Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/266/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu JUDr. Miroslava Kráľa, bytom Košice, Hraničná 12, správcu konkurznej podstaty úpadcu JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Letná 40, IČO: 00169064, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovaným 1. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. X, 2. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Ť. XX, 3. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., B. L. X, 4. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. X, 5. C. D., nar. X.X.XXXX, bytom T., F. XX, zastúpeným JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.3.2018 č.k. -276 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ktorý tento počas konania upravil tak, že žiadal určiť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 z nehnuteľnosti pôvodne vedenej ako mpč. XXX/X - spoločný dvor o výmere 95 štvorcových siah (342 m2) v pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXX, kat. úz. Ť., neskôr v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. Ť. tak ako je podľa geometrického plánu znalca Ing. Andreja Tarasoviča č. 6/2017 overeného dňa 13.9.2017 pod č. G1 - XXX/XXXX, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku stotožnená so súčasným stavom ako novovytvorená parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 23 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 11 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 5 m2, XXX/X - záhrada o výmere 72 m2 a parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 10 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 120 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1 m2, XXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 m2, XXX/X - zastavané plochy o výmere 11 m2. Tohto nároku sa žalobca domáha na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca Potravné družstvo Ťahanovce nadobudol spoluvlastnícky podiel k uvedeným parcelám, ktoré pôvodne tvorili spoločný dvor na základe kúpnej zmluvy z roku 1932 a pre nesprávnosť a neúplnosť evidencie v pozemkovej knihe nebol na základe tejto zmluvy vedený ako spoluvlastník. Od roku 1932 tento spoločný dvor dobromyseľne a nerušene užíval a preto má za to, že najneskôr 1.1.1961 nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako k spoločnému dvoru.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Dr, vl. č. XXX/V súd zistil, že JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii, so sídlom Letná 40, Košice, IČO: 00169064 vstúpila do likvidácie ku dňu 1.1.1999 na základe zasadnutia náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 4.12.1998. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -10 zo dňa 4.8.1999 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice v likvidácii, Letná 40, Košice a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Pavla Pisáka, komerčného právnika so sídlom Košice, Mojmírova 12. Krajský súd v Košiciach, uznesením spis. zn. zo dňa 8.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2005 ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Miroslava Kráľa, advokáta so sídlom v Košiciach, Hraničná 12.

4. Z pzkn. vl. č. XXX, kat. úz. Ť.S. súd zistil, že parc. č. XXX/X - dvor v intraviláne spoločný s domom parc. č. XXX bolo vo vlastníctve S. P. v 1/6-ine, I. P. v 1/6-ine a C. R. rod. P. tiež v 1/6-ine a bola táto parcela odpísaná a zapísaná do pzkn. vl. č. XXXX pozemkovej knihy v T.. Rovnako parc. č. XXX/X - dvor v intraviláne spoločný s domom parc. č. XXX bola zapísaná v pzkn. vl. č. XXX, kat. úz. Ť..

5. Z pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz. Ť.S. súd zistil, že dom popisné číslo 60 v intraviláne mpč. XXX a záhrada v intraviláne mpč. XXX/X nadobudlo Potravné družstvo Ťahanovce podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.1932. V tejto pozemnoknižnej vložke, v časti B pod bodom 3 podľa návrhu Okresného spotrebného družstva v Košiciach sa zapísalo vlastnícke právo pre JEDNOTA, ľudové spotrebné družstvo v Kostoľanoch nad Hornádom.

6. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec T.Š., okres T. - mesto zo dňa 8.10.1990, súd zistil, že JEDNOTA, spotrebné družstvo v Košiciach bola vlastníkom domu súp. č. XXX na parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 187 m2, pričom v poznámke sa uvádza, že ide o parcely mpč. XXX S. XXX/X zapísané v pôvodnej pzkn. vl. č. XXX.

