Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-187-2017.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/187/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: X. M., I. XX.X.XXXX, G. B.: N. XX, Z., právne zastúpený JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, so sídlom: Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanej: R. M., I. X.X.XXXX, G. B.: W.. I. XX, K., právne zastúpená JUDr. Miroslavou Vandákovou, advokátkou, so sídlom: Šúrska 136, Modra, o zaplatenie 4.650,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16C/254/2014 - 233, zo dňa 6.3.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16C/254/2014 - 233 zo dňa 6.3.2017 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 16C/254/2014 - 233 zo dňa 6.3.2017 zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal o uloženie povinnosti žalovanej, zaplatiť mu 4. 650,- eur, titulom náhrady za užívanie bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj BSM) výlučne žalovanou.
2. Žalobca tvrdil, že žalovaná ho po rozvode ich manželstva dňa 20.3.2013 vyhodila zo spoločného bytu, vymenila zámok, pričom už dňa 14.3.2013 podala na súd žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu, ktorý návrh dňa 4.6.2014 vzala späť a konanie bolo zastavené. Keďže mu žalovaná znemožnila užívanie bytu v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, respektíve užívala predmet spoluvlastníctva sama, žiada od nej za každý mesiac výlučného užívania bytu v období od 20.3.2013 do 20.10.2015 po 150,- eur, ktorá suma zodpovedá istine, ktorú vynakladal na zabezpečenie svojho bývania. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, namietala, že žalobca z bytu odišiel dobrovoľne.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo dňom 7.12.2010 právoplatne rozvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 23C/220/2010. Žalovaná v období od 20.3.2013 do 20.10.2015 sama užívala byt č. XX na X. poschodí bytového domu na K. XX v Bratislave, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Tento byt na základe dohody strán sporu z 10.11.2015, uzavretej počas súdneho konania o žalobe žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná sa zaviazala za účelom vyrovnania hodnoty podielov BSM zaplatiť žalobcovi 50.000,- eur. V predmetnej dohode, v článku VI, prvý odsek, strany sporu prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie nevysporiadané existujúce nároky (resp. záväzky, či pohľadávky, či iné majetkové hodnoty) z ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne vyhlásili, že všetky ich existujúce nároky (resp. záväzky, či pohľadávky, či iné majetkové hodnoty), ktoré počas
ich vzájomného spolužitia vznikli, sú ku dňu nadobudnutia účinnosti danej dohody vysporiadané. Týmto ustanovením dohody nie je vylúčená pôsobnosť § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 2.12.2015 sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou označeného bytu.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 149, § 149a, § 150, § 488, § 489, § 585 odsek 1, § 585 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ). Poukázal na to, že aj keď žalobcom uplatnený nárok vznikol až po rozvode manželstva strán sporu, je potrebné aj tento vyriešiť v rámci širšieho vyporiadania BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, pričom táto zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním. Predmetom vyporiadania je potom všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí, pričom za takýto ekonomický ekvivalent je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné považovať aj finančnú náhradu spočívajúcu v tom, že vec patriacu do BSM v čase po zániku BSM užíva len jeden z manželov, ktorý ekvivalent je potrebné brať do úvahy pri stanovení masy BSM, a preto ako bezpredmetnú vyhodnotil námietku žalobcu, že žalovaná pohľadávka za jeho vylúčenie z užívanie bytu nevznikla počas spolužitia manželov. Súd prvej inštancie uviedol, že dohoda strán sporu o vyporiadaní BSM sa týkala celého predmetu BSM, a teda aj ekonomického ekvivalentu za vylúčenie z užívania bytu v rámci širšieho vyporiadania BSM. V dohode o vyporiadaní BSM zmluvné strany prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie nevysporiadané existujúce nároky (resp. záväzky, či pohľadávky, či iné majetkové hodnoty) z ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda malo sa jednať o nároky zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na čas ich vzniku, teda či vznikli za spolužitia manželov alebo nie. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd prvej rozhodol podľa ustanovenia § 262 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP).
