Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/435/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, P., bývajúca na adrese P. 7, zastúpená: LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Na hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175 a otec - R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XX, P., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, na návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I.Súd návrh otca z a m i e t a . II. R. K. A., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletú K. v sume XXX eur mesačne vždy do 15 dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 25.02.2020. V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou K. s výnimkou prázdnin a sviatkov každý nepárny týždeň od piatka od 16.15 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý párny týždeň od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod.; počas letných prázdnin v párnom roku od 15.07. od 17.00 hod. do 25.07. do 17.00 hod. a od 15.08. od 17.00 hod. do 25.08. do 17.00 hod. a v nepárnom roku od 01.07. od 17.00 hod. do 10.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 17.00 hod. do 10.08. do 17.00 hod.; počas vianočných prázdnin v párnom roku od 26.12. od 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. a v nepárnom roku od posledného školského dňa pred zimnými prázdninami od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami od 17.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod. a počas jarných prázdnin v nepárnom roku od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 17.00 hod. do dňa predchádzajúceho prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 17.00 hod.. VI. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude školské zariadenie, ktoré navštevuje a v prípade jej neprítomnosti v tomto zariadení, bydlisko matky. VII. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom podaným tunajšiemu súdu 18.12.2017 žiadal otec súd, aby zveril maloletú K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov /ďalej len SOS/ tak, že osobnú starostlivosť o maloletú bude otec zabezpečovať vždy v párny týždeň od pondelka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka 08.00 hod. a matka v nepárny týždeň od pondelka 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka 08.00 hod.; starostlivosť o dieťa počas sviatkov a prázdnin navrhol upraviť tak, že počas letných prázdnin bude v osobnej starostlivosti otca každý párny rok od 01.07. od 08.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a každý nepárny rok

od 01.08. od 18.00 hod. do 01.09.do 18.00 hod a v osobnej starostlivosti matky bude každý nepárny rok od 01.07. od 08.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a každý párny rok od 01.08. od 18.00 hod. do 01.09.do 18.00 hod; počas vianočných sviatkov bude v osobnej starostlivosti otca každý párny rok od 25.12. od 19.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 08.00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude každý nepárny rok od 25.12. od 19.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 08.00 hod. a každý párny rok od 23.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod; počas veľkonočných sviatkov bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 08.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude každý párny rok od Zeleného štvrtka od 08.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude počas školských dní školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje a v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Otec ďalej navrhol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výživné sa neurčí. 2. Návrh odôvodnil tým, že práva a povinnosti rodičov k maloletej súd doteraz neupravoval. K. býva s matkou a jej rodičmi v X-izbovom byte, kde nemá vlastnú izbu, spáva spolu s matkou. Otec býva sám v X-izbovom byte, dcéra má u neho detskú izbu, na jej výživu prispieva a stýka sa s ňou na základe dohody s matkou, ktorá sa však chce s ňou presťahovať do Z., s čím nesúhlasí, lebo by sa sťažil jeho styk s dcérou. Otec aj matka sú spôsobilí ju vychovávať, otec má záujem o jej osobnú starostlivosť. K. má takmer šesť rokov, chce zaistiť jej priaznivý vývin a psychickú pripravenosť na život, potrebuje mužský vzor v rovnocennej miere a SOS je v jej záujme, čím sa zachová jej rovnocenný kontakt s matkou i otcom. K. má pozitívny vzťah k obom rodičom, s otcom trávi veľa času, častokrát u neho prespí, vedel sa o ňu postarať aj dlhodobejšie, napr. počas dovolenky matky. 3. Matka vo vyjadrení zo dňa 06.02.2018 s návrhom otca nesúhlasila, K. je na ňu veľmi citovo naviazaná, žijú so starými rodičmi v ich X-izbovom byte, kde má zariadenú vlastnú izbu, ale spáva s matkou, čo jej dáva pocit bezpečia a lásky. Má plnohodnotné rodinné zázemie a podmienky na zdravý vývin. Nie je pripravená na SOS, má citlivú povahu a SOS by mohla narušiť jej osobnosť. Matka vždy styk otca s K. podporovala, nevidí dôvod na tak výraznú zmenu doteraz fungujúcej ústnej dohody s otcom, ku ktorej sa dopracovali počas štyroch rokov, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti. Otec navštevoval dcéru sporadicky, nechcela s ním tráviť čas, trpela silnými emočnými prejavmi a zle znášala odlúčenie od matky. Za veľkej psychickej podpory a pomoci matky a spolupráce medzi rodičmi časom začala s ním tráviť hodinu raz do týždňa, neskôr 2x do týždňa, po roku dve hodiny 2x do týždňa a každý 2. víkend celý deň. Vo veku štyroch rokov sa nedokázala vyrovnať s tým, že by u neho prespala. Zle znášala predávanie od matky, preto si ju otec vyzdvihoval zo škôlky. Zvykla si už u neho prespať, ale keď má uňho prespať v iný deň, ako je zvyknutá, plače a odmieta to. Matka ju stále povzbudzuje, aby chcela s ním tráviť čas uvedomujúc si dôležitosť role otca v jej živote. Aktuálne sa s ňou otec stýka v párnom týždni v pondelok a v stredu od 16:15 hod. do 18.00 hod. a od piatka 16:15 hod. do nedele 18.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok od 16:15 hod. do 18.00 hod. /vyzdvihne ju zo škôlky a odovzdá matke/ a vo štvrtok od 16:15 hod. do piatka 08.00 hod. /vyzdvihne ju zo škôlky, kam ju aj odvedie/. Počas letných prázdnin je u neho 10 dní nepretržite, stále ťažko znáša, keď má byť od matky odlúčená na viac ako 3 noci, čo sa odzrkadľuje na jej zdravotnom stave (črevné problémy), no najmä na jej psychickom stave. Odkedy rodičia nežijú spolu, sa vedeli dohodnúť na styku tak, aby to pozitívne vplývalo na zdravý vývoj dieťaťa a budovanie zdravého vzťahu s otcom a K. je na takúto formu styku zvyknutá. Za týchto okolností nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do SOS, otcovi nejde o záujmy dieťaťa, ale sa chce vyhnúť plateniu výživného, čomu nasvedčuje to, že keď bola dcéra uňho 10 dní, zaplatil na ňu 1 dohodnutého výživného. Matka bola nútená pre vysokú chorobnosť a silnú naviazanosť K. na ňu, zmeniť pracovné zaradenie, aby sa jej mohla čo najviac venovať. Len ona s ňou chodí k lekárom, býva na OČR, platí za ošetrenie a lieky, ktoré užíva. Navrhla zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca navrhla upraviť v širokom rozsahu. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ich zástupcov, kolízneho opatrovníka, znalca, oboznámením rodného listu maloletej K. a jej vyjadrenia pred súdom, potvrdeniami o majetkových a príjmových pomeroch rodičov a nákladoch dieťaťa, oboznámením znaleckého posudku, hodnotením maloletej školským zariadením, oboznámením obsahu súvisiaceho spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil: 5. Rodičia maloletej nie sú manželia, od októbra XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a otec sa s dieťaťom pravidelne stretáva. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ súd neupravoval. Aktuálne sa rodičia v tejto veci dohodnú nevedia. 6. Otec na pojednávaní okrem už uvedených skutočností vypovedal, že je schopný po každej stránke sa postarať o maloletú, ktorá nemá problém u neho prespávať aj dlhšiu dobu. S podaním návrhu by vyčkal

vzhľadom na jej vek, ale matka sa s ňou chce presťahovať a prihlásiť ju do školy v T., s čím nesúhlasí. Ako 4 a 5 ročná bola K. u neho 11-12 dní bez problémov /matka bola s partnerom vo L./, kompletne sa o ňu staral. V lete XXXX mu dcéra povedala, že SOS môže vyskúšať. V zmysle dohody s matkou sa s ňou stretáva každý druhý deň a každý druhý víkend od piatka do nedele, vyberá ju zo škôlky a večer ju odvedie k matke alebo na druhý deň ráno do škôlky. Za tri roky bola u neho 550 dní. Aj otec spí s ňou v jednej posteli, odúčať ju od toho by mala matka, u nej spí viac. Otec na jej výživu platí 120 eur mesačne, kupuje jej oblečenie, lieky a hradí jej voľnočasové aktivity. Odkedy chodí do školy a má pre ňu ísť o 16.15 hod, už tam nie je, matka ju vezme domov a potom s ním už K. ísť nechce. 7. Matka vypovedala, že jediný dôvod, pre ktorý otec podal návrh je jej zámer presťahovať sa do T. na R., čo je plán do budúcnosti, keď bude K. stredoškoláčka a sama sa rozhodne, u koho chce bývať. K. má otca rada, je už vyrovnaná s tým, že tam musí aj spať. V písomnom doplnení výpovede uviedla, že po nástupe dcéry na povinnú školskú dochádzku sa jej zmenil režim. Po vyučovaní musí chodiť k otcovi a večer, keď je už unavená, si robí úlohy. Na jeseň 2018 mala astmatický kašeľ, ale mohla chodiť do školy. Pre nepretržitý kašeľ ju v družine posielali vykašlať sa za dvere, preto tam nechcela chodiť a matka ju začala vyzdvihovať po vyučovaní, čo otcovi oznámila. Doma ju pripraví do školy a následne na styk s otcom. V zmysle dohody mu umožňuje styk každý párny týždeň v pondelok a v stredu vždy od 16.15 hod. do 18.00 hod a od piatka od 16.15 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 16.15 hod. do 18.00 hod a od štvrtka od 16.15 hod. do piatka do 08.00 hod. Otec jej bez oznámenia K. nevracia včas s tým, že s uvedenými časmi nesúhlasil, preto ju môže priviezť, kedy chce. Dohody o styku dodržiaval, kým si nenašla známosť a odvtedy chce byť s K. dlhšie. Počas matkinej X-dňovej dovolenky v L. sa mala o K. starať stará matka z jej strany a styk otca sa mal realizovať v zabehnutom režime. Otec však dieťa odmietol starej matke vrátiť, čo bol obrovský šok pre K., ktorej zakázal plakať za mamou, situáciu zle znášala, na čo matku upozornila aj učiteľka zo škôlky. O rok neskôr počas jej dovolenky bola dcéra u otca, ale po návrate sa negatívne správala k matkinmu partnerovi, prezentovala nacionalistické názory, na čo matku upozornila aj riaditeľka škôlky. Časom K. matke porozprávala, že jej otec zakázal navštevovať jej priateľa, hovoriť s ním, s jeho rodinou aj s inými česky hovoriacimi ľuďmi, osočoval matku pred ňou vyjadreniami, že „matka sa fláka, je s milencom v Z.“ a pod. Narozprával jej, že ju ide na súd „zachrániť“, lebo ju matka unesie do zahraničia a ona už nikdy neuvidí svojho otca ani starých rodičov a nech mu drží palce, aby vyhral. 8. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že matka chce vyvolať konflikt, lebo vtedy sa SOS neudeľuje. Nechce, aby bola diskriminovaná častými OČR, preto navrhol striedanie. Na dovolenkách matky v rokoch 2015, 2016 striedanie s babkou odmietol, o dcéru sa riadne staral, nič jej nezakazoval, umožňoval jej komunikovať s matkou. Za 10 dní, kedy sa o ňu staral, sa upla k nemu a k matke ísť nechcela, bolo jej ľúto, že ju na tak dlho opustila. Dcére povedal, aby maminmu priateľovi povedala, nech s ňou hovorí po slovensky. Na návšteve u priateľa matky spí s matkou v jednej posteli a viackrát si k nim mal ľahnúť aj jej priateľ, čo je neakceptovateľné. Matka presťahovaním sa chce pripraviť K. o zázemie, kamarátov, otca. Kvôli 15 minútovému meškaniu odovzdania dcéry nepovažuje za nutné volať matke, keď ona na 10- dňovú dovolenku zoberie dcéru a jemu to bez diskusie oznámi. Nedovolila mu cez letné prázdniny aspoň 8 dní tráviť nepretržite s dcérou, ale len 2x po štyri dni, pritom sama K. si chcela predĺžiť prázdniny. Za 4 roky ju vždy vrátil včas, a to K. nie je zverená matke do jej osobnej starostlivosti, takže majú obaja rodičia rovnaké práva na rozhodovanie a čas strávený s dieťaťom. K. je pripravená na T., sama povedala, či by sa nedalo, že by bola deň u otca a deň u mami. SOS posilní vzájomný rešpekt a spoluprácu pri jej výchove. 9. Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

10. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 11. Súd dňa 29.01.2019 zisťoval názor maloletej, ktorá uviedla, že býva s matkou, babkou a dedkom, všetkých ľúbi, aj tatina. Mamina aj tato sú dobrí, obaja sa o ňu starajú. Spí s mamou, u tata spí s ním, má u neho svoju izbu. K nemu chodieva cez týždeň, ale nie spať. Spať chodieva zo štvrtka na piatok a strieda sa sobota a nedeľa. Jeden víkend ide k nemu spať a druhý je s maminkou. Domáce úlohy robí s ňou väčšinou mama. Keď chce tato pre ňu prísť do školy a robiť s ňou robiť úlohy, mama pre ňu príde skôr, robí s ňou úlohy, potom príde pre ňu tato. Nechce s ním robiť úlohy, lebo keď príde pre ňu