7. Z dokladov predložených Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom súd zistil, že JEDNOTA, spotrebné družstvo Košice, ako predávajúci uzavrela s kupujúcim I. K., nar. X.X.XXXX a jeho manželkou R. K. rod. T., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcimi kúpno-predajnú zmluvu dňa 3.12.1990. Predmetom tejto kúpno-predajnej zmluvy bola nehnuteľnosť v kat. úz. Ť. vo vlastníctve JEDNOTY, spotrebné družstvo Košice, zapísaná na LV č. XXX ako parcela EN XXX súp. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 187 m2. Štátne notárstvo Košice - mesto, túto zmluvu registrovalo dňa 15.1.1991 pod č. O..

8. Z listu vlastníctva č. XXX predloženého Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, súd zistil, že I. K. a R. K. rod. T. odpredali predmetnú nehnuteľnosť t.j. dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX o výmere 187 m2 - zastavaná plocha C. M. - obchodná činnosť Sady nad Torysou, Byster 11, IČO: 32556071 na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti pod č. E.. C. M. je v súčasnosti naďalej vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, ktoré pôvodne patrili JEDNOTE, spotrebné družstvo Košice.

9. Z kúpno-predajnej zmluvy predloženej štátnym archívom v Košiciach, súd zistil, že dňa 24.9.1932 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu M. P. (G.) a jeho manželka C. ako odpredávatelia s Potravným družstvom Ťahanovce, ktorou nadobudlo Potravné družstvo Ťahanovce nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. XXX mpč. XXX - dom v intraviláne č. p. XXX a mpč. XXX/X - záhradu v intraviláne. V bode VIII tejto zmluvy bolo uvedené, že odpredávatelia sa osvedčujú, že odkupiteľ Potravné družstvo Ťahanovské má právo spoločný dvor mpč. XXX/X bezvadne užívať tak pešo ako aj povozom.