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že dohodu o vyporiadaní BSM v konaní predložil ako dôkaz na preukázanie charakteru bytu a jeho výmery. Účelom tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nie je vysporiadanie vzťahov vzniknutých po zániku BSM, teda po dni, kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok. Žalobca zdôraznil, že jeho nárok na peňažnú náhradu, ktorý si uplatnil v danom konaní, vznikol až po zániku BSM, ktoré predmetná zmluva vyporiadala. Zmluva o vyporiadaní BSM teda nemôže riešiť majetkové práva, ktoré vznikli po zániku BSM. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že vytrhol vetu, na ktorú sa v napadnutom rozsudku odvoláva z kontextu, a izoloval ju od právnych vzťahov strán sporu. Z ustanovenia § 149 vyplýva, že ide o Občianskym zákonníkom upravený typ dohody, ktorou sa vyporiadava zaniknuté BSM. Uzatvorením manželstva strán sporu vzniklo ich BSM a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva. V tomto konkrétnom prípade zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňa 7.10.2010, pričom v roku 2013 žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM, ktoré Okresný súd Bratislava IV, viedol pod sp.zn. 23C/413/2013. Označenou dohodou z 10.11.2015 si strany sporu vyporiadali ich BSM, a z tejto dohody vyplýva vôľa strán sporu vysporiadať si majetkové vzťahy existujúce do 7.12.2010 a nie vzťahy existujúce po tomto termíne. Žalobca poukázal na to, že v tomto konaní uplatnený nárok vznikol až dňom 20.3.2013, kedy v dôsledku konania žalovanej opustil predmetný byt a prestal ho užívať, pričom právoplatnosťou rozvodového rozsudku bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo ex lege. Z článku VI dohody vyplýva, že jej strany nemajú voči sebe žiadne ďalšie nevysporiadané existujúce nároky z ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Logicky a sémantický výklad tohto ustanovenia jasne ohraničuje, aké vzťahy sa vyporiadavajú - vzťahy z bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo
- teda ku dňu jeho zániku. Nárok, ktorý je predmetom tohto konania je nárokom žalobcu na náhradu za to, že nemohol užívať svoje podielové spoluvlastníctvo, a neviaže sa k bezpodielovému spoluvlastníctvu, pretože toto bolo v čase podania žaloby zaniknuté. Tento výklad podporuje aj vyhlásenie strán sporu v dohode o vyporiadaní BSM, že všetky ich existujúce nároky, respektíve záväzky a pohľadávky a iné majetkové hodnoty, ktoré počas ich vzájomného spolužitia vznikli, sú vyporiadané. Táto časť vety opakovane vymedzuje rozsah majetkových práv, ktorých sa zmluva dotýka. Žalobca zdôrazňuje,
že strany sporu explicitne v dohode o vyporiadaní BSM uviedli, že žalobca sa zaväzuje do troch pracovných dní od zaplatenia vyrovnania jeho majetkového podielu BSM v celom rozsahu zobrať späť svoj návrh (žalobu) z konania o vyporiadanie BSM, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn. 23C/413/2013. Ak by strany sporu chceli predmetnou dohodou ošetriť aj právne vzťahy, ktoré vyústili do tohto sporu, nepochybne by to uviedli do dohody a ošetrili by svoje práva a povinnosti smerujúce ku skončeniu sporu tak, ako to urobili v konaní vedenom pod sp. zn. 23C/413/2013. Napokon z vety, že účastníci nemajú voči sebe žiadne ďalšie existujúce nároky nevyplýva, že nárok žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania, bol vyporiadaný. Za tejto situácie, by bol výklad ustanovení článku VI dohody súdom prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi a prelamoval by aj zásadu práva, na spravodlivú ochranu a právnu istotu. Žalobca namieta aj to, že súd prvej inštancie by nemal moderovať právne vzťahy strán sporu, vstupovať do nich a nemal by ich vykladať, ak nesúvisia s predmetom sporu. Dohoda o vyporiadaní BSM s predmetom daného sporu nesúvisí a mala len preukazovať veľkosť bytu a jeho lokalitu. Žiadna zo strán sporu nepodala návrh, aby súd prvej inštancie vykladal ustanovenia zmluvy a prihliadal k nej, a napokon súd prvej inštancie nerozhodoval ani o okolnosti, ku ktorej by musel prihliadať ex ofío. Súd prekročil svoje právomoci a oprávnenia, pričom jeho postupom bola prelomená zásada rovnosti strán sporu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Žalovanú pohľadávku považuje za bezpredmetnú a vyriešenú dohodou o vyporiadaní BSM. V článku VI tejto dohody je uvedené, že všetky existujúce nároky, ktoré vznikli počas vzájomného spolužitia strán sporu, sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto dohody vysporiadané. Podľa jej názoru pod pojmom „spolužitie“ je možno chápať širší zmysel ako len počas trvania BSM, teda aj bývanie alebo žitie v spoločnej domácnosti po zániku BSM. Žalobca spoločnú domácnosť opustil dobrovoľne dňa 20.3.2013. V období od právoplatnosti rozsudku o rozvode, až do opustenia spoločnej domácnosti žalobca prispieval na domácnosť veľmi sporadicky, pričom ona nárok na náhradu polovice nákladov za užívanie bytu, ani nájomné od neho nežiadala, ani neuplatnila na súde. Namieta aj to, že jediným dôkazom o prispievaní na bývanie rodičom bolo čestné prehlásenie otca, ktoré žalovaná považuje za absolútne nedostačujúce.
