Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-51-2019.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Csp/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom 841 05 Bratislava - Karlova Ves, Majernikova 3479/3A, proti žalovanému: O., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F., o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.03.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.04.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.05.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.06.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.07.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.08.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.09.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.10.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.11.2005 do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.12.2005 do zaplatenia,s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 29.01.2006 do zaplatenia a s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,32 eur od 01.03.2006 do zaplatenia,to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 97,68%.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 28.10.2018, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 663,88 eur a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 04.05.2005 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 5800004 zo dňa 25.02.2005 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 03.05.2005. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalobcu žalovaný nereagoval a žalobcovi sa so žalovaným nepodarilo skontaktovať telefonicky. Žalovaný bol výzvou zo dňa 24.10.2018 vyzvaný na zaplatenie nároku. Žalovaný neuhradil ku dňu podania návrhu žiadnu sumu.
Žalobca k žalobe o.i. pripojil zmluvu o úvere č. 5800004 zo dňa 25.02.2005 uzavretú medzi stranami sporu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) a výzvu na úhradu zo dňa 24.10.2018.
Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.11.2018 žalobca doplnil žalobu podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný od žalobcu prevzal poskytnuté peňažné prostriedky v hotovosti dňa 25.02.2005, t.j. v deň podpisu zmluvy, čo vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o úvere č. 5800004. Prevzatie poskytnutého úveru (peňažných prostriedkov) potvrdil žalovaný svojím podpisom na samotnej zmluve. Žalovaný nepoukázal žalobcovi ani čiastočnú úhradu, z čoho vyplýva, že ku dňu vydania tohto vyjadrenia peňažný záväzok žalovaného z titulu tejto úverovej zmluvy nebol splnený vôbec, t.j. ani len čiastočne. Žalobca sa svojím návrhom domáha vrátenia samotnej istiny poskytnutého úveru, pričom zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 04.05.2005, t.j. po splatnosti pohľadávky žalobcu. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach počnúc od 28.03.2005. V zmysle čl. 4 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že dlžník neuhradí včas po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Po takomto doplnení žaloby Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.12.2018 vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Up/945/2018, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Vyššie uvedený platobný rozkaz sa Okresnému súdu Banská Bystrica žalovanému nepodarilo doručiť. Okresný súd Banská Bystrica následne žalobcu vyzval, či navrhuje pokračovať v konaní na príslušnom súde a po doručení takéhoto návrhu žalobcu, Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.
Tunajší súd po zistení adresy, na ktorej žalovaný preberá písomnosti, žalobu s prílohami doručil žalovanému na túto adresu (Y.). Žalovaný písomnosti prevzal dňa 07.09.2019 a k žalobe sa nevyjadril, napriek tomu, že mu so žalobou (a jej prílohami) bolo doručené aj uznesenie tunajšieho súdu č.k. 6Csp/51/2019-51 zo dňa 03.12.2019, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd následne na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu (žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne). Právna zástupkyňa žalobcu, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 20.01.2020, v podaní, súdu doručenom dňa 20.02.2020, požiadala o uskutočnenie pojednávania v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 22.01.2020, sa na pojednávanie nedostavil, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti strán.
Súd tak vo veci pojednával za neprítomnosti sporových strán a vykonal dokazovanie všetkými listinami, ktoré do spisu predložil žalobca (konkrétne zmluvou o úvere č. 5800004 uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 25.02.2005, VPPÚ a výzvou na úhradu zo dňa 24.10.2018). Iné dôkazy navrhnuté neboli. Súd pritom nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o veci vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len ako “CSP”). Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení § 290 až 306 CSP, na tieto bolo v danej veci potrebné prihliadať s ohľadom na to, že súd nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 290 CSP).
V danom prípade bola dňa 25.02.2005 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. 5800004, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk (v prepočte na euro 663,88 eur).
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako “zákon č. 258/2001 Z.z.”) v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy (25.02.2005) “zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy “veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania”.
Keďže žalobca mal v čase uzavretia zmluvy (a je tomu tak aj v súčasnosti) v predmete svojho podnikania (činnosti) poskytovanie úverov (ako to vyplýva z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B) a žalovanému bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (ako to vyplýva z jeho označenia v zmluve, kde je identifikovaný rodným číslom a v zmluve nie je uvedené, že by išlo o úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), tak v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. je zmluva uvedená v odseku 10 tohto odôvodnenia zmluvou o spotrebiteľskom úvere a teda zmluvou spotrebiteľskou.
Z predmetnej zmluvy vyplýva nielen to, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru, v prepočte na euro v sume 663,88 eur, ale súčasne aj to, že žalovaný osobitným podpisom na danej zmluve potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve, a to dňa 25.02.2005.
Z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe vyplýva, že žalovaný neuhradil z poskytnutej sumy žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalovaný nijako nepoprel, na základe čoho súd vychádzal z toho, že skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neposkytol podľa zmluvy žiadne plnenie nebola sporná.
Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu, pokiaľ sa ňou domáhal zaplatenia nevrátenej istiny úveru v sume 663,88 eur vyhovel, keď pre priznanie tohto nároku neexistovali žiadne prekážky, toho času uvedené v ust. § 54a Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie sa stalo účinným dňa 05.12.2018 a žaloba bola na súde a podaná dňa 28.10.2018 (č.l. 16 spisu). Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred 05.12.2018, sa pritom dokončuje podľa doterajších predpisov (§ 879v Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere, žalovaný sa žalobcovi zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 39.120,- Sk (v prepočte na euro 1.298,55 eur), ktorá okrem poskytnutého úveru vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) pozostávala zo sumy 19.120,- Sk (v prepočte na euro 634,67 eur) ako “príslušného poplatku”. Sumu 39.120,- Sk sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk (v prepočte na euro 108,21 eur) počnúc dňom 28.03.2005.
Žalobca v žalobe uviedol, že úver sa stal splatný dňom 03.05.2005 z dôvodu, že žalovaný si riadne a včas neplnil svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca žalovaného vyzýval na úhradu jeho záväzkov prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ a emailov.
V odseku 4 tretia veta VPPÚ je uvedené, že v prípade ak dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite a dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára.
Preskúmaním zmluvy, vrátanej jej súčasti v podobe VPPÚ, súd zistil, že prvá splátka úveru sa stala splatnou dňa 28.03.2005, pričom konkrétny dátum splatnosti jednotlivých splátok v zmluve, ani vo VPPÚ uvedený nebol, keď z týchto zmluvných dokumentov vyplýva, že žalobca pre žalovaného vystavil splátkový kalendár, resp. vkladové lístky, či prevodné príkazy, ktoré mal žalovaný dostať pri podpise zmluvy v potrebnom počte vyhotovení podľa podľa počtu splátok. Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že splátok bolo celkovo 12 a frekvencia ich platenia bola mesačná.
Keďže v prejednávanej veci žalovaný nezaplatil ani jedinú splátku, resp. jej časť, po nezaplatení druhej splátky, splatnej v apríli 2005, sa jeho dlh mal stať, podľa zmluvného dojednania uvedeného v odseku 18 tohto odôvodnenia, splatným okamžite.
V čase rozhodnom pre zosplatnenie (máj 2005) však platila právna úprava ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy použije prednostne pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje zmluva.
Podľa tohto ustanovenia “ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.”
Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a v jej doplnení, ani z výsledkov dokazovania pritom nevyplýva, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon vo vzťahu ku žalovanému, ktorým by od neho žiadal zaplatenia celej pohľadávky po nezaplatení druhej splátky, teda úkonu, z ktorého by bolo žalovanému zrejmé, že sa stal úver predčasen splatný v celom rozsahu.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné spoľahlivo ustáliť, či došlo k účinnému zosplatneniu úveru a kedy konkrétne. Súd potom vychádzal z toho, že úver sa stal splatný tak ako bolo pôvodne dohodnuté v zmluve, t.j. v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk (v prepočte na euro 108,21 eur).
Nakoľko žalobca žiadal priznať len istinu úveru (pozn. súdu: na iné plnenia mu nárok nevznikol, vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala údaj o RPMN, na základe čoho je úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), úver sa stal splatným len v rozsahu splátok istiny. Istina 663,88 eur po rozdelení na 12 splátok predstavuje sumu 55,32 eur.
V zmysle uvedeného, súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania z celej zosplatnenej sumy 663,88 eur od 04.05.2005 do zaplatenia, ale priznal ho z jednotlivých splátok istiny (predstavujúcich 55,32 eur), a to vždy počnúc odo dňa nasledujúcom po splatnosti tej ktorej splátky. V prípade prvej splátky tak súd, aplikujúc ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., priznal úrok z omeškania vo výške 6% ročne od 29.03.2005 a v prípade nasledujúcich splátok vždy od 29. dňa prislúchajúceho mesiaca, a to vždy až do ich zaplatenia.
Takto priznaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 25.02.2020 predstavoval sumu 575,91 eur a žalobou žiadaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 590,40 eur. Vzhľadom na uvedené, keď žalobca žiadal viac než mu bolo priznané, súd vo zvyšnej časti, ktorá sa týkala úrokov z omeškania, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa takéhoto výsledku konania, keď strany boli v spore úspešné čiastočne, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého “ ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo”.
V súdenej veci úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavoval 98,84% a zodpovedá časti žaloby, ktorej súd vyhovel (istina 663,88 eur a úroky z omeškania predstavujúce ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 575,91 eur). Úspech žalovaného bol v percentuálnom vyjadrení 1,16% a zodpovedá zamietnutej časti žaloby (rozdielu medzi priznanými úrokmi z omeškania so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku /575,91 eur/ a úrokmi z omeškania so stavom vyhlásenia rozsudku, ktoré žiadal žalobca priznať /590,40 eur/).
Tzv. čistý úspech žalobcu potom predstavuje 97,68% a v takomto rozsahu má voči žalovanému právo na náhradu trov konania. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.