Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/54/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., S.Ž. XXXX/XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Osloboditeľov 1, proti žalovaným 1. Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, 2. Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Drieňová 24, IČO: 35 914 921, zastúpenej JUDr. Petrom Pandym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci, L. Kossutha 99, 3. Železnici Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 838,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13. 09. 2018 č.k. -134 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania žalovaných v 2. a 3. rade tak, že žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 419, 30 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 06. 2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade stranám sporu náhradu trov nepriznal. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 838,60 eur spolu s príslušenstvom, ktorého sa domáhala na základe tvrdenia, že v dôsledku meškania vlaku dňa 15. 06. 2015 o 217 minút zmeškala táto objednaný letecký zájazd do Tuniska s odletom z Bratislavy.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vo veci mal za preukázané, že samotná žalobkyňa si zakúpila zájazd v spoločnosti INVIA s tým, že zájazd sa mal uskutočniť v čase od 15.6.2015 do 22.6.2015. Uvedenú skutočnosť nerozporovala žiadna zo sporových strán. Taktiež čo sa týka samotného presunu žalovanej do základnej destinácie v rámci zmluvy o obstarávaní zájazdu, teda do mesta Bratislava, konkrétne na Letisko M.R. Štefánika žalovaná využila služby spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. ako žalovaného v 1. rade na svoj presun z Michaloviec priamo do Bratislavy s prestupom v Košiciach s tým, že v Košiciach nastúpila na rýchlik č. R-606. Rovnako možno konštatovať, že túto skutočnosť žiadna zo sporových strán nerozporovala. Súd mal taktiež z listinných dôkazov za preukázané, že počas jazdy žalovanej rýchlikom R-606 došlo k omeškaniu tohto vlaku dňa 15.6.2015 v trvaní 217 minút, pričom dôvodom meškania bolo vykoľajenie vozňov spoločnosti ZSK CARGO a to dňa 15.6.2015 v stanici Štrba a to o 11.38 hod.. Na základe tejto skutočnosti následne došlo k omeškaniu jednotlivých vlakov. V rámci meškania vlakov mal súd za preukázané, že aj samotný rýchlik R -606, ktorý na svoju prepravu žalobkyňa využila mal také meškanie, že nemohla následne prestúpiť