7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že predmetný nárok je uplatnený za obdobie po rozvode, kedy strany sporu spolu nežili, pretože žalovaná žalobcu z bytu vyhodila. Platby žalobcu žalovanej neboli príspevkom na domácnosť, keď byt užívať nemohol.
8. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že pojem spolužitie sa v danom prípade týka aj času po rozvode, nie len času do zániku BSM, a preto všetky existujúce nároky, ktoré počas vzájomného spolužitia strán sporu vznikli, sú ku dňu nadobudnutia účinnosti dohody o vyporiadaní BSM strán sporu vysporiadané.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Výrok napadnutého rozsudku je vecne správny a odvolací súd ho potvrdil, avšak z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.
10. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že strany sporu žili v manželstve do 7.12.2010, ktorým dňom bolo ich manželstvo rozsudkom Okresného súd Bratislava IV, č. k. 3C/220/2010 - 15 zo dňa 10.11.2010, právoplatne rozvedené. Počas manželstva strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX, nachádzajúci sa v Bratislave na K. XX. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve si strany vyporiadali dohodou zo dňa 10.11.2015, pričom medzi stranami konania nebolo sporným, že sa tak stalo v priebehu súdneho konania o žalobe žalobcu na vyporiadanie BSM, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 23C/413/2013. V súdenej veci žalobca žiada od žalovanej peňažnú náhradu za to, že v období od 20.3.2013 do 20.10.2015 mu žalovaná bránila v užívaní bytu, ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva a tento užívala výlučne sama spolu s ich deťmi.
11. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva (§ 148 OZ). V žalobcom uplatnenom časovom období strany sporu bezpodielové spoluvlastníctvo ich majetku nemali ešte
vyporiadané. Vzhľadom na to, že žaloba na vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva strán sporu bola podaná na súde pred uplynutím doby troch rokov, netransformovalo sa toto spoluvlastníctvo na spoluvlastníctvo podielové (§ 149 odsek 4 OZ). Občiansky zákonník nemá žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy medzi bývalými manželmi k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Preto právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. Už bývalý Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cz/19/1974(Cpj 86/1971, publikovaný pod R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) vyslovil právny záver, že i po zániku BSM zostáva až do jeho vyporiadania každý z manželov vlastníkom celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Každý z bývalých manželov má teda právo užívať celú vec. Bývalí manželia majú právo vec užívať spoločne, bez toho, aby bol vyjadrený ich podiel na spoločnom majetku. Aj bývalým manželom patrí právo k veciam zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva spoločne a nerozdielne. Každý z bývalých manželov je vlastníkom každej spoločnej veci, pričom je obmedzený rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Aj u zaniknutého, ale ešte nevyporiadaného BSM nie je miera účasti obidvoch manželov na tomto majetku vyjadrená podielom.
12. Z uvedeného pre danú vec potom vyplýva, že žalobca aj žalovaná boli až do vyporiadania ich BSM podľa dohody z 10.11.2015 bezpodielovými spoluvlastníkmi označeného bytu, čím je vylúčené, aby žalovanej vznikla právna povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za neužívanie bytu, pretože dôvodom užívania celej veci žalovanou bolo jej vlastnícke právo k celej veci právnym titulom BSM. Za vylúčné užívanie označeného bytu, ktorý patril do BSM len žalovanou v uplatnenom období od 20.3.2013 do 20.10.2015 žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej náhrady nepatrí. Pokiaľ bolo žalobcovi bránené v užívaní označeného bytu patriaceho do BSM, respektíve ak nesúhlasil s užívaním označeného bytu výlučne žalovanou, mohol podať na súd žalobu o určenie spôsobu užívania označeného bytu podľa § 146 odsek 1 OZ, ktorá je právnym prostriedkom riešenia nezhôd bezpodielových spoluvlastníkov. Už Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cz/77/1966 z 16.9.1966, R 17/1967 vyslovil, že takúto žalobu možno podať nielen počas trvania manželstva, ale aj po jeho zániku, ak BSM nebolo ešte vyporiadané.
13. Súčasťou odvolania žalobcu bola aj námietka žalobcu k vyhodnoteniu dôkazu vykonaného listinou o vyporiadaní BSM súdom prvej inštancie, k čomu odvolací súd prednáša, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich obsahu, z hľadiska ich pravdivosti a z hľadiska relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Súd prvej inštancie tento postup rešpektoval, keď vo vzťahu k skutkovým zisteniam správne hodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, a teda aj dohodu strán sporu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.
14. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť vo výroku vyjadrenú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).