neskôr, budú to robiť do večera. Keď je doma, niekedy jej je smutno za tatom, keď je u neho, niekedy chce ísť domov skôr, niekedy neskôr. Vždy sa od neho teší domov. Keď ide k nemu, niekedy sa na neho teší. Nebolo by dobré, keby bola u neho častejšie. Nechcela by byť týždeň u mamy a týždeň u tata, nevie prečo. Tato niekedy klame, raz jej povedal, že mama ide k milencovi, doma to povedala mame. Je to mamin kamarát Y., býva v Z., je dobrý a ona k nemu nejde. Tato už nič iné o mame nehovorí, mama jej raz povedala, že by to bolo zlé, keby bola týždeň u nej a týždeň u tata. Y. sa nechce k nim prisťahovať a ona k nemu nechce ísť. Maminka ale spomenula, že by sa možno presťahovali bližšie k nemu, ale nie k nemu a bola by to len štvrťhodinka k tatovi. Tato sa o ňu nevie postarať, ráno jej nečistí zuby, nečeše a neumýva vlasy. S maminou sa hrajú, tato ju niekedy zoberie do kútika, alebo idú k babke E.. Od nej zoberie jesť, čo babka navarí, alebo uvarí cestoviny. Asi by si nezvykla byť týždeň u mamy a týždeň u otca, lebo mama povedala, ako by to vyzeralo, keby ju tato týždeň nečesal a neumýval jej vlasy. Česať ju vie, ale nechce. Vlasy by jej neumyl, lebo nemá fén, povedal, že nemá na to peniaze. Iba raz jej umyl vlasy, a to spala s mokrými vlasmi. Keď bola menšia, bývala často chorá, teraz už nie. Nechce ani vyskúšať byť u tata týždeň, nevie prečo. 12. Uznesením zo dňa 26.03.2019, č.k. -168 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca R.. R. P., nakoľko bolo potrebné znaleckým psychologickým vyšetrením maloletej, matky a otca posúdiť psychický stav dieťaťa, jej správanie pri vzájomnej interakcii s rodičmi, vzájomné vzťahy maloletej a rodičov, jej preferenciu rodičov, výchovný vplyv rodičov na jej vývin, či je ovplyvňovaná niektorým z rodičov, či pobyt u rodičov neohrozuje jej vývin, ktorý z rodičov jej dokáže vytvoriť stabilnejšie výchovné prostredie, či sú matka a otec schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne jej výchovy, aké sú predpoklady rodičov rešpektovať druhého rodiča, a či považuje znalec za prospešné zveriť ju do SOS. 13. Znalec po vykonaní znaleckého úkonu v závere znaleckého posudku uviedol: Maloletá je v priebehu psychologického vyšetrenia v stabilizovanom psychickom stave, z klinického hľadiska bez nápaditostí v prejavoch komunikácie a správania vrátane absencie viditeľnej úzkostno-depresívnej symptomatiky. Senzitívne prežíva komplikovanú rodinnú situáciu, keď sa matka pripravuje na zmenu bydliska, na čo otec reaguje intenzívnym presadzovaním požiadavky po zmene rodičovskej starostlivosti na SOS. V rámci interpersonálnych postojov u nej mierne prevažujú sociálne menej konštruktívne direktívne a hostilné interpersonálne stratégie v porovnaní s prosociálnymi kooperatívnymi stratégiami, v dôsledku straty domáceho prostredia v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi i v dôsledku očakávaných negatívnych zmien v rámci matkou chystaného presťahovania sa na R. za snúbencom, čo v nej evokuje obavy straty vzťahov s kamarátmi a spolužiakmi, ako aj intenzívneho priestoru pre styk s otcom a starými rodičmi. Na psychologické vyšetrenie prichádza v sprievode matky, kontakt nadväzuje, reaguje primerane, na kladené otázky odpovedá, v rámci interview je usmerniteľná, v prítomnosti matky sa cíti spokojne a bezpečne, počúva ju a spontánne ju doplňuje, matka jej necháva primeraný priestor pre vlastný prejav, K. je na ňu citovo naviazaná, čo sa prejaví aj pri jej separácii od matky pred jej samostatným vyšetrením. Pri vyšetrení kooperuje, je psychomotoricky pokojná, koncentrovaná, pri administrácii psychodiagnostických metód s dobrým výkonom, v kontakte je subjektívne neistá až nerozhodná, potrebuje povzbudenie a dodatočné motivovanie. Pri príchode otca odchádza za matkou vypýtať si servítku, následne ju matka povzbudzuje, aby sa vrátila na vyšetrenie, otec reaguje na vzniknutú situáciu nevhodnou poznámkou “toto neni dobre, ako to robíte”, následne ide k K., zvítajú sa, kľakne si k nej, objíme ju a vezme dovnútra, kde sa aktívne zapája do spoločnej aktivity s ňou. Prebieha medzi nimi spontánna interakcia a komunikácia, maloletá je spokojná, hravá, otec sa jej prihovára, je pozorný, prejavuje emócie. Ich stretnutie prebehne v prevažne pozitívnej atmosfére bez negatívnych prejavov správania, ktoré by ukazovali na prežívanie subjektívneho dyskomfortu u K.. Jej preferencia v rámci rodičovských postáv prevažuje vo vzťahu k matke, k otcovi má tiež pozitívny vzťah, aktuálne s naznačenou ambivalenciou v dôsledku rozdielnych predstáv rodičov o najoptimálnejšom modely rodičovskej starostlivosti. V jej prežívaní a reaktivite absentujú primárne úzkostné momenty ako aj tematika trestania, prítomná je anticipácia negatívnych alebo ambivalentných vzájomných postojov rodičov. V projektívnom spracovaní vzťahu k rodičom umiestňuje do svojej blízkosti matku, otca, aj ďalších členov rodiny, s ktorými sa cíti spokojne a bezpečne; k rodičom má vytvorenú stabilnú a pozitívnu citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu, subjektívne nereferuje negatívne momenty vo vzťahu k niektorému z rodičom, ich starostlivosť vníma v prevažujúcej miere komplementárne. 14. V rámci dynamiky rodinných vzťahov pri zabezpečovaní rodičovskej starostlivosti sa z psychologického hľadiska javí ako problematická snaha matky presťahovať sa s K. za partnerom, s ktorým bola v čase dokazovania tehotná a uviedla, že partner kúpil dom, ktorý rekonštruujú a po jeho dokončení resp. narodení dieťaťa v septembri 2019, sa tam chcú nasťahovať. Vývoj rodinných udalostí

na strane matky vyvoláva subjektívnu neistotu a obavy u K., ale najmä jej otca, ktorý vníma zúženie styku s dcérou v porovnaní s predškolským obdobím nie ako reakciu na jej aktuálny školský režim, ale ako jej prípravu na odsťahovanie sa s matkou. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania sa rodičia po rozchode dokázali dohodnúť na optimálnom modely rodičovskej starostlivosti, kým si matka našla partnera, s ktorým začala plánovať spoločnú budúcnosť v Z., na čo otec zareagoval návrhom na zverenie dieťaťa do SOS. Matka zdôrazňuje citovú naviazanosť Lindy na seba, ako aj spoločnú snahu rodičov o zintenzívňovanie styku s otcom napriek komplikovanému procesu jej separácie; svoje rozhodnutie zúžiť ich styk v priebehu pracovného týždňa v porovnaní s predškolským obdobím odôvodňuje potrebou adaptácie dieťaťa na vyučovací režim. 15. Matka je v priebehu znaleckého dokazovania v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatológie. Percepčno-kognitívne schopnosti a intelektové a mnestické funkcie sú intaktné. Pri referovaní o matrimoniálnej problematike resp. o tematike rodičovskej starostlivosti otvorene verbalizuje kritické postoje voči otcovi, ale bez zjavnej devalvácie. Pre jej osobnosť je charakteristické výrazne extravertované zameranie v kombinácii s emočnou stabilitou, čo korešponduje so sangvinickým temperamentom. Ide o sociabilný, priateľský, komunikatívny, impulzívny typ osobnosti, ktorý rád vyhľadáva vzrušenie, riskuje, koná bez dlhého rozmýšľania, za štandardných okolností je bezstarostná, optimistická a aktívna. Pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. V jej osobnosti nie sú prítomné také psychopatologické tendencie, ktoré by mohli v špecifických životných situáciách negatívne ovplyvňovať jej schopnosť efektívne sa adaptovať. V rámci interpersonálnych stratégií u nej prevažujú efektívne prosociálne afektívne, závislé a komunikačné interpersonálne stratégie v porovnaní s menej efektívnymi direktívnymi a agresívnymi komunikačnými stratégiami. Pri hraničných konfliktných interakciách je u nej prítomné zvýšené riziko menej konštruktívneho reagovania resp. správania, zvlášť pri prežívaní intrapsychickej tenzie. Momentálne u nej nie je zvýšené riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie). 