Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu X. A., nar. XX.X.XXXX, A.-I., adresa na doručovanie A.D., B. X, proti žalovanej K. A., nar. XX.X.XXXX, A., F. X, zast. JUDr. Martina Stavrovská, advokátka s.r.o., Košice, Moldavská 10/B, IČO: 47 256 486, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"), o odvolaní žalovanej proti rozsudku -389 z 22.10.2017, v znení opravného uznesenia -437 zo 7.12.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo 7. 12. 2018 , okrem výroku IV. a V.

M e n í rozsudok vo výroku IV. a V. tak, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 % a žalovaná v rozsahu 50 %.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, so sídlom Bardejovská 3, Košice k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na F. R. Č.. X V. A. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, II. žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov peňažnú náhradu v sume 33.200 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 25 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a V. žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 75 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že sporové strany uzavreli manželstvo 21.5.1983, z ktorého pochádzajú dve plnoleté deti. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súd Košice II -20 z 26.11.2007, právoplatným 20.12.2007. Z výmeru č.p. XXXX z 13.7.1984 a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 13.7.1984 mu vyplynulo, že bol žalobcovi za trvania manželstva pridelený družstevný byt č. XX pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu na F. R. Č.. X V. A., na základe čoho došlo k vzniku spoločného nájmu sporových strán ako aj spoločného členstva v SBD II. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná. Z výmeru č.p. XXXX z 13.7.1984 mu vyplynulo, že išlo o návrh DPMK (Dopravného podniku mesta Košice), teda zamestnávateľa žalobcu. Z výpisu z členskej knižky SBD II. Košice k predmetnému bytu z 12.7.1984 mu vyplynula zostatková hodnota členského podielu pri prevzatí bytu vo výške 23.220,- Kčs, amortizácia za dobu od 15.7.1984 pri 1% ročne 232,20 Kčs. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Košice II zistil, že v tomto konaní bolo zrušené právo spoločného nájmu sporových strán k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na F. R. Č.. X V. A. pozostávajúceho z troch izieb kuchyne a príslušenstva, že za výlučnú nájomkyňu bytu a výlučnú členku Stavebného bytového družstva II Košice bola určená žalovaná, žalobcovi nebolo priznané právo na bytovú náhradu a zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v tomto konaní bol X. A., nar. XX. X. XXXX (žalobca) uznaný vinným, že v Košiciach v byte na ul. F. Č.. X, na V.. poschodí dňa 19.4.2008 v čase okolo 12,00 hod. sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke K. A.j, nar. XX.X.XXXX (žalovanej) a dcére K. A., nar. XX.X.XXXX a synovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. Zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v tomto konaní rozsudkom z 29. 4. 2009 súd oslobodil obžalovaného X. A., nar. XX.XX.XXXX (syna účastníkov konania) spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II z 29.7.2008, sp. zn. , pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý skutok obžalovaný spáchal tak, že v A., Z. R.. F. Č.. X dňa 19.4.2008 v čase okolo 11.30 hod. fyzicky napadol svojho otca X. A. st. a to tak, že ho udrel päsťou a kopol ho do oblasti pravého boku, čím mu spôsobil pomliaždenie chrbta v pravej hrudnej a driekovej oblasti s dobou liečenia do 21 dní. Znaleckým posudkom č. 17/2013 z 1.10.2013 vypracovaným znalcom Ing. Matúšom Sukovským bola všeobecná hodnota bytu č. 16 nachádzajúceho sa na ulici