10. Na základe toho súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že do podielového spoluvlastníctva však žalobca žiadal prikázať aj parcely, ktoré mali byť vytvárané z parcely č. XXX, ktorá je zapísaná ako parcela registra „E“ na LV č. XXXX, keďže list vlastníctva v registri „C“ nie je pre túto parcelu založený a podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel sú W. E., S. D., S. P., G. Y., R. K. S. C. J., ktorých však žalobca neoznačil ako žalovaných ako pasívne legitimovaných účastníkov.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodov uvedených v ust. , a , teda na základe tvrdenia, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom súdu odňal žalobcovi procesné právo na spravodlivý proces a pre nesprávnosť hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu právnemu záveru v otázke pasívnej legitimácie vo vzťahu k celému konaniu o možnosti o ňom konať a rozhodovať a to až v takom rozsahu, že žalobcovi bolo odňaté ústavné právo na spravodlivé konanie a rozhodnutie súdu. Potvrdil, že jeho právny zástupca nebol prítomný na pojednávaní dňa 23.3.2018, stalo sa tak však za nepredvídateľných náhlych zdravotných dôvodov brániacich mu v akýkoľvek pohyby a teda aj v účasti na pojednávaní. Keďže sa tak stalo v piatok, ospravedlnenie mohol právny zástupca súdu predložiť až v pondelok, t.j. dňa 26.3.2018. Napriek tomu súdu prvej inštancie nevyčíta, že v takejto situácii vykonal pojednávanie, ale vytýka mu to, že vo veci rozhodol bez možnosti žalobcu súdu deklarovať správnu pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu k parcele č. XXX ako k jednej osobitnej samostatnej parcele, ktorá je predmetom konania. Takto mu bola odňatá procesná možnosť úkonu deklarovania pasívnej legitimácie k uvedenej parcele. Ďalej tvrdí, že súd nevyvodil z vykonaných dôkazov správne skutkový záver, ak uzavrel, že do podielového spoluvlastníctva žalobca žiadal prikázať aj parcely, ktoré mali byť vytvárané z parcely č. XXX zapísanej v registri „E“ na LV č. XXXX, keďže list vlastníctva v registri „C“ nie je pre túto parcelu založený a podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel sú W. E., S. D., S. P., G. Y., R. K. S. C. J.. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Tarasoviča č. 2/2017 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 14.9.2017 je nesporné, že predmetom konania sú parcely v súčasnosti už zapísané ako samostatné parcely registra „C“, ktoré sú odvodené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X. V súčasnosti ide o parcely alebo ich časti registra „C“ XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX bez LV. Z toho vyvodzuje, že nikdy nebola z jeho strany ako predmet konania označená parcela č. XXX ako parcela registra „E“ na LV č. XXXX, kat. úz. Ť., ani jej časť. Ide o úplne inú nehnuteľnosť nesúvisiacu s predmetom konania a preto nemá vedomosť o tom ako súd dospel k záveru, že táto parcela s výmerou 403 m2 je odvodená z pozemnoknižnej parcely č. XXX/X. Z tohto dôvodu považuje za nedôvodné konštatovanie súdu a tým aj nesprávny jeho rozsudok v závere, že žalobca neoznačil ako pasívne vecne legitimované osoby z LV č. XXXX. Poukázal na to, že z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela registra „C“ č. XXX s výmerou 69 m2 nebola zapísaná na LV, na ktorej stojí stavba súp. č. XXXX, t.j. ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako výlučné vlastníctvo stavby patriace G. D., parcela pod stavbou registra „C“ č. XXX v rozsahu geometrickým plánom zameranej ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 46 m2 je odvodená od mpč. XXX a zvyšok tejto parcely v rozsahu geometrickým plánom zameranom ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 23 m2, ktorá je predmetom konania je odvodená od mpč. XXX/X. Poukázal na to, že pokiaľ ku tejto parcele nie je evidované vlastníctvo na LV v katastri nehnuteľností, musí zdieľať rovnaký vlastnícky režim ako ostatné parcely odvodené od mpč. XXX/X a teda aj v tom prípade môžu byť pasívne legitimovaní už iba existujúci označení žalovaní, ktorí sú stranami sporu. G. D. preto nepovažuje za osobu pasívne legitimovanú. Navyše poukázal na skutočnosť, že ak by aj záver súdu prvej inštancie bol pravdivý vo vzťahu k parcele č. 256, ide iba o jednu samostatnú parcelu, teda samostatnú nehnuteľnú vec a v takejto situácii nebol dôvod pre zamietnutie žaloby v celosti, teda aj vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým je pasívna legitimácia žalovaných nesporná.

12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a na základe toho dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXX je dôvodná. Z obsahu geometrického plánu, na základe ktorého žalobca upravil predmet konania v podobe samostatných novovytvorených parciel je zrejmé, že ako predmet konania nebola zo strany žalobcu označená parcela č. XXX zapísaná v registri „E“ na LV č. XXXX, kat. úz. Ť. a rovnako ani jej časť. Žalobca pod parc. č. XXX označil novovytvorenú parcelu v zmysle geometrického plánu ako parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere 46 m2, vytvorenú z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX a taktiež ako ďalšiu parcelu č. XXX/X o výmere 23 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXX/X. Odvolací súd v tomto smere považuje za správnu odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa záverov súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie vo vzťahu k označeným parcelám za dôvodnú. Hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu vo vzťahu k týmto parcelám s poukazom na to, že na ne nebol založený osobitný list vlastníctva je potrebné odvodzovať od pozemnoknižného stavu, teda od pôvodných parciel mpč. XXX S. XXX/X, ku ktorým sú už pasívne legitimovanými tí žalovaní, ktorí v konaní na základe označenia žalobcu vystupujú.