16. Otec je v priebehu znaleckého dokazovania v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne primerane adaptovaný, percepčno-kognitívne schopnosti ako aj intelektové a mnestické funkcie sú intaktné. O matke sa vyjadruje kriticky, konfrontačne odmieta jej obvinenia týkajúce sa jeho osobnostných vlastností i rodičovských kompetencií, a najmä ju masívne kritizuje zo snahy odsťahovať sa s K.. Pre jeho osobnosť je charakteristické introvertované zameranie v kombinácii s emočnou stabilitou, čo korešponduje s flegmatickým temperamentom. V štandardných situáciách ide o pasívny, starostlivý, sebaovládajúci sa, opatrný, introspektívny, usporiadaný, pesimistický a rezervovaný typ osobnosti, pričom pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne instabilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu, s typickým náladovým, emotívnym, precitliveným a úzkostlivým reagovaním. V jeho osobnosti nie sú v špecifických životných situáciách prítomné také psychopatologické tendencie, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. V rámci interpersonálnych postojov u neho prevažujú prosociálne kooperatívne afektívne a komunikačné stratégie v pomere k menej konštruktívnym direktívnym a agresívnym interpersonálnym stratégiám. Nie je u neho prítomné riziko maladjustácie, ale v rámci obáv, ktoré prežíva pri zvýšenom riziku odsťahovania dieťaťa, reaguje v kontakte viditeľne naliehavo a úzkostne. 17. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia je K. parciálne negatívne ovplyvňovaná oboma rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi, čo korešponduje s rivalizáciou rodičov po eskalácii ich konfliktu v kontexte ich rozdielnych predstáv o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti. Je pravdepodobné, že bez vzniknutej situácie, keď sa matka s ňou chce odsťahovať za partnerom, by nedošlo k eskalácii konfliktu medzi rodičmi a rozširovanie styku maloletej s otcom by pokračovalo tak, ako tomu bolo aj v predškolskom období. Aktuálne majú obaja rodičia snahu presvedčiť ju o vhodnosti nimi navrhovanej zmeny ich starostlivosti, matka naznačenou kritikou osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií otca so súčasným bagatelizovaním negatívnych dôsledkov presťahovania sa (viac ako otec budú K. chýbať starí rodičia, alebo, veď je to hodina cesty, môže prísť kedy chce), a otec presvedčením, že matka ho chce úmyselne obmedziť pri výchove dieťaťa. 18. Z psychologického hľadiska pobyt Lindy u rodičov neohrozuje jej osobnostný a fyzický vývoj, naopak, pravidelný a intenzívny styk s nimi oboma, vzhľadom na jej vývinové potreby, je dlhodobo v jej najlepšom záujme. V zásade majú obaja rodičia dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o Lindu tj. sú schopní vytvoriť jej primerané a stabilné výchovné prostredie nevyhnutné pre jej zdravý vývin. Svojou rivalizáciou prispievajú k destabilizácii jej rodinného prostredia, a to primárne matka tým, že sa plánuje s ňou presťahovať a tým vyvolať zmeny v jej sociálnej sfére, najmä stratu rovesníkov, spolužiakov a tiež možnosti intenzívneho kontaktu s otcom resp. starými rodičmi a sekundárne otec podaním návrhu na zverenie dieťaťa do SOS, aby tým preventívne znemožnil

matke možnosť odsťahovať sa a samozrejme aj optimálnejšie realizoval svoje rodičovské kompetencie. Maloletá sa v dôsledku týchto udalostí ocitla medzi presadzovanými záujmami rodičov a prežíva konflikt lojality. Subjektívne si nepraje presťahovať sa a opustiť svoj domov so všetkými sociálnymi väzbami, ktoré tu má vytvorené a nie je ani vnútorne identifikovaná a motivovaná k zavedeniu SOS. Aktuálna situácia v jej subjektívnom prežívaní zosilnila senzitívne až vulnerabilné prežívanie rozpadu primárnej rodiny, K. opakovane prezentuje svoju túžbu po obnovení bazálnej rodiny tj. spolužitia s mamou a otcom v spoločnej domácnosti, čo sa zintenzívnilo v kontexte negatívnych aspektov spojených s realizáciou rodičovskej starostlivosti, ktoré sa prehĺbili najmä po začatí školskej dochádzky v súvislosti s náročnejším režimom jej školských povinností. 19. Za štandardných okolností sú rodičia schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne zabezpečovania potrieb dieťaťa, čo korešponduje s ich hodnotením fungovania rodičovskej starostlivosti; ale v súčasnosti je ich schopnosť efektívne komunikovať a kooperovať v záujme K. limitovaná, v dôsledku rozhodnutia matky jednostranne zasiahnuť do stability rodinného zázemia maloletej, čím vyvolala psychologicky zrozumiteľnú reakciu otca a parciálne aj dieťaťa. 20. Maloletá subjektívne prežívala komplementárne výchovné metódy rodičov, čo korešponduje s jej primárne pozitívnym citovým prežívaním vo vzťahu k nim obom, ktoré dokáže aj verbálne i emočne prejaviť; kvalitné väzby má vytvorené aj k starým rodičom zo strany matky aj otca i k ďalším členom rodiny. V rámci preferencie rodičovských postáv u nej prevažuje väčšia citová a emočná náklonnosť vo vzťahu k matke, čo v priebehu vyšetrenia opakovane verbalizuje, prejavuje, najmä pokiaľ ide o problematiku rodičovskej starostlivosti, uprednostňuje zotrvanie v osobnej starostlivosti matky so súčasným extenzívnym rozsahom styku s otcom, ako otcom preferovanú SOS. Znalec hodnotí pozitívne snahu matky prispôsobiť konkrétny model rodičovskej starostlivosti aktuálnym potrebám dieťaťa po nástupe do školy, čo má svoje racionálne opodstatnenie a zodpovedá aj referovaným údajom od K., ktorá sa cítila subjektívne parciálne preťažená neustálym sťahovaním medzi rodičmi a začala si uvedomovať, že jej chýba oddychový čas pre hrové aktivity. Úvaha nad zjednodušením jej styku s otcom počas pracovného týždňa, ktorý bol nastavený na jej potreby v predškolskom období a súčasné rozšírenie víkendového bloku, počas ktorého by bola dlhšie s otcom, je z psychologického hľadiska opodstatnené, keďže umožňuje lepšie prispôsobenie školskému harmonogramu so stabilnejším pobytom počas pracovného týždňa u rezidenčného rodiča tj. matky a súčasne s rozšíreným víkendovým pobytom u nerezidenčného rodiča tj. otca. Z hľadiska vývinových potrieb maloletej, ako aj jej citových a emočných väzieb k obom rodičom, sa javí ako najvhodnejšie zastabilizovanie jej rodičovskej starostlivosti v realizovaných intenciách tj. maloletá preferuje zotrvať v osobnej starostlivosti matky so súčasným širokým rozsahom styku s otcom, čo by bolo prispôsobené jej potrebám spojeným so školskou dochádzkou; K. si nepraje zmenu osobnej starostlivosti, ktorá by vyplývala z matkou plánovaného presťahovania sa, tj. zúženie styku s otcom a podľa výsledkov vyšetrenia nie je vnútorne identifikovaná k zavedeniu SOS. V prítomnosti otca nevyjadrí súhlas s SOS, ale konštatuje, že jej vyhovuje extenzívny rozsah styku, čo korešponduje i s objektívnym psychologickým posúdením jej vývinových potrieb. Otvorene prezentuje pozitívny postoj k matke i otcovi a uvedomuje si, že obaja rodičia majú pozitívny citový a emočný vzťah k nej. Zároveň registruje narušenú kvalitu komunikácie a kooperácie medzi rodičmi, nie je pre ňu subjektívne komfortná konfrontácia s rodičmi preferovanými modelmi rodičovskej starostlivosti v ich prítomnosti, keďže prežíva vnútorný konflikt lojality. 