F. X V. A. ku dňu vypracovania znaleckého posudku v stavebno-technickom stave ku dňu zrušenia BSM (ku dňu právoplatnosti rozvodu), t.j. 20.12.2007 určená na sumu 66.400 eur. Doplnením č. 1 z 31.1.2013 k znaleckému posudku č. 17/2013 znalec Ing. Matúš Sukovský uviedol, že všeobecná hodnota bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici F. X V. A. ku dňu právoplatnosti rozvodu v stavebno-technickom stave ku dňu zrušenia BSM (ku dňu právoplatnosti rozvodu), t.j. 20.12.2007 je 69.300 eur. Ďalej súd uviedol, aké skutočnosti zistil zo zápisnice napísanej 29.12.1998 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej, Letná 27 a z čestného prehlásenia (č.l. 256 spisu) V. O., nar. X.X.XXXX. Stavebné bytového družstvo II. Košice listom zo 16.9.2015 na výzvu súdu oznámilo, že trojizbový družstevný byt č. XX na ulici F. Č.. X V. A. bol pridelený manželom X. A. a K. A. počas trvania manželstva. V nadväznosti na to vzniklo manželom spoločné členstvo a spoločný nájom. K novembru 2011 je v bytovej evidencii zapísaná K. A. ako výlučný nájomca bytu na základe rozsudku vydaného Okresným súdom Košice II dňa 24.5.2011 v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu a zrušenie podielového spoluvlastníctva vedenom pod sp.zn. , právoplatným a vykonateľným 5.7.2011, v ktorom súd zrušil právo spoločného nájmu X. A. T. K. A. k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na F. R. Č.. X V. A.Š. a určil K. A. za výlučnú nájomkyňu bytu a výlučnú členku Stavebného bytového družstva II. Košice. Ostatné požadované informácie, a to na aké meno bol zasielaný šek na vyplatenie členského podielu a kto tento členský podiel uhradil, nie sú známe z evidencie SBD II. Košice. Ďalej súd reprodukoval výpoveď svedkyne L. O., nevlastnej sestry žalovanej, na pojednávaní konanom 21.4.2016, svedkyne F. Š., sesternice žalovanej, na pojednávaní konanom 20.2.2017 a svedkyne K. A., dcéry sporových strán, na pojednávaní konanom 20.4.2017. Z potvrdenia o príjme žalovanej zo 16.3.2017 mu vyplynul čistý priemerný mesačný príjem žalovanej za obdobie od 3/2016 - 2/2017 vo výške 827,21 eur. Z potvrdenia o príjme žalovanej z 23.10.2017 mu vyplynul čistý priemerný mesačný príjem žalovanej za obdobie od 4/2017 - 9/2017 vo výške 822,81 eur. Z výpisov z účtu žalovanej vedenom vo VÚB a.s., č. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 10/2016 - 3/2017 bol zistený debetný zostatok v jednotlivých mesiacoch na tomto účte. Z predloženej fotokópie originálu listu vlastníctva č. XX XXX, katastrálne územie K., Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 13.11.2017, zistil históriu k bytu č. XX, X. poschodie na ulici H. XX, A., v bytovom dome so súpisným číslom XXX, na parcelách registra C KN 1642 až 1644 - zastavané plochy a nádvoria. Ako aktuálni vlastníci predmetného bytu sú zapísaní J. A. T. T. A. titulom Rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 4185/16 z 27.4.2016. Ako predchádzajúci vlastník predmetného bytu bola zapísaná K. A.Á. (žalovaná) titulom Osvedčenia o dedičstve , , Z -732/16 z 2.2.2016. Ďalej uviedol, aké skutočnosti zistil z predloženého príkazu na začatie exekúcie (č.l. 366) z 5.9.2016 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Michalom Fulkom. Vychádzajúc z ,, , , a , , Obč. zák., , 2, , , , a a zo zisteného skutkového stavu, ustálil rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do majetkovej podstaty (masy) bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov zaradil hodnotu členského podielu v SBD II. Košice k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na F. R. Č.. X V. A. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. V prvom rade sa zaoberal tvrdením žalovanej, že nadobudnutie členského