14. Keďže súd prvej inštancie založil svoj zamietavý výrok výlučne na základe nesprávneho vyhodnotenia tejto procesnej otázky, nevykonal hodnotenie dôkazov, ktoré strany sporu označili na preukázanie svojich skutkových tvrdení. S poukazom na to, že odvolacím súdom bol už raz zrušený prvoinštančný rozsudok, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ktoré nebolo v meritórnom rozhodnutí hodnotené a to na nariadenom odvolacom pojednávaní. Na tomto odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie a to čítaním listinných dôkazov a to výpisov z pozemnoknižných zápisníc č. XXX, XXX S. XXX, kúpnou zmluvou z roku 1932 (č.l. 6 spisu), osvedčením o vydržaní, výpisom z pozemnoknižnej zápisnice č. 1322, kúpnou zmluvou zo dňa 3.12.1990 (č.l. 145), výpismi z LV (č.l. 162-167), znaleckým posudkom znalca Ing. Tarasoviča č. 2/2017 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ako aj obsahom upresnenia žaloby z č.l. 231.

15. Z oboznámenej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.9.1932 registrovanej v pozemkovej knihe pod č.d. XXXXX zistil, že v tejto vystupujú ako predávajúci manželia M. S. C.Á. R. a ako kupujúci Potravné družstvo Ťahanovce. Na základe tejto zmluvy odpredávatelia odpredali nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici obce Ť. pod č. XXX pod mpč. XXX ako dom v intraviláne popisné č. XXX a mpč. XXX záhradu v intraviláne a to v rozsahu ako tieto odpredávatelia užívali v čase uzavretia zmluvy alebo užívať mali titulom daru z roku 1922 a na základe skutočného rozdelenia z 27.6.1922 a to za kúpnu cenu 80.000,00 Kčs. V bode VIII. uvedenej zmluvy je uvedené, že nakoľko v I. bode tejto zmluvy k označeným a odpredávaným nehnuteľnostiam patrí aj spoločný dvor pod mpč. XXX/X odpredávatelia sa osvedčujú, že odkupiteľ Potravné družstvo Ťahanovce má právo tento spoločný dvor bezvadne užívať, tak peši, ako aj s povozom, mimo toho má odkupiteľ právo na mpč. XXX postaviť zákonitým predpisom zodpovedajúce záchody a ako svoju vlastnosť bezplatne užívať. V bode IX. tejto zmluvy je uvedené, že nakoľko Potravné družstvo nehnuteľnosti označené v bode I. tejto zmluvy zakúpilo k novostavbe a prístavbe obchodu a hostinskej miestnosti majú právo bezvadne užívať spoločný dvor, ako aj na ňom zriadené záchody, nie iba zamestnanci tohto družstva, ale aj hostinec a obchod navštevujúci. Z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. Ť. vyplýva, že uvedená kúpna zmluva bola zapísaná v pozemkovej knihe na základe rozhodnutia pozemkového registrového súdu pod č.d. XXXXX a na základe nej bolo do vložky v časti B zapísané vlastníctvo kupujúceho k parcelám č. XXX S. XXX s tým, že tieto parcely boli zároveň aj zapísané do novej pozemnoknižnej vložky č. XXX. Zo strany A tejto pozemnoknižnej vložky evidujúcej majetkovú podstatu vyplýva, že v čase uzavretia uvedenej zmluvy boli v tejto pozemnoknižnej zápisnici zapísané parcely č. XXX/X ako dvor v intraviláne, spoločný s domom parc. č. XXX, zapísaného vo vložke č. XXX, ďalej parcela č. XXX/X - hospodárska budova, XXX - dom č. popisné XX/b, XXX/X - záhrada v intraviláne a XXX - záhrada v intraviláne. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX rovnakého kat. úz. vyplýva, že pod rovnakým č.d. bolo zapísané na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vlastnícke právo kupujúcemu Potravnému družstvu Ťahanovce k parc. č. XXX S. XXX/X, ktoré boli odpísané z vložky č. XXX. Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX a to časti C - ťarchy zároveň vyplýva, že na základe vyššie uvedenej zmluvy bola pod rovnakým č.d. v prospech kupujúceho Potravného družstva Ťahanovce vložená aj služobnosť voľného prechodu pešo a s povozom. Z takto vykonaných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva z roku 1932 bola teda na základe vkladového povolenia pozemnoknižného súdu vložená do pozemkovej knihy. V rámci vkladového konania tento oprávnený štátny orgán teda aj vyhodnocoval obsah uvedenej kúpnej zmluvy a vyvodil z nej záver o tom, že predmetom prevodu bolo vlastnícke právo iba k dvom parcelám č. XXX S. XXX/1, teda domu so súp. č. XX/b a záhrade v intraviláne. Z toho zároveň vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva nebola aj parcela č. XXX/X, ako spoločný dvor a táto parcela naďalej ostala predmetom podielového spoluvlastníctva predávajúcich. Týmto totiž aj po uzavretí uvedenej zmluvy ostali vo vlastníctve ešte nehnuteľnosti pod parc. č. XXX/X ako hospodárska budova a XXX záhrada. Z vkladu tejto zmluvy do pozemkovej knihy zároveň vyplýva, že pozemnoknižný súd vyhodnotil obsah bodov VIII. a IX. spornej kúpnej zmluvy tak, že v týchto bolo v prospech kupujúceho Potravného družstva v Ť. k parc. č. XXX/X zriadená iba služobnosť vo forme voľného prechodu peši a povozom.

