. napadol poškodeného zozadu a na zemi ho bili. Svedok T. T. popisoval ako obžalovaný W. Č. chytil poškodeného za bundu, kričal na neho „ty čo si urobil s mojim synom“ a asi štyrikrát ho udrel päsťou do tváre, pričom to boli silné údery, ktoré poškodeného zložili na zem, kde ho ďalej bili a kopali aj ďalší asi dvaja chlapci, dokonca aj on sám ho raz kopol. Poškodený začal krvácať z tváre práve po údere päsťou W. Č., tento svedok nevedel či Č. poškodeného aj kopal. Svedkyňa R. T. vypovedala, že obžalovaný Č. bil poškodeného tak, že ho udieral päsťou do tváre a kopal ho. Svedkovi X. T. v ten istý večer povedala jeho sestra R., ktorá si útok na poškodeného nahrávala na mobil, že Č. bil poškodeného na zemi. M. N. hovoril o tom, že poškodeného ako ležal na zemi na Z. bili obžalovaní, svedok N. M. tvrdil, že práve Č. hodil poškodeného na zem, kde bol bitý a kopaný asi štyrmi, piatimi ľuďmi, vrátane obžalovaných.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. X. K., CSc. vyplýva, že poškodený utrpel zranenia a to pomliaždenie hrudnej steny vľavo, zlomeninu 6. rebra vľavo s prienikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny (tzv. pneumotorax), zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov a pomliaždenie mäkkých tkanív na zadnej strane stehna. Všetky poranenia sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Pomliaždenie hrudnej steny vľavo a zlomenina 6. rebra vľavo s prienikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny vznikli najpravdepodobnejšie kopnutím do ľavej prednej steny hrudníka. Sila, ktorá tieto poranenia spôsobila, musela byť na rozhraní strednej a väčšej intenzity. Zlomenina nosových kostí s posunutím úlomkov mohla vzniknúť úderom päsťou alebo kopnutím, obidva mechanizmy sú rovnako pravdepodobné. Sila, ktorá spôsobila toto poranenie bola taktiež na rozhraní strednej a väčšej intenzity. Pomliaždenie mäkkých tkanív na zadnej strane stehna vzniklo pravdepodobne kopnutím v čase, keď ležal na zemi. Podľa charakteru jednotlivých poranení sa medicínsky nedá rozlíšiť, či boli spôsobené mladistvými osobami, alebo osobou staršou, silnejšou, nakoľko určujúcou je intenzita násilia, ktorú môže vyvinúť mladý aj starý človek. Doba liečenia
a práceneschopnosti je určovaná najzávažnejším poranením z komplexu poranení, v danom prípade je to zlomenina 6. rebra a prienik vzduchu do pohrudnicovej dutiny. Pri nekomplikovanom priebehu hojenia, aké poškodený mal, doba práceneschopnosti je obvykle 4 týždne, teda doba liečenia a PN by mala trvať od 27.01.2017 do 24.02.2017. Poranenia boli takého charakteru, že nezanechajú žiadne trvalé následky, v danom prípade nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Pre posúdenie trvalých následkov nie je v danom prípade nutné, aby bol poškodený vyšetrený po skončení liečby, resp. s určitým väčším časovým odstupom, nakoľko charakter zranenia a priebeh liečby bol bez komplikácií. Pokiaľ poškodený pociťuje pri fyzickej záťaži problémy s dýchaním, nesúvisí to s utrpeným zranením, pneumotorax sa vstrebal, nebolo potrebné ho operovať, nakoľko bol veľmi ľahký. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré poškodenému z posúdeného zranenia prislúcha, je 140 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 2.554,00 €.
Znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality PhDr. O. G., PhD. v znaleckom posudku, ktorý vypracovala na základe psychologického vyšetrenia a diagnostiky konštatovala, že W. B. je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti. Jeho pamäťové schopnosti sú vo fáze vštepovania použitého materiálu na úrovni priemeru, vo fáze vybavovania prijatého materiálu a schopnosti ho použiť je na úrovni rovnako priemernej, fáza znovuvybavenia a interpretácie je mierne nadpriemerná, čo je vysoký predpoklad použiteľnosti jeho výpovede v trestnom konaní. Intelektové schopnosti má situované do pásma nadpriemeru. Osobnostne ide o neurostabilnú a vyváženú štruktúru, je bez tendencie k sociálnej žiadúcnosti. Je extrovertovaný, s nízkym skóre vo faktore psychoticizmu. Konštelácia osobnostných charakteristík je bez takých osobnostných dispozícií, ktoré by mali negatívne ovplyvňovať jeho výpoveď. Vo vzťahu k populačnej norme má L-lží skóre nízke, teda nemá tendencie javiť sa v lepšom svetle, prežité skutočnosti neskresľuje a je schopný objektívne ich reprodukovať.
Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že poškodený utrpel kritického dňa zranenia, a to pomliaždenie hrudnej steny vľavo, zlomeninu 6. rebra vľavo s prienikom vzduchu do pohrudnicovej dutiny, zlomeninu nosových kostí a posunutím úlomkov a pomliaždenie mäkkých tkanív na zadnej strane stehna s dobou liečenia 28 dní.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Rovnako krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaných. Tresty, ktoré boli uložené obžalovaným okresným súdom zodpovedajú základným hľadiskám ukladania trestov v zmysle § 117 ods.1 a § 34 a nasl. Tr. zák.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovaným. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovaným odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.
Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodeným a to titulom bolestného, ako aj titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por. Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.