podielu v SBD II, a teda k vzniku spoločného nájmu bytu došlo v príčinnej súvislosti s darom, ktorý dostala od svojho otca K. O.. Na preukázanie uvedenej skutočnosti boli vypočuté svedkyne F. Š. T. L. O., ako aj bolo predložené písomné čestné vyhlásenie, t. č. už nebohej matky žalovanej V. O.. Rovnako uvedenú skutočnosť žalovaná preukazovala aj zápisnicou z prejednania dedičstva po jej nebohom otcovi z r. 1998. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne L. O., uviedol, že táto je neurčitá, keďže svedkyňa uviedla, že otec jej pri návšteve v Kanade povedal, že sa postaral o žalovanú tým, že jej kúpil trojizbový byt, auto a financoval svadbu, avšak neuviedla, či išlo o byt č. XX na F. R. Č.. X V. A., či peniaze boli otcom žalovanej darované žalovanej alebo bol priamo vyplatený členský podiel v SBD II. Košice a najmä nie je z jej výpovede zrejmá výška uvedených finančných prostriedkov darovaných žalovanej. Z výpovede svedkyne F.Á. Š. na pojednávaní konanom 20.2.2017 súdu vyplynulo, že táto sa o darovaní peňazí vo výške 30.000 Sk žalovanej jej otcom za účelom zakúpenia bytu dozvedala od žalovanej, preto súd nepovažoval jej výpoveď za relevantnú v tomto konaní, nakoľko ide len o reprodukciu tvrdení žalovanej svedkyňou. Napokon pokiaľ ide o čestné prehlásenie V. O., matky žalovanej, zdôraznil, že toto nie je datované, že preto mu nie je zrejmé, či uvedené čestné prehlásenie bolo urobené v čase prípadného darovania finančnej čiastky 30.000 Sk K. O. žalovanej alebo to bolo v priebehu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM, čo by vzhľadom na príbuzenský vzťah V. O. k žalovanej, mohlo byť považované za účelové. Poukázal aj na rozpor uvedeného čestného prehlásenia a zápisnice napísanej 29.12.1998 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej, Letná 27, Košice z ktorej vyplýva, že išlo o pojednávanie týkajúce sa prejednania dedičstva po poručiteľovi K. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom na tomto pojednávaní bolo prečítané vyjadrenie L. O. z 25.11.1998, ktorá o. i., uviedla aj to, že K. A. (žalovaná) za života poručiteľa bezplatne dostala od poručiteľa družstevný byt, osobné auto Škoda, výbavu na svadbu a jej financovanie a neskôr aj výbavu na deti. Súd poukázal na rozpor, že v čestnom prehlásení V. O. uvádza, že žalovaná dostala od svojho otca v roku 1984 finančnú čiastku 30.000 Sk na kúpu družstevného bytu, že vo vyjadrení prečítanom 29.12.1998 na pojednávaní pred notárkou JUDr. Magdalénou Drgoňovou V. O. uviedla, že žalovaná za života poručiteľa bezplatne dostala od poručiteľa družstevný byt. Pre uvedený rozpor súd ani týmito dôkazmi nemal preukázané, či a ak áno, tak akou čiastkou došlo k vzniku spoločného nájmu bytu v príčinnej súvislosti s darom, ktorý dostala žalovaná od svojho otca K. O.. Splnenie zákonných predpokladov pre realizáciu zápočtu v prospech výlučného majetku žalovanej súd preto nemal preukázané a vychádzal z toho, že sporové strany nad akúkoľvek pochybnosť nadobudli členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu na F. X V. A. z ich spoločného majetku počas trvania manželstva. V prejednávanom spore žalovaná žiadala, aby súd určil podiely strán sporu na majetku patriacom do BSM rozdielne, a to v pomere 1:9 v neprospech žalobcu, z dôvodu domáceho násilia žalobcu. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v tomto konaní bol žalobca uznaný vinným, že v A. v byte na ul. F. Č.. X, Z. V.. poschodí dňa 19. 4. 2008 v čase okolo 12,00 hod. sa po predchádzajúcej hádke vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke K. A., nar. XX.X.XXXX (žalovanej), dcére K. A., nar. XX.X.XXXX a synovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, že tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Poukázal na to, že uvedený skutok sa stal 19.4.2008, až po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo 20.12.2007. Zdôraznil, že významný je prípadný výskyt domáceho násilia v rodine počas trvania BSM, že uvedený konflikt bol dôsledkom spolužitia sporových strán v spoločnej domácnosti aj po rozvode. Pokiaľ ide o domáce násilie počas trvania manželstva, za týmto účelom bola vypočutá svedkyňa K. A., dcéra sporových strán. Tá potvrdila z jej pohľadu existenciu domáceho násilia v rodine zo strany žalobcu, avšak z jej výpovede súdu nebola zrejmá jeho intenzita, doba jeho trvania, frekvencia výskytu a všetky ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom dobrých mravov. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovanej vo vzťahu k otázke prípadného domáceho násilia v rodine počas trvania BSM, na odklon od zásady rovnosti, urobil záver, že nie je v tomto prípade dôvod a preto na neho neprihliadol. Pri vyporiadaní hodnoty členského podielu účastníkov konania v družstve vychádzal zo záverov ustálenej súdnej judikatúry. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že Okresný súd Košice II rozsudkom -47 z 24.5.2011, právoplatným 5.7.2011 zrušil právo spoločného nájmu účastníkov a určil, že výlučnou nájomkyňou bytu a členkou družstva je žalovaná. Vychádzajúc z cit. rozsudku a uvedenej argumentácie členský podiel mohol prikázať iba žalovanej. Čo sa týka hodnoty členského podielu v družstve, poukázal na ustálenú súdnu prax a judikatúru, ktorá vychádza pri jej vyporiadaní z trhovej hodnoty členského podielu, konkrétne z toho, aká je hodnota vyporiadavaného členského podielu v dobe rozhodovania súdu, keby bol tento v stave, v akom bol v dobe zániku spoločného členstva bývalých manželov v družstve (v danej veci ku dňu 5.7.2011). Trhová hodnota pritom vyjadruje cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v