21. Znalec v súčasnej situácii neodporúča zveriť K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; podľa výsledkov psychologického vyšetrenia jej vyhovuje rezidenčná starostlivosť matky so súčasným intenzívnym rozsahom styku sa s otcom. V jej prežívaní a očakávaní vyvoláva subjektívnu neistotu a obavy plán matky odsťahovať sa. Je potrebné, aby rodičia rešpektovali adaptačný proces dieťaťa na školský režim, ktorý parciálne koliduje s režimom rodičovskej starostlivosti, ktorý fungoval v predškolskom veku vo forme styku s otcom de facto každý druhý deň. K. sama vyjadrila určité preťaženie, ktoré prežívala, ako aj úľavu spojenú s modifikáciou tohto režimu, kedy došlo k zúženiu jej styku otcom cez týždeň, aby sa mohla venovať príprave na vyučovanie a súčasne k rozšíreniu styku formou víkendového bloku od štvrtka do nedele. Znalec odporúča styk maloletej s otcom každý týždeň napr. vo štvrtok a každý druhý víkend od štvrtka do pondelka, aby sa aj otec mohol aktívne zapojiť do jej prípravy na vyučovanie. 22. Matka so závermi znaleckého posudku súhlasila. Otec namietal predovšetkým to, že znalec svoje zistenia neskúmal do hĺbky a ani vo vzájomných súvislostiach, čo ho viedlo k nedostatočne odôvodnenému záveru o nevhodnosti SOS len na základe vyjadrenia dieťaťa. Úprava starostlivosti, resp. styku otca s K. vykazuje skôr snahu znalca o navrhnutie úpravy, ktorá nebude vyslovene zlá, ako úpravy, ktorá má byť ideálna pre dieťa. Znalecký posudok má pre konanie len obmedzený význam, bez manipulácie zo strany matky voči otcovi a nezdravej citovej naviazanosti dieťaťa na matku, by vhodnosť

SOS bola nepochybná, čo nepriamo naznačuje znalec poukazujúc na to, že bez zásahu matky by bolo možné predpokladať rozširovanie styku. 23. Na námietky otca a otázky súdu i účastníkov konania znalec vypovedal, že nezistil, že by bola K. manipulovaná matkou, ale zistil, že je ovplyvňovaná, presvedčovaná oboma rodičmi o tom, aby prijala ich predstavu o starostlivosti o ňu. V čase vyšetrenia nebola nespokojná s tým, ako to fungovalo, ale obávala sa veľkej zmeny presťahovania s dopadmi na jej celkové fungovanie v rámci kamarátov, príbuzných, otca, školy atď., ale zároveň cítila aj obavy pred akoukoľvek zmenou. Má vytvorené kvalitné a pozitívne vzťahy k obom rodičom, ale aj napriek výraznej preferencie matky, ktorá bola zvýraznená aj návrhom otca na zmenu starostlivosti, nebola na to pripravená. Hypoteticky, ak by nevznikol konflikt rodičov a neriešilo by sa prípadné presťahovanie matky, je pravdepodobné, že by sa rodičia vedeli dohodnúť o starostlivosti o ňu tak, ako sa vedeli dohodnúť v jej predškolskom veku a vedeli by sa dohodnúť na starostlivosti prispôsobenej režimu školskej dochádzky a postupnému rozširovaniu tohto styku, ktorý by pravdepodobne viedol v jej vyššom veku k SOS s jej vnútorným stotožnením. Rivalizácia rodičov vyvolala najmä u otca obavnú reakciu. Prispôsobenie styku K. s ním od nástupu na povinnú školskú dochádzku je v prospech dieťaťa, ale vzhľadom na konflikt, otec to nečíta tak, že matka zohľadňuje primárne potreby dieťaťa, ale že ho pripravuje na to, aby sa mohli presťahovať, aby si „zvykla na to, že bude menej s otcom, lebo neskôr bude ešte menej“. Maloletá môže nevedieť prečo nechce SOS, ale nezistil, že chce SOS. Aj v prítomnosti otca dokázala komunikovať, že si SOS nepraje. Komunikácia o problematike rodičovskej starostlivosti nebola pre ňu komfortná, lebo rodičov má rada. Vyvolávalo to v nej melancholické pocity po primárnej rodine, keď žili spolu, aké to bolo. Predstavovala si, že keby to tak bolo, nič z toho by sa neriešilo. Nepriala si SOS, lebo bola primárne spokojná s tým, ako to funguje a sekundárne preto, že mala obavy pred akýmikoľvek zmenami. Keď rodičia proti sebe bojujú, logicky to na ňu vplýva. Matka sa ju snažila motivovať pre budúcnosť k tomu, že ak by aj nastala situácia, že sa presťahujú sa, budú len hodinu od Bratislavy, pričom vedela, že bez súhlasu otca alebo súdu presťahovanie do iného okresu nebude možné. Bola v ambivalentnom postavení. Vytvorila si novú rodinu, ale vedela, že je to v konflikte s jej rodičovskými povinnosťami v rámci starostlivosti o K.. Znalec nezistil, že by manipulovala K., ktorá akože chce SOS, ale v dôsledku konania matky to nechce. Ani matka pri vyšetrení nepovedala, že so SOS súhlasí. K. má k obom rodičom vytvorené pozitívne väzby a mierna preferencia matky môže súvisieť s tým, že je dievčatko, alebo že je v rezidenčnej starostlivosti matky. Je to zhluk viacerých faktorov. Sama to verbalizovala v priebehu celého vyšetrenia, nehovorila negatívne veci ani na jedného rodiča. K skutočnosti, že znalcovi nereferovala nedostatky otca a pred súdom uviedla, že sa o ňu otec nevie postarať, znalec uviedol, že hypoteticky môže byť paušálne spokojná so starostlivosťou matky a otca, ale to neznamená, že nemá nejaké parciálne výhrady. Toto nie je závažné tvrdenie maloletej, znalec toto ani nezistil, nereferovala to a nemôže to ani ovplyvniť jeho závery. Linda je spôsobilá vyjadriť svoje odmietavé stanovisko k SOS, aj keď si taký režim osobne nevyskúšala. Dieťa by malo chcieť, aby došlo k zmene, aby bola súčasťou zmeny rodičovskej starostlivosti. Keby ako znalec mal pocit, že podmienky sú na SOS pripravené, že dieťa je na to pripravené a matka to brzdí, sám by odporúčal súdu, aby sa SOS aj vonkajším tlakom realizovala, čo aj robieva. K. do určitej miery reaguje na otca, ktorý sa snažil presadiť zmenu aj na jeho podráždený, iritabilný postoj. Otec nevhodne okomentoval začiatok stretnutia s dcérou v rámci znaleckého dokazovania, keď nastala situácia, že K. bola u znalca sama a mal prísť otec. Vybehla za matkou pre servítku a otec mu povedal: „toto nie je dobré ako to robíte“, ale dopadlo to veľmi dobre. Bol to moment, kedy bolo vidieť, že otec má tendenciu reagovať dráždivo. Potom keď videl, že mu nič nehrozí, K. prišla dnu, prebiehala medzi nimi pozitívna interakcia. V takýchto mikrosituáciách vidno, ako otec podráždene reaguje na danú situáciu. Znalec má výhrady k odporúčaniu vyskúšať SOS, to sa nedá skúsiť. Keby bol presvedčený o tom, že je to vhodné pre K. vrátane jej subjektívnej vložky, tak by to odporučil, ale nie na skúsenie, ale preto, že je na to pripravená a bude to pre ňu dobré. V danej situácii neboli splnené podmienky, aby to mohol odporučiť, ale bolo potrebné, aby sa zastabilizovala zmena styku s otcom v porovnaní s predškolským obdobím, t.j. zastabilizovať dlhší víkendový blok u otca a aby nebola s ním každý druhý deň cez týždeň. Sama spomenula, že chce mať aj čas pre seba. Scenár otca, aby bola SOS na papieri, ale nebude tlačiť na to, aby sa to realizovalo, ako sa vyjadril, aj on cíti, že to asi nie je úplne model, na ktorý by bolo dieťa v aktuálnej situácii pripravené. Vyskúšanie SOS by maloletá prežila, prežila by, aj keby išla na R., musela by to prežiť. Prežila by, aj keby išla do SOS, aj stratu rodiča by musela prežiť. Úlohou znalca bolo odporučiť, čo je pre ňu najlepšie, nie to, čo by prežila. Na otázku, aký je psychologický vplyv konania otca na dcéru, keď jej povedal: zaplatím ti celý vedecký krúžok, ak u mňa budeš spať o jednu noc viac, čo maloletá matke povedala, znalec uviedol, že je to otázka, ktorá by indikovala snahu už negatívne manipulovať dieťa, čo pri vyšetrení nezistil a v posudku nezáveroval. Použil výraz, že rodičia aktívne presviedčajú dieťa. Jeho záver bol taký, že K. by bola najradšej, keby sa situácia upokojila, keby nehrozil scenár matky s veľkou zmenou a zastabilizovala

