Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Co-220-2019.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/220/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Aen, s.r.o., IČO: 45 370 672, so sídlom M. Oláha 6, Nové Zámky, zastúpeného: JUDr. Dávid Nagy, LL. M., advokát, so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.2.2020, č.k. 18Ca/3/2017-51, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 180 eur s príslušenstvom titulom odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (výzva na úhradu odmeny zo dňa 12.4.2017, sadzobník SLOVGRAM-u za roky 2013-2015, Stanovy spoločnosti žalobcu). Uviedol, že v konaní nebola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ani otázka výšky žalovaného nároku. Sporná bola otázka jej právneho základu, t.j. existencia povinnosti žalobcu zaplatiť odmenu za roky 2013 až 2015 z dôvodu vykonávania verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Mal za nesporné, že na hradenie odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia prináleží autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov zákonný nárok, ktorý je oprávnený v ich mene vymáhať žalobca, avšak v prípade uplatnenia nároku na súde aj pre žalobcu platia ustanovenia procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) čo znamená, že je povinný popri skutkových okolnostiach uvedených v žalobe označiť a k žalobe pripojiť dôkazy na ktoré sa v žalobe odvoláva a ktoré preukazujú pravdivosť jeho tvrdení. Žalobca v žalobe uviedol, že „na základe vykonanej kontroly zistil, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia“, pričom neuviedol, kedy k tomu došlo, akým spôsobom bola táto skutočnosť zistená a toto svoje tvrdenie nedoložil relevantným dôkazom a to aj
napriek tomu, že výsledkom uvedenej činnosti malo byť zistenie skutkovej okolnosti ktorá zakladá právny nárok žalobcu na uplatnenie nároku a že sa z takýchto kontrol vykonávajú neformálne záznamy o existencii technických zariadení vykonávajúcich verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov. Súdu na pojednávaní konanom dňa 5.2.2019 predložil screenshoty z webovej stránky žalovaného, na ktorom má byť zobrazená prevádzka žalovaného v rokoch 2013 - 2015, z ktorých podľa názoru žalobcu možno usudzovať, že žalovaný disponuje technickým zariadením, ktoré odôvodňuje nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie sa s tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko z predložených screenshotov nie je možné jednoznačne preukázať, žeby žalovaný vykonával činnosti, ktoré zakladajú právny nárok žalobcu na vyplatenie odmeny. Predovšetkým zo screenshotu z roku 2012 nie je viditeľné vnútorné vybavenie prevádzky žalovaného a poznámka o skvelej hudbe nemusí nesporne znamenať hudbu vysielanú z technického zariadenia. Pokiaľ ide o screenshot z roku 2015, nie je možné jednoznačne určiť, že obrázky umiestnené na facebooku žalovaného pochádzajú z uvedeného obdobia ako aj skutočnosť, že sa jedná o obrázky, ktoré sa vzťahujú na dané prostredie . Súd prvej inštancie uviedol, že takýto charakter dôkazných prostriedkov nemôže akceptovať z hľadiska dostatočného preukázania uplatneného nároku a nič na tom nemení ani predložená výzva zo dňa 11.12.2015 zaslaná žalobcom žalovanému k plneniu, nakoľko z jej obsahu pre súd nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podporili nárok žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o premlčanie nároku uviedol, že túto otázku nie je možné na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu náležite posúdiť, keďže nie je možné presne určiť začiatok plynutia premlčacej lehoty vzhľadom k tomu, že súdu nie je známe, kedy došlo k schváleniu taríf Valným zhromaždením žalobcu za obdobia rokov 2013 až 3014 a teda určiť kedy právo na odmenu žalobca mohol uplatniť prvýkrát.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal nárok na náhradu v rozsahu 100%.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie v danej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosť, že v priestoroch prevádzky žalovaný v rozhodnom období, t.j. rokov 2013 - 2015 disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov bola zistená kontrolnou činnosťou žalovaného . Existenciu, ako aj umiestnenie technických zariadení v priestoroch prevádzky žalovaného v rozhodnom období bola preukázaná aj informáciami a fotografiami tejto prevádzky zverejnenými na verejnej dostupnej webovej stránke žalovaného , ako aj na verejnom profile žalovaného na sociálnej sieti Facebook. Do súdneho spisu boli založené screenshoty webovej stránky prevádzky žalovaného, ako aj facebookového profilu žalovaného z rozhodného obdobia. Prvý screenshot z r. 2012 preukazuje, že sa v priestoroch prevádzky nachádza technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádza k verejnému prenosu ( ľavý horný roh), čo potvrdzuje aj zverejnený popis fotografie. Druhý pripojený screenshot preukazuje tvrdenie, že sa jedná o prevádzku - kaviareň s vonkajšou ozvučenou terasou, keďže žalobca si podanou žalobou uplatňuje zaplatenie primeranej odmeny na báze ročného paušálu tak za priestor kaviarne, ako aj za priestor terasy, ktorá je otvorená od r. 2011. Z tretieho a štvrtého screenshotu vyplýva skutočnosť, že sa jedná o priestory prevádzky žalovaného ( porovnaním s fotografiami zverejnenými na webovej stránke), ako aj skutočnosť, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu. Z nahratých fotografií je zrejmé, kedy boli zhotovené, a to označením udalosti, charakterom fotografie ako aj dátumom jej nahratia. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v priestoroch prevádzky disponoval v rozhodnom období technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, čím je daný právny nárok žalobcu na zaplatenie primeranej odmeny v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona .
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Žalobca podľa jeho názoru v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď do dnešného dňa nepreukázal svoje tvrdenie o vykonanej kontrole, o ktorej nemá žalovaný akúkoľvek vedomosť. Ak žalobca tvrdí , že na základe jeho kontrolných zistení má žalovaný povinnosť zaplatiť mu sumu 180 eur s príslušenstvom, jeho povinnosťou je označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Dôkaz - fotografie z facebooku nie
sú spôsobilé preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, keď z nich nie je zrejmé, kedy, resp. kde boli fotené, a to ani z dátumu zverejnenia fotografie, keďže tento môže byť odlišný od dátumu fotenia a môže sa jednať o ilustračné zábery, ktoré neodzrkadľujú skutočný stav. Ak by súd tieto vyhodnotil ako relevantné dôkazy, žalovaný trvá na námietke premlčania, keďže nárok žalobcu má byť založený na zisteniach z roku 2012 (dátum zdieľania na facebooku ) a žaloba bola podaná až v r. 2017.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
8. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
9. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
10. Z odvolania ďalej vyplýva, že žalobca ním napadol správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaní (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) . K uvedenému dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Po odvolacom prieskume výroku vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom zamietol odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nezistil existenciu odvolacích dôvodov, ktorými žalobca odôvodnil svoje odvolanie.
12. Predmetom konania je v danej veci nárok žalobcu (vykonávajúceho ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov) na zaplatenie sumy 180 eur s príslušenstvom predstavujúcej odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje kaviareň V. Y.. O.. F.. Š. X. XXX XX D. R. , v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k
vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). S poukazom na § 65 ods.1,2, § 67 ods.1 zákona č. 618/2003 Z.z., § 5 zákona č. 96/1991 Zb. a na to, že žalovaný dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov) primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 11.12.2015 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov" vyzval na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy vo výške 180 eur. K výške požadovanej sumy žalobca uviedol, že ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka SLOVGRAM-u. Tarify pre výber odmien schvaľuje Valné zhromaždenie SLOVGRAM-u, v zmysle Stanov SLOVGRAM-u, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Suma 180 eur predstavuje primeranú odmenu za rok 2013 vo výške 60 eur, za rok 2014 vo výške 60 eur a za rok 2015 vo výške 60 eur.
13. Žalovaný v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu namietol, že neeviduje výzvu žalobcu zo dňa 11.12.2015 . Zo žaloby nie je jasné, či vôbec a kedy bola kontrola zo strany žalobcu vykonaná, keď si nie je vedomý, že by na jeho prevádzke bola v mene žalobcu vykonaná kontrola a k žalobe ani nebola priložená zápisnica alebo akýkoľvek záznam z vykonanej kontroly. Z podania žalobcu nie je zrejmé, aké technické zariadenie žalovaného mal žalobca na mysli; na čo sa toto zariadenie v prevádzke používa, t.j. čo sa na ňom prehráva, resp., či sa na ňom vôbec niečo prehráva; práva ktorých výkonných umelcov a výrobcov, zastúpených žalobcom, boli dotknuté.
14. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 5.2.2019 právny zástupca žalobcu predložil 4 screenshoty z webovej stránky prevádzky žalovaného a z jeho facebookového profilu za obdobia rokov 2013-2015. Žalovaný uviedol, že medzičasom došlo k zmene spoločníkov a konateľa spoločnosti a prevádzka sa presťahovala do nových priestorov, nevie posúdiť hodnovernosť predloženej fotodokumentácie. Pred vyhlásením uznesenia o dokazovaní za skončené nemali strany návrhy na doplnenie ďalšieho dokazovania a súd prvej inštancie vo veci rozhodol.
15. Je treba zdôrazniť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu , ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.
16. V danej veci bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy , ktorými by preukázal opodstatnenosť svojej žaloby. Je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe nepreukázal. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil dôkaz o vykonaní tvrdenej kontrolnej činnosti z jeho strany na prevádzke žalovaného v rozhodnom období (t.j. v r. 2013 - 2015). Pokiaľ
žalobca namieta nesprávne vyhodnotenie 4 screenshotov z webovej stránky prevádzky žalovaného a z jeho facebookového profilu za obdobie rokov 2013-2015 , ktoré predložil v priebehu pojednávania nariadeného na deň 5.2.2019 je treba uviesť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V danej veci pri zohľadnení obsahu žaloby, žalobcom pripojených listinných dôkazov (vrátane listinných dôkazov doložených žalobcom dňa 5.2.2019) nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), a preto nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie i v tom, že posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania nebolo možné na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu ani v danom konaní náležite posúdiť, keďže nie je možné presne určiť začiatok plynutia premlčacej lehoty vzhľadom k tomu, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov súdu nevyplýva, kedy došlo k schváleniu taríf Valným zhromaždením žalobcu za obdobia rokov 2013 až 3014, a teda ani určiť, kedy právo na odmenu mohol žalobca proti žalovanému uplatniť prvýkrát.
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).