družstve v rozhodnej dobe a mieste. Poukázal na to, že žalobca v žalobe navrhol, aby sa vychádzalo hodnoty členského podielu v SBD vo výške 50.000 eur, že s uvedenou hodnotou nesúhlasila žalovaná. Súd vo svojom predbežnom právnom posúdení vyslovil, že v prípade nezhody o cenách veci, pokiaľ nebude navrhovaný a uskutočnený iný postup, vychádza sa z ceny vo výške zhody medzi stranami sporu, teda v prípade ceny vyššej a nižšej je to vo všeobecnosti cena nižšia. V predmetnom spore však pri danej nezhode bol navrhnutý a aj vykonaní iný postup, a to znalecké dokazovanie. Súd preto neprihliadol na neskoršie stanovisko žalovanej uvedené na pojednávaní konanom 18.9.2018, ktorá žiadala, aby sa pri určení trhovej hodnoty vychádzalo zo sumy pôvodne žiadanej žalobcom, a to 50.000 eur. Keďže sporovými stranami nebolo navrhnuté doplnenie dokazovania, pri určení trhovej hodnoty členského podielu k bytu č. XX na F. R. Č.. X V. A. vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom č. 17/2013 vypracovaným znalcom Ing. Matúš Sukovský, t.j. 66.400 eur. Úhrnná hodnota majetku v BSM sporových strán zodpovedala sume 66.400 eur, z čoho 50% podiel žalobcu zodpovedá sume 33.200 eur. Žalovanej vznikla povinnosť na vyrovnanie majetkového podielu žalobcu z vyporiadania BSM v sume 33.200 eur, ktorú povinnosť na plnenie jej súd uložil splniť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedenú lehotu na zaplatenie považoval za primeranú, nakoľko s poukazom na dĺžku prebiehajúceho konania, rozhodnutie tunajšieho súdu z 24.5.2011, ktorým bola žalovaná určená za výlučnú nájomkyňu a členku SBD II. Košice, ako aj vzhľadom na výsledok dedičského konania po matke žalovanej, kedy žalovaná nadobudla byt č. XX, X. poschodie na ulici H. XX, Košice, ktorý následne previedla na tretie osoby kúpnou zmluvou z 27.4.2016 (čo je preukázané fotokópiou originálu listu vlastníctva č. XX XXX, katastrálne územie K. - históriou listu vlastníctva) mal za to, že žalovaná mohla predvídať výsledok tohto konania, a to že jej bude prikázaná hodnota členského podielu a uložená povinnosť peňažnej náhrady žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a za 8 rokov trvajúceho sporu si vytvoriť finančnú rezervu na výplatu tejto náhrady žalobcovi v primeranej lehote. Nakoľko obom stranám z vyporiadavaneho BSM pripadol rovnaký podiel, uviedol, že pomer procesného úspechu a neúspechu v spore je ako u žalobcu, tak aj u žalovanej rovnaký, preto rozhodol o trovách konania v súlade s a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O náhrade trov štátu rozhodol postupom podľa s analogickým použitím Nakoľko znalecké dokazovanie bolo iniciované za predchádzajúcej procesnej úpravy a svojím zameraním malo význam pre obe procesné strany rovnako, súd uložil stranám sporu nahradiť štátu ním vynaložené trovy znaleckého dokazovania v sume 199,01 eur (100%). Konštatoval, že znalečné bolo znalcovi Ing. Matúšovi Sukovskému priznané v sume 299,01 eur, pričom suma vo výške 100 eur bola znalcovi vyplatená z prostriedkov zložených žalobcom ako preddavok na znalecké dokazovanie a suma 199,01 eur bola znalcovi vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Keďže žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť trovy znaleckého dokazovania v rovnakom podiele, žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 25% a žalovanej v rozsahu 75 %.