by sa rezidenčná starostlivosť matky so širokým stykom s otcom a potom v nejakej stabilizovanej situácii sa jej môže otec spýtať, ako si to ona predstavuje. 24. Kolízny opatrovník s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zastupovanie a správu majetku ponechať obom rodičom. 25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 27. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa /§ 28 ods. 2 Zákona o rodine/. 27. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. J., nar. XX.XX.XXXX. C. gymnázium s maturitou. V AZ pneu s.r.o. pracovala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX v T. služieb školám a školským zariadeniam, kde jej čistý priemerný mesačný príjem za XX/XXXX-XX/XXXX dosiahol XXX,XX eur a za XX/XXXX-XX/XXXX činil XXX,XX eur. Na úrade práce bola evidovaná od 01.09.2018 do 14.09.2018. V Y. pracovala od 15.09.2018 - 12.11.2018 so zárobkom XXX,XX eur netto a tento pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe. Od 13.11 2018 do 26.09.2019 bola opäť evidovaná na úrade práce. Uviedla, že za obdobie od 11/2018 do 01/2019 mala vyplatenú dávku v nezamestnanosti v sume XXX,XX eur. Poberá prídavky na dieťa v aktuálnej výške 24,95 eur/dieťa. V súčasnom období už žije sama s oboma deťmi v X-izbovom byte., ktorý kúpili jej rodičia ako investíciu, nastúpila na materskú dovolenku. Vlastní osobné motorové vozidlo a ornú pôdu, inak je nemajetná. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Svoje mesačné výdavky vyčíslila: 294,45 eur zálohový predpis /byt, garáž, TV a internet/; 30 eur elektrina; 4,64 eur RTVS; strava 150 eur; drogéria 15 eur; oblečenie 50 eur; paušál na mobil 23 eur ; cestovné náklady /PHM/ 100 eur. 28. Otec pracuje v D. ako D.r, kde v XX/XXXX zarobil XXX,XX eur netto, jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 20X7 dosiahol sumu X XXX,XX eur, v roku XXXX sumu X XXX,XX eur, v roku XXXX sumu 1 XXX,XX a v januári 2020 zarobil XXX,XX eur netto. Býva sám vo svojom 3-izbovom byte, vlastní záhradu, motorové vozidlo R. a motocykel zn. X.a. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačný preddavok za byt hradí v sume 101,46 eur, iné svoje výdavky nepreukázal. Jeho zdravotný stav nevyžaduje trvale zvýšené náklady. 29. Maloletá K. je osem ročná druháčka základnej školy, ktorá oznámila, že má výborný prospech, je zodpovedná k výučbe aj domácej príprave na vyučovanie, je slušná a vždy riadne upravená, máva desiatu, chodí na obedy i do školského klubu detí. Zúčastňuje sa mimoškolských a nepovinných školských aktivít vyžadujúcich poplatky navyše. O jej výsledky sa zaujímajú obaja rodičia. Badať na nej, že vyrastá v pokojnom prostredí. V tomto školskom roku mala uhradené: 24 eur za fotografovanie; 20 eur korčuľovanie; 50 eur záloha ŠvP; 10 eur jaskyňa; 50 eur triedny fond; 4 eurá Vševedko a 35 eur ZRPŠ. Matkou vyčíslené jej mesačné náklady spočívajú z: obedy v škole 10 eur; ŠKD 20 eur; školské krúžky 14,60 eur /vedecké pokusy/ + 28 eur /hravá angličtina/; mimo školy gymnastika 40 eur; mimoškolské aktivity 28 eur /keramický krúžok, škola pečenia a jazda na koni/; strava doma 80 eur; oblečenie 50 eur; drogéria 20 eur; lieky 30 eur; knihy, hračky, výlety 10 eur; sporenie 20 eur. Jej mimoriadne náklady

sú: 128 eur letný tábor; ošetrenie u zubára 52 eur; vyšetrenie u očnej lekárky a okuliare 105 eur. Jej zdravotný stav vyžaduje zvýšené výdaje súvisiace s návštevami lekárov a doplatkami za lieky, nakoľko má diagnostikovanú D. rinitídu a Bronchiálnu astmu. Náklady maloletej boli riadne preukázané. 30. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 20.01.2020 prešetrili pomery u oboch rodičov a zistili, že otec žije v X-izbovom prerobenom a udržiavanom byte, kde má maloletá zariadenú detskú izbu, u otca má oblečenie a množstvo hračiek. Matka s maloletou Lindou a maloletou Eliškou /otcom F. je priateľ matky/ býva v X-izbovom zariadenom a udržiavanom byte, ktorý kúpili jej rodičia ako „investíciu“. K. má zariadenú vlastnú izbu, má tam aj klietku so zajačikom. Matka s ňou spáva na rozťahovacej sedačke v obývačke, kde spí aj matkin priateľ, ktorý ich často navštevuje. Matka sa vyjadrila, že by súhlasila s SOS, ale maloletá to momentálne nechce. 31. Podľa veta prvá /ďalej / pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 32. Matka trvala na zverení maloletej do svojej osobnej starostlivosti a otec na striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch striedania. 33. Pre rodičov je ťažké zvládať vlastný strach, hnev a zranenie a súčasne ich a seba kontrolovať pred deťmi bez ich prenosu do detského sveta. Konfliktné vzťahy s bojom o dieťa kontaminujú intrapsychickú stabilitu a istotu dieťaťa množstvom náročných emócií: panikou, úzkosťou a strachom, smútkom, bezmocnosťou, až po prežívanie hrôzy, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa a chronickým opakovaním vyvolávajú psychopatologické zmeny. Predmetný boj rodičov o starostlivosť o dieťa trvá cca dva roky, kedy Linda zažíva náročné, vyššie uvedené zaťažujúce negatívne emócie. Súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky. Je to možné, ak zlyhajú iné, pre dieťa vhodnejšie spôsoby; ak má dieťa na jednom mieste svoj stály, oboma rodičmi rešpektovaný domov namiesto dvoch schizoidných domov, aké by si jeho rodičia sami pre seba nezvolili; ak je dieťa schopné separácie od materskej osoby, s ktorou má vytvorenú bezpečnú primárnu väzbu a ak má vytvorenú aj bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom; ak má dieťa možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov namiesto konfliktu /teda ak rodičia dostatočne pracujú na takejto spolupráci/; ak sa rodičia pripravia na proces, frekvenciu, čas a spôsob odovzdávania dieťaťa podľa jeho veku, potrieb a po pozitívne orientovanej príprave dieťaťa na prechod a pobyt s druhým rodičom a návrat od neho; ak obaja rodičia pri tomto pobyte zodpovedne dodržiavajú stanovené pravidlá a podmienky a uspokojivo kooperujú pri odovzdávaní; ak v prípade nedostatkov konzultujú prípadné problémy s odborníkom a riešia ich s ním spoločne /v indikovaných prípadoch i so začlenením dieťaťa/; ak sa nevyskytuje žiadna forma ohrozenia, násilia, či iného traumatizovania