samotná žalobkyňa na leteckú prepravu do cieľovej destinácie zakúpeného zájazdu. Samotnú nehodu a mimoriadnu udalosť mal súd za preukázanú aj zo zápisu z telefonického hlásenia o nehode, ako aj zo samotnej správy o uzatvorení menšej nehody kategórie B2-vykoľajenie vlaku zo dňa 27.8.2015. Z uvedenej správy jednoznačne vyplýva, že možnosť ďalšej prepravy vozňov bola až po zdokumentovaní nehody po 15.30 hod. kedy bol daný súhlas na ďalšiu prepravu osôb a nákladu samotným Policajným zborom SR, Oddelením Železničnej polície a zároveň v rámci zodpovednosti, resp. uzatvorenie tejto nehody dopadlo tak, že nehoda bola uzavretá ako 100% bez zavinenia vlastným zamestnancom Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia, a.s. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že u samotného žalovaného v 1. rade v rámci úpravy práv cestujúcich voči dopravcovi v zmysle Prepravných poriadkov aj žalovaný v 1. rade v rámci Prepravného poriadku vrátil žalobkyni cenu prepravného tak ako uviedol vo svojej písomnej odpovedi na reklamáciu, resp. sťažnosť žalobkyne. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nevylučovala jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorú žalobkyni spôsobil resp. aby ho mala automaticky zbaviť alebo zbavovať generálnej preventívnej povinnosti . Vo vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou súd zároveň poukázal na úpravu prevencie pred vznikom škôd tak ako je upravená v v zmysle ust. a ust. , ods. 1 a 2 . Zároveň pri osobitnej zodpovednosti dopravcu podľa je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za omeškanie dopravcu, ktorého následky nastanú bez ohľadu na jeho zavinenie. Čo sa týka žalovaného v 2. a 3. rade súd u oboch prihliadol na ich námietku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú vyhodnotil pozitívne a to z toho dôvodu, že sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v 2. a 3. rade, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach k žalobe, resp. v jednotlivých vyššie uvedených duplikách. U žalovaného v 3. rade nevznikla pasívna vecná legitimácia v dôsledku existencie zmluvy o prístupe k železničnej infraštruktúre č. 20/2011, ktorá vylučovala akýkoľvek postup žalovaného v 3. rade pri zabezpečení dopravy v rámci vyššie uvedenej nehodovej udalosti náhradnou či už autobusovou, alebo inou dopravou, pričom táto povinnosť v zmysle citovanej zmluvy č. 20/2011 vyplývala žalovanému v 1. rade. Čo sa týka žalovaného v 2. rade súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v 2. rade, že v danom prípade vzťah príčiny a následku nebol priamy, bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. Z toho dôvodu aj keď došlo k samotnej nehode dňa tak ako bola uvedená v Správe z nehody zo dňa 20.8.2015 uvedená skutočnosť ešte priamo nespôsobovala zmeškanie ďalšieho leteckého prípoja žalobkyňou. Priamou, bezprostrednou a neprerušenou príčinou zmeškania samotného leteckého prípoja žalobkyňou bola skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nezabezpečil v zmysle citovanej zmluvy náhradnú prepravu pre cestujúcich v rámci rýchlika R-606. Tak ako bolo vyššie uvedené žalovaný v 1. rade mal v rámci prevenčnej povinnosti zabezpečiť náhradnú prepravu minimálne pre tých cestujúcich, ktorí pokračovali ďalej v leteckej doprave a ktorým oneskoreným príchodom mohla vzniknúť ďalšia škoda. Teda možno konštatovať, že u žalovaného v 2. rade nedošlo k preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie v dôsledku, že vykoľajenie jeho vozňov v deň nehody nebolo priamou príčinou, ktorú bolo možné v rámci následku hodnotiť ako bezprostrednú a neprerušenú. Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade založil na ust. s prihliadnutím na pomerný úspech žalobkyne, ako aj žalovaného v 1. rade. Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade založil na ust. s poukazom n úspech týchto žalovaných v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania žalovaných v 2. a 3. rade tak, aby týmto súd náhradu trov konania nepriznal. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. a V odvolaní uviedla, že napriek skutočnosti, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka meritórneho rozhodnutia, kedy súd jej žalobe vyhovel iba do výšky jednej polovice, a to iba voči jednému zo žalovaných uviedla, že vzhľadom na to, že vo veci sa jedná o veľmi špecifický prípad, kde z hľadiska právneho posúdenia absentuje judikatúra v obdobných právnych veciach a skutočnosti, že sa ocitla v zložitej sociálnej situácii, kedy žije sama s dcérou, ktorá študuje na vysokej škole rozhodla sa ďalej nepokračovať v súdnom konaní s tým, že priznanú sumu považuje aspoň za čiastočnú satisfakciu. Za nesprávny však považuje výrok, ktorým súd priznal žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania voči nej, keďže je toho názoru, že v danom prípade mal aplikovať mimoriadne ust. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre jeho aplikáciu označila skutočnosť, že ona žiadnym spôsobom nezavinila podanie žaloby, keďže už pred jej podaním vyvíjala iniciatívu smerujúcu k tomu, aby nebolo nevyhnutné domáhať sa nároku súdnou cestou. Obrátila sa listami na žalovaného v prvom, ako aj druhom rode, ako aj na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ani jedna z týchto inštitúcií jej však nepomohla a jednotliví žalovaní vo svojich odpovediach odmietali uhradiť jej nárok a snažili sa vyviniť poukazovaním na vinu navzájom jeden voči druhému. V tejto zložitej situácii, kedy aj žalovaný v 3. rade bol podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade

manažérom infraštruktúry a žalovaný v 2. rade zase situáciu primárne zavinil tým, že došlo k vykoľajeniu jeho nákladných vozňov, bola žalobkyňa nútená podať žalobu voči všetkým trom spoločnostiam, keďže nebolo zrejmé, kto a akou mierou nesie zodpovednosť na vzniknutej škode. Žalovaní až počas konania predkladali súdu rôzne listinné dôkazy, z ktorých bolo možné dedukovať, že žalovaný v 3. rade delegoval svoju povinnosť zabezpečiť náhradnú autobusovú dopravu pri plánovanom i neplánovanom prerušení prevádzkovania na žalovaného v 1. rade. Ani táto skutočnosť však automaticky nezbavovala žalovaného v 3. rade spoluzodpovednosti, pretože povinnosti manažéra infraštruktúry sú širšie, než len vyššie spomínaná delegovaná povinnosť zabezpečiť náhradnú dopravu. Z uvedeného vyplýva zložitosť tejto v minulosti ešte neriešenej právnej problematiky. Má za to, že v danej situácii existujú dôvody hodné zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovaným v 2. a 3. rade v zmysle

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania žalovaných v 2. a 3. rade podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie nerozhodol správne o náhrade trov konania žalovaných v 2. a 3. rade, keď neprihliadol na špecifické okolnosti veci pri rozhodovaní o trovách konania.

7. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku značného omeškania vlaku pri ceste z Michaloviec do Bratislavy tým, že v dôsledku omeškania tohto vlaku v rozsahu 217 minút nestihla odlet na svoj zakúpený letecký zájazd do Tuniska. Z obsahu žaloby je taktiež zrejmé, že tento svoj nárok uplatnila voči trom samostatným spoločnostiam, ktoré majú účasť na železničnej doprave, ako aj to, že všetky tieto tri subjekty žalovala z dôvodu opatrnosti, keďže po ich písomných vyjadreniach na jej listy zistila, že každý z nich popieral svoju zodpovednosť s poukazom na zodpovednosť druhého subjektu, pričom vzhľadom na zložité prepojenia vzťahov medzi týmito žalovanými nebola schopná jednoznačne vyhodnotiť výlučnú zodpovednosť jedného z nich. V tejto situácii jej nepomohla ani odpoveď Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ani odpoveď Slovenskej obchodnej inšpekcie.

8. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že jednotliví žalovaní popierali svoju zodpovednosť za nárok žalobkyne a v rámci svojej obrany argumentovali viacerými zmluvami upravujúcimi ich vzťahy a podiel na organizovaní železničnej dopravy.

9. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok v zmysle ust. , ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie v zmysle Súd môže podľa tohto ustanovenia nepriznať výnimočne náhradu trov konania strane sporu, ktorej by táto náhrada v zmysle všeobecnej úpravy zodpovednosti za trovy patrila a to s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Aplikácia tohto ustanovenia vyžaduje kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a preukázania výnimočných okolností Vyhodnotenie dôvodov osobitného zreteľa je v právomoci súdu, keďže zákon ich bližšie nešpecifikuje. Toto ustanovenie zakladá povinnosť súdu skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K jeho aplikácii dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd môže prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu. Z pohľadu úspešnej strany sporu slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

11. Odvolací súd je toho názoru, že z okolností prejednávanej veci možno vyvodiť záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a to predovšetkým s poukazom na charakter procesnej situácie

žalobkyne, kedy od tejto nemožno spravodlivo požadovať pri podávaní žaloby spôsobilosť vyhodnotiť značne komplikované vzájomné právne vzťahy všetkých troch žalovaných pri realizácii železničnej dopravy. Za logický dôsledok tejto situácie možno považovať skutočnosť, že táto z opatrnosti uplatnila svoj nárok voči všetkým trom žalovaným subjektom. Jej neúspech voči dvom z nich za situácie, ak súd ustálil zodpovednosť za neuplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade možno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci pri rozhodnutí o trovách konania medzi neúspešnou žalobkyňou a úspešnými žalovanými v 2. a 3. rade mimoriadne ust. umožňujúce nepriznať náhradu trov konania týmto úspešným stranám sporu, teda žalovaným v 1. a 2. rade.

12. Odvolací súd s poukazom na tieto dôvody zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade a týmto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.