3. Súd opravným uznesením -437 zo 7.12.2018, vychádzajúc z opravil chybu v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -389 a to tak, že správny dátum vyhlásenia predmetného rozsudku je 22.10.2018 z dôvodu, že v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol nesprávny dátum vyhotovenia rozsudku 22.10.2017.

4. Proti rozsudku (výrokom II., IV. a V.) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Vytýkala súdu, že nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, keď ohľadne nadobudnutia členského podielu ustálil, že sporové strany nad akúkoľvek pochybnosť nadobudli členské práva a povinnosti v bytovom družstve z ich spoločného majetku za trvania manželstva (bod 38. rozsudku). Poukázala, o.i., na to, že súd nemôže hodnotiť terminologické rozpory, pokiaľ ide o výpovede svedkov z pohľadu vyjadrenia laikov, bez zohľadnenia bežného jazyka, doby, ku ktorým popisovaným skutkovým okolnostiam došlo, že laická verejnosť štandardne v komunikácii používala zjednodušené a z hľadiska platnej právnej úpravy absolútne nepresné slovné spojenia, že ľudia bežne uvádzali, že by dostali, kúpili či predali, darovali, hoci v skutočnosti byt nevlastnili. Zdôraznila, že preto dôkazy - výpovede svedkov, písomné vyjadrenia a listiny treba hodnotiť v tomto kontexte. Uviedla, že to, že či sa hovorí o darovaní bytu alebo peňazí, ide stále o tú istú skutočnosť a opakovala, že jej otec Tadeáš Hájek financoval

zaplatenie členského podielu v stavebnom bytovom družstve a že išlo o financovanie výlučne ako z peňažného daru jej otca . Ďalej poukázala na to, že byt bol podľa výmeru z 13.7.1984 pridelený žalobcovi, ktorý podpísal aj zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z toho istého dátumu z dôvodu, že v tom čase mali spoločného syna X., ktorý mal 10 mesiacov, že žalobca vybavoval úradné záležitosti v súvislosti so získaním bytu a že preto na všetkých dokumentov figuruje jeho meno. Poukázala na to, že nedatované písomné čestné prehlásenie jej matky a písomné vyjadrenie nevlastnej sestry L.. O.P. z 25.11.1998 potvrdzujú tú istú skutočnosť, že by bol obstaraný z jej výlučných prostriedkov, ktorá ich dostala od svojho otca, bez ohľadu na to, že toto konštatovanie je právne nepresné. Ďalej opakovala, že v dedičskom konaní sa prihliadlo na skutkové okolnosti, že za života jej otca dostala ako dar finančné prostriedky od otca. Trvala na skutkových a právnych dôvodov, ktoré uvádzala pred súdom prvej inštancie a opakovala ich aj v odvolaní , na základe ktorých žiadala započítať finančný dar od otca v sume 30.000,00 Sk, t.j. že nadobudnutie členského podielu v bytovom družstve bolo financované výlučne z peňažného daru jej otca, teda z jej výlučných prostriedkov. Ďalej vytýkala súdu, že zrozumiteľne nevysvetlil, prečo pri určení hodnoty členského podielu vychádzal z hodnoty bytu stanovenej znaleckým posudkom vo výške 66.400,00 eur, že žalobca pôvodne uvádzal hodnotu členského podielu 50.000,00 eur, čo si neskôr osvojila aj ona , čím sa dosiahla zhoda medzi stranami sporu, že žalobca následne požadoval čiastku vychádzajúcu z ohodnotenia bytu znalcom, že ona zotrvala na ohodnotení členského podielu 50.000,00 eur, že v tejto časti žalobca návrhom nedisponuje. Uviedla, že súd preto musí podrobne vysvetliť, akými úvahami sa spravoval, keď pri posudzovaní hodnoty bytu vychádzal len a výlučne z hodnoty určenej znaleckým posudkom a neprihliadal na zhodu, ktorú strany sporu v konaní dosiahli. V tejto časti považuje rozsudok a jeho odôvodnenie za nepreskúmateľné a zmätočné, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej vytýkala súdu, že nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, keď konštatoval, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v otázke domáceho násilia (bod 40. rozsudku), že tento záver súd oprel o argument, že nebol preukázaný výskyt domáceho násilia, počas trvania manželstva, ale až po ňom. Poukázala na to, že incident, pre ktorý bol žalobca odsúdený za spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania sa odohral len 4 mesiace po rozvode manželstva, že zo samotnej podstaty konania žalobcu je evidentné, že išlo o vyústenie dlhodobo problematickej situácie v rodine, a nie o jednorazovú situačnú reakciu na výnimočný podnet, že v prípravnom konaní a aj v oboch trestných spisoch súdu ( aj ) sa v spisoch nachádzajú aj vyjadrenia o dlhodobom agresívnom správaní žalobcu voči manželke a deťom, teda nielen v súvislosti s vyšetrovaným konaním žalobcu. Poukázala na znalecký posudok znalkyne PhDr. Dariny Hubovej vyhotovený v trestnom konaní a na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z oblasti psychológie PhDr. Evy Kitkovej z 27.8.2009, ktorý hodnotil jej osobnosť. Na základe uvedeného aj s ohľadom na časť vyšetrenia uviedla, že to preukazuje jej tvrdenie o agresívnom správaní žalobcu za trvania manželstva žalobcov, na vzťah detí a žalobcu, že s ním nekomunikujú, nestretávajú sa, hoci stále bývajú pomerne blízko seba a rovnako aj na výpoveď dcéry F.. K. A., z ktorej je evidentné, že ich vzťah je plný horkosti a nevykomunikovaných tém, ako aj na vzťah žalobcu a syna D.. X. A. ml., ktorý trpí epilepsiou a ktorého prejavy ochorenia sa zintenzívnili v poslednom roku pred rozvodom manželstva. Zdôraznila, že právoplatné odsúdenie žalobcu bolo vyvrcholením dlhodobej niekoľko rokov trvajúcej záťaže, ktoré rodina zažívala a ako dôsledkov správania žalobcu. Žiadala a opakovala, aby súd prihliadol na skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú jej návrh na disparitné určenie podielov strán sporu na vyporiadanom BSM a započítanie jej podielu na nadobudnutí členského podielu v bytovom družstve, pričom v tejto otázke odkázala na svoje vyjadrenie a argumentáciu na pojednávaní 20.4.2017. Žalovaná ďalej poukázala na nesprávne právne posúdenie veci v otázke náhrady trov štátu, keď súd žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu 25% (výrok IV. rozsudku) a žalovanú v rozsahu 75% (výrok V. rozsudku). Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca už 25% trov štátu nahradil. Táto úvaha súdu je podľa nej nesprávna. Tvrdila, že ak súd rozhodol, že obom stranám sporu pripadol rovnaký podiel z BSM, mal ich zaviazať na náhradu trov štátu rovnakým dielom. Skutočnosť, že žalobca tieto trovy už čiastočne nahradil, znamená len toľko, že mu vznikne povinnosť doplatiť iba rozdiel medzi rozsahom náhrady trov určeným súdom a už zaplatenou čiastkou, na celkovú výšku jeho podielu na trovách štátu to nemá nijaký vplyv. Vzhľadom k tomu, že sa domáhala určenia disparitného podielu z vyporiadavaného BSM, žiadala, aby boli strany sporu zaviazané k náhrade trov štátu podľa tohto podielu (15 ku 85 v neprospech žalobcu). Žalovaná upozornila aj na problém v vykonateľnosťou rozhodnutia súdu aj z toho dôvodu, že nezohľadňuje jej objektívne majetkové pomery. Tvrdila, že skutočnosť, že zdedila byt po svojej nebohej matke, sama o sebe nepreukazuje, že má prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu. Jednoizbový byt obratom predala, pretože sa rodina nachádzala v ťažkom existenčnom období. V dôsledku exekúcie zrážkami zo mzdy bol jej priemerný mesačný príjem cca 400,00 eur, syn X., s ktorým žije v spoločnej domácnosti, stratil prácu