dieťaťa zo strany rodiča a obaja rodičia primerane plnia svoju rodičovskú rolu a vytvárajú pozitívnym spôsobom svoju špecifickú väzbu s dieťaťom bez preberania rodičovskej kompetencie druhého rodiča na seba alebo bez delegovania svojej rodičovskej kompetencie na iné osoby v rodine - na starých rodičov, svojich súrodencov, svojich životných partnerov a pod.. 34. Súd vychádzajúc z terajšieho stavu ako aj z celého vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s cieľom zastabilizovania aktuálnej situácie K.zhľadom na zmenu jej denného režimu od nástupu na povinnú školskú dochádzku. K. je na matku primárne citovo naviazaná, ale zároveň má s otcom vytvorený pevný citový vzťah. V súčasnom období by bolo v príkrom rozpore s jej najvyšším záujmom jej okamžité zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá sa sama a opakovane pred súdom ale aj v rámci znaleckého dokazovania vyjadrila, že nechce byť zverená do SOS, nevie prečo, nechce to ani skúsiť. Podľa záverov znalca môže nevedieť, prečo SOS nechce, ale vie, že to nechce. Pre ňu sú podstatné citové a vzťahové potreby po dostatočnom a stabilnom kontakte s oboma rodičmi a bolo by dobré, keby na to rodičia prihliadali a boli dostatočne motivovaní k vyriešeniu praktických otázok starostlivosti o ňu. Rodičia absolvovali odborné poradenstvo u R.. Q., po obdržaní znaleckého posudku vypracovaného R.. P. však spoluprácu ukončili. Psychologička im odporúčala striktne dodržiavať stanovený spôsob starostlivosti, ktorý by mal súd stanoviť v súlade so súdnoznaleckým posudkom, hľadať možnosti spolurozhodovania o záležitostiach dieťaťa a zdržať sa akýchkoľvek prejavov vyčítania, obviňovania a urážania. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie K. pred súdom i pred znalcom v rámci znaleckého dokazovania, že SOS nechce, nakoľko je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopná vyjadriť svoj názor, ktorý vyjadrila zrozumiteľne, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Súd v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté dieťa rozhoduje vždy v záujme maloletého dieťaťa, a to aj na úkor záujmu jeho rodičov. Zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súd netrestá otca, ktorý má právo na rovnocennú starostlivosť o dieťa tak, ako matka. Súd však zohľadnil predovšetkým záujem Lindy, ktorá si aj podľa záverov znalca nepraje SOS, lebo je primárne spokojná s doterajšou formou starostlivosti zo strany rodičov a sekundárne preto, že má obavy pred akýmikoľvek zmenami, má citlivú povahu, od rozchodu

rodičov sa spočiatku len s veľkými ťažkosťami a za výraznej pomoci matky stretávala s otcom a styk s ním sa rozširoval len veľmi pomaly. Dlho nebola vyrovnaná s tým, že má u neho aj prespať. Má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ale aj podľa výsledkov znaleckého dokazovania v rámci preferencie rodičovských postáv u nej prevažuje väčšia citová a emočná náklonnosť k matke, uprednostňuje zotrvanie v osobnej starostlivosti matky so súčasným extenzívnym rozsahom styku s otcom. Aktuálne teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov napriek tomu, že obaja majú vytvorené podmienky na starostlivosť o ňu a chcú sa o ňu starať. Názoru maloletej K. musí byť venovaná patričná pozornosť a pri rozhodovaní na jej názor musí súd prihliadnuť. Znalec dokonca ani neodporúča vyskúšať SOS, lebo to nie je v záujme maloletej, sama by to mala chcieť a byť s tým vnútorne stotožnená. Otec sa vyjadril, že by počkal s návrhom na zverenie dcéry do SOS vzhľadom na jej vek, teda sám si uvedomil, že na to ešte nie je pripravená, ale návrhom chcel zabrániť, aby sa s matkou odsťahovala na R.. Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol. 35. Súd rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, keďže v danom prípade nezistil žiadne okolnosti vylučujúce jedného z rodičov z výkonu ich rodičovských práv a povinností pri zastupovaní maloletej a správe jej majetku. 36. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 37. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 38. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 40. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 42. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. 43. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, aktuálnym pracovným zaradením, praxou, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. 44. Matka navrhla v konečnom dôsledku určiť výživné v sume 250 eur mesačne odo dňa vyhlásenia rozsudku. 45. Otec otázku výživného ponechal na úvahu súdu. 46. Kolízny opatrovník navrhol otca zaviazať výživným v sume 200 eur mesačne odo dňa 25.02.2020. 47. Výživným na maloleté dieťa sa majú zabezpečovať všetky jeho oprávnené výdavky, medzi ktoré patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizované školou, kozmetika, hygiena, voľnočasové aktivity, dovolenky. Súd stanovil výšku výživného na maloletú na sumu 200 eur mesačne odo dňa vyhlásenia rozsudku tak, ako to matka žiadala a takto určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá podľa názoru súdu veku a oprávneným a odôvodneným potrebám maloletej, ale aj pomerom zisteným na strane jej rodičov. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a že matka je ekonomicky nečinná, čerpá materskú dovolenku, nakoľko má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec doteraz na výživu maloletej platil sumou 120 eur mesačne, kupoval jej hračky, oblečenie, na krúžky neprispieval, čo nepostačovalo na zabezpečenie jej všetkých odôvodnených potrieb. U otca je nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť, produktívny vek /necelých 40 rokov/, ale aj to, že zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod.. Matka náklady dieťaťa riadne preukázala, ale nie všetky náklady dieťaťa sa

preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod.. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na dcéru výživným v sume 200 eur mesačne od 25.02.2020. Otec v konaní nepreukázal žiadne svoje zvýšené náklady, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní prihliadať. Súd zohľadnil pri rozhodovaní aj skutočnosť, že časť potrieb dieťaťa matka hradí z prídavkov, ktoré na neho poberá v aktuálnej výške 24,95 eur mesačne. 48. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojím reálnym možnostiam a schopnostiam. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami rodiča. 49. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 50. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. 51. Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, dohodu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia v tejto veci dohodnúť, upraví rozsah a spôsob stretávania sa zo styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom súd. Každá súdna úprava styku musí zohľadňovať pomery na strane maloletého dieťaťa /vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, atď./, ako aj pomery na strane zo styku oprávneného rodiča / pracovná doba, bydlisko, spolubývajúce osoby, osobnostné predpoklady zabezpečiť dieťaťu riadnu opateru a vhodný program a pod./. Obaja rodičia majú pre maloleté dieťa nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na kvalitu a úroveň vzájomných vzťahov medzi rodičmi. Ak by druhý z rodičov nemohol na dieťa výchovne vplývať čo i len v časovo obmedzenom rozsahu, tj. v dobe určenej na styk, nebudú sa môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby, vzájomná súdržnosť a pocit spolupatričnosti. S pribúdajúcim vekom dieťaťa a tým aj nadobúdaním jeho zručností a samoobslužnosti, ako aj postupným odpútavaním sa dieťaťa od preferenčného rodiča, je namieste vykonať úpravu styku tak, aby korešpondovala stavu v čase vyhlásenia rozsudku / veta prvá /. Pri rozhodovaní o úprave styku, ako aj pri rozhodovaní o jej zmene, nie je súd viazaný návrhmi rodičov. O úprave styku rozhodne v súlade s preukázanými pomermi dieťaťa a jeho rodičov, pričom dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi / veta druhá Zákona o rodine/. 52. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že aktuálne sa styk otca s maloletou realizuje každý nepárny týždeň od piatka od 16.15 hod. kedy si otec vyzdvihne zo školy a v pondelok ráno na 08.00 hod. ju odvedie do školy; v párnom týždni od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod.. Prázdniny si rodičia vedeli dohodnúť. Matka v konečnom dôsledku navrhla styk upraviť v rozsahu každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.15 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 16.15 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod. s výnimkou prázdnin, ktoré navrhla upraviť: počas letných prázdnin v párnom roku od 15.07. od 17.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a v nepárnom roku od 31.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod.; počas vianočných prázdnin v párnom roku od 26.12. od 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. a v nepárnom roku od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami od 17.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod. a počas jarných prázdnin v nepárnom roku od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 17.00 hod. do dňa predchádzajúceho prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 17.00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude školské zariadenie, ktoré navštevuje, v prípade jej neprítomnosti v školskom zariadení, bydlisko matky. 53. Kolízny opatrovník navrhol bežný styk upraviť v nepárnom týždni od štvrtka od 16.15 hod. do pondelka do 08.00 hod. a v párnom týždni od štvrtka od 16.15 hod. do piatka do 08.00 hod.; ostatný styk by ponechal tak, ako navrhla matka s výnimkou mesiaca august, kedy navrhol upraviť styk v rovnakom rozsahu ako v mesiaci júl. 54. V danom prípade sa rodičia o styku otca s maloletou nedohodli. Deti môžu byť spokojné len pri takých rodičoch, ktorí sú schopní v záujme detí sa o úprave styku dohodnúť, pričom dohoda znamená, že každý z rodičov upustí zo svojich požiadaviek a bude sa snažiť druhému rodičovi prispôsobiť. 55. Matka nesúhlasila so stykom už od štvrtka v nepárnom týždni, lebo maloletá napriek snahe matky, odmieta spať u otca viac ako tri noci a v druhom týždni znalec navrhuje len jeden deň bez prespania,

ale tento deň rozšírila o jedno prespatie. K. nebola súvisle u neho 28 dní a 17 nocí, otec to spočítal dokopy vrátane prázdnin. Minulé leto mala byť u otca dva týždne v júli a dva v auguste, ale bola len dva týždne v júli, lebo stále má problém byť dlhšiu dobu u otca a po dvoch týždňoch v júli viac k nemu nechcela ísť. Celý august 2019 bola chorá, ale i keď brala antibiotikum a nemala teplotu, umožnila styk aj s prespatím. Vo štvrtok nemá žiaden krúžok, gymnastiku má v pondelok a stredu. Ak by bola SOS na papieri, otec by na jej realizácii absolútne trval, naposledy, keď bola Linda u neho na prázdninách a chcela odísť k matke, nedovolil to. 56. Otec tvrdil, že matka chce obmedzovať široký styk, čo má, pritom znalec povedal, že sa má rozširovať. Tento rok s K. bol XX dní a XX nocí, čo je vlastne SOS. K návrhu znalca chce pridať nejakú noc a už by to bola vlastne SOS 60:40. Nie je pravdou, že maloletá má problém tri noci u neho spať. Už ako 4-ročná bola u neho 8 dní, ako 8-ročná je u neho aj týždeň bez problémov, na mamu sa ani nepýta. Otec potrebuje, aby SOS bola na papieri, ale keby K. chcela ísť k matke, pustil by ju, ale naopak matka by to neurobila, nepustila by ju k nemu ani o minútu viac. 57. Na základe vykonaného dokazovania súd upravil styk maloletej s otcom v rozsahu uvedenom vo výroku V a VI tohto rozsudku s prihliadnutím na citlivú povahu maloletej, jej naviazanosť na matku a jej vyjadrenie, že by nebolo dobré, keby bola častejšie u neho, ako aj na jej žiadosť, že potrebuje mať dostatok času pre seba a predovšetkým s prihliadnutím na jej školský režim a mimoškolské aktivity, pričom prázdniny a sviatky, kedy majú deti voľný režim, sú rozdelené rovnomerne medzi rodičov. Takto upravený styk otca s maloletou je jednoznačne v záujme maloletej K., nakoľko mimo prázdnin a sviatkov bude u otca spať v párnom týždni 3 noci a v nepárnom jednu noc, čo podľa názoru bez problémov zvládne a k otcovi sa bude tešiť. 58. Je nevyhnutné, aby matka maloletú na stretnutia s otcom riadne pripravila, najmä aby ju vybavila počasiu primeraným oblečením v dostatočnom množstve /ktoré jej otec po ukončení styku vráti/ a pozitívne ju stimulovala v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku tak, aby pobyt s otcom neodmietala, ale aby sa na stretnutia s ním tešila. 59. Styk stanovený súdnym rozhodnutím je záväzný pre matku i otca a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či otca. V záujme predchádzania konfliktným situáciám medzi rodičmi je nevyhnutné dodržiavanie počiatkov aj ukončení stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia. Zároveň je však potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. plánovaný dovolenkový pobyt prebiehajúci aj v dobe určenej na styk. Ak sa otec na stretnutie s dieťaťom nemôže dostaviť, je potrebné, aby túto skutočnosť vopred matke oznámil. 60. Súdna úprava styku nie je nemenná, s pribúdajúcim vekom maloletej a v súvislosti s tým aj zmenenými pomermi na jej strane a po upokojení situácie bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej dohody rodičov a až v prípade, že by sa dohodnúť nedokázali, autoritatívnym výrokom súdu. 61. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor záujmov jeho rodičov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 62. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 63. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. V danom prípade o trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením, nakoľko v čase rozhodovania súdu nebola vyčíslená celková výška znalečného. 65. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / /. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / ,, /.