Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/18/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného A. F. za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 26. februára 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 25.11.2019, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného A. F. zamieta.

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. zo dňa 25.11.2019 samosudca Okresného súdu Brezno podľa / zamietol ako nedôvodný návrh odsúdeného A. F., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. zo dňa 15.08.2019.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 25.11.2019 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaniami zo dňa 27.12.2019 a 19.01.2020. V sťažnosti namietal, že jeho návrh na obnovu konania z dôvodov podľa , je logický a zrozumiteľný, keďže došlo k novele ust. , ktorým sa menil . Zdôraznil, že skutok, za ktorý bol odsúdený, bol v pôvodnom konaní nesprávne právne kvalifikovaný, pričom uložený trest doposiaľ nevykonal. Práve nesprávna právna kvalifikácia skutku, keď súd vyhodnotil vlámanie ako spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania, a nevypočutie ním navrhovaných svedkov, sú novými skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr neznámymi, ktoré v jeho prípade môžu odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Povinnosťou okresného súdu pritom bolo, aby sa v napadnutom uznesení zákonným spôsobom vysporiadal so všetkými ním tvrdenými skutočnosťami.

Pokiaľ ide o stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 78/2011 na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa Tr. zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zák. spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním, toto je podľa odsúdeného nesprávne a nezákonné, aj preto Ministerstvo spravodlivosti SR iniciovalo zmenu . Ust. potom umožňuje podanie návrhu na obnovu konania z vyššie uvedených dôvodov. Na podporu svojich tvrdení odsúdený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a , v zmysle ktorých krajský súd vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR neakceptoval. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.

Podľa / pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky obnovy konania v zmysle obsahu ust. /

Zo spisového materiálu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 06.07.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 06.12.2016 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2,5 roka nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený o ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2/ Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 04.03.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa / odsúdenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému E. L., nar. XX.XX.XXXX., škodu vo výške 505,- Eur.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.08.2019 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci.

Podľa / obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Podľa , skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia (/ ) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme a zároveň či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v ods. 1

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Z jeho návrhu a následnej výpovede na verejnom zasadnutí je zrejmé, že obnovy konania sa domáha z dôvodu legislatívnej zmeny ustanovenia § 212 Tr. zák., ktorá nastala s účinnosťou od 01.08.2019. Podľa neho ide o takú novú skutočnosť, ktorá je spôsobilá naplniť

hypotézu právnej normy v ust. , a vyvolať týmto ustanovením upravené právne účinky. V tomto smere považoval v súlade so zásadami trestného konania, aby súd povolil obnovu konania a aplikoval v jeho veci súčasné znenie / Tr. zák., ktoré je pre neho pri ukladaní trestu priaznivejšie.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zdôrazňuje, že pri časovej konkurencii viacerých zákonov v čase od spáchania trestného činu do času, kedy sa o ňom rozhodne, platí s poukazom na ust. všeobecný zákaz retroaktivity hmotnoprávnych noriem. Tento nachádza výraz priamo v zákonnom znení prvej vety tohto ustanovenia: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný." Výnimkou zo všeobecnej zásady je použitie retroaktivity pri časovom strete zákonov, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, avšak podľa zákonného znenia "len v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku".

Aplikujúc na túto vec, skutok, za ktorý bol Ivan Kováč odsúdený, bol v čase uznania jeho viny a pri ukladaní trestu právne kvalifikovaný v súlade s a okresný súd v napadnutom uznesení okolnosti právnej kvalifikácie skutku a ukladania trestu odsúdenému dostatočným spôsobom ozrejmil. Postup súdu v pôvodnom konaní pritom vychádzal zo zjednoteného výkladu zákona podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 78/2011 prijatého 12. decembra 2011 a uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2012. Uvedené stanovisko síce nebolo pre súdy záväzné, v kontexte vtedajšej právnej úpravy však okresný súd nemal žiadny dôvod ho neakceptovať. Zhrnúc vyššie uvedené, použitie retroaktivity v trestnom konaní je síce v súlade s ústavnou zásadou v čl. 50 ods. 6/ v prospech páchateľa povinné, avšak moment, ktorý jej aplikáciu ohraničuje, je vynesenie rozsudku vo veci samej. Keďže u odsúdeného v období medzi spáchaním trestného činu (04.11.2014) a vyhlásením rozsudku súdom prvého stupňa (06.07.2015) nedošlo ku zmene zákonných ustanovení vo vzťahu k posúdeniu trestnosti spáchaného trestného činu a ukladania trestu odsúdenému, možno konštatovať, že nejde o situáciu, ktorú upravuje druhá veta ust. / Tr. zák.

Pokiaľ odsúdený argumentoval tým, že povolenie obnovy konania odôvodňuje ust. , okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že síce došlo k vyššie uvedenej zmene právneho predpisu, ale nie v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade právneho predpisu s , ústavnými zákonmi, resp. ďalšími právnymi predpismi. Odsúdený tiež v sťažnosti namietal, že súd nevypočul ním navrhovaných svedkov, týchto však v návrhu na obnovu konania, ani na verejnom zasadnutí neuviedol, a ani v sťažnostných dôvodoch nešpecifikoval, o aké osoby sa má jednať a k akým skutočnostiam majú byť vypočuté, preto aj v tejto časti považoval krajský súd jeho sťažnosť za nedôvodnú.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov krajský súd v súlade s citovaným ust. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.