a mal príjem vo výške 66,00 eur titulom podpory v hmotnej núdzi. V byte bývala aj dcéra K. na materskej dovolenke spolu so svojou malou dcérkou. Z výťažku z predaja žalovaná splatila dlhy, ktoré si narobila u známych kvôli exekúcii, zaplatila nevyhnutné havarijné opravy v byte, pre seba si kúpila novú posteľ so zdravotným matracom (kvôli zhoršujúcemu sa ochoreniu chrbtice), podporila aj obe svoje deti a časť peňazí spolu s deťmi a vnučkou spotrebovali na bežné živobytie. Zložitá finančná situácia žalovanej stále trvá, nemá nijaký majetok, úspory, ale len výlučne príjem zo mzdy, z ktorého si nevie vytvoriť úspory. Žiadala rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť jej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu na BSM peňažnú náhradu 7.500 eur v splátkach po 125 eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci, žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 85% a žalovanej v rozsahu 15%, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu rozsudok považoval za vecne a právne správny, náležite odôvodnený, vychádzajúci z podrobne vykonaného dokazovania, dôkazov navrhnutých oboma sporovými stranami, ktoré súd akceptoval a vykonal.

7. Odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné, podané iba za účelom ďalšieho naťahovania času, aby oddialila, resp. zmarila povinnosť plnenia uloženú jej súdom. Uviedol, že žalovaná sa celé roky snažila mariť konanie, nezúčastňovala sa pojednávaní, žiadala o ich odročenie, často z malicherných dôvodov, navrhovala vykonanie dôkazov v jej prospech, ktoré boli založené často na nepravde a nepotvrdili jej tvrdenia. Taktiež neustálym očierňovaním jeho osoby, ho chce vylúčiť zo zákonného nároku titulom vyporiadania BSM. Žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu i k odvolaniu z dôvodov, že obsah jeho vyjadrenia nespočíva v právnej argumentácii a že neodkazuje na vykonané dokazovanie a žiaden z dôkazov vykonaných v tomto konaní nepovažoval za potrebné sa k tomuto jeho podaniu osobitne vyjadriť a v plnom rozsahu odkázala na obsah svojho vyjadrenia.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ust. a rozsudok v znení opravného uznesenia zo 7.12.2018, okrem výroku IV. a V. ako vecne správny potvrdil podľa a , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s rozsudkom v tomto rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou, ktorá v podstate opakuje skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyporiadal. Rozsudok vo výroku IV. a V. zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 50% a žalovaná v rozsahu 50% podľa , lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v tejto časti, ani na jeho zrušenie.

10. Žalovaná v odvolaní voči rozsudku uplatnila odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie v časti určenia hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve), že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ani jeden z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej nie je daný.

12. Žalovaná namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia (citujúc znenie ), pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli súd k tomu, že vychádzal pri určení hodnoty členského podielu z hodnoty bytu stanovenej v znaleckom posudku vo výške 66.400,00 eur, že mal vychádzať z pôvodne žalobcom uvádzanej hodnoty 50.000,00 eur, čo si neskôr osvojila aj ona, čím sa dosiahla zhoda medzi stranami, že následne žalobca požadoval čiastku vychádzajúcu z ohodnotenia bytu znalcom, pričom žalovaná zotrvala na ohodnotení členského podielu sumou 50.000,00 eur. Podľa nej súd podrobne nevysvetlil, akými úvahami sa spravoval, keď pri posudzovaní hodnoty bytu vychádzal len a výlučne z hodnoty určenej znaleckým posudkom a neprihliadol na zhodu, ktorú strany sporu v konaní dosiahli.

13. K uvedenej výhrade žalovanej je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o odôvodnenie, ktoré sa týkalo hodnoty určenia členského podielu v stavebnom bytovom družstve, pokiaľ vychádzal z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom vo výške 66.400,00 eur je v odôvodnení rozsudku podrobne a presvedčivo odôvodnené (body 43., 44. a 45. rozsudku). V rozsudku vysvetlil, vychádzajúc aj z ustálenej súdnej praxe a judikatúry, že pri vyporiadaní vychádzal z trhovej hodnoty členského podielu v dobe jeho rozhodovania, v stave, v akom bol v dobe zániku spoločného členstva bývalým manželom v družstve (v danej veci ku dňu 5.7.2011). Poukázal na návrh žalobcu, že v žalobe navrhol, aby sa vychádzalo z hodnoty členského podielu SBD vo výške 50.000,00 eur, s čím však nesúhlasila žalovaná. V predbežnom právnom posúdení súd vyslovil, že v prípade nezhody o cene veci, pokiaľ nebude navrhovaný a uskutočnený iný postup, že bude vychádzať z ceny vo výške zhody medzi stranami sporu, že v prípade ceny vyššej a nižšej, je to vo všeobecnosti cena nižšia, že v predmetnom spore však pri danej nezhode bol navrhnutý aj vykonaný iný postup a to znalecké dokazovanie a preto neprihliadol na neskoršie stanovisko žalovanej uvedené na pojednávaní konanom 18.9.2018, ktorá žiadala, aby pri určení trhovej hodnoty sa vychádzalo zo sumy pôvodne žalovanej a žiadanej žalobcom a to 50.000,00 eur. Z dôvodu, že medzi sporovými stranami nebolo navrhované doplnenie dokazovanie, súd pri určení trhovej hodnoty členského podielu bytu č. XX Z. F. Č.. X V. A. vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom č. 17/2013 vypracovaným znalcom Ing. Matúšom Sukovským, t.j. sumy 66.400,00 eur, s čím sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na závery ktoré v celom rozsahu odkazuje.

14. Z uvedeného dôvodu sú výhrady žalovanej v odvolaní nedôvodné. O.i., súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný názorom strán sporu ohľadom jeho ceny, pokiaľ ide o zistenie hodnoty členského podielu v SBD a je potrebné vychádzať z jeho všeobecnej - tržnej hodnoty.

15. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

19. Žalovaná pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie vytýkala súdu, že nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, t.j. výsluchy svedkov, ako aj čestné prehlásenie, tvrdila, že členský podiel v SBD bol darom od jej otca a že bol financovaný výlučne ním. Rôzne výrazy, ktoré použili svedkovia, mali vo svojom dôsledku potvrdzovať, že finančné prostriedky na zaplatenie členského podielu v SBD jej ako dar poskytol jej otec. Odvolací súd odkazuje na vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom a to výsluchov svedkov, ako aj čestného prehlásenia O. matky žalovanej, bez datovania. Nemožno si prispôsobovať, resp. dopĺňať údaje - napr. dátum, ktorý je pre posúdenie hodnovernosti daného dôkazu rozhodný a potrebný (v danom prípade čestné prehlásenie). Rovnako ani výrazy a pojmy uvádzané svedkami v ich výpovediach nemožno meniť a pripisovať im iný význam, aký v skutočnosti majú a prispôsobovať ich účelovo v prospech tej ktorej strany v spore a vyvodiť z nich následne ako z nesporných skutkové a právne závery, ktoré by vykonanému dokazovaniu privodili iný význam. Odvolací súd dodáva, že svedok je osoba, ktorá potvrdzuje, čo svojimi zmyslami vnímala, t.j., čo osobne počula a videla. Práve v tom sa svedecké výpovede a nedatované čestné prehlásenie rozchádzajú. Z uvedených dôvodov výhrady žalovanej ohľadom vyhodnotenia vykonaného dokazovania sú nedôvodné.

20. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu o určení 50% - rovnakého podielu strán sporu na majetku patriaceho do BSM pri jeho vyporiadaní, pričom neprihliadol na určení podielu navrhovaného žalovanou v pomere 1: 9, t. j. v neprospech žalobcu. V celom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k domácemu násiliu v rodine počas existencie manželstva a trvania BSM, že pre odklon od zásady rovnosti nie je v tomto prípade dôvod, že násilie bolo preukázané až po zániku manželstva a BSM. Pri vyporiadaní hodnoty členského podielu v družstve vychádzal správne aj z ustálenej súdnej judikatúry.

21. Je potrebné dodať, že prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu pri aplikácii § 150 Obč. zák. je záver, že podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké. To má len ten následok, že ak pôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy iba zohľadnenie niektorých skutočností, umožňujúcich prihliadnuť na skutočnosti, ktoré tento pomer narušia. Priorita uvedenej zásady sa premieta aj do procesnej roviny. Treba zdôrazniť, že dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade rovnosti podielov, výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo aj nečinnosť) jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa premieta do hospodárenia so spoločným majetkom.

22. Skutok, na ktorý poukazovala žalovaná sa stal 19.4.2008, až po rozvode manželstva a zániku BSM, ktoré zaniklo 20.12.2007. Pokiaľ odkazuje žalovaná na vzťah žalobcu a jeho deti, k tomu je potrebné uviesť, že uvedené vzťahy po rozvode manželstva v rodine, nie sú rozhodné pre posúdenie výšky podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM a narušenie zásady rovnakých podielov na majetku bývalých manželov a následne ich finančného vyrovnania.

23. Výhrady žalovanej ohľadom vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo vzťahu k určeniu lehoty na výplatu žalobcu - 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na jej majetkové pomery sú neopodstatnené. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil (bod 45. rozsudku) dôvody určenia 6 mesačnej lehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia, s dôvodmi ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorá lehota je primeraná a dostatočne dlhá, berúc do úvahy dĺžku prebiehajúceho konania, že súd túto povinnosť uložil žalovanej rozsudkom 22.10.2018, ktorý doposiaľ nebol právoplatný, že mala tak dostatok času na to, aby si finančné prostriedky zabezpečila, príp. ich aj postupne žalobcovi zaplatila. Z uvedených dôvodov je rozsudok aj čo do zročnosti vecne správny a zákonný.

24. Odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku IV. a V., lebo súd pri náhrade trov štátu stranám sporu nesprávne určil rozsah tejto povinnosti, keď žalobcovi určil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 25% a žalovanej 75%. Nie je rozhodné, akú sumu, tá ktorá zo strán sporu už štátu zaplatila počas konania, lebo tu ide o právo na náhradu trov štátu, na ktoré mu vzniká nárok a zaplatená suma stranou sporu sa následne iba odpočíta od priznaného nároku. Z uvedených dôvodov bola odvolacím súdom žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50% a žalovanej v rozsahu 50%.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

26. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).