16. Odvolací súd dospel vyhodnotením obsahu uvedenej kúpnej zmluvy k rovnakému záveru ako pozemnoknižný súd v rámci pôvodného vkladového konania a to tak, že predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy boli iba dve nehnuteľnosti označené v bode I. tejto zmluvy pod mpč. XXX a pod mpč. XXX/X. Sporná parcela XXX/X teda nebola v tomto bode I. označená ako predmet prevodu vlastníckeho práva, ale vo vzťahu k tejto parcele v zmysle bodov VIII. a IX. zmluvy bolo kupujúcemu Potravnému družstvu predávajúcimi zriadená iba služobnosť vo forme prechodu, ako aj vo forme postavenia a užívania záchodov. Odvolací súd teda nepovažuje za správny výklad obsahu

tejto zmluvy žalobcom, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu predávajúcich k spoločnému dvoru pod parc. č. XXX/X odvodzuje zo skutočnosti, že išlo o spoločný dvor pre tri domy a pokiaľ bol predávajúcimi predaný jeden z týchto domov, považuje za logické, že predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel k spoločnému dvoru. Odvolací súd je toho názoru, že takto tvrdený prevod z obsahu kúpnej zmluvy jednak nevyplýva a ani nemožno ustáliť logičnosť hodnotenia žalobcu s poukazom na to, že predávajúcim aj po uzavretí tejto zmluvy ostali vo vlastníctve naďalej dve nehnuteľnosti a to záhrada pod parc. č. XXX, ako aj hospodárska budova stojaca na parc. č. XXX/X, z čoho vyplýva aj logický záujem predávajúcich na tom, aby týmto naďalej ostalo zachované podielové spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru, keďže v inom prípade by nemali praktickú možnosť prístupu k vlastnej hospodárskej budove. Rovnako sa logickým za takejto situácie javí, že právo kupujúceho k tomuto spoločnému dvoru upravili formou služobnosti. Z takýchto skutkových záverov zároveň vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako kupujúci a ani žalobca ako jeho právny nástupca nemohli byť z objektívnych dôvodov dobromyseľnými pri vstupe do držby spoločného dvora ako spoluvlastníka a to práve s poukazom na to, že zmluva bola predmetom posúdenia pozemnoknižného súdu a tento na základe spornej zmluvy vo vzťahu k parcele č. XXX/X vložil v prospech neho iba právo služobnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke v časti C - ťarchy. Táto skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k tvrdenému titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele formou vydržania.

17. Odvolací súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva mimo zápisu v pozemkovej knihe titulom vydržania v zmysle právnej úpravy tohto inštitútu uhorským obyčajovým právom platným na Slovensku do 31.12.1950.

18. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. , aj keď z iných dôvodov, z akých tento nárok zamietol súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).